Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8Co-2-2023.pdf
PDF · 116.23 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Záleskej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Mária Cagalová, advokátka so sídlom Poľovnícka 2040/10, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 201 334, proti žalovanému: Slovak Estate, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 050 907, právne zastúpenému: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4C/33/2022-85 zo dňa 19. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobkyne proti výroku I. rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.
III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na prerušenie konania zo dňa 30.11.2022 v znení zo dňa 19.01.2023, výrokom II. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodnutím nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach v znení kúpnej zmluvy uvedenom v žalobnom návrhu. Výrokom III. súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa žaloby žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi parciel registra "E", zapísaných na LV, vedených Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom, pre obec E., k.ú. E. (ďalej len "nehnuteľnosti") : vedená v LV č. XXX - par. č. XXX
- lesný pozemok vo výmere 4604 m2 - žalobkyňa pod Bll v podiele 1/16 a žalovaný pod 820 v podiele 1/4; vedená v LV č. XXX - par. č. XXX - orná pôda vo výmere 529 m2, parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 556 m2 a parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 587 m2 - žalobkyňa pod B16 v podiele 1/16 a žalovaný pod B23 v podiele 1/4; vedená v LV č. XXX - par. č. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere
296 m2, par. č. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere 595 m2 a par. č. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere 293 m2 žalobkyňa pod B14 v podiele 1/16 a žalovaný pod B20 v podiele 1/4. Žalovaný nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 12. marca 2019 a Dodatku č. 1 zo dňa 29. apríla 2019, uzavretej s predchádzajúcou spoluvlastníčkou - F. G., bytom H. I. XXX/X, XXX XX D. J. D., zastúpenou správcom JUDr. Vladimírom Žitníkom. Táto kúpna zmluva bola Okresným úradom, katastrálnym odborom, Bánovce nad Bebravou zavkladovaná pod číslom V 501/2019 zo dňa 12.06.2019. K nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach žalovaným došlo bez toho, aby si správca JUDr. Vladimír Žitník, zastupujúci predchádzajúcu spoluvlastníčku F. G., splnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, teda bez toho, aby jej spoluvlastnícky podiel ponúkol najskôr na odkúpenie spoluvlastníčke - žalobkyni. V dôsledku porušenia predkupného práva žalobkyne zo strany predchádzajúcej spoluvlastníčky nehnuteľností, je tak žalobkyňa v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v spojitosti s § 853 Občianskeho zákonníka) oprávnená požadovať od žalovaného, ako súčasného spoluvlastníka, aby jej ponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, a to za rovnakých podmienok, za akých jej mala pôvodne svoj podiel ponúknuť pôvodná spoluvlastníčka.
3. Podaním zo dňa 30.11.2022 a doplneným na pojednávaní dňa 19.01.2023 žalobkyňa navrhla aby v zmysle § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd konanie prerušil až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o súlade právnych predpisov a to druhej časti, § 93 a štvrtej časti § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 140 Občianskeho zákonníka v platnom znení, a to s poukazom na znenie komentára k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii. S poukazom na § 74 zákona č. 314/2014 Z.z, má súd konanie prerušiť a predložiť túto vec na ústavný súd, pretože zákon o konkurze a vyrovnaní, teda § 167s je jednoznačne v rozpore s Ústavou, nakoľko Ústava v čl. 12 ods. 4 deklaruje, že nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody, v čl. 20 ods. 1 Ústavy sa uvádza, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, čl. 20 ods. 3 uvádza vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na právo iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom a v čl. 12 ods. 2 sa základné práva a slobody zaručujú na území SR všetkým, nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Podľa názoru žalobkyne v zmysle čl. 152 ods. 3 Ústavy, ústavný súd rozhoduje o neplatnosti právnych predpisov podľa návrhu v čl. 130, kde medzi týmito osobami je aj súd. Podľa názoru žalobkyne jednoznačne dochádza na jej strane k ujme na jej právach, tým že správca konkurznej podstaty nie je viazaný predkupným právom. K návrhu žalobkyne na prerušenie konania žalovaný uviedol, že ide o vágny a ničím nepodložený a s ohľadom na jasné znenie a vnútornú štruktúru zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj vzájomný vzťah Občianskeho zákonníka a zákona č. 7/2005 Z.z. absolútne irelevantný návrh. Je v priamom rozpore so znením ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. Žalobca sa totiž podaným návrhom domáha preskúmania súladu § 93 a § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. s § 140 Občianskeho zákonníka, ústavným súdom v zmysle procedúry predpokladanej čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Návrh žalobkyne považuje len za účelový a žiadal, aby súd vo veci ďalej konal. Návrh žalobkyne súd prvej inštancie posúdil podľa § 162 ods. 1 písm. b/, § 162 ods. 3 CSP a uviedol, že žalobkyňa vo svojom návrhu na prerušenie konania neuvádza žiadne konkrétne argumentácie v čom ona vidí nesúlad ust. § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. s Ústavou SR, poukazuje na nezáväzné názory právnej vedy (znenie komentára k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii) a následne v doplnení cituje články, s ktorými je podľa jej názoru toto ustanovenie právneho predpisu v rozpore. I vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky (a nielen tie na ktoré poukazuje žalovaný) súd prvej inštancie nenadobudol názor o nesúlade ust. § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. s Ústavou SR. Zákonodarca prijatím ust. § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. takto postupoval vedome sledujúc spružnenie vysporiadania dlhov pri fyzických osobách (lebo iba tieto môžu podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. prejsť procesom oddlženia). Spôsob speňaženia nehnuteľností podliehajúcich konkurzu v rámci oddlženia dlžníka je upravený v ustanoveniach zákona č. 7/2005 Z. z. Základom pre možnosť využitia predkupného práva je informovanosť oprávneného subjektu o zamýšľanom prevode podielu iným spoluvlastníkom a táto je v procese speňaženia spoluvlastníckeho podielu počas oddlžovacieho konkurzu zabezpečená širokou verejnou publicitou a prístupnosťou potrebných informácií, ktoré sú v dôsledku ich zverejnenia v Obchodnom vestníku prístupné v podstate každému, oprávneného z predkupného práva nevynímajúc. Preto ak aj ust. § 167s zákona o konkurze
a reštrukturalizácii neukladá správcovi rešpektovať predkupné práva oprávnených osôb, z ústavného hľadiska je takto zákonom predvídaný zásah do ich práv dostatočne vykompenzovaný popísaným (zákonom upraveným) postupom, ktorý je s neakceptáciou predkupného práva následne spojený. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol.
4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou s výškou podielu 1/16 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, XXX F. XXX v k.ú. E., obec E., E. D. J. D.. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom na týchto nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/4 k celku, pričom svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 29.04.2019 v znení dodatku č. 1. uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a F. G. (ako predávajúcou), za ktorú konal správca JUDr. Vladimír Žitník, ktorý bol do funkcie správcu ustanovený Uznesením Okresného súdu zo dňa 25.07.2018, sp. zn. 38OdK/237/2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 147/2018 dňa 01.08.2018, pod K055625, zapísaný v Zozname správcov MS SR pod č. S1393 v rámci konania o oddĺžení dlžníka/ dlžníčky: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/X D. J. D.. Medzi stranami sporu nebola sporná ani tá skutočnosť, že správca v rámci realizácie konkurzu na majetok tejto dlžníčky v jej mene a na jej účet odpredal spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, XXX F. XXX v k.ú. E. žalovanému a to kúpnou zmluvou. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho - žalovaného bol Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom povolený v konaní č. V501/2019 dňa 12.06.2019, čo medzi stranami taktiež nebola sporná skutočnosť. Podstatným v prejednávanej veci bolo vyriešenie otázky, či ustanovený správca bol povinný rešpektovať ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého ustanovenia bol povinný ponúknuť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ostatným vlastníkom podielov. Súd prvej inštancie poukázal na § 167s zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré je vo vzťahu k úprave § 140 Občianskeho zákonníka ustanovením lex specialis, podľa ktorého správca konkurznej podstaty pri speňažovaní konkurznej podstaty v konkurze vedenom podľa IV. Časti Oddlženie nie je viazaný žiadnym predkupným právom. Vzhľadom na uvedené ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. nebol správca povinný prihliadať na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tento zákon nemohol byť porušený, keďže v prejednávanom prípade sa jednalo o oddlženie fyzickej osoby formou konkurzu. Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka prechádza oprávnenie dlžníka nakladať a konať s majetkom podliehajúcim konkurzu na správcu ustanoveného súdom náhodným výberom, pričom správca koná v mene a na účet dlžníka. V prejednávanej veci potom súd zastáva názor, že správca nebol povinný ponúknuť v rámci oddlženia formou konkurzu spoluvlastnícke podiely dlžníka/ dlžníčky - podielovej spoluvlastníčky (F. G.) ostatným spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ani žalobkyni. Ak zákonodarca v ustanovení § 167s vylúčil pri speňažení majetku viazanosť predkupným právom, nebolo povinnosťou správcu ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel v rámci vykonaného oddlženia pôvodného podielového spoluvlastníka ostatným spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. V zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“ (zvláštny zákon má prednosť pred všeobecným zákonom) musí sa špeciálna právna úprava použiť vtedy, ak sú splnené podmienky pre jej použitie, preto ak sú dané podmienky pre aplikáciu osobitnej úpravy, treba ju použiť bez ohľadu na to, ktorá z úprav je priaznivejšia alebo výhodnejšia pre konkrétny subjekt. Ustanovenie § 167s zákona č. 7/2005 Z. z. je zákonom lex specialis, ktorým sa osobitne upravujú podmienky predkupného práva v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu v rámci konania o oddlžení. K prevodu spoluvlastníckych podielov žalovanému došlo v súlade so zákonom a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 CSP. Žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto úspešnému žalovanému voči neúspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania zo dňa 30.11.2022 v znení zo dňa 19.01.2023 vyhovie v celom rozsahu a vo výrokoch II. a III. rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie tak, aby súd pred rozhodnutím vo veci samej bol povinný podať návrh na Ústavný súd SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade právnych predpisov, resp. konanie preruší sám a podá návrh na Ústavný súd SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade právnych predpisov. Mala za to, že v súvislosti s ňou podaným návrhom na
prerušenie konania citácia článkov Ústavy SR je konkrétnym argumentom, pokiaľ táto argumentácia pre súd nebola dostatočná, tak ju mal vyzvať na jej doplnenie. Nesúlad medzi spornými ustanoveniami právnych predpisov je v tom, že predkupné práva garantované v § 93 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) ako i v § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) správca konkurznej podstaty nemusí akceptovať, nie je viazaný § 93 ZKR v prípade oddlženia fyzickej osoby formou konkurzu, ktoré sa spravujú ustanoveniami štvrtej časti tohto zákona, teda ani Občianskym zákonníkom. V zmysle § 167s ZKR pri speňažení majetku správca nie je viazaný predkupným právom, osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo však predkupné právo zostáva zachované. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov nenadobudol názor o nesúlade § 167s ZKR s Ústavou SR. Toto ustanovenie je jednoznačne v rozpore s § 93 ZKR, Občianskym zákonníkom ako aj samotnou ústavou. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že zákonodarca pri prijatí § 167s postupoval vedome, sledujúc spružnenie vysporiadania dlhov pri fyzických osobách. V takom prípade potom vedome porušoval ústavu, jednotlivé články, ktoré garantujú práva. Súd mal v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP konanie prerušiť, mal jednoznačne dospieť k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a mal podať na Ústavný súd SR návrh na začatie konania. Procesnú legitimáciu na podanie návrhu podľa čl. 125 upravuje § 74 zákona č. 314/2018 Z.z., takýto návrh nemôže podať fyzická ani právnická osoba, môžu to byť iba subjekty vymedzené v tomto ustanovení, medzi ktoré patrí i súd. Súd má byť strážcom zákonnosti, konanie mal prerušiť. Poukázala tiež na komentár k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, 4. vydanie, 2021. K odseku 14 rozsudku uviedla, že s poukazom na práva garantované ústavou, nemôže byť rozpor medzi zvláštnym zákonom a všeobecným zákonom, majú byť v súlade a ani jeden nemôže byť v rozpore s ústavou zaručenými právami. Zákon nemôže negovať práva priznané iným zákonom, dokonca negovať práva priznané ústavou. K prevodu spoluvlastníckych podielov žalovanému došlo v súčasnosti v súlade so zákonom, ale v súlade so zákonom, ktorý je v rozpore s Ústavou SR a súd mal jednoznačne podať návrh na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade týchto právnych predpisov, pretože právne predpisy nemôžu nezvýhodňovať jedného účastníka právneho vzťahu voči inému účastníkovi. V tejto súvislosti poukázal na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Aplikáciou ustanovenia § 167s ZKR došlo na jej strane k ujme na jej právach garantovaných ústavou, tým, že správca konkurznej podstaty nebol viazaný predkupným právom garantovaným Občianskym zákonníkom pri oddlžení fyzickej osoby formou konkurzu. Ak by išlo o právnickú osobu, správca by predkupným právom viazaný bol. To nie je spravodlivosť ani rovnosť pred zákonom.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že odvolanie je nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Sporné nehnuteľnosti tvorili masu majetku, ktorý bol predmetom speňažovania v rámci konkurzného konania a takto boli zapísané v rámci súpisu všeobecnej podstaty, ktorý bol správcom dlžníčky zverejnený v Obchodnom vestníku. V predmetnom prípade správca nebol viazaný § 93 ZKR, pretože sa jednalo o oddlženie fyzickej osoby formou konkurzu, ktoré sa spravujú ustanoveniami štvrtej časti zákona. Poukázal na dikciu § 167s ZKR. Správca teda nebol povinný ponúknuť v rámci oddlženia formou konkurzu vyššie uvedené spoluvlastnícke podiely dlžníčky F. G. ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností. Návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP nemá žiadnu legislatívnu oporu, pretože žalobkyňa sa podaným návrhom domáha preskúmania súladu § 93 a § 167s ZKR s § 143 Občianskeho zákonníka ústavným súdom v zmysle postupu predpokladaného čl. 125 cit 1 Ústavy SR.
7. Ďalšie písomné vyjadrenia strán v konaní podané neboli.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, pred tým, ako pristúpi k preskúmaniu veci a prejednaniu odvolania, zisťuje, či sú kumulatívne splnené podmienky na opravné konanie v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
11. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie. Proti uzneseniu, ktoré v citovanom zákonnom ustanovení uvedené nie je, odvolanie nie je prípustné.
13. Žalobkyňa odvolaním napadla v prvom rade výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý jej návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/, resp. § 164 CSP.
14. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.
15. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
16. Súd rozhoduje o prerušení konania uznesením. Ak súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia. V intenciách inštitútu prerušenia konania je odvolanie prípustné podľa § 357 písm. n) CSP len proti uzneseniu, ktorým bolo prerušené konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) alebo § 164 CSP, či už na návrh, alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa § 357 písm. n/ CSP (doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív: Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H.Beck, 2022, str. 1340- 1354).
17. V súdenej veci súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/, § 164 CSP výrokom I. napadnutého rozsudku, ktorý výrok však má povahu uznesenia. Uvedené uznesenie nie je uvedené v ust. § 357 CSP ako uznesenie súdu prvej inštancie, proti ktorému by odvolanie bolo prípustné. Vzhľadom na to neboli splnené zákonné predpoklady na opravné konanie o odvolaní žalobkyne proti výroku I. napadnutého rozsudku, preto bolo potrebné jej odvolanie, smerujúce proti rozhodnutiu - výroku I. napadnutého rozsudku- , proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietnuť podľa § 386 písm. c/ CSP.
18. Následne Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal výroky II. a III. napadnutého rozsudku v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/20158 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
19. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobkyne nariaďovať pojednávanie.
20. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Odvolací súd je v zásade viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
22. Odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( § 379 písm. c/ CSP).
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Žalobkyňa uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a vec nesprávne právne posúdil ( § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP). Všetky uvedené odvolacie dôvody založila na názore, že súd prvej inštancie nesprávne výrokom I. zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/, § 164 CSP, proti ktorému výroku však v zmysle vyššie uvedeného odvolanie nie je prípustné, v konaní pokračoval a vo veci rozhodol. Výlučne z tohto dôvodu sa domáhala zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
27. Čo sa týka žalovanou namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne, odvolací súd pripomína, že postup súdu v intenciách § 162 CSP je výsledkom procesu tvorby jeho vlastného právneho názoru na prejednávanú vec a len v prípade, ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, prípadne rozhodnutia o určitej právnej otázke v intenciách písm. a), b) alebo c), obligatórne preruší konanie a iniciuje ďalší procesný postup. Ak k takémuto záveru nedospeje, hoci bol podaný návrh niektorou sporovou stranou, neodníma prípadným zamietnutím návrh na prerušenie konania možnosť sporovej strane konať pred súdom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo 8/2012).
28. V konaní nebola zistená ani žiadna vada, pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná mandukčná povinnosť súdu, pochybenie vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu), ktoré by zakladalo opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.
29. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, ktorý žalobkyňa taktiež uplatnila, ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z obsahu spisu nebolo zistené, že by súd prvej inštancie bezdôvodne opomenul vykonať dôkaz, nevyhnutný na zistenie rozhodujúcich skutočností, označený v konaní žalobkyňou.
30. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
31. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
32. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil.
33. Na základe popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
34.1 Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.
34.2 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34.3 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34.4 Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34.5 Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
34.6 Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, patrí mu podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).