Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-5-2013.pdf
PDF · 74.27 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/5/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu G. E. K., K..Q..X.., so sídlom v C., Ú. Č.. X, proti žalovanému G. E., bývajúcemu v E., K. Č.. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka T. H. X. X. K. D., so sídlom v S., N.G. Č.. XX, o zaplatenie 9.002,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 31.10.2012 č.k. 37 C 310/2012 - 43 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 33,06 eura a tieto zaplatiť A.. B. Z. advokátovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, vyslovil, že v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným účastníkom náhradu trov nepriznáva. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 627,77 eura a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.
Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil s poukazom na ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p. keď uzavrel, že pred začatím prvého pojednávania vo veci žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a vrátiť zaplatený súdny poplatok.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., vzhľadom na to, že k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalobcu tým, že zobral žalobu v celom rozsahu späť. Výrok, ktorým vyslovil, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným účastníkom náhradu trov konania nepriznáva bližšie nezdôvodnil. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, spolu v sume 627,77 eura, t. j. za 2 úkony právnej služby á 253,94 eura (prebratie a príprava zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu) + 2x režijný paušál 7,63 eura + 20% DPH zo sumy 523,14 eura.
O vrátení kráteného súdneho poplatku prostredníctvom príslušného daňového úradu rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keď zaplatený súdny poplatok vo výške 540 euro krátil o sumu 6,63 euro.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku tento zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Odôvodnil to tým, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, pretože aj keď zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, žalobca nevidí význam v jeho právnom zastúpení. Zdôraznil, že združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a jeho nehospodárnosti a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a z dôvodov hodných osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania reagovať použitím ust. § 150 O.s.p..
Vedľajší účastník vo svojom obsiahlom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu odvolacích trov. Zdôraznil, že v prípade, ak by nevstúpil do konania, k späťvzatiu žaloby by zrejme nedošlo. Jeho samotný vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je tak dostatočne účinným prostriedkom, ako zabrániť dodávateľovi porušovať spotrebiteľské práva žalovaného. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých ho má aj žalobca, preto je absurdné, ak žalobca ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Účelnosť trov na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Účasť vedľajšieho účastníka v konaní je pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľu a účelu na ktorý je združenie založené, pretože vedľajší účastník aj pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chráni práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým aj na rovnocenný priebeh súdnych konaní.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a konštatuje jeho správnosť. Preto len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, s poukazom na odvolacie námietky žalobcu považuje za potrebné dodať nasledujúce:
V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu aj v súdenej veci) má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priama špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 O.s.p..
Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktorým sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosť zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska.
Správne preto súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného a na ich náhradu zaviazal žalobcu, ktorý tým, že zobral podaný návrh na začatie konania v priebehu konania späť, procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.
Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu spochybňujúca nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, pretože vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník v konaní (§ 93 ods. 3 O.s.p.), teda aj právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcami na základe plnomocenstva (§ 28 ods. 1 O.s.p.) a úkony tohto zastúpenia vo vzťahu k predmetu konania boli nepochybne účelné o čom svedčí aj tá skutočnosť, že až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania žalobca zobral podaný návrh v celom rozsahu späť (pred začatím pred začatím prvého pojednávania) a konanie žiadal zastaviť.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobca sa podaným odvolaním dovoláva rozhodnutia o trovách konania podľa ust. § 150 O.s.p. (tak aby v konečnom dôsledku vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nebola náhrada trov konania priznaná), neuviedol však žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná.
Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania za úkon právnej služby (z hodnoty predmetu sporu 622,77 eura ) - vyjadrenie k podanému odvolaniu vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 2 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. - 19,92 eura + 7,63 euro režijný paušál = 27,55 eura + 20% DPH t.j. 5,51 euro), spolu 33,06 euro.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.