Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/123/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o maloleté deti C., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX W., bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., pracovisko Q. nad Q., deti rodičov L. W., bytom F. K. č. XX a L. W., bytom Q., W. č. XX/X, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. septembra 2012, č.k. -69, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na mal. deti C. a U.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované v rozsudku o rozvode manželstva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2012. Maloletá C. bude mať X,X roka, od septembra 2012 začala navštevovať materskú školu v mieste svojho bydliska vo F. K., s čím matke mal. dieťaťa vznikli výdavky na stravné v škôlke vo výške 27 Eur mesačne a na platenie školného vo výške 10 Eur mesačne. Mal. U. je dieťa v útlom veku, matka má výdavky na zakupovanie detských plienok, hygienických potrieb, kozmetiky, liekov. Na strane matky mal. detí nedošlo k výraznej zmene pomerov, v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, v súčasnej dobe je naďalej na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne a prídavky na deti vo výške 45,08 Eur mesačne. U otca mal. detí došlo k zmene pomerov v tom, že od 22.05.2012 až doposiaľ je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v A., zo strany štátu mu doposiaľ nevznikol nárok na poberanie dávok v hmotnej núdzi. Prácu u posledného zamestnávateľa ukončil dohodou ku dňu 21.05.2012. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol otec mal. detí od 22.03.2011 zamestnaný v spoločnosti P. P. s.r.o. v B., kde dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 507,45 Eur. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec detí je mladý človek, bez zdravotných ťažkostí, je v produktívnom veku, má isté schopnosti (má ukončené vzdelanie s maturitou SOU S.), v tejto oblasti je schopný vykonávať prácu. P. mal za to, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca, aby si našiel prácu buď vo svojom odbore, alebo v inom odbore v mieste bydliska alebo v inom regióne, napr. aj v Q. nad Q., ktorá mu zabezpečí dostatočný príjem na to, aby mohol platiť doterajšie výživné pre maloleté deti. Na pojednávaní otec súdu uviedol, že si prácu hľadal v dvoch firmách, o prácu v zahraničí nemá záujem, nakoľko by sa nemohol stretávať so svojimi deťmi a rovnako si nehľadá ani prácu mimo svojho bydliska, keďže má záujem doopatrovať rodičov. O voľné pracovné miesta u zamestnávateľa W. P. s.r.o., Y., s.r.o., C. K., L. otec maloletých detí neprejavil záujem. Na druhej strane, v konaní pred súdom nepredložil žiadny listinný dôkaz o tom, že sa o akúkoľvek prácu zaujíma, že sa bezúspešne zúčastňuje výberových konaní, a preto súd jeho tvrdeniu, že si prácu nemôže žiadnym spôsobom získať, neuveril. Skutočnosť, že otec mal. detí je od mája 2012 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, sama o sebe nemôže zakladať dôvod na zníženie výživného, bez preukázania faktickej snahy povinného rodiča nájsť si prácu, a to prípadne aj mimo svoj odbor a mimo miesta svojho trvalého bydliska. Súd poukázal na skutočnosť, že otec maloletých detí si túto situáciu spôsobil sám, a to tým, že

dohodou skončil pracovný pomer, z ktorého mal stabilný a pravidelný príjem. Obrana otca maloletých detí, že nie je schopný platiť výživné v doterajšej výške, sa súdu javila ako účelová, pretože pokiaľ by jeho finančná situácia bola taká ako tvrdí, bolo by v jeho záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby sa zamestnal a mal vyššie príjmy. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí nájsť si primerané zamestnanie, aby zarobil takú sumu, z ktorej môže uspokojovať potreby maloletých detí aspoň vo výške stanovenej doposiaľ súdnym rozhodnutím, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho návrhu na zníženie výživného bude vyhovené. Vytýkal súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie. Dôvodil, že súd nevzal do úvahy, že okolnosti a majetkové pomery na jeho strane sa výrazne zmenili. Je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v A., doposiaľ mu nevznikol nárok na poberanie dávky v hmotnej núdzi. Nemá žiaden príjem, v mieste jeho bydliska nie sú možnosti zamestnať sa a takmer všetky prostriedky, ktoré vo forme brigád zarobí zaplatí za cestovné pri návšteve svojich detí. Poukázal na to, že za deťmi pravidelne cestuje podľa svojich možností, čo obnáša nemalé finančné výdavky. Ponechanie výživného vo výške 140 Eur na obe deti je v súčasnej ekonomickej situácii pre neho neúnosné, nebude schopný túto sumu platiť a v konečnom dôsledku to spôsobí aj to, že si nebude môcť dovoliť navštevovať svoje deti. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že si svoju nepriaznivú finančnú situáciu spôsobil sám. Poukázal na to, že súdu vysvetlil dôvody, ktoré viedli k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, pričom k ukončeniu pracovnej zmluvy došlo len jeden mesiac pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá. Naviac k ukončeniu pracovného pomeru došlo zo zdravotných dôvodov. Namietal konštatovanie súdu prvého stupňa, že nemá záujem nájsť si prácu v zahraničí, prípadne v Q. nad Q.. Poukázal na to, že je jeho morálnou povinnosťou doopatrovať rodičov, ktorí majú zdravotné problémy, a preto nemá záujem zmeniť bydlisko. Pokiaľ by pracoval v zahraničí, stratil by akýkoľvek kontakt so svojimi deťmi. Ďalej uviedol, že sa snaží zamestnať, avšak v okrese, v ktorom žije je veľmi vysoká nezamestnanosť.

Matka detí sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.

Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o tomto nároku detí. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov, súvisiaca s vekom detí, a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na ich výživu a môže nastať i zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné však možno zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť.

V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zníženie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutkový stav veci v zmysle a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd prvého stupňa sa uvedenými zásadami však dôsledne neriadil.

Odvolací súd má za to, že súdom prvého stupňa zistené pomery účastníkov nie sú dostatočným podkladom pre záver, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť výživné na maloleté deti C. a U. v doposiaľ stanovenej výške, keď súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav veci tak, ako mu to ukladá ust. , nakoľko ide o konanie, v ktorom je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného vychádzal súd prvého stupňa z tej okolnosti, že otec si nepriaznivú finančnú situáciu spôsobil sám, a to tým, že dohodou skončil pracovný pomer, z ktorého mal stabilný a pravidelný príjem. Súd prvého stupňa mal za to, že samotná skutočnosť, že otec maloletých detí je od mája 2012 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, sama o sebe nemôže zakladať dôvod na zníženie výživného bez preukázania faktickej snahy povinného rodiča nájsť si prácu, a to prípadne aj mimo svoj odbor a mimo miesta svojho trvalého bydliska. Poukázal na to, že otec o voľné pracovné miesta u zamestnávateľov W. P. s.r.o., Y., s.r.o., C. K., L. neprejavil záujem a taktiež nepredložil žiadny listinný dôkaz o tom, že sa o akúkoľvek prácu zaujíma a že sa bezúspešne zúčastnil výberových konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedený právny záver súdu prvého stupňa je predčasný, keď súd prvého stupňa nevykonal riadne dokazovanie potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Je potrebné zdôrazniť, že otec na pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že pracovnú zmluvu so spoločnosťou P. P. s.r.o. B. mal uzavretú na dobu určitú, pričom k ukončeniu pracovnej zmluvy došlo len jeden mesiac pred uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená. Otec poukázal na to, že súhlasil s dohodou o skončení pracovného pomeru, nakoľko mal zdravotné problémy. Súd prvého stupňa však žiadnym spôsobom nepreveril uvedené tvrdenia otca, nevyžiadal si od spoločnosti P. P. s.r.o. pracovnú zmluvu a nezistil, či pracovný pomer otca u tohto zamestnávateľa bol uzavretý na dobu určitu. Pokiaľ skutočne pracovný pomer otca so zamestnávateľom P. P. s.r.o. B. bol uzavretý na dobu určitú, nebolo by možné nezamestnanosť otca vyhodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania podľa Zákona o rodine s poukazom na to, že otec skončil pracovný pomer dohodou. Taktiež je potrebné súdu prvého stupňa vytknúť, že bez preverenia voľných pracovných miest u zamestnávateľov v Q. nad Q. (W. P. s.r.o., Y., s.r.o., C. K., L. v Q. nad Q.) v odôvodnení rozsudku konštatoval, že otec o voľné pracovné miesta neprejavil záujem. Ďalej je potrebné poukázať na to, že otec na pojednávaní uviedol, že sa zaujíma o prácu, zaslal si žiadosť o prijatie do zamestnanie do dvoch spoločností. Súd prvého stupňa však uvedené tvrdenia otca žiadnym spôsobom nepreveril, v odôvodnení rozsudku uviedol, že uvedeným tvrdeniam otca neuveril. Vykonanie dôkazu len výpoveďou otca nie je dostatočným podkladom pre záver súdu o jeho schopnostiach a možnostiach platiť doposiaľ určené výživné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vypočuje rodičov ako účastníkov konania k ich osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom, vyžiada od predchádzajúceho zamestnávateľa otca spoločnosti P. P. s.r.o. B. pracovnú zmluvu a z jej obsahu zistí, či pracovný pomer s otcom bol uzavretý na dobu určitú. Pokiaľ by mal pracovný pomer skončiť uplynutím dojednanej doby v júni 2012, tak ako to tvrdí otec, nebolo by možné nezamestnanosť otca vyhodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania tým, že v mesiaci máj 2012 ukončil pracovný pomer dohodou. Pokiaľ súd prvého stupňa bude mať za preukázané, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, zistí na príslušnom úrade práce v mieste bydliska otca, aké sú pracovné možnosti v súvislosti s profesiou, na ktorú má otec vzdelanie a aký je predpokladaný zárobok v danom regióne, vyžiada si od otca žiadosti o prijatie do pracovného pomeru, prípadne zistí voľné pracovné miesta v Q. nad Q. a vyhodnotí tvrdenia otca, vzhľadom k jeho aktuálnym

rodinným pomerom, možnosť zamestnania sa v Q. nad Q.. Až po takomto zistení pomerov otca opätovne vyhodnotí, či zistené pomery odôvodňujú zníženie výživného na maloleté deti.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .