Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/944/2010

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zast.: JUDr. Petr Pečený, advokát, Námestie Sv. Martina 9, 908 51 Holíč proti povinnému: T. Q., N.. XX.X.XXXX, A. XXX XX B. XXX, štátny občan SR o vymoženie 165,50 € s prísl., rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekučné konanie zastavuje.

Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi náhradu trov exekúcie v sume 52,36 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 31.12.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného, o vymoženie 165,50 € s prísl. a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, Sibírska 1329, 908 51 Holíč, sp. zn. W.- P. XXXX/XXXX zo dňa 30.9.2010.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Súd má teda právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené rozsudkom

je dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti môže súd posúdiť kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania.

Z predloženého exekučného titulu a zmluvy mal súd preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 9.9.2008 úverovú zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splatiť v dohodnutých splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., kde sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom.

Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (, prvá veta, ).

Podľa ust. v znení neskorších predpisov /ďalej len „“/ v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa prvá veta , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii , alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných

ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Návrh spotrebiteľskej zmluvy, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje v aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v zmluvných podmienkach je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Ustanovenie o rozhodcovskej doložke je v rozpore so znením písmeno r) , čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.

Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval ( z 22. 04. 2009)

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V súlade s vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd priznal exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z:

- podľa § 15 ods. 1/ písm.a/ získanie poverenia........................................................3,32 €

- podľa § 15 ods. 1 písm.b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie..........................3,32 €

- podľa § 15 ods. 1/ písm.c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.................3,32 €

- podľa § 15 ods. 1/ písm.g/ každé zisťovanie bydliska povinného..........................3,32 €

- podľa § 15 ods. 1/ písm.h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného................3,32 €

- podľa § 15 ods. 1/ písm.j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 4x..........13,28 €

- podľa § 22 ods. 1 poštovné.....................................................................................8,60 €

- podľa § 22 ods. 1 obojstranná tlač dokumentov 8x 0,07 €....................................0,56 €

- podľa § 22 ods. 1 jednostranná tlač dokumentov 16x 0,05 €..................................0,80 €

- podľa § 22 ods. 1 telekomunikačné výdavky..........................................................1,10 €

- podľa § 22 ods. 1 ostatné hotové výdavky (poštové obálky, euroobal, zakladač, drobný materiál...................................................................................................................2,69 €

- 20% DPH zo sumy 43,63 €.....................................................................................8,73 €

Spolu:..........................................................................................................................52,36 €

Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ a „doručenie exekučného príkazu“ vo výške 3,32 €, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm.b/ patrí exekútorovi odmena len 3,32 €, bez ohľadu na to koľko príkazov na začatie exekúcie/exekučných príkazov alebo koľkým subjektom bol príkaz na začatie exekúcie/exekučný príkaz doručovaný. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie/exekučných príkazov patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm.g/, h/, i/, j/.

Súd sa taktiež zaoberal účelnosťou jednotlivých úkony exekútora a dospel k záveru, že doručenie príkazov na začatie exekúcie, exekučných príkazov a následných príkazov na odblokovanie týchto účtov nebolo v danom štádiu exekúcie vykonané účelne, nakoľko exekútor nemal poznatky o vedení účtov povinného v týchto bankách. Účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa § 34 ods. 5 EP bol zistený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí exekútorovi odmena (náhrada za stratu času, cestovné náhrady, náhrada hotových výdavkov a poštovného).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia.