Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-8-2013.pdf
PDF · 98.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci starostlivosti o maloletú P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. U. X, O., zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov, matka: T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. U. X, O., otec: L. P., nar. X.XX.XXXX, bytom V. XX, O., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 17P/62/2012-40 zo dňa 13. novembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e v častiach zastupovania maloletej, spravovania jej majetku a v časti výživného.
Rozsudok súdu prvého stupňa s a m e n í v časti styku otca s maloletou tak, že otec maloletej P. je oprávnený sa stýkať s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky a každý nepárny piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Matka je povinná maloletú na tento styk riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozhodol na návrh matky o právach a povinnostiach rodičov k maloletej dcére tak, že zveril maloletú P. do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude dcéru zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal na platenie výživného vo výške 130 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 30.8.2012. Zročné výživné za dobu od 30.8.2012 do 31.10.2012 v sume 268,38 eura súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 10 eur, spolu s bežným výživným a upravil styk otca s maloletou tak, že otec sa bude s dcérou stretávať každý párny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky, v mieste jej bydliska s tým, že matka maloletú na tento styk pripraví, odovzdá ju otcovi na začiatku styku a v čase ukončenia styku otec odovzdá dieťa matke. Súd matke uložil povinnosť informovať otca pravidelne, v posledný deň kalendárneho mesiaca v roku o zdravotnom stave maloletej a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcej sa maloletej. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd aplikoval ust. § 36 ods. 1, 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Skutkovo zdôvodnil svoje odôvodnenie tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rodičia maloletej P. sporu nežijú v spoločnej domácnosti a nedohodli sa na úprave výkonu ich práv a povinností k maloletej dcére. Dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože matka sa o P. starala v prevažnej miere aj doposiaľ, proti tejto úprave nemal otec žiadne výhrady a rovnakú úpravu navrhol aj kolízny opatrovník. Súd pri určení výživného vo výške 130 eur mesačne prihliadol k súčasným potrebám maloletej ako aj schopnostiam a možnostiam povinného otca, keď mal
preukázané, že otcova priemerná hrubá mesačná mzda predstavovala 526 eur. Súd na námietku otca, že v čase pred rozhodnutím súdu už nepracoval, neprihliadol z dôvodu, že otec sa vlastným nezodpovedným konaním pripravil o prácu, keď z vlastnej iniciatívy skončil pracovný pomer dohodou. Súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu a nezaviazal otca platiť výživné v sume 150 eur mesačne, pričom poukázal na nezodpovedné konanie matky spočívajúce v tom, že použila peniaze od otca dieťaťa, ktoré jej dal pri narodení P. a ktoré mali slúžiť pre potreby maloletej, ako pôžičku svojim rodičom. Súd poukázal na to, že tieto peniaze môže matka žiadať vrátiť od rodičov a použiť ich na pokrytie potrieb dieťaťa, kým si matka nenájde vhodné zamestnanie. Súd zároveň zaviazal otca na doplatenie zročného výživného za 2 dni v mesiaci august po 4,19 eura v sume 8,38 eura a za mesiace september a október 2012 po 130 eur v sume 260 eur, spolu v sume 268,38 eura, ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur mesačne v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. Súd upravený styk otca sa dcérou, každý párny týždeň v roku v soboty a nedele od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky odôvodnil tým, že otec s takouto úpravou, ktorú navrhol kolízny opatrovník, súhlasil. Súd pripustil, že keď si dieťa na otca zvykne, môže sa čas styku predĺžiť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej. V odvolaní uviedol, že má eminentný záujem podieľať sa na výchove a výžive svojej dcéry a preto považuje úpravu styku za nedostatočnú. Podľa názoru otca sa vzťah k jeho dcére nemôže plnohodnotne rozvíjať, pretože ju vidí len pár hodín týždenne. Otec súhlasil s návrhom matky zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti, čo považoval za rozhodnutie v záujme dieťaťa, ktoré má ešte ako batoľa silné citové väzby predovšetkým na matku. Trval na tom, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s oboma rodičmi. Počas života v spoločnej domácnosti sa obaja rodičia starali o maloleté dieťa. Otec považoval za nepochopiteľné, prečo mu dnes matka odmieta zveriť dcéru bez jej dozoru. Doposiaľ mu neumožňuje styk s dcérou osamote, bez uvedenia dôvodov. Kontakt s maloletou má v súčasnosti minimálny len z dôvodov na strane matky maloletej. Osobným kontaktom dochádza k prehlbovaniu a upevňovaniu citov medzi rodičom a dieťaťom, ide teda o dôležité obdobie, kedy by sa mal aj otec plnohodnotne podieľať na výchove svojej dcéry. Otec maloletej navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a umožnil mu stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok v čase od 14.00 do 18.00 hod., každú sobotu v čase od 10.00 do 18.00 hod., sviatky a dni pracovného pokoja striedavo, po dohode s matkou. Nesúhlasil s tým, aby bol styk upravený za prítomnosti matky. Ďalej navrhoval, aby bolo matke uložené umožniť otcovi styk s dcérou aj v náhradnom termíne podľa dohody účastníkov. Otec maloletej v odvolaní prejavil nesúhlas s výškou určeného výživného. Uviedol, že doteraz na výživu maloletej dcéry prispieval sumou viac ako 100 eur mesačne a na výživnom sa podieľal aj formou vecných plnení, kupoval podľa potreby stravu, oblečenie a prispieval aj na iné sezónne výdavky. Po strate zamestnania obmedzil voje výdavky, aby zabezpečil kvalitnú životnú úroveň svojej dcéry. Po odpočítaní mesačných výdavkov je sám otec odkázaný na pomoc svojich rodičov. Vytkol súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti vôbec neprihliadol na skutočnosť, že je nezamestnaný a jeho súčasný príjem tvoria len dávky v nezamestnanosti. Jeho životná úroveň je nízka a preto je nevyhnutné obmedziť aj nárok maloletej a určiť výživné vo výške 100 eur mesačne do doby, kým sa otec opäť nezamestnaná. Otec maloletej navrhol, aby súd zastupovanie dieťaťa upravil tak, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a aby boli obaja rodičia povinní sa navzájom informovať o zdravotnom stave dieťaťa a o mieste, kde sa dieťa aktuálne nachádza.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Vo vyjadrení navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Poukázala na to, že súd vo veci rozhodol na základe vzájomnej dohody, keď otec maloletej na pojednávaní dňa 13.11.2012 súhlasil s výškou výživného a súhlasil i s tým, aby bol styk s maloletou upravený tak, ako jeho úpravu navrhol kolízny opatrovník. Súd tento návrh potom prevzal do výroku rozsudku. Matka maloletej nesúhlasila s tým, aby odporcovi bolo dovolené platiť nižšie výživné, pretože otec je mladý, vyučený v takej profesii, v ktorej má možnosť si zarobiť. Je zručným remeselníkom a podľa vedomostí matky okrem dávok v nezamestnanosti si privyrába aj brigádami tak, ako to robil v čase keď rodičia maloletej spolu žili. Matka maloletej poukázala na to, že P. nemá k otcovi vytvorený dostatočný vzťah, pretože otec sa s ňou stýkal málo. Dcéra otca vníma ako takmer cudzieho človeka, na matku je dcéra citovo naviazaná, s otcom nechce byť osamote, vyžaduje si prítomnosť matky. Matka má záujem na tom, aby si dcéra s otcom vytvorila bližší vzťah a aby v budúcnosti bola úprava styku realizovaná širšie a bez prítomnosti matky. V
súčasnosti však videla priestor na úpravu styku len za jej prítomnosti, pretože styk bez jej prítomnosti by mohol ohroziť psychiku ich dcéry.
K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že na pojednávaní dňa 13.11.2012 otec maloletej súhlasil s výškou výživného 130 eur mesačne a rovnako súhlasil s úpravou styku v rozsahu uvedenom v rozsudku, preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobu (§§ 201 a 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pretože ide o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez nariadenia pojednávania, postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnil termín vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože po preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti o zastupovanie maloletej, spravovanie jej majetku a v časti výživného vecne správny. V časti o úpravu styku a o uloženie povinnosti informovať otca súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa nemôže zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 3 O.s.p. a nie sú splnené ani podmienky na potvrdenie podľa ust. § 219 O.s.p.
Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 cit. zák pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Prvostupňový súd na návrh matky jej zveril maloletú dcéru do osobnej starostlivosti, určil, že matka bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 130 eur mesačne od 30.8.2012 pričom zohľadnil skutočnosť, že rodičia spolu nežijú, na výkone práv a povinností k maloletej sa dohodnúť nevedia, otec so zverením dieťaťa matke súhlasil a vo výpovedi sám uviedol, že doposiaľ platil výživné viac ako 100 eur mesačne. Otec v odvolaní namietal výšku určeného výživného, poukazoval na to, že je nezamestnaný, na čo neprihliadol ani prvostupňový súd, sám nemá z čoho žiť, pomáhajú mu jeho rodičia, bol ochotný platiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd výšku výživného stanovil správne, keď vychádzal z priemernej hrubej mzdy otca vo výške 526,14 eura za obdobie od 1.9.2011 do 31.8.2012. Otec pracoval v spoločnosti STAS-stavby a sanácie s.r.o., so sídlom v Trnave (čo vyplynulo z evidencie Sociálnej poisťovne), sám vo výpovedi uviedol, že nevedel zniesť rozchod s matkou maloletej a ukončil pracovný pomer dohodou. Súd prvého stupňa správne takéto konanie otca vyhodnotil ako nezodpovedné a skonštatoval, že otec sám zapríčinil, že nemá pravidelný príjem. Aj podľa názoru odvolacieho súdu otec maloletej nemal žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý skončil pracovný pomer dohodou. Vo svojej výpovedi neuviedol objektívny dôvod (napr. chorobu, organizačnú zmena zamestnávateľa), pre ktorý sa vzdal zamestnania a nemôže zabezpečovať potreby dieťaťa v takom rozsahu, ako to robil doteraz, preto súd prvého stupňa správne posudzoval schopnosti a možnosti otca podľa posledného príjmu v zamestnaní. Otec v odvolaní ďalej navrhol, aby súd zastupovanie dcéry upravil tak, aby aj otec mohol zastupovať a spravovať jej majetok. Odvolací súd návrhu otca nevyhovel, pretože otec maloletej žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo sa domáha takejto zmeny, aké skutočnosti ho vedú k tomu, aby aj on mohol dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, t.j. odvolací súd nevidel dôvod, aby v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil. Počas konania pred súdom prvého stupňa sa otec takéhoto práva nedomáhal, nespochybňoval zastupovanie dieťaťa matkou, naopak súhlasil so zverením a zastupovaním dieťaťa matkou.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Prvostupňový súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec sa bude s dcérou stretávať každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky, v mieste jej bydliska s tým, že matka maloletú na tento styk pripraví, odovzdá ju otcovi na začiatku styku a v čase ukončenia styku otec odovzdá dieťa matke. Otec v odvolaní namietal, že styk s dcérou súd upravil príliš obmedzene, navrhol ho rozšíriť o každý utorok a štvrtok v čase od 14.00 do 18.00 hod. a každú sobotu v čase od 10.00 do 18.00 hod. Namietal tiež, že styk mu je umožnený len v prítomnosti matky. Odvolací súd návrhu otca uvedenom v odvolaní čiastočne vyhovel a rozšíril jeho styk s maloletou dcérou v párne týždne v soboty a nedele o jednu hodinu (od 15.00 do 18.00 hod.) a v nepárne týždne v piatky od 15.00 hod. do 18.00 hod. Podľa názoru odvolacieho súdu pri úprave styku otca s dcérou spôsobom upraveným prvostupňovým súdom by sa otec stretával s dcérou s každý druhý víkend, t.j. medzi jednotlivými stretnutiami by boli 13- dňové intervaly, v ktorých by sa dcérou nevideli, čo je podľa názoru odvolacieho súdu príliš dlhá doba na to, aby si otec s dcérou vybudoval korektný vzťah rodiča a dieťaťa. Pri úprave styku prvostupňový súd poukázal na to, že otec si musí najprv vybudovať vzťah s dcérou a až následne bude možné styk rozšíriť. Z výpovede samotného otca maloletej vyplynulo, že P. je naviazaná na matku a stretáva sa s ňou len veľmi málo. Podľa názoru odvolacieho súdu ak otec bude mať možnosť stretávať sa s dcérou aj v nepárne týždne v piatky, intervaly medzi stretnutiami sa skrátia a otec sa s dcérou neuvidí počas doby len 7 dní. Otec vo výpovedi tiež uznal, že jeho správanie nebolo vždy v poriadku (fajčil marihuanu a šňupal látku kúpenú Eufória shope), ale v súčasnosti už od svojho negatívneho správania upustil. Existuje preto predpoklad, že matka maloletej má vzhľadom na túto skúsenosť obavu zveriť otcovi P. v jej neprítomnosti. Ide len o trojročné dieťa, ktoré musí byť neustále pod dozorom a od každej osoby, ktorá má takéto dieťa na starosti sa vyžaduje zodpovedné správanie, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia dieťaťa. Ak sa chce otec stretávať s dcérou bez prítomnosti matky, musí ju presvedčiť o svojej zodpovednosti, čo dosiahne len tak, že počas doby, kedy sa môže s dcérou stretávať (v prítomnosti matky) sa prejaví ako starostlivý a zodpovedný rodič. Preto v tomto smere ani odvolací súd nevyhovel odvolaniu otca a neumožnil mu styk bez prítomnosti matky. Z hore uvedeného možno vyvodiť, že vzťah otca s dcérou je zanedbaný a nemajú vybudovaný bežný vzájomný dôverný vzťah rodiča a dieťaťa. Ide o preukázanú skutočnosť, ktorá vyplynula z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Je však v záujme maloletého dieťaťa, aby sa tento stav zlepšil, aby si otec vybudoval vzťah k dcére, bolo potrebné upraviť styk tak, aby sa mohol otec s dcérou stretávať v rozsahu a spôsobom, ktorý zohľadňuje jednak možnosti rodičov ale aj ich vzájomné vzťahy a zároveň možnosti maloletého dieťaťa. Čo sa týka dní v týždni, počas ktorých súd určil styk otca s dieťaťom, odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že ide o dni voľna (soboty a nedele) a v nepárne týždne v piatky od 15.00 hod. do 18.00 hod. o ktorý čas odvolací súd rozšíril dobu stretávania sa otca s dcérou. Je predpoklad, že v tomto čase rodičia nepracujú a svoje aktivity môžu prispôsobiť stretávaniu sa s dieťaťom a tiež dieťa nie je umiestnené v predškolskom zariadení.
Odvolací súd zmenil úpravu styku aj v časti, kde prvostupňový súd určil, že otec s dcérou je oprávnený sa stýkať v mieste bydliska matky. Odvolací súd takúto úpravu styku vo výroku rozsudku vynechal, považoval ju za obmedzujúcu, nie v záujme maloletého dieťaťa. Jednak preto, že matka s dcérou býva v byte so svojou matkou a bratom, teda nemá vytvorené pre styk také podmienky, aby sa mohol otec s dcérou stretávať nerušene, bez prítomnosti ďalších osôb. A jednak preto, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa s otcom stretávalo (za prítomnosti matky) aj napríklad v mieste bydliska otca a hlavne
v dobe, keď to zdravotný stav dieťaťa a počasie umožní, aby sa mohli stretávať napríklad v meste, v prírode, navštevovať miesta, ktoré sú pre dieťa obohacujúce. V prípadoch, keď sa otec stretáva s dieťaťom za prítomnosti matky je nadbytočná úprava odovzdania a prevzatia dieťaťa v petite rozsudku, preto aj túto časť úpravy styku odvolací súd zmenil a vynechal ju. Odvolací súd tiež nevidel dôvod, aby bola v petite rozsudku upravená povinnosť matky otca informovať o maloletej. Otec sa takéhoto práva upraveného v citovanom ustanovení § 24 ods. 5 zákona o rodine nedomáhal, vo výpovedi nepoukazoval na to, že by mu chýbali akékoľvek informácie o dieťati. Otec maloletej v odvolaní navrhol, aby súd uložil obom rodičom sa navzájom informovať o zdravotnom stave dieťaťa a o mieste, kde sa dieťa aktuálne nachádza. Úprava povinnosti informovať sa rodičmi navzájom navrhovaná otcom nemá oporu v cit. ust. § 24 ods. 5 zákona o rodine, pretože povinnosť informovať o dieťati súd môže uložiť len tomu z rodičov, ktorý má dieťa zverené. Otec však takýto návrh (rovnako ako návrh na zastupovanie dieťaťa) žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol, ktoré konkrétne informácie mu o dcére chýbajú. Odvolací súd poukazuje na to, že ak otec bude využívať svoje právo a bude sa s dcérou pravidelne stretávať, získa aj informácie o maloletej P..
Odvolací súd tiež nevyhovel návrhu otca zmeniť styk tak aby mal umožnené stretávať sa s dcérou počas dní pracovného pokoja striedavo, po dohode s matkou a jeho návrhu, aby bolo matke uložené umožniť otcovi styk s dcérou aj v náhradnom termíne podľa dohody účastníkov. Navrhovaný spôsob úpravy styku otca s dcérou nebol presne špecifikovaný a v navrhovanej podobe je nevykonateľný, čo je neprípustné. Rodičom nebráni tento rozsudok dohodnúť sa na styku otca s dcérou aj iným spôsobom.
V častiach zastupovania maloletej, spravovania jej majetku a v časti výživného vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V častiach úpravy styku otca s maloletou a povinnosti rodičov informovať sa o maloletej odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil s poukazom na ust. § 220 O.s.p., pretože neboli v tejto časti splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky, podľa ustanovenia § 224 ods. 1 za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.