Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-2881-2012.pdf
PDF · 72.02 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/2881/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., krajská pobočka Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice, IČO: 35 937 874, proti povinnému V. Y., G., XX.X.XXXX, B. XX, XXX XX C. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Jantárová 30, Košice pod. č. Ex 2659/2012 o vymoženie pohľadávky vo výške 556,73 Eur s prísl., takto
rozhodol:
námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 24.8.2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 556,73 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. v Košiciach č. 1165177915 zo dňa 19.10.2011.
Dňa 7.9.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/135412 zo 12.9.2012.
Dňa 28.1.2013 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora tunajšiemu súdu námietky povinnej proti exekúcii. Povinná vo svojich námietkach uviedol, že poistné za vymáhané obdobie uhradila a ako dôkaz pripojila povinná k námietkam aj ústrižky poštových poukážok.
Na základe výzvy súdu zo dňa 7.2.2013 oprávnený k námietkam povinného uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnene v súlade s § 38 ods.2 Exekučného poriadku, pretože povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladali vykonateľné rozhodnutia. Povinná si nesplnila oznamovacie povinnosti a ani neplatila poistné na zdravotné poistenie v zmysle zákona za obdobie od 1/2005 do 12/2006. Z uvedených dôvodov si poisťovňa následne uplatnila nárok na poistné na zdravotné poistenie vydaním predmetných výkazov nedoplatkov. Povinná sa proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote neodvolala, a ten nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený tiež poukázal nato, že čo sa týka zdokladovaných úhrad povinnou, uvedené úhrady sa netýkajú vymáhaného obdobia. Nakoľko mala povinná neuhradené aj iné obdobia, uvedené platby jej boli priradené na posledné dlžné obdobia. Obdobie 1/2006, 2/2006, 3/2006, 4/2006, 6/2006, jej bolo čiastočne zohľadnené. Na základe uvedeného, oprávnený navrhuje, aby exekučný súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov založených v spise, ako aj námietok povinného proti exekúcii zistil, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 14.1.2013, pričom námietky proti exekúcii doručil Exekútorskému úradu súdneho exekútora dňa 21.1.2013, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd preštudovaním spisu dospel k záveru, že námietky povinnej sú nedôvodné, nakoľko, skutočnosti, ktoré uvádza povinná vo svojich námietkach sú skutočnosťami, ktoré nastali ešte pred vydaním samotného exekučného titulu ( 19.10.2011 ), a teda vo svojej podstate ich možno považovať za dôvody pôvodného konania, ktoré mala povinná namietať v pôvodnom konaní, a to podaním námietok voči predmetnému výkazu nedoplatkov. Nakoľko tak povinná neurobila, predmetný výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa exekučným titulom.
Povinná vo svojich námietkach neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, z listinných dôkazov založených v spise má súd za preukázané, že exekučné tituly boli povinnému doručované v súlade so zákonom, exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. Rovnako súd poukazuje na to, že exekučný súd je viazaný exekučným titulom, a preto počas exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným.
Preto súd námietky povinnej ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.