Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/162/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho a prísediacich JUDr. Vladimíra Vojtka a JUDr. Milana Čorneja, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.2.2013 takto

rozhodol:

Obžalovaní

1./ V. , nar. XX.X.XXXX vo Veľkých Kapušanoch, trvale bytom F. č. XX, okr. Michalovce, súkromný podnikateľ,

2./ R., okr. Michalovce, pracovník B., s.r.o. Michalovce,

s ú v i n n í

obžalovaný V.z pokusu trestného činu sexuálneho násilia podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 k § 241a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, dokonaného trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,

obžalovaný R.z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,

p r e t o , ž e

obžalovaný V..n dňa 19.5.2004 asi o 23,30 hod. pred rodinným domom poškodenej M.6, sa jej telefonicky vyhrážal, že ak nepríde von, keďže to predtým telefonicky odmietla obžalovanému R. podpáli jej dom, rozbije okná a zavolá na ňu Ukrajincov, na základe ktorých vyhrážok poškodená vyšla pred dom, kde na ňu čakali obžalovaní V. na motorovom vozidle, do ktorého nastúpila a odišla s obžalovanými do reštaurácie zv. „L. na ul. Priemyselnej v Michalovciach, ktorej majiteľom je obžalovaný V. Počas posedenia v reštauračnej miestnosti obžalovaný V. udrel poškodenú M. rukou po tvári, násilím ju povalil na gauč, kde sedela, stiahol jej nohavice a spodné nohavičky a prstami jej vošiel do pošvy, no od ďalšieho konania upustil, keď do miestnosti sa vrátil tam prítomný V., ktorý ho od poškodenej odtiahol. Následne počas ďalšieho posedenia obžalovaný V. chytil za vlasy a udrel po tvári poškodenú, obnažil ju, žiadal od nej orálny sex a keďže do miestnosti opäť vošiel V. a obžalovaný R., od ďalšieho konania upustil. Počas ďalšieho posedenia v čase asi od 02,30 hod. do 03,30 hod. dňa 20.5.2004 opätovne od poškodenej žiadal orálny sex, ktorý poškodená odmietla, kde nato ju opäť päsťou udrel do oblasti ľavého spánku, následkom čoho poškodená stratila vedomie. Počas tohto bezvedomia ju niektorí z tam prítomných položili na stôl na terasu, kde s poškodenou vykonal pohlavný styk obžalovaný R. a obžalovaný V. sa obnažený otieral o poškodenú a hladkal ju za obnažené prirodzenie, načo sa poškodená z bezvedomia prebrala. V dôsledku fyzického napadnutia zo strany obžalovaného V. poškodená utrpela otras mozgu,

krvné podliatiny na tvári vľavo, okuliarovitý krvný výron hornej a dolnej mihalnice ľavého oka a stav po krvácaní z nosa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti do 4-5 týždňov,

t e d a

obžalovaný V.začal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť iného k orálnemu styku, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť, iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

obžalovaný R.násilím donútil ženu k súloži a na taký čin zneužil jej bezbrannosť,

z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný V. podľa § 241a ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, za použitia § 35 ods. 1 Tr zák. účinného do 31.12.2005, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 59 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Obžalovaný R. podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za použitia § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s tým, že sa zrušuje výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 2.11.2012, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov ostatná časť trestného rozkazu zostáva nedotknutá.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 59 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov.

Podľa účinného do 31.12.2005 súd poškodených:

1/ M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Kocurany XXX,. 2/ Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Bratislava, s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občiansko- súdne konanie.

odôvodnenie:

Dňa 1.6.2005 podala prokurátorka okresnej prokuratúry obžalobu na V. pre pokus trestného činu sexuálneho násilia podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. k § 241a ods. 1 Tr. zák., dokonaný trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Tr. zák. a trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. a na R. pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného R., ktorý využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol, že s poškodenou M. mal pohlavný styk dňa 20.5.2004 v reštaurácii „L.. K pohlavnému styku došlo tak, že spoločne došli do reštaurácie s majiteľom B. a M.. Spoločne s ňou odišiel na terasu, kde sa začali bozkávať a obžalovaný ju začal obchytávať. M. sa nebránila a s vykonaním pohlavného styku súhlasila, kde si dobrovoľne ľahla na stôl a obžalovaný s ňou vykonal súlož. V tom čase boli M. a B. vo vnútri reštaurácie. Počas súlože mala poškodená otvorené oči a prežívala súlož rovnako ako obžalovaný. Keď súlož obžalovaný ukončil,

pristúpil k poškodenej B. a začal s ňou súložiť. Obžalovaný spoločne s M. stáli asi 2-3 metre od nich. Obžalovaný dodal, že keď B. súložil s K., táto sa snažila vstať zo stola, avšak sa jej to nedarilo, pretože tento ju opäť zatlačil na stôl a ďalej vykonával súlož. Obžalovaný nepočul, aby obžalovaná kričala na B., avšak počul ako vzlykala. V závere výpovede obžalovaný uviedol, že sa poškodenej nezastal z dôvodu, že sa mu B. vyhrážal, že zabije jeho matku. Mal zo B. panický strach. Pri doplnení svojej výpovede obžalovaný upresnil, že pre poškodenú sa zastavil spoločne s M. a B. na aute, kde M. a B. vystúpili pred bránou rodinného domu poškodenej a B. tejto povedal, aby išla s nimi. Keď táto odmietla, povedal jej, že keď nepríde, zavolá ukrajinských chlapcov. Táto preto s nimi nastúpila do auta, kde chceli ísť na „benzínku", avšak B. rozhodol, že pôjdu do jeho reštaurácie. Obžalovaný opakovane opísal priebeh súlože s poškodenou rovnako ako vo svojej prvej výpovedi, kde dodal, že pri odchode z reštaurácie už ich pred reštauráciou čakala polícia. V tejto výpovedi obžalovaný doplnil, že podľa jeho názoru mala poškodená so B. pohlavný styk dobrovoľne, nakoľko táto nevolala o pomoc a nekričala. Videl však ako sa K. pokúšala brániť pri súloži so B. a to tak, že sa pokúšala postaviť zo stola, ale B. jej držal nohy pod kolenami. Taktiež obžalovaný dodal, že keď sedeli v reštaurácii ešte pred súložou videl ako B. nasilu donútil poškodenú vypiť slivovicu tým spôsobom, že ju vyvrátil dozadu a nalial do nej obsah pohára. Zároveň obžalovaný uviedol, že počas posedenia v reštaurácii počul ako B. povedal „budeš ma dnes fajčiť", avšak či to K. urobila, k tomuto sa vyjadriť nevedel. Dodal, že pred jeho očami poškodenú nikto neudrel.

Súd vypočul taktiež obžalovaného V., ktorý uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania žiadneho trestného činu, nakoľko na požiadanie A. odišli spoločne za jeho kamarátkou K. do Lastomíra. Táto do vozidla nastúpila dobrovoľne, kde spoločne odišli do reštaurácie obžalovaného, kde sa zabávali a pili. K. najprv pila broskyňovú vodku, neskôr pila to, čo ostatní. Alkohol pili spoločne z jedného pohárika, kde poškodená si občas odpila alebo ho naliala obžalovanému do úst resp. obžalovaný nalial do úst jej. Žiadne násilie pri tom použité nebolo. Po krátkom čase odišla K. s A. dobrovoľne, bez akéhokoľvek násilia na terasu a obžalovaný s M. zostali pri barovom pulte. Keď došli za nimi na terasu títo spolu súložili. Po ich príchode A. obžalovaného ponúkol, či sa nechce vystriedať, načo obžalovaný povedal, že „nemá s čím", nakoľko má dosť vypité, je starší chlap a nepotrebuje to. M. na to reagoval obdobne. Keď súlož A. skončil, obžalovaný pohladil K. po prirodzení, ale nikto z nich v súloži nepokračoval. K. následne prešla cez reštauráciu dole na toaletu a keďže sa dlho nevracala, odišiel za ňou M., kde zistil, že K. bolo zle a zvracala. Následne sa rozhodli odísť domov, kde dole pred reštauráciou ich už čakala polícia. Prítomní policajti sa obžalovaného opýtali, kto znásilnil tú ženu. Obžalovaný na to reagoval tým, že nikto nikoho neznásilnil a odišiel naspäť do reštaurácie upratať poháre. Následne ráno pri Y. ho zadržala polícia. Obžalovaný poprel, aby sa K. akokoľvek vyhrážal pri nastupovaní do vozidla a zároveň poprel, aby túto nútil násilím niečo piť. Zároveň obžalovaný poprel, aby obťažoval K. tým, že jej dával ruku do nohavičiek a pchal jej prsty do pošvy. Čo sa týka zranení, ktoré utrpela poškodená, obžalovaný uviedol, že táto bola opitá, preto mohla spadnúť na schodoch a tieto zranenia si mohla spôsobiť týmto spôsobom. Taktiež obžalovaný poprel, aby K. akýmkoľvek spôsobom nútil k orálnemu sexu alebo aby jej hovoril, že „ho bude fajčiť". Dodal, že sa nijako neodhaľoval, na nohaviciach mal iba stiahnutý zips, pričom pripustil, že keď sa dotkol poškodenej na prirodzení, dotkol sa následne svojho pohlavného údu, nakoľko chcel ukázať, že nie je schopný súlože. Obžalovaný taktiež poprel, aby ho od K. odtiahol M. s tvrdením „je ti toto treba?", nakoľko nič takéto sa podľa obžalovaného nestalo.

Bola vypočutá taktiež poškodená M., ktorá uviedla, že uvedený večer bola doma, kde jej neustále volal jej známy A. pričom pri telefonáte začula aj hlas B., ktorého vtedy nepoznala. Tento sa jej začal vyhrážať tým, že ak s nimi nepôjde, zavolá Ukrajincov, pričom vo vyhrážkach pokračoval aj po príchode pred jej dom. Z tohto dôvodu s nimi odišla do reštaurácie B.. Po ich príchode vrátnik dvere uzamkol. V reštaurácii pili alkohol, kde B. nútil poškodenú piť taký alkohol ako ostatní, s čím nesúhlasila, preto dostala 3- krát facku a raz päsťou do hlavy. Medzitým M. s A. dvakrát odišli od stola, kedy jej B. násilím stiahol nohavice, ako aj nohavičky a strčil jej prsty do pošvy. V druhom prípade sa snažil vybrať svoj pohlavný úd a povedal jej, „aby ho vyfajčila" s tým, že ak to neurobí, „pôjde robiť kurvu na Ukrajinu". Vtedy jej aj násilím nalial alkohol do úst, pričom ju chytil za hlavu, zaklonil a nalial jej pohárik do úst. Keď sa M. s A. vracali, B. sa už upravoval, pričom svedkyňa využila túto situáciu a odišla na WC, kde B. s ňou poslal aj M.. Svedkyňa z chodby telefonovala svojmu priateľovi M., ktorému oznámila, že ju držia v reštaurácii, pričom počas rozhovoru plakala. Tohto požiadala, aby prišiel po ňu, kde vtedy aj skúšala otvoriť dvere, avšak tieto boli zamknuté. M. na jej telefonát reagoval tak, že ju uisťoval, aby nikde netelefonovala, že

ju odvezú domov a všetko bude dobre, pričom svedkyňa na ňom videla, že sa bojí B. Po príchode do reštaurácie sa jej A. ospravedlnil za to, že všetko musí byť tak, nakoľko sa mu B. vyhráža, že mu zabije matku. Svedkyňa dodala, že od B. dostala úder do hlavy a odvtedy si na nič nepamätá, iba vie, že sa ocitla na terase a videla ako sa B. nad ňou skláňa, kde držal jej nohy na svojich pleciach a cítila ako s ňou vykonáva pohlavný styk. Následne k nemu pristúpil M., odtiahol ho a povedal mu, aby svedkyňu nechal na pokoji. Keď zišla zo stola, M. jej pomohol obliecť sa. Potom spoločne odišli do reštaurácie, kde svedkyňa plakala a chcela ísť preč. Keď odišli z reštaurácie a vyšli von, bola tam polícia. Svedkyňa uviedla, že bola celá roztrasená a plakala, pričom spočiatku policajtom nehovorila všetko priamo, ale títo pochopili, čo sa stalo. B. sa vrátil do reštaurácie a zamkol sa. Svedkyňa dodala, že nevie, či mala v uvedený večer pohlavný styk aj s A., kde o tom sa dozvedela iba pri konfrontácii od B. a následne až po doručení výsledkov DNA. V závere svojej výpovede svedkyňa uviedla, že v uvedený večer nikomu žiaden súhlas s pohlavným stykom nedávala.

Vo vykonanej konfrontácii medzi poškodenou M. a obžalovaným V. obe konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach.

V zmysle uznesenia Krajského súdu Košice bola na hlavnom pojednávaní opätovne vypočutá poškodená M., ktorá uviedla, že práve zo strachu pred obžalovanými a ich vyhrážkami na jej adresu a adresu jej rodiny, keď sa títo dostavili pred jej dom, nezavolala nikoho na pomoc, nevrátila sa domov a nastúpila s nimi do auta. V tom čase vážila iba 45 kíl a naviac sa v dome nachádzalo malé dieťa, ktoré takýmto konaním nechcela ohroziť. Ďalej dodala, že v reštaurácii, keď sa k nej začal obžalovaný B. správať agresívne a keď sa dostala k telefónu, zavolala ihneď osobe, ktorá ju vtedy napadla ako prvá a ktorej plne dôverovala. Podotkla, že v tejto situácii jej polícia vôbec na um neprišla. Taktiež upresnila, že sa po celý čas nedostala vonku z objektu reštaurácie a teda nemohla privolať strážnika, nakoľko dvere boli zamknuté a naviac strážnik tam v tom čase nebol. Podotkla, že v budove bola tma a budovu vôbec nepoznala. Poškodená na adresu obžalovaného A. uviedla, že tohto poznala už pred incidentom, kde podľa nej to bol citlivý chlapec, u ktorého nebadala žiadnu agresivitu, ani násilnícke sklony. Ich vzťah hodnotí ako dobré kamarátstvo, avšak spoločné stretnutia nevyhľadávali.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedka V., ktorý uviedol, že spoločne s A. a B. odišli do R., kde do auta nastúpila aj poškodená, s ktorou odišli do reštaurácie B. Po príchode do reštaurácie začali piť, kde po určitom čase začala poškodená plakať, že sa necíti dobre a chce ísť domov. Po chvíli jej opäť bolo dobre a zábava pokračovala. Táto dobrovoľne odišla s A. na terasu, kde sa svedok chcel presvedčiť, čo sa na terase deje a zbadal, že títo tam súložia. Po určitom čase vyšiel spoločne so B. na terasu, kde A. s poškodenou stále súložili, pričom keď A. skončil, ponúkol ich, či nechcú súložiť tiež, s čím nesúhlasili. B. pristúpil k poškodenej, túto hladil po celom tele, ako aj po prirodzení, táto potom vstala, obliekla sa a spoločne odišli do reštaurácie. Keď vyšli z reštaurácie, vonku ich už čakala polícia. V závere výpovede svedok uviedol, že poškodená počas pobytu v reštaurácii telefonovala, avšak komu, svedok uviesť nevedel. Neznámemu človeku v telefóne svedok povedal, aby sa nebál, že poškodená už príde domov. Prečo tak hovoril do telefónu, uviesť nevedel. Vo svojej výpovedi svedok ďalej uviedol, že počas pobytu v reštaurácii nevidel, aby niekto fyzicky napadol poškodenú alebo aby ju B. nútil k orálnemu sexu. Taktiež sa svedok nevedel vyjadriť k zisteným zraneniam u poškodenej, kde uviedol, že bol dosť opitý a nie na všetko si pamätá. Dodal, že po tejto udalosti mal pohlavný styk s poškodenou.

Súd vypočul tiež svedka M., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol postihnutý mozgovo-cievnou príhodou a na niektoré skutočnosti si už nepamätá, preto poukázal na svoju výpoveď z prípravného konania, ktorú súd prečítal. Tento vo výpovedi popísal okolnosti, ktoré sa odohrali v inkriminovaný večer, keďže v tom čase bol strážnikom v objekte, kde sa nachádza reštaurácia obžalovaného B.. Čo sa týka skutočností, ktoré sa odohrali vnútri reštaurácie, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel.

Svedok Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený večer bol ako príslušník PZ vyslaný na miesto činu, kde pred reštauráciou boli 4 osoby, z toho bolo jedno dievča a traja chlapi. Títo sa správali v podstate normálne a na všetkých bolo vidieť požitie alkoholu. Žiadne zranenia na prítomných osobách si nevšimol. S poškodenou svedok do kontaktu nedošiel.

Bol taktiež vypočutý svedok Q., ktorý uviedol, že ako príslušník PZ bol tretím členom zásahovej jednotky vyslaný na miesto činu, kde malo dôjsť k znásilneniu, kde po príchode zbadal obžalovaného B., ktorého osobne poznal, preto požiadal svojich kolegov, aby títo išli k obžalovanému a svedok z tohto dôvodu zostal pri aute. V tom čase na mieste bola prítomná aj iná hliadka, ktorá s obžalovanými už rozprávala. Po čase k nemu do auta došla poškodená, ktorá bola celá rozrušená, plakala a on ju ukľudňoval. O skutku sa s ňou nerozprával, pričom na tejto nezbadal známky po násilí, nakoľko bola tma, avšak videl na nej požitie alkoholu.

Súd taktiež vypočul K. K., príslušníka PZ, ktorý uviedol, že na OO PZ sa dostavil pán M., ktorý oznámil, že jeho známa mala byť v reštaurácii na W. ulici znásilnená, preto rozhodol o vyslaní hliadky na preverenie tohto oznámenia. Hliadkou boli na OO PZ predvedení dvaja neznámi chlapi a poškodená, kde táto mu sama popísala, čo sa stalo, kde na základe toho svedok oznámil operačnému dôstojníkovi zistený stav. Táto konkrétne uviedla, že bola znásilnená, pričom na určitú dobu si nepamätala. Ako páchateľa znásilnenia uviedla B..

Súd tiež vypočul svedka C., príslušníka PZ, ktorý uviedol, že bol členom hliadky, ktorá bola vyslaná na ulicu W., kde ich mala čakať poškodená, ktorá mala byť znásilnená. Po príchode na miesto zbadal poškodenú a dvoch chlapov, kde poškodená uvádzala, že bola znásilnená a na všetkých bolo zjavné požitie alkoholu. Poškodená označila páchateľa a uviedla, že pred budovou stojí jeho auto a tento sa nachádza v budove. Poškodená pri svojej výpovedi bola rozrušená a plakala.

Tiež bol vypočutý svedok B. a X., kde ako príslušníci PZ boli taktiež vyslaní na miesto činu a popísali okolnosti, ktoré zistili po príchode na miesto činu, ktoré sú v podstate zhodné s výpoveďami svedkov C., K. a Q. Súd vypočul taktiež svedka Mgr. Z. M., ktorý uviedol, že v uvedený večer bol na ceste do Michaloviec, kedy mu zavolala M. K. a oznámila mu, že má nejaký problém, kde svedok si už nevedel spomenúť, či problém aj konkretizovala. Táto mu povedala, že sa nachádza v reštaurácii „U kačice", kde svedok asi po 20 minútach došiel pred túto reštauráciu a pokúšal sa do nej vojsť, avšak bolo zamknuté. Opätovne zavolal K., ktorá zdvihla telefón, kde do telefónu mu povedala, aby po ňu prišiel, avšak následne jej telefón zobrala nejaká ďalšia osoba, ktorá povedala, že všetko je v poriadku. Svedok čakal pred reštauráciou asi 10 minút a následne celú vec oznámil polícii.

Súd vypočul znalkyňu MUDr. V., ktorá uviedla, že poškodená, ktorú vyšetrila, nie je duševne chorá. Zistila, že u tejto išlo o akútnou stresovú reakciu po tom, čo bol na nej spáchaný čin dňa 19.5.2004. Táto reakcia sa prejavila nespavosťou, strachom, úzkosťou a podráždenosťou s psychogénnym zvracaním a precitlivenosťou. Tieto prejavy nie sú prejavmi duševnej choroby. U tejto zistila veľmi dobrý intelekt bez psychopatologických porúch. Táto pred spáchaním skutku resp. v čase spáchania netrpela žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. Akútna stresová reakcia je prechodná porucha trvajúca 2-3 týždne. Stav menovanej sa stabilizoval.

Súd vypočul taktiež znalkyňu PhDr. C., ktorá uviedla, že vypracovala znalecký posudok, pri vypracovaní ktorom vyšetrila poškodenú a zistila, že ide o intelektovo nadpriemernú osobnosť, ktorá prekonala určitý reaktívny psychický stav, v dôsledku konfliktu, ktorý u nej vyvolal pocity úzkosti, emočnej lability z následnej stresovej reakcie. Poškodená vzhľadom k dobrým komunikatívnym schopnostiam a nadpriemernému intelektu zjavne podcenila vývoj situácie, dostala strach a opozdene začala riešiť danú situáciu. Poškodená bola schopná správne vnímať, uchovať a reprodukovať prežité udalosti. Nemá sklon ku konfabuláciám.

Taktiež bola na hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa MUDr. V., ktorá uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku zistila na základe zdravotnej dokumentácie poškodenej, že táto dňa 20.5.2004 utrpela mechanické poškodenia, a to krvné podliatiny na tvári v oblasti čela vľavo v ľavej jarmovej oblasti, okuliarovitý krvný výron hornej a dolnej mihalnice, ľavého oka, stav po krvácaní z nosa a taktiež ľahký otras mozgu. Po psychiatrickom vyšetrení bol zistený stav po psychotraume, zvýšená dráždivosť, pocit na zvracanie a zvracanie. Celkovo hodnotený ako akútna reakcia na stres. Pri gynekologickom vyšetrení bola zistená biela tekutina v zadnom záhybe pošvy. Pri neurologickom vyšetrení sa zistila bolestivosť ľavej čelovo-jarmovej oblasti, možné ostrovčekovité poruchy vedomia a pri psychologickom vyšetrení akútna reakcia na stres. U tejto bol taktiež zistený stav po požití alkoholu.

K mechanizmu vzniku poranení znalkyňa uviedla, že poranenia na ľavej strane tváre, na čele v ľavej jarmovej oblasti, ako aj okuliarovitý krvný výron boli spôsobené následkom ťahu a tlaku tupého príp. tupo-hranatého predmetu o sile strednej intenzity a prudkosti. Týmto predmetom mohla byť ruka zovretá v päsť. Z vyšetrených okolností vyplynulo, že poškodená mala byť udretá 3-4-krát. Zistený nález nevylučuje vyššie uvedený počet útokov. Podotkla, že posledný úder, ktorý bol vedený silou strednej intenzity, mohol viesť k ľahkého otrasu mozgu aj s poruchou vedomia. U poškodenej bol zistený ejakulát, čo svedčí o dokonanom pohlavnom styku, kde do úvahy prichádzali tri osoby, od ktorých boli odobraté vzorky DNA, a to poškodená K. a obžalovaní B. s A.. Bolo preukázané, že výter z pošvy bol zhodný s DNA R. a na nohavičkách bol zistený biologický materiál, ktorý bol zhodný s výtermi K. a A.. Na slipoch obžalovaného B. bola dokázaná prítomnosť spermií a DNA profilu, ktorý zodpovedal trom osobám, a to K., A. a B.. Na základe týchto výsledkov nie je vylúčené, aby k pohlavnému aktu došlo medzi A. a K., ale i B., aj keď nie je možné hodnotiť, že došlo k priamemu kontaktu jeho biologického materiálu s vnútornou časťou pošvy poškodenej. Ako prvý mal vykonať pohlavný styk A., čo vysvetľuje nález ejakulátu v pošve K. a následne znečistenie slipov B.. Naviac u B. boli zistené na jeho ošatení vlákna z ošatenia, ktoré boli farebne a druhovo zhodné s ošatením poškodenej. Teda s určitosťou je možné konštatovať, že k pohlavnému styku došlo medzi poškodenou a A., ale mohlo dôjsť aj k pohlavnému styku s dvoma osobami, teda s obžalovaným B.. Na základe dostupných skutočností sa znalkyňa nevedela presne vyjadriť k prenosu biologickej stopy K. na slipy obžalovaného B.. Znalkyňa k stave opilosti poškodenej poukázala na vypracovaný znalecký posudok MVDr. B. ktorý doplnila, že poškodená v dobe od 02,30 do 03,30 hod. mohla byť v rozmedzí koncentrácie od 1,09-1,74 g/kg, pričom pri ľahkom stupni opilosti je koncentrácia od 1,00-1,49 g/kg, kde dochádza k poruchám v takom smere, že je to zjavné aj širšiemu okoliu. Pri strednom stupni opilosti, čo sú koncentrácie od 1,50-1,92 g/kg, dochádza k zníženej pozornosti, k spomaleniu telesných výkonov na mozgové podnety s príznakmi únavy, ospalosti a poruchami rovnováhy. U človeka, ktorý pravidelne požíva alkohol, sú tieto prejavy menšie, dokonca stredný stupeň opitosti sa uňho môže prejavovať ako stupeň ľahký. U poškodenej stupeň opitosti nebol takého stupňa, aby viedol k bezvedomiu alebo poruche vnímania. U tejto boli zistené známky mechanického poškodenia v oblasti hlavy, ktorý znalkyňa hodnotila ako stav bezbrannosti. Dĺžka práceneschopnosti u menovanej bola stanovená na 37 dní, kde táto bola primeraná. Úraz z medicínskeho hľadiska znalkyňa hodnotí ako stredne ťažký. V závere svojej výpovede znalkyňa uviedla, že obvyklý spôsob života poškodenej bol narušený podrobením sa diagnostickým vyšetreniam, odborným vyšetreniam, bolestivosťou a prejavmi utrpených poranení, kde nemohla navštevovať školskú dochádzku, brala lieky a bola v domácom liečení.

Bola vypočutá znalkyňa MUDr. C., ktorá k vypracovanému znaleckému posudku uviedla, že mechanizmus úrazového deja u poškodenej je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom poruchy vedomia, ktorú kvalifikovala ako otras mozgu ľahkého stupňa s retrogradnou amnéziou. Porucha vedomia mohla trvať niekoľko sekúnd až niekoľko minút, preto túto poruchu hodnotila ako ľahkého stupňa. Podotkla, že poškodená mala v tom čase aj vypité, kde opilosť prekrývala neurologický klinický obraz, kde aj pri vyšetrení boli u poškodenej zistené ostrovčekovité výpadky vedomia, čo je symptóm, ktorý sa viac vyskytuje v súvislosti s opilosťou, ale v tomto prípade je to amnézia, ktorá býva aj pri poruche vedomia v súvislosti s otrasom mozgu. Znalkyňa dodala, že poškodenú vyšetrila dvakrát a zistila pretrvávajúcu poruchu centrálneho vestibulárneho aparátu-rovnovážneho aparátu, pričom v čase jej vyšetrenia poškodená opitá nebola. U poškodenej zistila otras mozgu s amnéziou, postresové poruchy, nočné mory, nespavosť, úzkosť, flešbeky, kde na základe prvotného vyšetrenia bolo potrebné doplniť neurologické vyšetrenie o EEG vyšetrenie, kde po vykonaní tohto vyšetrenia vrátane ENG vyšetrenia znalkyňa ustálila poruchu ako poruchu v mozgovom kmeni, centrálnu poruchu v mozgu. Znalkyňa k mechanizmu úrazového deja uviedla, že tento spočíval v údere päsťou do hlavy s ťahom za vlasy a rotáciou hlavy, pričom ďalším mechanizmom bol akútny stres, ktorý u poškodenej spustil rad symptómov. V závere výpovede znalkyňa uviedla, že čas, počas ktorého bola poškodená v bezvedomí, sa nedá objektivizovať, keďže tieto skutočnosti nevyplývajú ani z výpovedí svedkov, ani obžalovaných.

Vzhľadom na doplnenie dokazovania výsluchom MUDr. Q. F. súd opätovne vypočul MUDr. C. K., ktorá k výpovedi MUDr. F. uviedla, že nevidí rozpor medzi závermi uvedenými v jej znaleckom posudku a výpoveďou MUDr. F., ktorý vo svojej výpovedi uviedol možné príčiny amnéziu u poškodenej. Znalkyňa konštatovala, že podľa jej vyšetrenia bol u poškodenej prítomný súbeh všetkých troch možností vzniku amnézie. Poškodená mala požitý alkohol, bola v strese a bála sa a zároveň táto po údere mohla mať otras mozgu. Vzhľadom k súbehu týchto skutočností nie je možné určiť o aký druh amnézie v danom

prípade išlo. Znalkyňa jednoznačne potvrdila, že došlo k poruche vedomie, pričom strata vedomia u poškodenej mohla trvať od niekoľkých sekúnd až po niekoľko minút. Tento čas nie je možné upresniť. Skutočnosť, ktorú poškodená uviedla pri vyšetrení ohľadne hlasov, ktoré počula svedčí skôr pre diagnózu afektívnej amnézie alebo amnézie po nadmernom požití alkoholu. Hlasy, ktoré popísala poškodená vo výpovedi mohla počuť pri precitnutí z bezvedomia. Čo sa týka ostrovčekovitých výpadkov pamäte, ktoré popísal MUDr. F., tieto sú možné pri požití alkoholu, teda je možné, aby sa dostavili aj u poškodenej, keďže táto mala požitý alkohol. Znalkyňa zotrvala v celom rozsahu na ďalších záveroch uvedených v znaleckom posudku, najmä na diagnóze, že poškodená utrpela otras mozgu I. stupňa, čo oprela o výpoveď samotnej poškodenej, ako aj iné výpovede obsiahnuté v spise, kde skúmala úrazový dej a taktiež zdravotnú dokumentáciu poškodenej. Taktiež poukázala na zistený krčno-hlavový syndróm, čo je jednoznačne dôsledok úrazového deja, taktiež konštatovala poruchu rovnováhy u poškodenej, ktorá bola objektivizovaná vyšetreniami EEG a ENG. V závere svojej výpovede sa znalkyňa vyjadrila k rozporom stanovení diagnózy v jej znaleckom posudku a výpvoedi MUDr. V., kde uviedla, že MUDr. F. pri vyšetrení poškodenej nemusel konštatovať otras mozgu, nakoľko táto bola vyšetrovaní v inom psychickom stave a na niektoré okolnosti si nemusela pamätať. Na tieto sa mohla rozpamätať neskôr, pričom na základe týchto skutočností bola znalkyňou stanovená aj diagnóza, na ktorej v celom rozsahu zotrvala.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul v zmysle uznesenia Krajského súdu Košice aj znalca MUDr. M. D., ktorý vo veci podal znalecký posudok, na obsahu ktorého v celom rozsahu zotrval a k tomu dodal, že v prípade, ak by obžalovaný B. mal pred incidentom pohlavný styk ešte s inou neznámou ženou, podľa názoru znalca by v zaistených stopách museli byť obsiahnuté biologické stopy štyroch osôb a nie iba troch ako tomu bolo v skutočnosti. Upresnil však, že takýto pohlavný styk musel byť vykonaný s neznámou ženou bez použitia kondómu. K druhej otázke uvedenej v znaleckom posudku znalec dodal, že vylučuje, aby medzi obžalovaným B. a K. došlo k dokonanému pohlavnému styku vzhľadom k tomu, že na základe analýzy DNA, ktorá bola vykonaná zo steru z pošvy poškodenej nebola preukázaná prítomnosť biologickej stopy obžalovaného B.. Súd tiež prečítal znalecký posudok MUDr. M. D., na ktorý tento vo svojej výpovedi v celom rozsahu odkazoval, kde z jeho záverov je zrejmé, že na slipoch V. B. bola nájdená zmiešaná biologická stopa pochádzajúca od poškodenej, A. a B., pričom nie je možné vylúčiť ani potvrdiť vznik tejto stopy spôsobom ako ho uviedol obžalovaný B., ktorý mal pohladkať rukou pošvu poškodenej a následne touto rukou si chytiť svoj pohlavný úd. Taktiež nie je vylúčené, aby sa obžalovaný obtieral obnažený o prirodzenie poškodenej, kedy mohlo dôjsť k vzniku tejto zmiešanej stopy. K vykonaniu pohlavného styku medzi poškodenou a obžalovaným B. znalec v znaleckom posudku uviedol, že je vylúčené, aby obžalovaný B. bol svojím pohlavným údom v pošve poškodenej, teda aby s ňou vykonal pohlavný akt, nakoľko vo výtere z pošvy poškodenej sa nenašiel biologický materiál od obžalovaného B..

Sud vypočul svedka MUDr. Q. F., ktorý zotrval na svojej lekárskej správe, ktorú podal k zdravotnému stavu poškodenej K., ktorú vyšetril na pohotovostnej službe, pričom v rámci vyšetrenia vykonal iba základné vyšetrenie a určil diagnózu, pričom nekonštatoval ostrovčekovité poruchy vedomia, ale uviedol iba možnosť vzniku takýchto ostrovčekovitých výpadkov. Podľa jeho zistení poškodená v čase jeho vyšetrenia neprekonala otras mozgu, pričom pripustil, že mohlo ísť o afektívnu stratu pamäte. V závere svedok pripustil, že neskoršími vyšetreniami mohla byť u tejto stanovená diagnóza otrasu mozgu, keďže poškodená mala požitý alkohol, avšak takýto záver by bol skôr „raritou". Svedok upresnil, že pri výpadkoch pamäte mohla mať poškodená takéto výpadky trvajúce 1-2 sekundy. Iné by to bolo pri afektívnej strate vedomia, teda pri zľaknutí, resp. aj pri požití alkoholu, kde takéto výpadky môžu trvať aj niekoľko minút.

Súd prečítal tiež výpovede svedkyne JUDr. K. X. ako zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá sa vyjadrila k nároku na náhradu škody. Skutočnosti ohľadom trestnej činnosti uviesť nevedela.

Rovnako tak bola prečítaná aj výpoveď svedkyne F. K., matky poškodenej, ktorá uviedla, že s touto nemala žiadne výchovné problémy, pričom keď dcéru priviezli policajti, táto bola roztrasená, nebola schopná povedať súvislé slovo a až neskôr, keď sa ukľudnila, jej o všetkom porozprávala.

Súd na hlavnom pojednávaní taktiež prečítal znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z ktorého je zrejmé, že analýzou DNA bolo zistené, že spermatická stopa v rozkroku nohavičiek poškodenej je zmiešaná biologická stopa pochádzajúca najmenej od dvoch osôb, a to M. K. a R. A..

Prítomnosť biologického materiálu od V. B. a V. M. v tejto spermatickej stope zistená nebola. Na vnútornej strane slipov V. B. v prednej časti bola dokázaná prítomnosť spermy, pričom analýzou DNA bolo zistené, že táto pochádza najmenej od troch osôb, a to M. K., R. A. a V. B.. Prítomnosť biologického materiálu od V. M. v tejto spermatickej stope nebola zistená. Vo výtere z pošvy bola dokázaná prítomnosť spermy, kde analýzou DNA bolo zistené, že táto spermatická stopa je zmiešaná biologická stopa pochádzajúca najmenej od dvoch osôb, a to M. K. a R. A.. Prítomnosť biologického materiálu od V. B. a V. M. v tejto spermatickej stope nebola zistená.

Tiež súd prečítal znalecký posudok MUDr. R. B., zo záverov ktorého je zrejmé, že z odobratých biologických materiálov - krvi a moču poškodenej M. K. bola určená koncentrácia etylalkoholu 0,41 g/kg v krvi a 0,59 g/kg v moči. Iné omamné alebo psychotropné látky zistené neboli.

Súd taktiež prečítal znalecké posudky MUDr. V. K., PhDr. C. T., MUDr. V. F., MUDr. C. K., kde tieto sú v podstate zhodné s výpoveďami znalcov na hlavnom pojednávaní.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zoznamom zaistených stôp, zápisnicami o konfrontáciách, lekárskymi správami o ošetrení a vyšetrení poškodenej, taktiež zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou a záznamami o dychových skúškach, kde z takto vykonaných dôkazov po ich vyhodnotení jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný V. B. svojím konaním naplnil všetky znaky pokusu trestného činu sexuálneho násilia podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 k § 241a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a dokonaný trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ako aj trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko tento započal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť iného - poškodenú M. K. k orálnemu styku, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Zároveň násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal.

Obžalovaný R. A. svojím konaním naplnil všetky znaky trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko využijúc bezbrannosť inej osoby - poškodenej M. K. vykonal s touto súlož.

Obžalovaný V. B. je zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti usvedčovaný výpoveďou poškodenej M. K., ktorá vo svojej výpovedi tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní logicky popísala priebeh incidentu. Do motorového vozidla obžalovaného B. nastúpila až na základe vyhrážok obžalovaného, ktorý sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou jej a jej rodiny. Poškodená taktiež uviedla, že práve v dôsledku vyhrážok nezavolala nikoho o pomoc, keďže mala strach tak o seba, ako aj o svoju rodinu. Rovnako tiež popísala priebeh ich posedenia v reštaurácii obžalovaného, ktorý ju nútil piť alkohol aj s použitím násilia, keďže ju ťahal za vlasy, prevracal hlavu a nasilu jej lial obsah pohára do úst. Zároveň tento pod hrozbou vyhrážok a násilia nútil poškodenú k vykonaniu orálneho styku, avšak k tomu nedošlo iba vďaka príchodu obžalovaného A. a M.. Poškodená vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla a popísala, že obžalovaný B. jej násilím vopchal ruku do nohavičiek a následne strčil prsty do jej pošvy a zároveň keď ju opätovne nútil k orálnemu styku, túto udrel do oblasti hlavy, kde táto stratila vedomie a na ďalší priebeh udalostí v reštaurácii si už nepamätá. Poškodená popísala ďalšie okolnosti po prebratí sa z bezvedomia, kde zbadala nad sebou skláňajúceho sa obžalovaného B., keďže ležala na stole na terase uvedenej reštaurácie, pričom obžalovaný s ňou mal vykonávať súlož. Ďalej uviedla okolnosti, za ktorých sa pokúšala opustiť uvedenú reštauráciu, čo sa jej však nepodarilo, nakoľko dvere boli zamknuté a taktiež uviedla, že celú vec oznámila svojmu známemu Z. M., ktorého požiadala o pomoc, ktorú následne aj privolal. Poškodená upresnila, že svojmu známemu Z. M. zavolala ihneď, ako mala možnosť telefonovať, pričom tento je osobu, ktorej dôverovala, pričom vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzala na políciu ani nemyslela. Výpoveď poškodenej je potvrdzovaná aj znaleckým posudkom PhDr. C. T., ktorá vyšetrila poškodenú a zistila, že táto je schopná správne vnímať a reprodukovať prežité skutočnosti, pričom u tejto nezistila žiadnu snahu konfabulovať resp. vedome škodiť obžalovaným. V súlade s výpoveďou poškodenej vyznieva aj znalecký posudok MUDr. V. K., ktorá pri vyšetrení poškodenej u tejto zistila akútnu stresovú reakciu po tom, čo bol na nej spáchaný čin dňa 19.5.2004. Zároveň skutočnosti, ktoré uviedla poškodená, sú potvrdzované aj ďalšími znaleckými posudkami, a to najmä znaleckým posudkom MUDr. C. K. a

MUDr. V. F., ktoré sa vyjadrili k zraneniam, ktoré utrpela poškodená v súvislosti s uvedeným incidentom, kde u tejto bol zistený otras mozgu ľahkého stupňa s retrogradnou amnéziou, pričom znalkyne vylúčili, aby sa bezvedomie u poškodenej dostavilo iba pod vplyvom požitého alkoholu. Zároveň však z týchto posudkov nie je možné jednoznačne určiť, ako dlho trvalo bezvedomie u poškodenej. Taktiež potvrdili, že počas bezvedomia si poškodená nemohla pamätať na prežité skutočnosti. Naviac znalkyňa MUDr. C. K. po doplnení dokazovania vo svojej výpovedi sa priklonila k záveru, že u poškodenej došlo k afektívnej amnézii, príp. k amnézie po nadmernom požití alkoholu, pričom pri tomto type amnézie môže trvať výpadok pamäte aj niekoľko minút. Jednoznačne opätovne potvrdila diagnózu otrasu mozgu I. stupňa, ktorá nie je v rozpore s výpoveďou MUDr. F., pričom je podložená vykonanými dôkazmi, najmä zisteným krčno-hlavovým syndrómom, čo je dôsledkom úrazového deja, teda úderu do hlavy a poruchou rovnováhy u poškodenej, čo bolo taktiež objektivizované vyšetreniami EEG a ENG. Tieto dôkazy jednoznačne potvrdzujú výpoveď poškodenej M. K..

Obžalovaný je taktiež usvedčovaný prvotnými výpoveďami spoluobžalovaného R. A., ako aj svedka V. M., kde obžalovaný R. A. popísal výhražky B. adresované poškodenej. Spoluobžalovaný A. taktiež vo svojej výpovedi popísal okolnosti, ktoré sa odohrali v reštaurácii, kde uviedol, že s poškodenou mal dobrovoľný pohlavný styk, a následne tento s ňou vykonal aj obžalovaný B.. Dodal, že Seman držal poškodenú za nohy, tlačil ju na stôl, aby táto nemohla vstať, hoci sa o to pokúšala. Počul ako poškodená vzlyká, avšak nepočul, aby kričala. Poškodenej sa nesnažil pomôcť z dôvodu, že sa bál B.. Poprel však, aby videl ako B. poškodenú udrel. Pri doplnení svojej výpovedi obžalovaný A. modifikoval svoju výpoveď v tom smere, že obžalovaný B. pri poškodenej vykonával pohyby ako pri súloži, avšak či súlož naozaj vykonal, uviesť nevedel. Na popísanom násilí, ktoré obžalovaný B. vykonal na poškodenej, však zotrval. Svedok V. M. rovnako opísal okolnosti, ktoré sa odohrali v reštaurácii, kde však poprel, aby obžalovaný B. akokoľvek obchytkával poškodenú alebo túto nejakým spôsobom napadol, pričom pripustil, že pri jeho jednom z príchodov do reštaurácie, keď sa z nej vzdialil, videl, že poškodená plače, kde na jeho otázku mu povedala, že ju udrel B.. Zároveň tento vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že obžalovaný B. s poškodenou zostal sám na terase, kde keď sa vrátili, videl ako poškodená strašne plakala a chcela ísť preč. Čo sa týka pohlavného styku dodal, že tento s poškodenou vykonával iba R. A.. K pohlavnému styku medzi poškodenou a obžalovaným B. sa nevedel vyjadriť. Taktiež svedok vo svojej výpovedi uviedol, že videl ako obžalovaný B. násilím nalial do poškodenej alkohol, pričom však ostatný alkohol pila dobrovoľne.

Obžalovaného V. B. taktiež usvedčuje nepriamo aj svedok Mgr. Z. M., ktorý popísal okolnosti, za ktorých sa dozvedel o problémoch poškodenej M. K., ktorá mu telefonovala z reštaurácie obžalovaného a žiadala ho o pomoc, kde celú vec oznámil na polícii. Taktiež obžalovaného usvedčujú svojimi výpoveďami aj svedkovia Y. K., Q. K., K. K., C. A., B. K. a X. V.

- príslušníci PZ, ktorí zakročovali na mieste samom, kde ich výpovede sú v podstatných bodoch zhodné s výpoveďou poškodenej, kde táto aj pri svojej prvotnej výpovedi na mieste samom uviedla, že bola znásilnená a ako páchateľa uviedla obžalovaného B..

Z týchto dôkazov je teda zrejmé, že obžalovaný V. B. za použitia fyzického násilia žiadal od poškodenej M. K. vykonanie orálneho styku, kde od tohto upustil až po príchode obžalovaného A. a svedka V. M., ktorí ho vyrušili z jeho konania, kde požité násilie je zrejmé aj z objektívnych nálezov lekárskych správ, ktoré svedčia o zraneniach, ktoré utrpela poškodená v uvedený večer. Taktiež tieto dôkazy usvedčujú obžalovaného z toho, že tento potom, čo ju opakovane žiadal o orálny sex, ju udrel päsťou do oblasti spánku, kde poškodená stratila vedomie. Mechanizmus vzniku tohto zranenia je podrobne popísaný v znaleckom posudku MUDr. V. F., ktorá jednoznačne pripustila vznik zistených poranení u poškodenej spôsobom, ktorý popísala poškodená M. K.. Taktiež tieto dôkazy usvedčujú obžalovaného z toho, že tento vykonával na poškodenej iné sexuálne praktiky, ku ktorým sa sčasti doznal - hladkanie prirodzenia poškodenej a z ktorých bol usvedčený výpoveďami obžalovaného A., ako aj svedka M. - obtieranie sa o prirodzenie poškodenej resp. vykonávanie pohybov ako pri súloži, kde z tohto je usvedčovaný aj ďalšími dôkazmi, a to najmä znaleckým posudkom MUDr. M. D., Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, kde bolo zistené, že na zaistených stopách, a to slipoch obžalovaného B. bola zistená biologická stopa, ktorej pôvodcami boli najmenej tri osoby, a to K., A. a B.. Teda musel dôjsť ku kontaktu spermy týchto troch osôb, ktorá sa následne našla na zaistenej stope.

Obžalovaný R. A. je usvedčovaný zo spáchania trestnej činnosti taktiež najmä výpoveďou poškodenej M. K., ktorá popísala priebeh okolností, na ktoré si pamätala počas svojho pobytu v reštaurácii, kde

jednoznačne uviedla, že nikomu z tam prítomných osôb súhlas s vykonaním súlože jednoznačne nedala. Zo spáchania trestného činu obžalovaného usvedčujú najmä podané znalecké posudky a výpovede znalcov, a to najmä znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ako aj znalecký posudok MUDr. M. D., kde bolo zistené, že vo výtere z pošvy M. K. bola nájdená sperma - biologická stopa, ktorú pochádza najmenej od dvoch osôb, a to od poškodenej M. K. a obžalovaného R. A.. Obžalovaného taktiež z vykonania súlože s poškodenou usvedčujú aj výpovede obžalovaného B. a svedka V. M., ktorí potvrdili vykonanie súlože medzi poškodenou a obžalovaným A..

Súd sa zaoberal aj obranou obžalovaných, kde dospel k záveru, že obrana obžalovaných je účelová a plne vyvrátená vyššie uvedenými dôkazmi. Súd poukazuje na jednoznačné vyjadrenie poškodenej, ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní zopakovala, že do motorového vozidla nastúpila pod hrozbou vyhrážok a násilia a nikomu z tam prítomných osôb nedala súhlas k vykonaniu súlože alebo iných sexuálnych praktík. Na tomto tvrdení zotrvala poškodená aj v rámci vykonaných konfrontácií. Zmena výpovedí obžalovaných, najmä obžalovaného R. A. a svedka V. M. je súdom hodnotená ako snaha vyhnúť sa trestnému stíhaniu resp. napomôcť obžalovaným, kde však skutočnosti, ktoré uviedli pri svojich prvotných výpovediach sa javia ako vierohodné, bez logických rozporov a snahy niekomu pomôcť alebo uškodiť. V tejto súvislosti súd poukazuje nato, že pre posúdenie bezbrannosti poškodenej resp. pre konštatovanie zneužitia takéhoto stavu poškodenej obžalovanými nie je podľa názoru súdu rozhodujúce ako dlho trval takýto stav bezbrannosti, teda nie je potrebné tento čas vyjadriť presným časovým údajom. Podstatné je to, že v stave bezbrannosti, teda keď poškodená nemohla prejaviť svoju vôľu, resp. klásť odpor, ktorý u svedkyne preukázateľne nastal, s prihliadnutím na vyššie uvedené dôkazy, obžalovaný A. s touto vykonal súlož. Po opätovnom vrátení uvedenej trestnej veci Krajským súdom v Košiciach, ktorý svojim uznesením sp. zn. zo dňa 30.11.2009 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a nariadil aby prvostupňový súd vo veci znova konal a rozhodol, najmä so zameraním sa na riešenie otázky bezbrannosti poškodenej.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť nato, že v zmysle ustanovenia § 241a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, kto násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám, alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť potresce sa.

Zo spáchania uvedeného trestného činu sexuálneho násilia tak v štádiu pokusu, ako aj dokonaného trestného činu je obžalovaný V. B.. Je zrejmé, že pre naplnenie všetkých pojmových znakov tejto skutkovej podstaty je potrebné, aby páchateľ násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo zneužijúc bezbrannosť poškodeného tohto nútil k orálnemu styku, análnemu styku alebo iným sexuálnym praktikám. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy má súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný V. B. po použití fyzického násilia voči poškodenej M. K., ktoré bolo objektivizované lekárskymi správami o ošetrení poškodenej a znaleckým posudkom MUDr. V. F., túto udrel rukou po tvári, násilím ju zvalil na gauč, stiahol jej nohavice a spodné nohavičky a prstami jej vošiel do pošvy a následne počas ďalšieho posedenia ju chytil za vlasy, udrel po tvári, obnažil ju a žiadal od nej orálny sex, kde od ďalšieho konania po vyrušení inými osobami upustil. Zároveň ďalším konaním poškodenú päsťou udrel do oblasti ľavého spánku, následkom čoho poškodená stratila vedomie kedy sa obnažený obtieral o poškodenú a hladkal ju za obnažené prirodzenie, načo sa poškodená z bezvedomia prebrala. Strata vedomia je rovnako jednoznačne preukázaná vyššie uvedenými lekárskymi správami, výpoveďou MUDr. Q. F. a výpoveďami a znaleckými posudkami MUDr. C. K. a MUDr. V. F. na ktoré súd opakovane poukazuje. Takýmto konaním sa obžalovaný V. B. dopustil uvedeného trestného činu v časti v štádiu pokusu, v časti ako dokonaného trestného činu.

Súd podotýka, že trestný čin je spáchaný násilím aj vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby. Takýmto konaním je aj konanie po tom, čo predchádzajúcim fyzickým násilím páchateľa proti telesnej integrite inej osoby došlo k tomu, že sa takáto osoba dostala do stavu bezbrannosti, teda neschopnosti brániť sa. Takéto konanie sa rovnako posudzuje, ako konanie vedené proti jej vôli a navyše je priamym pokračovaním predchádzajúceho fyzického pôsobenia na telo inej osoby. Z tohto dôvodu niet pochybnosti, že naďalej ide o trestný čin spáchaný násilím proti telesnej integrite inej osoby (R 17/1982).

Rovnako súd považuje za potrebné uviesť, že o zneužitie bezbrannosti pôjde aj vtedy, ak sa žena bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopná prejaviť svoju vôľu, prípadne v ktorom nie je schopná klásť odpor voči konaniu páchateľa, napr. stav bezvedomia, stav vyvolaný nadmernou konzumáciou alkoholu alebo omamných látok, hlboký spánok. Páchateľa neospravedlňuje ani fakt, ak by tento vychádzal z presvedčenia, že nebyť jej bezbrannosti osoby, táto by s jeho konaním - súložou, resp. inými sexuálnymi praktikami súhlasila.

Vyššie uvedené skutočnosti sú preto rozhodujúce pre posúdenie konania obžalovaného R. A. obžalovaného zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorého, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť potresce sa. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy má súd za preukázané, že obžalovaný R. A. vykonal s poškodenou M. K. súlož, kde k tomu zneužil jej bezbrannosť, v ktorej sa táto v danom čase nachádzala po jej inzultovaní zo strany V. B.. Je potrebné zdôrazniť, že poškodená v celom konaní opakovane zdôraznila, že nikomu z tam prítomných osôb nedala súhlas k vykonaniu súlože ani k vykonaniu žiadnych sexuálnych praktík. Je preto irelevantné, že obžalovaný R. A. sa už pred týmto skutkom s poškodenou stretával a mal s ňou aj pohlavný styk. Je nesporným právom každej ženy rozhodovať o svojom sexuálnom živote, teda o rozhodovať aj o tom kedy a s kým sa bude pohlavne stýkať. Skutočnosť, že žena mala s niekým pohlavný styk v minulosti dobrovoľne automaticky neznamená, že tomu to tak bude aj kedykoľvek v budúcnosti. Predmetom takéhoto útoku sa preto môže stať aj napr. manželka, družka, ktorá už v minulosti mala s páchateľom dobrovoľný pohlavný styk. V tejto súvislosti súd podotýka, že ani žena s nižšími morálnymi zábranami a častejším striedaním partnerov, nemá nijakým spôsobom obmedzené právo rozhodovať o svojom sexuálnom živote a aj v takomto prípade je podstatné pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti najmä skúmanie, či k vykonaniu súlože došlo so súhlasom takejto osoby alebo proti jej vôli.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy súd o vine obžalovaných nemal žiadne pochybnosti.

Obaja obžalovaní z miesta bydliska nie sú bližšie hodnotení. Obžalovaný R. A. bol v posledných desiatich rokov 1-krát súdne trestaný a to Okresným súdom Michalovce v trestnej veci sp. zn. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Tr. zák., za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou 12 mesiacov. Zároveň mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov. Obžalovaný V. B. v posledných desiatich rokov súdne trestaný nebol.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, na ust. § 3 ods. 4, § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr. zák. účinných do 31.12.2005 a dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného V. B. bude naplnený uložením úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov. Pri ukladaní tohto trestu súd prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch trestaný nebol. Od spáchania skutku uplynula doba skoro 9 rokov, počas ktorej obžalovaný viedol riadny život a nedopúšťal sa žiadnej trestnej činnosti. S poukazom na tieto skutočnosti je súd toho názoru, že na nápravu a prevýchovu obžalovaného postačuje uloženie vyššie uvedeného trestu, ktorého výkon je podmienečne odložený na skúšobnú dobu, kde hrozba prípadnej premeny tohto trestu má umocniť výchovný účel tohto trestu, pričom v prípade spáchania akejkoľvek trestnej činnosti, prípadne priestupku nastupuje nariadenie a výkon uloženého trestu a jeho výkon.

U obžalovaného R. A. súd dospel k záveru, že účel trestu bude naplnený taktiež uložením súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s tým, že sa zrušuje výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Michalovce, sp. zn. zo dňa 2.11.2012, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov. Aj v danom prípade súd prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku nebol súdne trestaný, pričom od spáchania skutku ubehla doba skoro 9 rokov, počas ktorej bol 1-krát súdne trestaný, avšak za iný druh trestnej činnosti. Súd je preto toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, jeho predchádzajúce odsúdenie môže účel trestu dosiahnuť aj uložením vyššie uvedeného trestu s podmienečným odkladom jeho výkonu, kde aj v danom prípade, prípadná hrozba premeny a nariadenia uloženého trestu má podľa názoru súdu dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby sa v budúcnosti ďalšej trestnej činnosti nedopúšťal.

Pri ukladaní trestu sa súd zaoberal aj návrhom obhajoby, ktorá s poukazom na dĺžku prebiehajúceho konania a dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku navrhla prihliadnuť aj na článok 5 odstavec 1 a článok 6 odstavec 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré obžalovaným garantujú právo na spravodlivé prejednania ich trestnej veci, ktoré zahŕňa aj právo uloženie spravodlivého trestu. Podľa názoru súdu aj s prihliadnutím k týmto ustanoveniam sú vyššie uložené tresty podľa názoru súdu zákonné a primerané, pričom sú v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Takto uložené tresty dostatočne zabezpečujú nápravu obžalovaných ako aj ochranu spoločnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje, že dĺžka konania pred súdom nebola ovplyvnená iba samotným postupom súdu, ale najmä konaním obžalovaných, prípadne svedkov a ich neúčasťou na hlavnom pojednávaní. Súd podotýka, že v uvedenej trestnej veci kvôli opakovanej neúčasti obžalovaného V. B. bol na tohto dvakrát vydaný príkaz na zatknutie a následne sa tento stal dlhodobo práceneschopným, kde súd musel pristúpiť k pribratiu znalca a vypracovania znaleckého posudku k posúdeniu jeho spôsobilosti zúčastňovať sa hlavného pojednávania. Napokon sa na hlavné pojednávanie opakovane nedostavil bez uvedenia dôvodu, ani oznámenia zmeny miesta svojho pobytu obžalovaný R. A., u ktorého následne po splnení všetkých zákonných podmienok súd rozhodol, že ďalšie konanie bude u tohto vykonané ako proti ušlému. Aj s prihliadnutím k týmto skutočnostiam, teda že dĺžka konania bola zapríčinená najmä konaním obžalovaných, má súd zato, že vyššie uvedené tresty sú plne primerané a zabezpečujú účel trestu ako ho má na mysli .

V trestnom konaní si poškodení M. K. a Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý však nevyčíslili, preto ich súd so svojím nárokom odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní na Krajský súd v Košiciach odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu.