Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46T-76-2011.pdf
PDF · 111.8 KB
Case nature
Area
Subarea
46T/76/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmila Hatalová a členiek senátu Ing. Oľga Jágerská, Soňa Kročilová v trestnej veci obž. K.. R. F. , nar. XX.X.XXXX trestne stíhaného pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. Zákona účinného v čase spáchania skutku t,j. do 31.12.2005 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2013 takto
rozhodol:
K.. R. F. nar. XX.X.XXXX v M. , trvale bytom Q. ul.č.XXX,
F.,
sa podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby OP BA III č.k. 4Pv 362/2008 zo dňa 10.5.2011 , ktorá mu kládla za vinu , že
napriek tomu, že dňa 2.8.2004 so spoločnosťou Welba spol. s.r.o. so sídlom Tomášikova ul.č. 10 /D Bratislava a spol. Brasko spol. s.r.o. so sídlom Tomášikova ul.č. 10/D Bratislava veriteľmi spol. Ivagro s.r.o. Hruškova ul. č. 24 Bratislava, v ktorej bol konateľ uzavrel dohody o pristúpenie záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka , ktorých predmetom bol záväzok pristupujúceho dlžníka ako fyzickej osoby uhradiť dlh spol. Ivagro s.r.o. bližšie špecifikovaný v predmetných dohodách,, o čom boli v ten deň spísané aj notárske zápisnice pod č.k. N 291/04, N 292/04, N 293/04 ,N 295/04, ktoré sú titulom na súdny výkon rozhodnutia a exekučným titulom na výkon exekúcie , následne na to na základe dvoch darovacích zmlúv zo dňa 14.3.2005 (vklad povolený dňa 17.3.2005 a dňa 21.3.2005 ) nehnuteľnosti vedené na LV č. 2279 a LV č. 4682 v katastrálnom území Bratislava- Rača , ktoré mal v bezpodielovom vlastníctve so svojou manželkou a ktoré boli jeho jediným majetkom previedol na svoje deti , hoci mal vedomosť o tom, že s uvedeným majetkom , ktorý je v bezpodielovom vlastníctve nemôže nakladať bez súhlasu svojej manželky , čím zmaril uspokojenie svojich veriteľov s tým, že veritelia nemali možnosť uspokojiť svoje pohľadávky z iného dlžníkovho majetku a takýmto konaním spol. Welba s.r.o. so sídlom Tomášikova ul.č. 10/D Bratislava spôsobil škodu v celkovej výške 1 024 178,90 ,- Sk (33. 966,51 €) a spol. Brasko s.r.o. so sídlom Tomášikova ul. č. 10/D Bratislava spôsobil škodu v celkovej výške 11 610 348,50 ,- Sk ( 385.392,97 €) ,
čím mal spáchať
trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zákona účinného do 31.12. 2005 ,
oslobodzuje, keďže skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú spoločnosť Welba so sídlom Tomášikova 10/D, Bratislava a spoločnosť Brasko so sídlom Tomášikova 10/D , Bratislava s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občiansko - právnych.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava III ako príslušný vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, zástupcu za poškodenú stranu , svedkov podľa návrhu OP Bratislava III, oboznámil listinné dôkazy ako aj ostatný spisový materiál , pričom dokazovanie doplnil aj rozhodnutiami iných súdov v súvislosti s trestnou činnosťou, ktorú prejednával.
Obžalovaný K.. R. F. nar. XX.XX.XXXX v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní trestnú činnosť nepriznal s tým, že nemal úmysel poškodzovať veriteľa , pričom prostredníctvom svojho advokáta predložil prvostupňovému súdu rozhodnutia súdov vrátane Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu SR a nález Ústavného súdu SR . Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ako aj vo svojej výpovedi v prípravnom konaní na č.l. 10-14 uviedol, že od roku 1993 bol konateľom spol. Ivagro s.r.o. so sídlom Hruškova ul. 24, Bratislava, ktorá spoločnosť od roku 2006 nevykonáva žiadnu činnosť. So spol. Brasko s.r.o. a spol. Welba s.r.o. obidve so sídlom Tomášikova ul.č. 10/D , Bratislava spolupracovali asi 5 rokov , pričom ich spolupráca spočívala v tom, že od nich odoberali pesticídy vo veľkých baleniach , ktoré následne prebaľovali do tzv. malospotrebiteľských balení pre záhradkárov a predávali v rámci celého Slovenska. Najprv im platili faktúry , ktoré mali určený termín splatnosti , avšak neskôr keď sa dostali do finančných ťažkostí platili na základe splátkových kalendárov. Spol. Ivagro s.r.o. sa dostala do finančnej tiesni na základe toho, že mali na sklade veľké množstvo tovaru , ktorí postupne predávali , ale nestihli ho odpredať do doby splatnosti faktúr a týmto spôsobom dlh narastal. Zásadne keď tovar predali použili tieto peniaze na splatenie dlhov. Dlhy im rástli aj voči iným spoločnostiam , ktoré však boli zanedbateľné v porovnaní s dlhmi voči poškodeným spoločnostiam z dôvodu, že od nich odoberali približne 70 % tovaru. V roku 2003 konateľ firiem Brasko a Welba p. K.. A. L. po dohode so spol. Ivagro s.r.o. zobral zo skladu tovar v hodnote 5 000 000,- Sk do ich skladu v Žiari nad Hronom za účelom, že tam ho predajú . Po sezóne v roku 2003 obidve firmy , ktorých konateľom bol K.. A. L. im nepredaný tovar vrátili späť, pričom mu konateľ mal oznámiť, že do konca februára 2004 mu musí zaplatiť celý dlh , ktorý činil spolu pre obidve firmy asi 12.000 000,- Sk.
Konateľ spol. Brasko a Welba navrhol obžalovanému alternatívu , že ak nemá finančné prostriedky , aby si požičal, alebo predal majetok. Obžalovaný v kritickom čase nemal možnosť si od niekoho požičať takú vysokú sumu , preto konateľovi spol. Brasko a Welba predložil súpis majetku v hodnote 3 000.000,- Sk - 4 000 000 ,- Sk , ktorý tvorili nákladné motorové vozidlá, osobné motorové vozidlá, baliace stroje, lenže o tieto konateľ firmy Brasko a Velba nemal záujem . Súčasne mu navrhol , že majetok firmy Ivagro s.r.o. prejde na firmu Brasko a v rámci toho budú pre nich vykonávať činnosť. Táto skutočnosť bola pre konateľa K.. A. L. neprijateľná , preto spol. Ivagro pokračovala vo svojej činnosti v snahe vyrovnať dlh, ktorý sa im nepodarilo zaplatiť a konateľ firiem Brasko a Welba odmietol s nimi komunikovať. V mesiaci august 2004 z firmy Brasko bolo telefonicky oznámené , že sa má dostaviť na stretnutie, čo sa aj stalo v prítomnosti K.. L., Dr. N. , svedkyni Y. a ďalších dvoch pracovníčok tejto firmy. Počas sedenia obžalovaný zistil, že na stole sú porozkladané dokumenty , medzi ktorými bola aj dohoda o pristúpení k záväzku, voči ktorej mal obžalovaný výhrady v zmysle , že túto nemôže dobrovoľne podpísať , pretože tam bolo uvedené okrem iného, že ručí svojim osobným majetkom.
Konateľ spol. Brasko a Welba K.. A. L. mu oznámil , že nemá inú možnosť, preto túto dohodu podpísal s vedomím, že ešte má dostatok tovaru a firemného majetku , ktorý bude stačiť na uspokojenie firiem Brasko a Welba. Jeho úmysel bol zmarený , pretože došlo ku exekúcii , v rámci ktorej exekútor predajňu zatvoril , čím firme Ivargo s.r.o. bolo znemožnené rozhodovať a tým aj skončila ich činnosť. Priznal, že o zmluve , ktorú podpísal konateľovi spoločností Brasko a Welba manželke nepovedal v záujme, aby nenarušil rodinné vzťahy , o čom však sa neskôr manželka dozvedela a napadla na súde platnosť
notárskej zápisnice , o čom rozhodoval aj Ústavný súd S SR. Poukázal na skutočnosť, že celá záležitosť ho mrzí , pretože mal veľkú snahu dlh uhradiť a konal tak ako vedel.
Obžalovaný zdôraznil, že dohodu o pristúpení k záväzku podpisoval v sídle spol. Brasko s.r.o dňa 2.8.2004 v jeden deň sa podpisovala dohoda medzi ním ako fyzickou osobou a veriteľom. V ten istý deň bola podpísaná aj notárska zápisnica po tom , čo sa na neho vyvíjal psychický nátlak. Keď odmietol podpísať vo firme Brasko a Welba jemu predložené „papiere“ boli na neho vyvíjané vyhrážky s úmyslom doviesť ho ku podpísaniu . V priebehu celého konania popieral , že by pred podpísaním dohody o pristúpení záväzku a vyhlásení do notárskej zápisnice tvrdil, že dlh bude možné uhradiť z majetku v bezpodielovom vlastníctve , že jeho manželka vedela o jeho podnikaní ,prípadne že vyjadrila súhlas s jeho konaním ohľadne pristúpenia k dlhu a vyhláseniu a tým prípadného zaplatenia dlhu majetkom z ich bezpodielového vlastníctva. Poukázal na to, že pred uzavretím dohody o pristúpení dlhu ako aj podpísaním vyhlásenia do notárskej zápisnice nebol mu poskytnutý dostatočný časový priestor , ako aj že veriteľ nepredložil potrebné listinné dôkazy na odsúhlasenie správnosti obsahu týchto právnych úkonov. Je jednoznačné , že pri podpisoch podľa vyjadrenia samotného obžalovaného neboli tomuto sprístupnené doklady týkajúce sa právneho úkonu , hoci podľa obsahu týchto právnych úkonov mali byť súčasťou.
Svedok - poškodený K.. A. L. , nar. XX.XX.XXXX , na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní , keď okrem iného uviedol, že bol konateľ spol. Brasko s.r.o. a spol. Welba s.r.o. , ktoré úzko spolupracovali so spol. Ivagro s.r.o. . Zotrval na tvrdení , že spoločnosť , ktorej mal byť konateľom obžalovaný na základe objednávok prevzala tovar v jednom prípade v sume 33 996,51 € a v druhom prípade 385 392,97 € na základe dodacích listov, avšak po prevzatí tovaru do začatia trestného stíhania zo strany obvineného K.. R. F. nedošlo k úhrade faktúr. Spol. Ivagro s.r.o. bola jedna z ich veľkých odberateľov , s ktorou nemali zo začiatku žiadne problémy, dodávali im pesticídy vo veľkých baleniach, ktoré oni prebalili do menších balení a následne predávali maloodberateľom. Postupom času sa situácia v spol. Ivagro zhoršovala až došlo k úplnému zastaveniu platieb za faktúry. Spočiatku nevedel , že spol. Ivagro nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu jednotlivých faktúr, pretože faktúry platila formou splátkového kalendára. Koncom roku 2003 a začiatkom roku 2004 zistili, že spol. Ivagro nie je schopná splácať svoje záväzky, resp. nemá záujem splácať , pričom poukázal na knihu faktúr , z ktorej pre poškodeného vyplývalo ,že spol. Ivagro v kritickom čase vykonávala obchodnú činnosť , avšak nepoukazovala zisk pre spoločnosti , ktorých bol konateľom , ale na uspokojovanie pohľadávok iných veriteľov resp. na súkromné účely . Vzhľadom na uvedenú situáciu bol obžalovaný prizvaný do spol. Brasko dňa 2.8.2004 ,kde podpísal dohodu o pristúpení k záväzku , ktorou sa zaviazal , že ak pohľadávky nebudú uspokojené spol. Ivagro do 28.2.2005 budú uspokojené ním ako fyzickou osobou. Zástupca poškodených spoločností podľa obžaloby priznal, že táto dohoda bola spísaná vopred a obžalovaný ju nemal predtým k dispozícii, pretože bol zavolaný do spol. Brasko , kde ju podpísal hneď po príchode. Toho istého dňa bola podpísaná aj notárska zápisnica , ktorá sa pozdejšie stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia exekúciou. Trval na tom, že obžalovaný za spol. Ivagro mal podpísaný splátkový kalendár a zisk z predaja tejto spoločnosti bol vždy navýšený asi o 30 % a tiež mali dohodu, že všetky peniaze vrátane zisku bude poukazovať firme zástupcu za poškodenú stranu. V týchto percentách videli možnosť ako si priamo z obchodu uhradiť svoje straty , ktoré vznikali z predošlých nezaplatených faktúr. Poprel, že by bol zo skladu spol. Ivagro po splatnosti jednotlivých faktúr odobral tovar zo skladu spol. Ivagro. Obhajobu obžalovaného , že úhrady za faktúry po odpredaji tovaru budú poukazované spol. Brasko a Welba nie je pravdivá v zmysle, že neplatil svoj dlh, pretože peniaze neboli za faktúry uhradené. Poprel, že mal v úmysle obchodovať so ziskom spol. Ivagro s.r.o. , pretože v tom čase chceli dosiahnuť aspoň sumu , ktorú za tovar zaplatili.
Svedkyňa K. F. nar . XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Okrem iného uviedla, že v kritickom čase bola spolumajiteľkou spol. Ivagro , kde realizovala práce prevažne ekonomického charakteru , teda uhrádzala faktúry a realizovala platobné styky s bankou. Túto činnosť ukončila presne sa nepamätala na deň a mesiac niekedy v roku 2005. Potvrdila, že spol. Ivagro mala so spol. Brasko a Welba veľmi dobrý obchodný vzťah. Vo firme kde vlastnila 20 % prestala pracovať po tom , čo prestala fungovať, lebo do firmy prišla spol. Legusem a v rámci exekúcie im zobrali tovar, ktorý potom predávali akoby pre túto firmu. Spol. Legusem neskôr založila novú spoločnosť Lido. Potvrdila, že do roku 2002 nemali žiadny problém v rámci obchodovania s poškodenou spol. Brasko a
Welba, ktorý začal vznikať práve v tomto roku.Odoberali tovar od spol. Brasko a Welba s úmyslom po jeho odpredaní dlh vyrovnať , avšak tým, že z prvotne zarobených peňazí splácali dlh, neplatil sa tovar , dlh narastal . Obžalovaný podľa výpovedi tejto svedkyni na jej upozornenia o stále narastajúcom dlhu prijateľne z jej pohľadu nereagoval. Z dopočutia vedela o tom, že bola spísaná notárska zápisnica o uznaní dlhu a domnievala sa , že spol. Ivagro má majetok v hodnote dlhu v zmysle podpísanej notárskej zápisnici . Potvrdila obhajobu obžalovaného , že spol. Brasko a Welba zobrali z ich skladov tovar do svojho skladu a pozdejšie bol vrátený v menšom rozsahu , ale časť z neho už bola nepredajná , lebo bola po záruke. O tom , že obžalovaný podpísal doklad , že dlh bude ručiť svojim osobným majetkom nevedela. Vyvrátila tvrdenie zástupcu za poškodené spoločnosti , že spol. Ivagro nemala v úmysle splácať dlhujúce sumy za tovar. Zdôraznila, že toto bol ich prvoradým úmyslom, čo bolo prekazené aj konaním týchto spoločností , ktoré odňali zo skladu tovar dodaný spol. Ivagro a čiastočne vrátený po záručnej lehote. Ohľadne podpisovania dokumentov dňa 2.4.2003 uviedla, že vo firme Brasko po príchode na základe telefonického hovoru s obžalovaným zistila, že na stole je porozhadzovaných veľa papierov, ktoré sa kôpkovali a zväzovali . Ich obsah nepoznala, pretože ich nečítala. Nepamätala sa aká nálada panovala počas tohto stretnutia, kde dochádzalo k podpisu dokumentov, lebo ju nikto zo spoločností Brasko a Welba neoslovil ohľadne riešenia vzniknutého dlhu. Spol. Ivagro v kritickom čase mala svojho právnika , s ktorým sa však nekonzultovalo. Právnik nemal vedomosť o úkonoch, ku ktorým došlo v spol. Brasko, Welba , ani o podpísaní zápisnice na notárstve.
Svedkyňa K.. Y. Q. vydatá F. , nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní uviedla, že je zamestnaná v spol. Welba na pozícii obchodníka od roku 2002 . Jej náplňou práce je celý rozsah obchodnej činnosti a obžalovaného poznala z pracovnej činnosti , pretože ich spoločnosť s ním obchodovala. V roku 2004 prevzala agendu po svojej kolegyni U. , pričom zistila, že v tom čase mal obžalovaný dlhy voči ich spoločnosti. Boli s ním dohodnuté splátkové kalendáre , ktoré nesplácal. Mala vedomosť o tom, že sa následne realizovali stretnutia, na ktorých K.. A. L. so svojim právnikmi telefonicky zavolal obžalovaného a prebiehali nejaké rozhovory , ktorý obsah nevedela a nevie. Domnievala sa , že išlo o riešenie dlhu, pretože obžalovaný mal tvrdiť o bezproblémovom splácaní dlhu. Z dôvodu, že nedošlo k úhrade faktúr bola spísaná notárska zápisnica . Znenie notárskej zápisnice, vyjadrenie obžalovaného ohľadne splatenia dlhu nevie, nevedela. Svedkyňa v podstate k závažným okolnostiam v súvislosti s podpisom o uznaní dlhu, spôsobe splácania, podpise notárskej zápisnice tvrdila, že sa nepamätá , a teda sa nevie presne vyjadriť, dokonca sa nevedela vyjadriť ani ku správaniu sa obžalovaného a ako stretnutie prebiehalo, pričom poukázala na jej výpoveď z prípravného konania kde uviedla, že obžalovaný mal povedať vetu „ak neuhradím dlh z majetku firmy , tak ho uhradím z vlastných osobných finančných prostriedkov“. Potvrdila, že okrem obžalovaného bola prítomná spolukonateľka K. F. , s ktorou však nikto zo strany poškodených spoločností nekomunikoval vrátane právnikov K.. L. . Nik s ňou nespisoval žiadnu zápisnicu, nik od nej nežiadal aby podpísala uznanie dlhu i keď mala 20 % podiel na majetku.
Svedkyňa K.. X. M., nar. XX.XX.XXXX vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní s tým, že je zamestnaná v spol. Brasko s.r.o. ako ekonómka - účtovníčka. Obžalovaného pozná z práce , chodil tam na obchodné rokovania. Potvrdila, že bola prítomná na stretnutí , kde bol telefonicky zavolaný obžalovaný v prítomnosti jej nadriadených K.. L., K.. Y., právnika a notára, K.. Q. a spoluvlastníčky Ivagro p. K. F.. Predmetom stretnutia bolo spísanie k pristúpenia záväzku v súvislosti s dlhom voči poškodeným spoločnostiam ako aj notárskej zápisnice , pretože podľa obžaloby poškodené spoločnosti nechceli , aby záväzky spol. Ivagro voči nim prepadli a chceli si zaistiť úhrady pohľadávky , aby sa nemuselo pristúpiť k súdnemu vymáhaniu. Svedkyňa mala za to, že obžalovaný k záväzkom spol. Ivagro uznával ako fyzická osoba a listiny, ktoré predtým nemal k dispozícii na preštudovanie podpísal bez akéhokoľvek psychického nátlaku s poznámkou , že má záujem uhradiť záväzky voči Brasku a Welba. Svedkyňa sa vyjadrila, že počas tohto úkonu panovala v miestnosti veselá nálada, žartovalo sa vrátane obžalovaného , čo sa prvostupňovému súdu javí nevieryhodne vzhľadom na výšku dlhu a ostatné dôkazy, z ktorých vychádzal pri vyhodnocovaní viny resp. neviny obžalovaného.
Svedkyňa K.. X. Y. , nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na č.l. 28-30, keď uviedla, že je majiteľkou firmy Welba a konateľkou firmy Brasko od založenia firiem . Obe sa zaoberajú dovozom pesticídov a distribúciou na území SR. V kritickom čase obchodovali so spol. Ivagro ako jedným z veľkých odberateľov, ktorí odoberali túto látku vo veľkých baleniach , následne prebaľovali do menších a predávali maloodberateľom. So spol. Ivagro mali dobré skúsenosti ,
avšak postupne sa začal vytvárať dlh , ktorý sa navyšoval . Obžalovaný zdôvodňoval dlh tým, že tovar sa nachádza v sklade a teda nemá peniaze, lebo sa nepredal, čo poškodenú stranu podľa vyjadrenia svedkyni nezaujímalo , pretože to čo im zostalo na sklade bolo ich rizikom. V dôsledku zastavenia platieb približne v roku 2003 rozhodli sa riešiť situáciu tak, že od spol. Ivagro odobrali menšiu časť tovaru , ktorú sa snažili predať sami a čo sa im nepodarilo predať , vrátili späť spol. Ivagro bez ohľadu na to, že spotrebná lehota uplynula. Týmto spôsobom uspokojili svoju pohľadávku v sume 2 000 000 ,- Sk.
Túto skutočnosť zástupca za poškodené spoločnosti poprel, z čoho je zrejmé z pohľadu prvostupňového súdu , že ide o závažný rozpor vo výpovediach , ktorá zakladá ich nevieryhodnosť a účelovosť v konaní. V súvislosti so strojmi , ktoré boli v spol. Ivagro svedkyňa uviedla , že o tieto nemali záujem, a preto neboli odňaté za účelom vyrovnania dlhu zo strany obžalovaného. V tom čase podľa názoru svedkyni boli ďalšie spoločnosti , voči ktorým nemala firma obžalovaného vyrovnané dlhy a podľa jej názoru obžalovaný uprednostnil firmu Legusem , ktorej platil namiesto toho , aby platil poškodeným spoločnostiam Brasko a Welba. Z obavy , že obžalovaný nevyrovná dlh došlo k dohode na spísanie notárskej zápisnice , kde obžalovaný dobrovoľne mal uviesť, že ak sa mu nepodarí v rámci firmy splatiť dlhujúcu sumu , ručí svojim osobným majetkom. Domnievali sa , že obžalovaný je natoľko solventný v rámci firmy, že dlh uhradí z majetku spoločnosti a nemali vedomosť o tom, že osobný majetok je v bezpodielovom vlastníctve s manželkou obžalovaného a tento bol prepísaný na deti. Poprela akýkoľvek nátlak na osobu obžalovaného , právne úkony konal dobrovoľne, hoci tento právny úkon bol v rozpore s dobrými mravmi.
Svedkyňa K.. Y. F. , nar. XX.XX.XXXX potvrdila výpoveď obžalovaného v zmysle vzniku spol. Ivagro , smerovania a podnikania spol. Ivagro. O tom, že sa spoločnosť Ivagro s.r.o. dostala do insolventnosti nemala vedomosť od obžalovaného , ale zistila túto skutočnosť z jeho správania , ktoré spočívalo v tom, že prestal prispievať na domácnosť, čo sa stalo hlavne v roku 2002 - 2004. O tom, že manžel dlhuje nejaké peniaze sa dozvedela po tom, čo jej bol doručený list od exekútora , v ktorom bolo uvedené , že obžalovaný je dlžný a že exekúcia je aj na jeho osobný majetok. Automaticky po zistení , že ide o exekúciu začala vec riešiť súdnou cestou. O tom, že ide o bezpodielové vlastníctvo a že dlh sa má vymáhať poškodenými spoločnosťami z majetku spoločnosti Ivagro informovala právničku poškodených spoločností Dr. V. , ktorá na to reagovala písomnou formou , že spol. Brasko a Welba začnú konať vo veci zmeniek , ktoré obžalovaný podpísal a ktoré mali byť v hodnote 12 000 000 ,- Sk. Jednoznačne poukázala na nesprávny postup prípravných úkonov v súvislosti s dlhom spol. Ivagro a poukázala na rozhodnutia súdov počnúc prvostupňovými súdmi končiac Ústavným súdom SR, ktorý spochybnil rozhodnutie prvostupňového súdu . Ústavný súd SR poukázal i na porušenie základného práva svedkyne na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a jej právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR pod sp. zn. 4CDo 1223/2008 z 29.9.2009, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 385-393. V súvislosti s rozhodnutím tohto súdu , prvostupňový súd poukazuje na jeden z dôvodov , ktorý nemožno v danom prípade nezohľadniť a to skutočnosť, že obžalovaný realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť ,ale účasťou na podnikaní právnickej osoby spol. s ručením obmedzeným. Pojmovým znakom tejto obchodnej spoločnosti je obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky podľa § 106 Obchodného zákonníka a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka . Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s prípadnou platobnou neschopnosťou teda zaťažuje zásadne spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom limitované , v prípade obžalovaného išlo o 140.000, - Sk a poškodená spoločnosť tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní v zastúpení uviedla, že predajom tovaru spoločnosti Ivagro získali sumu 2 000 000 ,- Sk a zvyšok tovaru po záručnej lehote vrátili späť, teda tovar bol nepredajný.
Súd vyhodnotil všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní s dôrazom aj na rozhodnutia iných súdov prvého , druhého stupňa vrátane nálezu Ústavného súdu SR a dospel k záveru , že nebol preukázaný skutok , ktorý je kladený za vinu obžalovanému K.. R. F..
Obžalovaný Ing. R. F. sa nemohol trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku dopustiť , lebo nemal v tomto prípade svojho veriteľa. Veriteľmi v kritickom čase bola spoločnosť Welba s.r.o. a spol. Brasko obe so sídlom Tomášikova ul. 10/D , Bratislava voči spoločnosti Ivagro s.r.o. so sídlom Hruškova 24, Bratislava. Firmy Welba a Brasko boli veriteľmi právnickej osoby spoločnosti Ivagro a nie fyzická osoba obžalovaného K.. R. F..
Podľa rozhodnutí súdov , ktoré sú súčasťou spisu sa konštatuje, že v notárskych zápisniciach ide o neplatnosť právneho úkonu obžalovaného K.. R. F.. Zo strany poškodených spoločností podľa obžaloby nikto pri podpise notárskych zápisníc nevysvetlil obžalovanému , že postupujú voči nemu ako fyzickej osobe a že takéto pristúpenie by bolo platné len so súhlasom jeho manželky, keďže majetok je v bezpodielovom vlastníctve. Prvostupňový súd zastáva názor , že zo strany poškodených spoločností s.r.o. došlo k manipulácii s obžalovaným , keďže do týchto boli uvedené aj faktúry uhradené spoločnostiam Welba a Brasko s.r.o.
Uznanie samotného dlhu predpokladá z občiansko - právneho hľadiska uznanie dlhu čo do právneho titulu a výšky sumy , inak je neplatné. V súvislosti s oslobodzujúcim rozsudkom súd poukazuje i na zdôvodnenie rozhodnutí Krajského súdu Bratislava, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR , podľa ktorých sa konštatuje i rozpor s dobrými mravmi . Ako je v dôvodoch tohto rozsudku uvedené , obžalovaný sa dostal do časovej tiesni , pričom pri podpise notárskych zápisníc neboli predložené potrebné listinné dôkazy na odsúhlasenie správnosti právneho úkonu. Nemožno v danom prípade nezohľadniť ani tú skutočnosť , že obžalovaný realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť , ale účasťou na podnikaní právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným. Pojmovým znakom tejto obchodnej spoločnosti je práve ručenie spoločníka za jej záväzky podľa § 106 Obchodného zákonníka a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka. V tomto prípade teda obžalovaný mal ručiť za záväzky len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.
V súvislosti s podanou obžalobou súd poukazuje , že ak by bol obžalovaný konal dobrovoľne , právne erudovaný , vedome by bol porušil základné právo jeho manželky na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR. Trestná vec , ktorá bola prvostupňovým súdom prejednávaná nezakladá skutkovú podstatu trestného činu , ide o vzťah obchodný resp. vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka , preto súd rozhodol tak , ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené.
Obligatórne bola poškodená strana s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach občiansko - právnych.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho vyhlásenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd
v Bratislave.