Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-45-2011.pdf
PDF · 104.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-11Cb/45/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou Ph.D. v právnej veci navrhovateľa: VZ reality, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Čkalovova 4472/18, IČO: 36 36 51 31, pr. zast.: JUDr. Alena Kaplanová, advokátka so sídlom v Piešťanoch, Nám. 1.mája 14 proti odporcovi: ANL, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Holého 23, IČO: 36 268 755, pr. zast.: Mgr. Peter Studený, advokát so sídlom v Piešťanoch, M. Waltariho 7 o zaplatenie 3566,84 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2972,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2972,37 eur od 23.01.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
III. O trovách konania r o z h o d n e súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.02.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3566,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3566,84 eur od 23.01.2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril ústnu zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej navrhovateľ sa zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca (odporca) mal príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi (navrhovateľovi) odplatu (províziu) vo výške 3 % z každej uzatvorenej zmluvy. Uvedená provízia je obvyklou províziou za sprostredkovanie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Odporca na základe uvedenej zmluvy oznamoval sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré mali pre neho význam a navrhovateľ vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu s tretími osobami, a to od septembra 2007. Odporca postupne zasielal navrhovateľovi listinné doklady ohľadom nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom sprostredkovania a budúceho predaja, cenníky, vzory návrhom zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, zmluvy o rezervácii a ďalšie podklady a informácie. Navrhovateľ plnil svoj záväzok, hradil náklady a vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby odporca mal príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. V prípade zákazníka U.. A. S. a U.. A. D. došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré sprostredkoval navrhovateľ a uzatvoril odporca s treťou osobou. Kúpna zmluva bola uzatvorená na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedené v katastrálnom území B., obec B., okres Z. za kúpnu cenu 99.079,- Sk. Celková cena provízie za sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti je 3 % z uvedenej ceny, teda 3566,84 eur. Odporca vyzval navrhovateľa, aby zaplatil províziu. Odporca výzvu prevzal dňa 19.01.2011.
Tunajší súd dňa 21.02.2011 pod č. k. 9Rob/9/2011-23 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Voči predmetnému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor odporca dňa 15.03.2011, ktoré odporca poprel, že by uzatvoril s navrhovateľom ústnu zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi odplatu vo výške 3 % z každej uzavretej zmluvy. Uviedol, že dohodli sa na odplate vo výške 2 % z ceny dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva rodinného domu, ktorá sa stanoví bez dane z pridanej hodnoty. Obvyklá provízia za sprostredkovanie predmetných zmlúv sa vypočítava z dohodnutej kúpnej ceny bez DPH. Kúpna cena v uzavretej kúpnej zmluve s U.. A. S. a U.. A. D. je 99.079,- eur vrátane DPH, t. j. 83.259,50 eur bez DPH, teda provízia by mala byť v prípade oprávnenosti navrhovateľa na províziu v predmetnej veci len vo výške 1981,58 eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu, oboznámením spisu Správy katastra Piešťany K., návrhu zmluvy o sprostredkovaní, reklamných materiálov na web stránke VZ reality.sk uverejnených v časopise Bývanie a reality v máji 2009, auguste 2008, septembri 2008, júni 2010, týždenníku AB Piešťany 29.septembra 2007, 24.novembra 2007, stanoviska Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska zo dňa 13.11.2012 a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu štatutárneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že asi v auguste roku 2007 navrhovateľ ponúkol služby, ktorých náplňou malo byť sprostredkovanie záujemcov o kúpu domu B. - Y. odporcovi, zároveň konateľa odporcu oboznámil s obchodnými podmienkami navrhovateľa, ktoré sú uverejnené na jeho webovej stránke. Začiatkom septembra 2007 uzatvorili ústnu zmluvu o sprostredkovaní predaja rodinných domov B. - Y.. Odporca následne mailom zaslal navrhovateľovi podklady ku inzercii a k samotnému sprostredkovaniu, cenníky, štandardy vyhotovenia, schémy z projektovej dokumentácie a vizualizácie. Následne navrhovateľ začal plniť svoj záväzok, zverejnil inzerciu na svojej webovej stránke na realitných serveroch a v printových médiách. Priebežne komunikoval so štatutárnym zástupcom odporcu, a to až do roku 2010. Po celé obdobie štatutárny zástupca odporcu pán Rybanský nenamietal činnosť navrhovateľa, vyzýval navrhovateľa ešte k intenzívnejšej aktivite, reklame a činnosti. Dňa 08.06.2010 kontaktoval telefonicky navrhovateľa U.. A. S., ktorý požadoval základné informácie ohľadne rodinných domov a ohliadku domov, ktorú navrhovateľ dohodol s pánom Rybanským. Po nejakom čase navrhovateľ zistil, že U.. S. danú nehnuteľnosť kúpil, tak kontaktoval pána Rybanského ohľadne vyplatenia provízie. Pán Rybanský nenamietal nárok navrhovateľa na províziu. Vyjadril sa, že z predmetného domu peniaze už použil a môže vyplatiť navrhovateľovi 200 až 400,- eur. Navrhovateľ odporcovi poskytol splátkový kalendár, avšak odporca mu bol ochotný zaplatiť iba 200,- eur. Pán S. bol telefonický klient, bol informovaný telefonicky na základe inzercie, ktorá bola dosť podrobná. Ak by prišiel do realitnej kancelárie, dostal by aj informácie z projektovej dokumentácie. Navrhovateľ nebol na ohliadke, preto nemohol vybavovať následný servis. Tento však ani nebol dohodnutý, ani nebol pýtaný zo strany odporcu. Úlohou navrhovateľa bolo hlavne inzerovať, ponúkať a sprostredkovať predaj. Od času ohliadky už žiadny servis nemohol byť, pretože odporca s navrhovateľom už nekomunikoval. Pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty, v čase dohody platil zákon o cenách, podľa ktorého ak nebola dohodnutá provízia, vychádzalo sa z ceny s DPH.
Z výsluchu štatutárneho zástupcu navrhovateľa ďalej súd zistil, že so svedkom U.. S. telefonovala jeho manželka. Svedok žiadal ohliadku v piatok večer, čo mu navrhovateľ nemohol poskytnúť, pretože štatutárny zástupca spolu s manželkou odchádzali mimo mesto. Takže manželka štatutárneho zástupcu navrhovateľa svedkovi ponúkla, že mu sprostredkuje ohliadku. Z tohto dôvodu volala pánovi Rybanskému a následne opätovne svedkovi a zabezpečila mu ohliadku bez prítomnosti zástupcu realitnej kancelárie. Manželka štatutárneho zástupcu poskytla informácie cez telefón svedkovi ohľadne ponuky a akcie.
Z výsluchu štatutárneho zástupcu odporcu súd zistil, že v návrhu zmluvy bola stanovená príliš vysoká provízia, preto sa s navrhovateľom odporca dohodol, že o výške sa dohodne na každý konkrétny prípad osobitne. Provízia zostala teda otvorená v závislosti od toho, v akej výške sa dom predával. Keď videl štatutárny zástupca odporcu inzerát v časopise Reality, tak zistil, že realitná kancelária
odporcovi škodí, nakoľko uverejňuje fotky rozostaveného domu, pritom v tom čase domy už boli omietnuté, nafarbené. Odporca nafotil nehnuteľnosti a fotky poskytol navrhovateľovi. Tento ich potom dal publikovať v inzertnom časopise. Právny servis klientom poskytoval odporca. Išlo o uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve, potom kúpnej zmluvy, vybavenie prevodu na katastri a sprostredkovateľská činnosť navrhovateľa mala spočívať v iniciatíve predať nehnuteľnosti a inzerovať. Všetky vizualizácie poskytol odporca navrhovateľovi na vlastné náklady, pretože navrhovateľ nebol schopný nič urobiť. Pritom každá realitná kancelária si robí svoje reklamy.
Z výsluchu svedka U.. A. S. súd zistil, že jeho manželka našla inzerát v novinách o predaji novostavby. Svedok zavolal do VZ reality, kde mu poskytli prvotné informácie ohľadne novostavby. Základné informácie už však získal z časopisu a boli takisto uverejnené na stránke realitnej kancelárie. Bola tam uvedená aj celá akcia a tri alebo štyri fotky novostavby. Realitná kancelária svedka nakontaktovala na pána Rybanského, ktorý poukazoval svedkovi a jeho manželke nehnuteľnosti. O dva alebo tri dni mu zavolal, že má o dom záujem a ďalšie veci ohľadne kúpy novostavby riešil s pánom Rybanským v jeho kancelárii.
Z výsluchu svedkyne U.. A. S. súd zistil, že s manželom žili v podnájme v Hlohovci a už dlhšie hľadali nejaký dom. V časopise Hlohovecko bola inzercia, že sa stavia rodinná zástavba v B.. Manžel svedkyne zavolal na číslo realitnej kancelárie. Svedkyňa prvý kontakt týkajúci sa kúpy rodinného domu mala s pánom Rybanským, s ktorým sa stretla aj spolu s manželom pred Obecným úradom v B. a ktorý ich odviezol na miesto, kde bola výstavba rodinných domov a poukazoval im vzorový rodinný dom. Poskytol im informácie ohľadne rodinných domov. Potom čo sa svedkyňa spolu s manželom rozhodli kúpiť rodinný dom, už rokovali len s pánom Rybanským ohľadne kúpy rodinného domu.
Zo spisu Správy katastra Piešťany K. súd zistil, že U.. A. S. a U.. A. D. nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, konkrétne k parcele č. XXXX/XX - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, k rodinnému domu so súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX/XX za kúpnu cenu vo výške 99.079,- eur s DPH.
Zo stanoviska Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska zo dňa 13.11.2012 súd zistil, že na slovenskom ale aj zahraničnom trhu s nehnuteľnosťami je zvyčajná výška provízie v rozmedzí 2 % až 7 % z ceny nehnuteľností. Výšku provízie ovplyvňuje najmä cena predávanej nehnuteľnosti, pri vyššej cene nehnuteľnosti sa percentuálna provízia znižuje. Služby zahrnuté v provízii, ktoré spoločnosť ponúka (rozsah služieb), náročnosť obchodného prípadu (právna, ekonomická, vecná), konkurenčné prostredie a situácia na realitnom trhu, typ uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy (exkluzívny/neexkluzívny). Vzhľadom na cenu nehnuteľností Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska odhaduje províziu vo výške 3 až 4 %.
Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa § 643 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.
Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
Podľa § 646 Obchodného zákonníka, ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah splneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.
Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe ústne uzatvorenej zo zmluvy o sprostredkovaní, v zmysle ktorej sa navrhovateľ ako sprostredkovateľ zaviazal pre odporcu ako záujemcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť s treťou osobou kúpnu zmluvu. Zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd za preukázané, že sprostredkovateľovi vznikol nárok na províziu uzatvorením kúpnej zmluvy. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že výška provízie sa odvíjala od zaplatenej kúpnej ceny.
Samotný právny servis spočívajúci v príprave zmluvy o budúcej zmluve, kúpnej zmluvy, podkladov pre poskytnutie hypotekárneho úveru a zavkladovanie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti mal na starosti odporca.
Sprostredkovateľ si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, o čom svedčí v danom prípade skutočnosť, že kupujúci U.. S. a U.. S. sa o možnosti kúpy nehnuteľnosti v B. dozvedeli z inzerátu v novinách, ktorý nechal publikovať navrhovateľ ako sprostredkovateľ, pričom ďalšie informácie ohľadne nehnuteľností sa dozvedeli z web stránky navrhovateľa. Následne kontaktovali navrhovateľa, ktorý im poskytol bližšie informácie ohľadne nehnuteľností a prebiehajúcej akcii. Samotnú ohliadku nevykonal navrhovateľ ako sprostredkovateľ s potenciálnymi záujemcami z dôvodu, že klient na nej trval v čase, keď štatutárny zástupca navrhovateľa bol aj s manželkou odcestovaný. Zabezpečil však vykonanie ohliadky prostredníctvom štatutárneho zástupcu odporcu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že k prevodu predmetných nehnuteľností do vlastníctva U.. S. a k S. došlo v dôsledku činnosti, ktorú vyvíjal navrhovateľ ako sprostredkovateľ pre odporcu ako záujemcu na základe uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy.
Medzi účastníkmi zostala sporná výška provízie. Keďže zmluva o sprostredkovaní bola zatvorená ústne, bolo na navrhovateľovi preukázať, že výška provízie predstavovala 3 % z ceny nehnuteľnosti a rovnako na odporcovi preukázať, že dohodnutá výška provízie predstavovala 2 % z ceny nehnuteľnosti bez DPH. Keďže ani jeden z účastníkov na podporu svojich tvrdení ohľadne dohodnutej výšky provízie neposkytol súdu žiaden relevantný dôkaz, súd v zmysle § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka pri rozhodovaní o výške provízie vychádzal z obvyklej provízie za sprostredkovanie obdobných zmlúv, konkrétne zo stanoviska Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, ktorá uviedla, že zvyčajná výška provízie je v rozmedzí 2 % až 7 % z ceny nehnuteľnosti. V danom prípade vzhľadom na cenu nehnuteľností Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska odhaduje výšku provízie v rozpätí od 3-4 %.
Nakoľko navrhovateľ si voči odporcovi uplatňuje províziu vo výške 3% z ceny nehnuteľností, súd navrhovateľovi v časti istiny 2.972,37 eur vyhovel (3% z 99.079 eur = 2972,37 eur) a vo zvyšnej časti istiny návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného k 23.01.2011, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade nie je zrejmé, ako sa zmluvné strany dohodli ohľadne splatnosti provízie. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ žiada úroky z omeškania až od momentu, kedy márne vyzval odporcu na vyplatenie provízie, skúmanie, či k splatnosti provízie došlo už v momente plnenia zo strany tretej osoby, príp. od iného momentu vzťahujúceho sa na sprostredkovanie, súd považoval za nadbytočné.
Navrhovateľ preukázateľne vyzval odporcu na plnenie listom zo dňa 14.01.2011, ktorý odporca prevzal dňa 18.01.2011. Navrhovateľ poskytol odporcovi lehotu troch dní na vyplatenie provízie, t.j. do 21.01.2011. To znamená, že od 22.01.2011 sa odporca dostal do omeškania a od tohto dňa navrhovateľovi patria úroky z omeškania v zákonnej výške. Keďže navrhovateľ žiadal úroky z omeškania až od 22.11.2011 v zákonnej výške, súd návrhu v časti výšky úrokov z omeškania, obdobia, za ktoré žiada priznať úroky z omeškania vyhovel. S ohľadom na priznanú istinu však nevyhovel návrhu navrhovateľa na úroky z omeškania vo výške 9% od 23.01.2011 do zaplatenia zo sumy prevyšujúcej sumu 2972,37 eur. V tejto časti príslušenstva súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd zamietol návrh odporcu na zabezpečenie dôkazu - opätovného stanoviska Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS), v ktorom NARKS mala odpovedať, aká je obvyklá provízia realitnej kancelárie pre prípad nevykonávania aktualizácií o stave nehnuteľnosti (stupeň rozostavanosti) na oficiálnej webovej stránke, na realitných serveroch, v printových médiách celoštátneho významu tak, aby obsiahli kompletný trh nehnuteľností; pre prípad neposkytovania právnej agendy v súvislosti s vypracovaním príslušný zmluvu, nevykonávania ohliadok nehnuteľností s klientmi z dôvodu že NARKS už súdu raz poskytla stanovisko, v ktorom sú obsiahnuté len všeobecné informácie ohľadne možnej provízie. Súd ma za to, že NARKS by po opätovnej výzve súdu bola schopná poskytnúť len rovnaké všeobecné stanovisko, nakoľko poskytuje informácie o províznom systéme uplatňovanom v rámci celej republiky vo všeobecnosti.
Súd si rozhodnutie o trovách konania vyhradil na samostatné uznesenie (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a contrario).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.