Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/56/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: H. R., X.. XX.XX.XXXX, P. X, XXX XX L., zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 37, Bratislava a odporcu: U.Á. N. Y. L., G. M. X, XXX XX L. X, o určenie, že navrhovateľ je nájomcom bytu takto

rozhodol:

1. Súd u r č u j e, že navrhovateľ je nájomcom bytu č. XX nachádzajúcom sa v Študentskom domove Ekonomickej univerzity v Bratislave, na P. N. Č.. X, L..

2. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 220,68 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Jánošíka, Klincová 35, Bratislava, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v TATRA BANKE, a.s. do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 04.2010 postúpením z Okresného súdu Bratislava V domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je navrhovateľ j nájomcom bytu čl. XX na P. N.. Č.. X v Študentskom domove Ekonomickej Univerzity v Bratislave.

Svoj návrh odôvodnil tým, že po úmrtí starej matky C. P. došlo na zákalde us. k prechodu nájmu bytu č. XX na P. N., Č.. X Y. L. na navrhoteľ, keďže žil so svojou starou matkou v deň jej smrti v spoločnej domácnosti a nemal vlastný byt. Navrhovateľ splnil obe zákonného podmienky na prechod nájmu bytu a stal sa výlučným nájomcom bytu. Tento stav navrhovateľ oznámi odporcovi listom zo dňa 30.10.2007. Predmetné oznámenie bolo odporcovi doručené dňa 31.10.2007. Odporca však práva navrhovateľa ako nájomcu od počiatku spochybňoval. Ak sa odporca ako prenajímateľ domnieval, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu, mal právo v súlade s domáhať sa na súde určenia, že k prechodu nájmu nedošlo, pričom takýto návrh mal podať odporca. Odporca však takýto návrh nepodal dodnes. Odporca na list navrhovateľa zo 30.10.2007 reagoval žiadosťou o okamžité vypratanie bytu s tým, že ide o služobný byt a nájom nemohol prejsť na navrhovateľa. Následne odporca podal na tunajší súd návrh na vypratanie bytu. Žalobu podal voči matke navrhovateľa G. R. a voči navrhovateľovi. V tomto konaní zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že nejde o služobný byt, ale že ide o bežný nájomný byt. Naviac, na pojednávaní dňa 16.09.2008 vzala žalobný návrh späť. Konanie tak bolo zastavené. Odporca však prechod nájmu naďalej popiera a odmieta s navrhovateľom naďalej uzatvoriť nájomnú zmluvu, ktorou by sa deklaroval daný právny stav. Zmeškanie lehoty má za následok, že odporca už nemôže podať žalobu o určenie, či k prechodu nájmu došlo alebo nie. Odporca naďalej zneisťuje bytovú situáciu navrhovateľa, tvrdí, že na navrhovateľa nemohol prejsť nájom bytu po nebohej C. P. podľa , pretože nájomný vzťah nebol riadne uzavretý ani so zomretou C. P., nakoľko

táto odmietla nájomnú zmluvu na užívanie bytu č. XX v Študentskom domove podpísať. Keďže odporca naďalej popiera nájomné právo navrhovateľa je tu naliehavý právny záujem na určení, že je nájomcom bytu.

Odporca so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú. V písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 30.4.2010 uviedol, že je vlastníkom budovy internátu Študentského domova Ekonomickej univerzity v Bratislave na P. N.. Č.. X, zapísanej na LV č. 2369 v katastrálnom území L., v ktorej sa nachádza byt č. XX. po zomrelej C. P.. Byt bol pridelený Rektorátom univerzity Komenského v Bratislave výmerom o pridelení služobného bytu pod č. 5201/60 zo dňa 31. mája 1960 zomrelému C. P., vtedy údržbárovi, ktorý byt užíval spolu s manželkou C. a troma maloletými deťmi. Zomrelí C. C. C. P. boli starí rodičia navrhovateľa. Rozhodnutím Ministerstva školstva došlo k 31.12.1979 k delimitácii tým, že správa nad študentským domovom prešla na právneho predchodcu Ekonomickej univerzity v Bratislave a to do správy rektorátu vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Delimitáciou nedošlo k zmene pracovného pomeru užívateľa služobného bytu, ktorý naďalej zostal zamestnancom Vysokej školy ekonomickej. Byt po smrti hlavného užívateľa po jeho smrti naďalej užívala do svojej smrti manželka bývalého zamestnanca zomrelá C. P.. Stará matka navrhovateľa zomrela dňa 16.09.2007. Odporca sa o presnom dátum úmrtia C. P. dozvedel oficiálne až z listu Notárskeho úradu JUDr. Boženy Bauerovej zn. D not 44/2007 dňa 4.2.2008. Bezodkladne po tom, čo sa odporca dozvedel neoficiálne o úmrtí C. P. ústne a písomne vyzval pozostalú blízku osobu zomrelej jej dcéru G. R. na odovzdanie bytu. Tá si však opakovane odmietala prevziať písomnú zásielku a na výzvu odporcu nereagovala. Počas života nebohej C. P. nebola o navrhovateľovi žiadna písomná zmienka, nebol nahlásený zvýšený počet osôb žijúcich s nájomníckou C. P., takže odporca nemal pochybnosť, že by na dcéru poručiteľky došlo k prechodu nájmu bytu podľa § 706 ods. 1, a preto nepokladal za potrebné podať voči nej určovaciu žalobu. Odporca nevedel, či pri osobe navrhovateľa ide o skutočnú osobu, nemohol ani posúdiť, či je táto osoba plnoletá. Z tohto dôvodu odporca nemohol mať pochybnosti o prechode nájmu bytu. Odporca nemohol v predmetnom čase podať určovaciu žalobu, nakoľko nemal dostatočne preukázanú jeho existenciu. Navrhovateľ sa počas života zomrelej neprihlásil ako vedľajší užívateľ bytu, nežil s ňou v spoločnej domácnosti, nebol s ňou počas jej smrti. Byt neužíval ani po jej smrti, podľa očitých svedkov sa v byte nezdržiaval. Navrhovateľovi bol absolútne neznámy. Odporca sa dozvedel o existencii navrhovateľa až na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I, č. k. konanom dňa 16.09.2008, v ktorom sa pojednávalo o návrhu na vypratanie bytu proti dcére poručiteľky a navrhovateľovi. Tento návrh vzal odporca späť. Odporca sa na spomínanom pojednávaní dozvedel, že navrhovateľ je plnoletý. Odporca tiež dospel k presvedčeniu, že dcéra zomrelej C. P. je len dedičkou pohľadávky za nájomné po nebohých rodičov a osobou, ktorá bránila svojim konaním disponovať s bytom po poručiteľke C. P.. Zo zistených skutočností na spomínanom pojednávaní sa odporca už mohol domnievať, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa . Z týchto dôvodov v zákonnej lehote podal odporca na Okresný súd Bratislava I dňa 3.12.2008 žalobu o určenie nesplnenia podmienok prechodu nájmu bytu a o určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

Podľa v príslušnom platnom znení nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený, ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä obsahom listu navrhovateľa adresovanom odporcovi zo dňa 30.10.2007, písomnou žiadosťou odporcu o okamžité vypratanie bytu zo dňa 31.10.2007, Listom

navrhovateľa adresovanom odporcovi označenom ako „Odporúčanie a návrh“ zo dňa 12.11.2007, písomnou odpoveďou odporcu zo dňa 15.12.2008 adresovanou právnemu zástupcovi navrhovateľa (čl. 7), Výpisom z LV č. XXXX okres Bratislava I, obec BA-m.č. Staré Mesto, katastrálne územie R., Opisom Výmeru o pridelení služobného bytu č. 5201/60 zo dňa 31. mája 1960, Oznámením o zmene v dôsledku delimitácie ŠD zo dňa 12.12.1978 (čl. 26), Žiadosťou o vypratanie bytu v ŠD na P. N.. Č.. X zo dňa 3.10.2007 adresovanej odporcom p. G. R., Výzvou odporcu na odovzdanie bytu zo dňa 19.10.2007, Vyjadrením k informácii o vedení spoločnej domácnosti zo dňa 7.11.2006 (čl. 30), písomnou žiadosťou o okamžité vypratanie bytu zo dňa 31.10.2007, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. , úradným záznamom zo dňa 30.06.2011 k súdnemu konania vedeného na tunajšom súde č.k. , Uznesením č.k. -32 zo dňa 11.4.2011, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Odporca je vlastníkom nehnuteľnosti - budovy internátu Študentského domova v L. na P. N.. Č.. X Y. L. v celosti, čo vyplýva z LV č. XXXX okres Bratislava I, obec Bratislava-m.č. Staré Mesto, katastrálne územie R.. V študentskom domove sa bytovom dome sa nachádza niekoľko bytov, ktoré odporca prenajíma. Právny predchodca odporcu predmetný byt pridelil do užívania svojmu zamestnancovi C. P., udržbárovi internátu SNP (teraz Študentský domov v L. na P. N.. Č.. X) na základe Výmeru o pridelení služobného bytu číslo 5201/60 zo dňa 31.5.1960 (čl. 25). Predmetný byt mal v tom čase charakter služobného bytu. C. P. predmetný byt užíval spolu so svojou manželkou C. a tromi deťmi, čo vyplýva z osobného listu zomrelého C. P. až do jeho smrti. Po jeho smrti byt naďalej užívala titulom nájmu manželka nebohého C. P., o čom svedčí aj Mesačný zálohový predpis platieb s účinnosťou od 1. septembra 2006 (čl. 9 súdneho spisu ) vystavený odporcom (prenajímateľom) a z Evidenčného listu pre výpočet nájomného a úhrad sa služby spojené s užívaním bytu zo dňa 1.9.2006 vystaveného odporcom ako prenajímateľom. K uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy po smrti C. P. medzi odporcom (prenajímateľom) a manželkou neb. C. P. nedošlo. Byt stratil charakter služobného bytu a stal sa bytom nájomným. Manželka C. P. p. C. P. zomrela dňa XX.X.XXXX.

Navrhovateľ tvrdí, že sa stal nájomcom bytu č. XX, ktorý sa nachádza v Študentskom domove Ekonomickej univerzity na P. N.. Č.. X Y. L. a to na základe prechodom nájmu bytu po jeho neb. starej matke C. P., čo oznámil odporcovi listom zo dňa 30.10.2007. Uvedený list bol odporcovi doručený dňa 31.10.2007. Uvedeným listom navrhovateľ oznámil odporcovi, že „po úmrtí jeho starej mamy vznikol stav predpokladaný v ust. a súv. , ktorý upravuje prechod nájmu bytu. Ide o právnu úpravu, podľa ktorej ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Ide o prípad ktorý nastal. Preto oznamujem, že nájomcom bytu som sa stal na základe prechodu nájmu bytu a preto nemám ani minimálny dôvod ho vypratať či opustiť“. Odporca na uvedený list reagoval tak, že svojim listom zo dňa 31.10.2007 navrhovateľa požiadal o okamžité vypratanie bytu s odôvodnením, že právny výklad nie je možné použiť, nakoľko sa jedná o služobný byt. Tiež odporca navrhovateľa týmto listom upozornil, že ak bude aj naďalej tvrdiť, že je spoluužívateľom bytu, budú od neho vymáhať nezaplatené nájomné, ktoré vzniklo po nebohej Anne Hiebschovej.

Odporca podal dňa 22.11.2007 na tunajší súd návrh na vypratanie predmetného bytu č. XX v budove internátu Študentského domova Ekonomickej univerzity v Bratislave na P. N.. Y. L.. Konanie bolo vedené pod č. . Odporca sa ako navrhovateľ v uvedenom súdnom konaní domáhal vypratania bytu voči G. R. označenej ako odporkyňa v 1. rade a H. R. (navrhovateľovi) v predmetnom konaní označenom ako odporca v 2. rade. Žalobu o vypratanie bytu Ekonomická univerzita podala z dôvodu, že podľa jej vedomostí byt užívala výlučne zomrelá C. P.. Odporkyňa v1. rade ani odporca v 2. rade podľa názoru Ekonomickej Univerzity (v označenom konaní navrhovateľ) predmetný byt nikdy neužívali. Na súdnom pojednávaní dňa 16.09.2008 vzala Ekonomická univerzita v Bratislava žalobu voči odporcom späť. Konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 16.09.2008. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2008.

Ekonomická univerzita v Bratislave podala ako navrhovateľ dňa 3.12.2008 proti odporcovi H. R. žalobu o určenie nesplnenia podmienok prechodu nájmu bytu a o určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

Z úradného záznamu zo dňa 30.06.2011 (čl. 42), predmetom ktorého bol aktuálny stav súdneho konania vedeného na tunajšom súde sp. zn. vo veci navrhovateľa Ekonomická univerzita v Bratislave a odporcu H. R. vyplýva, že navrhovateľ Ekonomická univerzita v Bratislava na súdnom pojednávaní dňa 11.04.2011 vzal predmetnú žalobu späť. Ako dôvod späťvzatia navrhovateľ uviedol, že na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. , v ktorom sa odporca ako navrhovateľ domáha voči navrhovateľovi ako odporcovi určenia, že je nájomcom bytu č. XX v Študentskom domove Ekonomickej univerzity v Bratislave na P. N.. Č.. X Y. L. a z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Konanie bolo zastavené uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.04.2011.

Odporca nájomný vzťah navrhovateľa k bytu naďalej neuznáva, tvrdí, že nájom bytu po neb. C. P. na navrhovateľa nemohol prejsť, nakoľko sa v byte nikdy počas jej života nezdržoval, nepoznajú ho ostatní nájomcovia bytov v Študentskom domove, ani zamestnanci študentského domova.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami v znení neskorších predpisov služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa ods. 2 cit. zákona služobným bytom je byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave.

Podľa ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomrelého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa ustanovenia až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.

Podľa ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvie, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nedošlo.

Odporca nepreukázal, že predmetný byt zostal aj naďalej služobným bytom, bytom osobitného určenia alebo bytom v dome osobitného určenia, kedy by ustanovenia až neplatili. Naopak, odporca sám pred súdom v konaní č. vypovedal, že predmetný byt stratil charakter služobného bytu. Uvedené vyplýva aj zo súdom zisteného skutkového stavu, že C. P., ktorému bol naposledy tento byt pridelený ako byt služobný zostal v byte bývať spolu so svojou manželkou aj po skončení jeho pracovného pomeru u odporcu, a to až do svojej smrti. Po jeho smrti sa výlučnou nájomníčkou bytu stala C. P..

Keďže navrhovateľ tvrdí, že sa smrťou svojej starej matky stal nájomcom bytu v zmysle a odporca jeho právne postavenie nájomníka popiera, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení, či je nájomcom bytu zmysle Navrhovateľ v konaní preukázal, že odporcovi listom zo dňa 30.10.2007, ktorý mu bol doručený dňa 31.10.2007 oznámil prechod práva nájmu bytu. Odporca sa domnieva, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky prechodu nájmu bytu,

nedomáhal sa však v zmysle v trojmesačnej subjektívnej lehote určenia, že k prechodu nájmu bytu nedošlo a to napriek tomu, že si navrhovateľ toto právo voči nemu uplatnil a odporca ho poprel. Uvedená trojmesačná lehota začala odporcovi plynúť od doručenia oznámenia navrhovateľa o prechode nájmu bytu, t.j. od 31.10.2007 a skončila dňom 31.1.2008. V tomto kontexte neobstojí obrana odporcu, že takúto žalobu voči navrhovateľovi v tom čase nepodal z dôvodu, že osoba navrhovateľa mu bola úplne neznáma a ním tvrdené právo na prechod nájmu bytu považoval za nepreukázané. Dňa 22.11.2007 (teda v trojmesačnej subjektívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom 31.10.2007) podal voči navrhovateľovi žalobu o vypratanie vedenú na tunajšom súde pod č.k. , pričom navrhovateľ bol v konaní označený ako odporca v 2. rade a súd s ním ako s účastníkom konania riadne konal. Z uvedeného vyplýva, že odporca už dňa 22.11.2007 vedel navrhovateľa identifikovať pre účely súdneho konania, podaním žaloby na vypratanie sa musel domnievať, že k prechodu nájmu na neho nedošlo. Uvedenú žalobu však odporca vzal späť a konanie bolo zastavené. Z obsahu pripojeného spisu nevyplýva, že by sa odporca práve v tomto konaní dodatočne dozvedel ďalšie nové skutočnosti, z ktorých by vyvodzoval novú domnienku o nesplnení podmienok prechodu nájmu. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 16.09.2008 bol súdom dotazovaný, či predmetné konanie v zmysle inicioval.

Následne odporca podal dňa 3.12.2008 voči navrhovateľovi žalobu o určenie nesplnenia podmienok nájmu bytu a o určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo vedenú na tunajšom súde pod č.k. , čo je žaloba podľa . Túto žalobu však vzal odporca tiež späť a konanie bolo uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.4.2011 zastavené. Preto jeho návrh na spojenie veci s konaním , ktorý bol súčasťou vyjadrenia k žalobe navrhovateľa zo dňa 30.4.2010 (čl. 19 až 23) sa stal právoplatným zastavením konania bezpredmetný. Treba však pre úplnosť dodať, že žaloba podaná odporcom vo veci o určenie nesplnenia podmienok prechodu nájmu a určenia, že k prechodu nájmu nedošlo bola podaná po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty, ktorá podľa názoru súdu uplynula dňa 31.1.2008 (žaloba vedená pod č.k. bola podaná 3.12.2008). Pred uplynutím troch rokov od smrti nájomcu (16.9.2007) je totiž podanie takéhoto návrhu vylúčené, ak uplynul dlhší čas ako tri mesiace odo dňa, keď sa prenajímateľ dozvedel o skutočnostiach, z ktorých vyvodzuje domnienku o nesplnení prechodu nájmu.

Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že od 1.2.2008 platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že došlo k prechodu nájmu bytu č. XX na P. N.. Č.. X na navrhovateľa, a že navrhovateľ sa stal nájomcom uvedeného bytu smrťou starej matky C. P. v zmysle .

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné tejto určovacej žalobe vyhovieť. S poukazom na uplynutie 3- oj mesačnej prekluzívnej lehoty, ktorej následkom nastal vyššie popísaný nevyvrátiteľný právny stav, súd odporcom navrhované dokazovanie, a to výsluch svedkýň za účelom preukázania tvrdenia, že navrhovateľ sa v byte pred smrťou pôvodnej nájomníčky nezdržiaval, ako nadbytočné zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo vedci nemal.

Právny zástupca procesne úspešných navrhovateľov trovy konania vyčíslila na sumu 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v výške 220,68 eur.

Po oboznámení sa s vyčíslením trov, s poukazom na ustanovenie , súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľov trovy právneho zastúpenia vo výške 220, eur podľa , , a , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov. Výpočtový základ je v zmysle cit. Vyhlášky. Ide o nasledovné služby právnej pomoci:

- Prevzatie a príprava zastúpenia 16.9.2008 48,54 eur + RP 6,32 eur

- Spísanie žaloby na súd 10.3. 2010 55,50 eur + RP 7,21 eur

- Účasť na pojednávaní dňa 26.2.2013 58,69 eur + RP 7,64 eur.

Právny zástupca navrhovateľov si uplatnil trovy právneho zastúpenia vr. DPH. Súdu predložil Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva, že platiteľom tejto dane je od 01.02.2005, preto mu za úkony právnej pomoci realizované po tomto dátume bola priznaná v rámci trov uplatnená DPH vo výške 36,78 eur.

Priznané trovy konania vo výške 99,50 eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 220,68 eur je odporca povinný uhradiť v určenej lehote k rukám právneho zástupcu navrhovateľa s poukazom na , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.

Náležitosti odvolania (, ) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.