Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/813/2006

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému Ľ. H., S.. XX. XX. XXXX, M. U. XXX, H. X., pre vymoženie pohľadávky 724,96 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom, so sídlom Exekútorského úradu Radlinského 47, Dolný Kubín, pod spisovou značkou Ex 675/06, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi trovy exekúcie vo výške 199,46 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom sa dňa 09. 10. 2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 675/06 pre vymoženie pohľadávky 21 840,- Sk s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom zo dňa 07. 07. 2006, sp. zn. SR 2314/06, ktorý vydal Mgr. Gabriel Havrilla, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*007734 zo dňa 23. 11. 2006.

Súd pri skúmaní podmienok konania zistil, že návrh na vykonanie exekúcie je nedôvodný v plnom rozsahu, nakoľko nároky z neho plynúce vychádzajú z listiny, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Rozhodovacia prax súdov je jednotná v názore, že v každom štádiu konania je exekučný súd povinný zaoberať sa aj tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pritom nie je viazaný účinkami rozhodnutia v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko zo spomínaného ustanovenia je zrejmé, že účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov konania a teda štátne orgány nie sú viazané

účinkami rozhodnutia, nakoľko akýkoľvek rozhodcovský rozsudok, resp. uznesenie, nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci.

Exekúciu možno vykonať len na základe rozhodnutia, ktoré je vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Neodstrániteľným nedostatkom vykonateľnosti rozhodnutia je to, ak bolo vydané orgánom, resp. osobou bez právomoci konať a rozhodovať vo veci. V predmetnej veci nebola uzavretá rozhodcovská zmluva v zákonom požadovanej písomnej forme.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. 5370487 zo dňa 13. 12. 2005 (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej je poskytnutie úveru vo výške 12 000,- Sk a povinnosť povinného vrátiť úver spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 9 600,- Sk v pravidelných desiatich mesačných splátkach po 2 160,- Sk.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca pri posudzovaní podmienok konania vychádzal z rozhodcovskej doložky, ktorá sa nachádza v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Konanie pred rozhodcovským súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany platne uzavrú rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Účelom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami, ku ktorému môže v budúcnosti dôjsť, rozhodcom. Rozhodca pritom vystupuje v konaní ako súkromná osoba, na ktorú zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor. Rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý je pre rozhodcu alebo rozhodcovský súd záväzný.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 6a zákona o rozhodcovskom konaní, kto prijme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa, že ju bude vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali.

Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade, ak rozhodca prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci je daná okrem negatívneho výpočtu konaní (§ 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní) aj platnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá má formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákonnou podmienkou platnosti rozhodcovskej zmluvy je písomná forma a podpis zmluvných strán. Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej doložky, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej.

Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je nepochybné, že na platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej formy a to pod následkom neplatnosti tejto zmluvy. Zákon zároveň bližšie konkretizuje, čo je potrebné považovať za zachovanie písomnej formy. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. ).

Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Rozhodcovská doložka bola v danom prípade obsiahnutá takmer na konci textu všeobecných obchodných podmienok. Je preto sporné, či mal povinný vôbec vedomosť o tom, že zároveň uzatvára aj ďalšiu samostatnú zmluvu s oprávneným. Tento ako tvorca formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok mal v rámci odbornej starostlivosti dbať o to, aby neboli žiadne pochybnosti o vôli druhej zmluvnej strany uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Tým, že rozhodcovskú doložku obsiahol do spleti iných všeobecných ustanovení, vyvstáva otázka, či aj on určite mienil uzatvoriť dvojstranný právny úkon s povinnou a text doložky vo všeobecných obchodných podmienkach nie je len návrhom na uzatvorenie zmluvy ( ). Nič na tom nemení ani doložka v zmluve o úvere, podľa ktorej dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán, preto z nich nemožno vyvodiť, že účastníci by v nich uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Oprávnenému nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnul do samotnej zmluvy o úvere a dal klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.

Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy o úvere, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnený obsiahol do všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardne by sa mala doložka použiť priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie. Iba takým spôsobom sa totiž odstránia akékoľvek pochybnosti o slobodnom, vážnom, určitom a zrozumiteľnom právnom úkone zmluvných strán. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v „základnej“ zmluve uviesť odkaz na túto konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V danej veci nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy, preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko na výkon exekúcie chýba od začiatku spôsobilý exekučný titul. Absencia písomnej formy rozhodcovskej zmluvy stanovenej zákonom má za následok jej absolútnu neplatnosť, na ktorú je potrebné prihliadať ex offo.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 214,24 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Trovy exekúcie znáša spravidla povinný. Zákon však predpokladá aj prípady, kedy je povinnosťou platiť trovy exekúcie zaťažený oprávnený. Bude tomu tak, ak oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo vtedy, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnej veci si oprávnený cestou súdneho exekútora uplatnil právo plynúce z listiny, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento stav zavinil v plnej miere oprávnený, nakoľko rozhodcovské konanie sa viedlo na rozhodcovskom súde, ktorý jednostranne určil oprávnený, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že oprávnený sa domáha v stovkách iných konaní svojich práv zo zmlúv o úvere výlučne na tom istom rozhodcovskom súde. Neplatnosť uzatvorenia rozhodcovskej doložky spôsobil oprávnený tým, že ju zahrnul do všeobecných obchodných podmienok, pričom tieto neboli podpísané žiadnou zo zmluvných strán. Pričinením oprávneného, ako dodávateľa a jediného tvorcu podmienok uzavretia zmluvy o úvere, došlo k vydaniu exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, preto mu súd uložil zaplatiť priznané trovy exekúcie.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 09. 10. 2006, preto podľa č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa v znení platnom do 30. 04. 2008.

Súdny exekútor v špecifikácie trov uviedol, že v priebehu vykonávania exekúcie vymohol 4 924,- Eur. V súlade s má preto nárok na odmenu vo výške 20 % z vymoženej pohľadávky, t. j. v sume 985,- Eur. Nakoľko si uplatnil odmenu v nižšej výške 819,20 Eur, súd mu v súlade so zásadou viazanosti návrhu priznal odmenu v ním uplatnenej výške.

Okrem odmeny má exekútor podľa nárok na náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 16,46 Eur a cestovné náhrady vo výške 17,90 Eur spolu s náhradou za stratu času 2,66 Eur. Podľa exekútorského spisu vykonal súdny exekútor dňa 17. 07. 2007 pracovnú cestu do Liptovského Mikuláša za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a šetrenia jeho majetkových pomerov. Súd exekútorovi priznal základnú náhradu za prejdených 87 km vo výške 17,90 Eur (87 km x 6,2 Sk po prepočte konverzným kurzom). Súdny exekútor nepreukázal spotrebu použitého motorového vozidla, preto mu súd nepriznal náhradu za spotrebované pohonné látky. V predloženej fotokópii technického preukazu vozidla spotreba palív uvedená nie je.

Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto súd podľa § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu s náhradami v celkovej výške 856,22 Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 171,24 Eur. Celkom má exekútor nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 1 027,46 Eur. Súdny exekútor vymohol na trovy exekúcie sumu 828,- Eur, preto súd oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 199,46 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súd, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.