Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-118-2012.pdf
PDF · 88.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/118/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci navrhovateľa: Š. K., nar. X. X. XXXX, trvale bytom R., G. XX, občan Slovenskej republiky proti odporkyni: Z. K., rod. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R., S. XXX, občianka Slovenskej republiky, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom Q. K.É., nar. X. X. XXXX a Z. I. K., nar. XX. X. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny C., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania Š. K. a Z. K., rod. G., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu R., vo zväzku 9, ročník 2001, na strane 63, pod poradovým číslom 7, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v nasledovnom znení:
Maloleté deti, mal. Q. a mal. Z. I. K., sa na čas po rozvode z v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka aj otec sú p o v i n n í zabezpečovať osobnú starostlivosť u maloletých detí striedavo v týždňových intervaloch s tým, že každý týždeň sa táto striedavá výchova mení tak, že v nedeľu večer o 17,00 hod. odovzdá matka maloleté deti otcovi a o týždeň ich v nedeľu o 17,00 hod. otec odovzdá matke.
Obaja rodičia sú p o v i n n í prevziať maloleté deti v stanovenom čase od toho rodiča, u ktorého sa deti práve nachádzajú. Každý z rodičov je p o v i n n ý v stanovenom čase deti odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča s ich osobnými vecami a riadne ich pripraviť.
Rodičia maloletých detí sú p o v i n n í vo vzťahu k mal. deťom riadne komunikovať a riešiť problémy, ktoré sa v priebehu toho ktorého týždňa vyskytnú.
Trvalé bydlisko maloletých deti b u d e : R., G. XX.
Daňový bonus na maloleté deti si u p l a t n í matka maloletých detí.
Prídavky na deti si u p l a t n í otec maloletých detí.
Výživné na maloleté deti sa n e u r č u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavreli dňa XX. XX. XXXX v R.. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, syn Q., nar. X. X. XXXX a dcéra Z. I., nar. XX. X. XXXX. Manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti. Vo vzťahu neboli vážnejšie nezhody a konflikty. Vo februári 2012 nastali v správaní odporkyne zmeny vo vzťahu k nemu, ako aj k deťom. Starostlivosť o domácnosť prešla naňho. Opakovane vyzýval odporkyňu, aby navštívili poradňu, odporkyňa však tieto návrhy odmietla. Hádky boli čoraz častejšie. Nakoniec sa odporkyňa priznala k vzťahu s iným mužom. K odporkyni stratil citový vzťah a nevidí možnosť jeho obnovy. Nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí, k navrhovateľovi stratila citový vzťah a nevidí nádej na obnovu manželstva. Manželstvo s navrhovateľom uzatvárali asi po dvojročnej známosti. V manželstve boli od začiatku problémy a hádky. Navrhovateľ nebol nikdy dlhodobo zamestnaný, vždy sa jednalo len o krátkodobé zamestnanie, čím sa živiteľkou rodiny stala ona. Bývali u navrhovateľových rodičov a navrhovateľ sa vždy spoliehal na ich pomoc. Nie je pravdou, že navrhovateľ sa musel sám starať o domácnosť a deti. Vždy sa dokázala o deti, aj domácnosť postarať. Pracuje v dvojzmennej prevádzke a počas času, keď bola v práci, sa staral o deti navrhovateľ. Hádky boli čoraz častejšie, navrhovateľ dosť popíjal, často sa vyhrážal, čo nakoniec vyústilo do fyzického napadnutia. V súčasnosti už nežije s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, z ktorej ju vyhodil a zrušil trvalý pobyt. Dokáže sa o deti postarať, preto žiada, aby deti boli zverené do jej starostlivosti.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili navrhovateľ, odporkyňa a kolízny opatrovník.
Na pojednávaní navrhovateľ poukázal na svoj návrh a doplnil, že v súčasnosti je už zamestnaný v S. G. W. s priemerným mesačným zárobkom 420,- eur.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom súhlasí. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že pracuje v spoločnosti G., s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom do 450,- eur.
Navrhovateľ a odporkyňa na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí, preto ju odporúča schváliť.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželkami, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na to, že všetci účastníci konania sa na pojednávaní po vyhlásení rozsudku a poučení o opravných prostriedkoch vzdali práva podať odvolanie, súd vyhotovil rozsudok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Súd nezistil také okolnosti prípadu, resp. pomery účastníkov, pre ktoré by bolo odôvodnené priznanie trov jednému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.