Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/158/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, vo veci starostlivosti o maloletého S. nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov, matky T. nar. XX.X.XXXX, bytom X. S., zastúpenej JUDr. Ivetou Marcinovou, advokátkou AK Michalovce, Nám. slobody 13 a otca T., nar. X.X.XXXX, bytom T. v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 23.11.2012 sa matka maloletého domáhala zvýšenia výživného zo sumy 60 € na sumu 200 € poukazujúc na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výšky výživného určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 7.7.2010 došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý je študentom Gymnázia v Sobranciach v 1. ročníku, pričom otec maloletého neprispieva nad rámec výživného žiadnou sumou.

Otec maloletého žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 7. júla 2010 súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Maloleté deti zverené do výchovy otca a výživné na maloletého S. bolo určené v sume 60 € mesačne.

Zo správy zo šetrenia rodinných a výchovných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 2.6.2010 nachádzajúcej sa v spise súd zistil, že matka maloletého bola v tom čase nezamestnaná a na úrade práce priznala o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Otec maloletého bol zamestnaný v Stavebnej firme Juraj Venčigroch so zárobkom okolo 300 € čistého mesačne.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s podaním návrhu na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko suma 60 €, ktorú toho času platí je podľa jeho názoru vzhľadom na jeho príjem a náklady dostačujúca. Uviedol, že v súčasnej dobe zarába okolo 500 €, pričom z toho príjmu má vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru Janu v sume 60 € a rovnako na maloletého S.. Ďalej má náklady spojené s bývaním, pretože býva u sestry a platí jej polovicu nákladov. Ide približne o sumu 60 € mesačne. Ďalej platí daň z nehnuteľností 37 €, zabezpečuje drevo na vykurovanie, čo predstavuje čiastku okolo 700 € ročne a teda polovicu t. j. zhruba 350 € ročne. Má náklady na stravovanie, čo predstavuje približne sumu 200 €

mesačne, pretože sa stravuje sám. Rovnako má náklady spojené s hygienickými potrebami, ošatením približne vo výške 50 €. Telefón platí približne 30 € mesačne. Uviedol, že podľa jeho názoru, keďže matka zarába približne 1.600 € je návrh z jej strany podaný neodôvodnene. Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Záverom uviedol, že je zamestnaný v stavebníctve, čo je sezónna práca a v súčasnej dobe už viac ako tri mesiace nepracuje z dôvodu zlých poveternostných podmienok. Aj to je jeden z dôvodov prečo nemôže platiť vyššie výživné.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že žiadajú návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať otca platením zvýšeného výživného.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že navrhuje rozhodnúť o výške výživného podľa zárobkových schopností a možností otca.

Z odpisu mzdového listu odporcu za rok 2012 súd zistil, že tento pracuje s čistým zárobkom mesačne v priemere 290 €.

Z návrhu na zvýšenie výživného na maloletého S. súd zistil, že matka maloletého pracuje od 1.9.2011 v zahraničí ako odborný pedagóg v Mníchove s mesačnou mzdou 1.625 € čistého.

Z vyjadreniu odporcu zo dňa 25.2.2013 ( č. l. 21-22 ) súd zistil, že navrhuje návrh matky maloletého zamietnuť. Poukázal na príjem matky, ktorá zarába mesačne okolo 1.600 € a teda podľa jeho názoru je tento návrh neopodstatnený. Poukázal tiež na to, že rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností a finančných možností, pričom jeho jediným príjmom, ktorý mu nedovoľuje po odpočítaní nákladov platiť vyššie výživné je mzda v stavebnej firme. Zvýšením výživného by sa dostal do veľmi nepriaznivej situácie, ktorá by mohla spôsobiť, že nebude môcť prispievať na výživu svojich detí ako doteraz.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 vyššie citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 vyššie citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 vyššie citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 vyššie citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 vyššie citovaného zákona, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane otca maloletého ako aj maloletého, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určenie výšky výživného. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že poslednýkrát bolo výživné určené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 7. júla 2010, kde súd vychádzal zo zárobku otca približne 300 € mesačne a matka v čase rozvodu bola nezamestnaná, nemala žiadny príjem ani nepoberala žiadne sociálne dávky. V súčasnej dobe otec pracuje so zárobkom okolo 450 - 500 € mesačne, pričom na strane matky maloletého sa podstatne zmenili pomery, ktorá v súčasnej dobe pracuje ako pedagogický pracovník v Mníchove so zárobkom okolo 1.650 € mesačne a súd má teda za to, že nedošlo zo strany otca k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného zo sumy 60 € na sumu 200 € a preto návrh matky zamietol. V konaní má súd za preukázané, že otec pravidelne prispieva na výživu maloletého S. sumou 60 €, pričom má ešte vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére Jane, na ktorú takisto prispieva 60 € mesačne. Súd poukázal na ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine s prihliadnutím na to ako sa každý z rodičov o dieťa stará, dospel k záveru, že takto určená výška výživného, ktorá bola určená v roku 2010 vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti otca, je aj v súčasnej dobe primeraná vzhľadom aj na tú skutočnosť, že zo strany matky došlo k zvýšeniu príjmu, kde v čase rozhodovania o výške výživného nemala žiaden príjem. V súčasnej dobe má príjem 1.600 € mesačne a teda rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa až f/ len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.