Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/155/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX P. I., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava - Dúbravka, IČO: 42 176 778, práv. zast.: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.495,73 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. - 85 zo dňa 20.06.2012 takto jednohlasne

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania nepriznal. Upravil, aby Daňový úrad Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 82,87 Eur.

Rozhodnutie o zastavení konania právne odôvodnil ustanovením až 3 v znení zmien a doplnkov, pričom konštatoval, že rešpektoval dispozičnú zásadu žalobcu a po späťvzatí žaloby dňa 31.05.2012 dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie konania.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením s tým, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť trovy konania žalovaného i vedľajšieho účastníka. Žalovaný si trovy konania nežiadal, ani mu zo spisu nevyplývajú, súd mu ich nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, súd prvého stupňa vyslovil, že s poukazom na ustanovenie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania. Poukázal na to, že vedľajší účastník je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ide o združenie registrované MV SR, ktorého činnosť je upravená v ustanovení , , o ochrane spotrebiteľa), ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa mimo súdu i na súde je daná už cieľom činnosti združenia, vyplývajúcim z jeho Stanov, preto trovy právneho zastúpenia advokátom súd nepovažuje ako trovy účelne vynaložené, dokonca ich považuje za nehospodárne. Vzhľadom na cieľ vedľajšieho

účastníka, ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie aj žalôb, zastupovanie spotrebiteľov v konaní, vstup do spotrebiteľských sporov, ako i ďalšie v Stanovách definované ciele, disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je teda inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Ak si združenie na zastupovanie splnomocnil advokáta, má súd za to, že jeho trovy má hradiť z vlastných finančných prostriedkov.

Zdôraznil, že do tohto konania vstúpil vedľajší účastník, ktorý udelil právnemu zástupcovi tzv. generálnu plnú moc. Súd zo svojej činnosti má vedomosť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vstupuje do množstva konaní vedených na súdoch, o samotnom predmete sporu nemá žiadnu vedomosť. Hromadné vstupovanie vedľajšieho účastníka v zastúpení advokátom a uplatňovanie si trov konania možno preto vyhodnotiť ako konanie účelové s cieľom dosiahnuť odmenu za právne zastupovanie, preto súd prvého stupňa trovy vedľajšieho účastníka z titulu trov právneho zastúpenia nepovažoval za trovy účelne vynaložené.

Výrok o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za návrh súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3 prvá veta, ods. 4 prvá veta zákona č. 71/92 Z.z.

Proti uvedenému uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník.

V odvolaní uviedol, že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že nemožno mať žiadne ilúzie o ušľachtilých pohnútkach žalobcu vo vzťahu k späťvzatiu žaloby. Žalobca v snahe nenavyšovať vo svoj neprospech trovy konania a zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku, berie žaloby späť na súdoch, kde Združenie vstupuje do spotrebiteľských konaní. Žalobca pritom celoplošne ignoruje premlčaciu lehotu podľa , podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania vznesených vedľajším účastníkom sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, prípadne poukazuje na dohodnutú 10 -ročnú premlčaciu lehotu, ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné aplikovať. Pritom je otázne, prečo žalobca, ako silná finančná spoločnosť vymáhajúca nespočetné množstvo pohľadávok si nezriadi vlastné právne oddelenie, ale necháva sa zastupovať silnou advokátskou kanceláriou, ktorá si neoprávnene účtuje aj právny úkon (pokus o zmier), aj nezákonne uplatnené trovy. Uvedené teda nedáva predpoklad pre aplikáciu ustanovenia

Vedľajší účastník v odvolaní ďalej uviedol, že môže preukázať, že vo viacerých sporoch spôsobil už jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Ukazuje sa teda, že samotný vstup do konania Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa, je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské právo. Poukázal na článok 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z ktorého by súdy mali vychádzať a podporiť prostriedok účinnej ochrany spotrebiteľov v súdnych konaniach tým, že Združeniu prizná náhradu trov konania.

Pokiaľ by sa v praxi presadil názor upierajúci mu právo na právneho zástupcu vzhľadom na predmet jeho činnosti, potom by bolo problematické aj zastupovanie advokátmi napr. sudcov, prokurátorov, advokátov a podobne. Poukázal na komentár k , ako aj judikatúru Krajského súdu v Prešove s tým, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť advokátom, aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

Ak sa argumentuje, že Združenie, ak na zastupovanie splnomocnilo advokáta, má hradiť jeho trovy z vlastných finančných prostriedkov, poukázal na to, že Združenie je nemajetné a nemá vlastné finančné prostriedky na zaplatenie služieb advokátov. V priebehu posledných dvoch rokov Ministerstvo hospodárstva SR schválilo Združeniu finančnú podporu vo výške 4.000 Eur, z čoho bolo vyplatených iba 1.000 Eur. Tieto finančné prostriedky nepostačujú na krytie ani len poštovného. Podpora štátu je skôr v rovine iluzórnej než skutočnej, čo sa týka finančnej pomoci.

Vedľajší účastník ďalej namietal argumentáciu súdu ohľadom hromadného vstupovania vedľajšieho účastníka v zastúpení advokátom a uplatňovanie si trov konania ako konanie účelové s cieľom dosiahnuť odmenu za právne zastupovanie. Združenie spolupracuje len s dvomi advokátmi, ktorí sú ochotní pracovať len za prísudok. Poskytujú kvalitné právne služby. V mnohých sporoch Združenie pomohlo spotrebiteľom očistiť zmluvy od neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík a v prípadoch, ak spotrebiteľ bol zaviazaný čiastočne plniť, trovy im neboli priznané. V týchto prípadoch bezmajetné združenie nemalo z čoho advokáta zaplatiť. Ak sa súdu javí, že ide o lukratívne právne zastupovanie, opak je pravdou. Súd by mal podporiť, aby v oblasti spotrebiteľského práva vznikali špecializácie. Zrejme súdu uniká, kto chráni vyšší princíp, kto poukazuje na nenormálny celospoločenský fenomén civilnoprávnej úžery, ktorá sa toleruje. Nadobúda pocit, že súdy hája záujmy dodávateľa, aby neutrpel ďalšiu ujmu v podobe trov konania.

K účelovosti právneho zastúpenia, hospodárnosti konania a nasledovaniu cieľa ochrany spotrebiteľa uviedol, že v konaní nebol úspešný spotrebiteľ, dôvodom späťvzatia žaloby boli argumenty a poznanie žalobcu, že v konaní už nebude proti nemu len rezignovaný a neinformovaný spotrebiteľ, ale právne zastúpenému dodávateľovi sa ponúka rovnocenný partner. Ak sa zdá zastúpenie nehospodárne, nech je zistené, v koľkých právnych veciach bol spotrebiteľ úspešný, v koľkých vzniesol námietku premlčania a v koľkých zobral žalobca žalobu späť, ak sa konanie uskutočnilo bez argumentácie vedľajšieho účastníka. Toto je potrebné porovnať s výsledkami konaní, v ktorých vystupuje Združenie ako vedľajší účastník. Združenie by chcelo ešte viac ochraňovať spotrebiteľov a vstúpiť do všetkých spotrebiteľských konaní, ale nedovoľujú mu to skromné možnosti, neochota advokátov zastupovať Združenie, iluzórna podpora Združenia od štátu, nepochopenie funkcie súdov v systéme naplnenia vysokých cieľov politiky EÚ pri ochrane spotrebiteľov zo strany niektorých súdov.

Aj v predmetnej právnej veci vydal súd platobný rozkaz dňa 13.9.2011 č.k. -30, v ktorom bol zaviazaný žalovaný na úhradu žalovanej sumy aj s nezákonným úrokom z omeškania (13 % p.a.) a s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v nezákonnej výške aj za podanie pokusu o zmier. U žalobcu pritom ide o súčasť silnej nadnárodnej siete 49 -tich spoločností v takmer 30-tich krajinách, pričom len samotný žalobca zamestnáva 210 zamestnancov. Táto spoločnosť nemá problém zabezpečiť si vlastné právne oddelenie, napriek tomu nebola zisťovaná účelnosť trov u dodávateľa.

Vo vzťahu k zhodným vyjadreniam uviedol, že svojou reakciou na zhodné žaloby a ich námietky premlčania sú len reakciou na nekalú praktiku zámerného plošného uplatňovania premlčaných pohľadávok v snahe ešte viac na úrokoch z omeškania zbedačovať slabé sociálne vrstvy rezignovaných a neinformovaných spotrebiteľov. Nie je v ich možnostiach fyzicky zvládnuť všetky spotrebiteľské veci na súdoch v Slovenskej republike, preto vstupujú len do konaní na vybraných súdoch a proti vybraným dodávateľom. Táto agenda vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali. Združenie nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch je realizovanie činnosti prostredníctvom ochotných advokátskych kancelárií. Ich cieľom je, aby spotrebiteľská agenda sa rozptýlila medzi čo najviac združení zastúpených advokátom, aby neboli priznávané premlčané nároky, nároky z neprijateľných zmluvných podmienok a nároky po použití nekalých obchodných praktík.

Má za to, že súdy pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupovali v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou.

V odvolaní taktiež poukázal na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a články 38 a 47 Charty základných práv EÚ. K dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. decembra 2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C - 279/09 citoval : „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“.

Poukázal tiež na to, že občianske združenie na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v predbežne formulovaných štandardných zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na ochranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým rovnocenný priebeh súdnych konaní. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov našim združením na súdoch. Poukázal v tejto súvislosti aj na SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva aj z viacerých Nálezov Ústavného súdu SR. Poukázal aj na judikatúru krajských súdov Slovenskej republiky.

Keďže vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“, práve preto je právne zastúpený advokátmi. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa žalobca zrazu v súdnych konaniach ocitá v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť. Pritom nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc s náležitou aplikačnou praxou a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov.

V predmetnej veci mal preto súd aplikovať ustanovenie prvá veta a vylúčiť aplikáciu ustanovenia Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. Zastavenie konania zavinil žalobca, preto má vedľajší účastník, ktorý v konaní podporoval žalovaného, nárok na náhradu trov konania. Uplatnil si zároveň aj trovy odvolacieho konania. Navrhol preto, aby krajský súd zmenil napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 237,14 Eur na účet jeho právneho zástupcu a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 63,94 Eur, ktoré navrhol zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka, navrhol prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré konkretizoval.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ tak, že navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške celkom 51,98 Eur s DPH.

Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Samotné Združenie má vo svojich radoch členov, ktorí evidentne majú

právnické vzdelanie, pritom môžu využívať aj určenú podporu ministerstva. Poukázal na judikatúru Krajského súdu v Bratislave a v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Košiciach a tiež poukázal na dôvodovú správu k , pričom vyslovil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný.

Vyslovil svoj názor, že Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, svoje procesné podania nadbytočne opakuje, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania. Rovnaké názory vyslovil už aj Krajský súd v Košiciach a Krajský súd v Banskej Bystrici, že pre paušálny vstup Združenia zastúpeného advokátom do konaní nebol žiadny dôvod, účelom bolo získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia a nie vždy dôjde k naplneniu podstaty úkonu právnej služby, prípravy a prevzatia vrátane prvej porady s klientom. Nie sú to teda trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia

Je toho názoru, že ustanovenia Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nepoukazujú na to, aby sa Združenie na ochranu práv spotrebiteľa malo nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby.

Aj žalobca je toho názoru, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ uviedol, že takýto návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania.

K vyjadreniu pripojil kópie uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, Bratislavy, Prešova a Žiliny.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. , zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( ).

Odvolací súd zistil, že žalobca v návrhu na začatie konania sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.495,73 Eur (45.060,24 Sk) spolu s úrokom z omeškania 13 % ročne zo sumy 1.088,66 Eur od 19.12.2006 do zaplatenia a poplatok za súdne konanie vo výške 89,50 Eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške celkom 283,59 Eur pozostávajúcich z troch úkonov právnej služby po 85,64 Eur, a to za prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie protistrane

- pokus o zmier, podanie žaloby zvýšených o DPH a režijný paušál 3x po 8,89 Eur.

Dňa 28.11.2011 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a dňa 16.02.2012 vedľajší účastník súdu prvého stupňa doručil podanie, vyjadrenie k žalobe, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania. Zároveň si vedľajší účastník vyčíslil trovy konania celkom vo výške 237,14 Eur.

Žalobca podaním doručeným súdu 31.05.2012 realizoval svoj dispozičný úkon a vzal návrh na začatie konania späť.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. - 85 zo dňa 20.6.2012 zastavil konanie vo veci, žalovanému náhradu trov konania nepriznal, vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania nepriznal a upravil Daňový úrad Bratislava na vrátenie súdneho poplatku žalobcovi vo výške 82,87 Eur.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca ( ).

Z uvedeného vyplýva, že konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby po tom, čo v konaní vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Vedľajší účastník má preto nárok na 100 % náhradu trov konania podľa ustanovenia prvá veta Zo spisu jednoznačne vyplýva, že zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby, preto je povinný uhradiť jeho trovy.

Odvolací súd posudzuje účasť vedľajšieho účastníka v tomto konaní ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskej únie, vyplývajúceho z článku 149 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

V súlade s uvedeným preto odvolací súd považuje odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného za dôvodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo namieste na trovy konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom aplikovať ustanovenie prvá veta

K výške trov konania a k jeho účelnosti odvolací súd uvádza, že vďaka aktívnej ochrany vedľajšieho účastníka, a to Združením prostredníctvom jeho právneho zástupcu, došlo k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania proti žalovanému ako spotrebiteľovi v celom rozsahu.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že na nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi neboli dané zákonné dôvody.

Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na rozhodnutie o trovách konania pre vedľajšieho účastníka ustanovenie

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách vedľajšieho účastníka s tým, že sa náležite vysporiada s odvolacími dôvodmi vedľajšieho účastníka, ktoré sa v tomto štádiu konania javia byť dôvodné. V predmetnej veci je namieste na trovy konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom aplikovať ustanovenie prvá veta Súd prvého stupňa svoje nové rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby zodpovedalo ustanoveniu

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.