Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10P-158-2012.pdf
PDF · 75.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/158/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, vo veci starostlivosti o maloletého S. nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov, matky T. nar. XX.X.XXXX, bytom X. S., zastúpenej JUDr. Ivetou Marcinovou, advokátkou AK Michalovce, Nám. slobody 13 a otca T., nar. X.X.XXXX, bytom T. v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 23.11.2012 sa matka maloletého domáhala zvýšenia výživného zo sumy 60 € na sumu 200 € poukazujúc na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výšky výživného určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 19C/47/2010 zo dňa 7.7.2010 došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý je študentom Gymnázia v Sobranciach v 1. ročníku, pričom otec maloletého neprispieva nad rámec výživného žiadnou sumou.
Otec maloletého žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.
Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 19C/47/2010 zo dňa 7. júla 2010 súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Maloleté deti zverené do výchovy otca a výživné na maloletého S. bolo určené v sume 60 € mesačne.
Zo správy zo šetrenia rodinných a výchovných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 2.6.2010 nachádzajúcej sa v spise 19C/47/2010 súd zistil, že matka maloletého bola v tom čase nezamestnaná a na úrade práce priznala o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Otec maloletého bol zamestnaný v Stavebnej firme Juraj Venčigroch so zárobkom okolo 300 € čistého mesačne.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s podaním návrhu na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko suma 60 €, ktorú toho času platí je podľa jeho názoru vzhľadom na jeho príjem a náklady dostačujúca. Uviedol, že v súčasnej dobe zarába okolo 500 €, pričom z toho príjmu má vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru Janu v sume 60 € a rovnako na maloletého S.. Ďalej má náklady spojené s bývaním, pretože býva u sestry a platí jej polovicu nákladov. Ide približne o sumu 60 € mesačne. Ďalej platí daň z nehnuteľností 37 €, zabezpečuje drevo na vykurovanie, čo predstavuje čiastku okolo 700 € ročne a teda polovicu t. j. zhruba 350 € ročne. Má náklady na stravovanie, čo predstavuje približne sumu 200 €
mesačne, pretože sa stravuje sám. Rovnako má náklady spojené s hygienickými potrebami, ošatením približne vo výške 50 €. Telefón platí približne 30 € mesačne. Uviedol, že podľa jeho názoru, keďže matka zarába približne 1.600 € je návrh z jej strany podaný neodôvodnene. Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Záverom uviedol, že je zamestnaný v stavebníctve, čo je sezónna práca a v súčasnej dobe už viac ako tri mesiace nepracuje z dôvodu zlých poveternostných podmienok. Aj to je jeden z dôvodov prečo nemôže platiť vyššie výživné.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že žiadajú návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať otca platením zvýšeného výživného.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že navrhuje rozhodnúť o výške výživného podľa zárobkových schopností a možností otca.
Z odpisu mzdového listu odporcu za rok 2012 súd zistil, že tento pracuje s čistým zárobkom mesačne v priemere 290 €.
Z návrhu na zvýšenie výživného na maloletého S. súd zistil, že matka maloletého pracuje od 1.9.2011 v zahraničí ako odborný pedagóg v Mníchove s mesačnou mzdou 1.625 € čistého.
Z vyjadreniu odporcu zo dňa 25.2.2013 ( č. l. 21-22 ) súd zistil, že navrhuje návrh matky maloletého zamietnuť. Poukázal na príjem matky, ktorá zarába mesačne okolo 1.600 € a teda podľa jeho názoru je tento návrh neopodstatnený. Poukázal tiež na to, že rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností a finančných možností, pričom jeho jediným príjmom, ktorý mu nedovoľuje po odpočítaní nákladov platiť vyššie výživné je mzda v stavebnej firme. Zvýšením výživného by sa dostal do veľmi nepriaznivej situácie, ktorá by mohla spôsobiť, že nebude môcť prispievať na výživu svojich detí ako doteraz.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 vyššie citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 vyššie citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 vyššie citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 vyššie citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 vyššie citovaného zákona, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane otca maloletého ako aj maloletého, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určenie výšky výživného. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že poslednýkrát bolo výživné určené rozsudkom tunajšieho súdu 19C/47/2010 zo dňa 7. júla 2010, kde súd vychádzal zo zárobku otca približne 300 € mesačne a matka v čase rozvodu bola nezamestnaná, nemala žiadny príjem ani nepoberala žiadne sociálne dávky. V súčasnej dobe otec pracuje so zárobkom okolo 450 - 500 € mesačne, pričom na strane matky maloletého sa podstatne zmenili pomery, ktorá v súčasnej dobe pracuje ako pedagogický pracovník v Mníchove so zárobkom okolo 1.650 € mesačne a súd má teda za to, že nedošlo zo strany otca k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného zo sumy 60 € na sumu 200 € a preto návrh matky zamietol. V konaní má súd za preukázané, že otec pravidelne prispieva na výživu maloletého S. sumou 60 €, pričom má ešte vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére Jane, na ktorú takisto prispieva 60 € mesačne. Súd poukázal na ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine s prihliadnutím na to ako sa každý z rodičov o dieťa stará, dospel k záveru, že takto určená výška výživného, ktorá bola určená v roku 2010 vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti otca, je aj v súčasnej dobe primeraná vzhľadom aj na tú skutočnosť, že zo strany matky došlo k zvýšeniu príjmu, kde v čase rozhodovania o výške výživného nemala žiaden príjem. V súčasnej dobe má príjem 1.600 € mesačne a teda rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.