Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1162-2010.pdf
PDF · 78.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/1162/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: E - Trans Slovakia s.r.o., so sídlom: Rampová 6, 040 01 Košice, IČO: 35 912 138, o vymoženie 2181,28 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom, Exekútorský úrad Martin, pod. sp. zn. EX 1006/2010, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi trovy exekúcie v sume 36 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 20.5.2010 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 21.6.2010 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5802 058036*.
Dňa 2.4.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekučného konania zo strany súdneho exekútora v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len EP).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Lustráciou obchodného registra súd zistil, že povinný bol dňa 8.12.2010 vymazaný z obchodného registra. Spoločnosť bola ex offo vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 9K/26/2009-507 zo dňa 17. augusta 2009.
Podľa § 251 ods. 4 zákona. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20 písm. a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
K zániku spoločnosti dochádza ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení), kedy zároveň dochádza aj k zániku jej právnej subjektivity.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností, súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra dňa 8.12.2010 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. g) EP, lebo povinný bol počas konania vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie už neexistuje a preto ho súd nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 EP, pretože nezavinil zastavenie exekúcie. Súd tiež nemohol zaviazať oprávneného na náhradu trov v zmysle § 203 ods. 2 EP, keďže exekúcia nebola zastavená na základe § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktorý je jediným dôvodom pre jeho použitie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval ( Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 31/04 ). Súd pri priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal tiež zo skutočnosti, že súdny exekútor je vždy povinný vykonať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, nemôže návrh na výkon rozhodnutia odmietnuť a z toho dôvodu by nebolo spravodlivé, aby úkony ktoré je povinný vždy zo zákona vykonať znášal sám. Na základe vyššie citovaného súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona
(§ 196 zákona č. 233/1995 Z. z.) patrí a povinného nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať, nakoľko tento bol dňa 8.12.2010 vymazaný z obchodného registra.
Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd popri rozhodnutí o zastavení exekúcie, uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 28.3.2012 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 36 EUR vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1) podľa § 14 ods. 1 , § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
Spolu: 30 EUR
DPH 20%: 6 EUR 36 EUR
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení exekúcie a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi ním vyčíslené trovy exekúcie vo výške 36 EUR.
.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.