Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/221/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľa: K. B., trvale bytom Q. U., V. XXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: DUSLO, a.s., Šaľa, administratívna budova, evidenčné číslo 1236, IČO: 35 826 487, zastúpený advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., Bratislava, Špitálska 10, IČO: 36 722 758, zastúpená advokátom JUDr. Lukášom Garčárom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 9.958,18 eur, na odvolanie všetkých účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. -356 zo dňa 20. januára 2012 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, v zamietajúcej časti a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.707,25 eur do troch dní do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 154,27 eur do troch dní do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.987,45 eur do troch dní, vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 179 eur na účet Okresného súdu Galanta do troch dní a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami , , a , , , a vyhl. č. Predmetom konania bolo poskytnutie spravodlivej satisfakcie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré nastalo v súvislosti s ďalším postihnutím navrhovateľa na základe progresie choroby z povolania. Terajší nárok navrhovateľa je podľa posudku dobodovanie navrhovateľa v rozsahu nových 100 bodov na celkový súčet 1000 bodov. Vznik ďalšieho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia predpokladá aj v ustanovení . Ak by sa v plnom rozsahu prejavila choroba z povolania navrhovateľa so všetkými následkami okamžite, pacient by bol obodovaný hneď na maximálne prípustný počet bodov 1000. To by malo vplyv samozrejme aj na finančné odškodnenie pacienta. Progresia choroby sa v danom prípade nedala vylúčiť. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je preto potrebné chápať ako jeden celok, hoci aj v časovo možných iných intervaloch v závislosti od faktického zhoršenia zdravotného stavu pacienta, ustáleného príslušným orgánom zdravotníckeho zariadenia. V danom prípade nejde o duplicitné alebo opakujúce sa odškodnenie navrhovateľa, ale ide o totožné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania ako celku ako následok progresie choroby a skutočných ťažkostí v živote pacienta po pridružení ďalšieho znaku poškodenia organizmu v cievnej oblasti. Choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom a jej následky majú pre navrhovateľa závažné dôsledky v oblasti spoločenskej, rodinnej a pracovnej, znamenajú výrazné zníženie kvality jeho života a zakladajú výnimočnosť prípadu z hľadiska posudzovania podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia s dopadom na bežné životné úkony poškodeného, uspokojovanie jeho životných a sociálnych potrieb vyžaduje osobitné posúdenie nad rámec možností, ktoré mu môže zákon vymedziť. Pri komplexnosti zhodnotenia týchto skutočností súd prvého stupňa považoval súdený prípad za hodný osobitného zreteľa, ktorý je potrebný posúdiť podľa vyhlášky č. Z toho dôvodu je potrebné zvýšiť odškodnenie navrhovateľa za sťaženie spoločenského uplatnenia na 60-násobok poskytnutého odškodnenia podľa bodového hodnotenia a dobodovania 100 bodov po 15,- Sk, čiže na sumu 90.000,- Sk, v prepočte 2.987,45 eur, vo zvyšku uplatnený nárok navrhovateľa zamietol.

Súd prvého stupňa považoval zvýšenie o 60-násobok za odôvodnené a postačujúce vzhľadom na dobu a spôsob obmedzenia navrhovateľa po ochorení chorobou z povolania s prihliadnutím na to, že je potrebné vychádzať aj z pôvodného právoplatného rozsudku o zvýšení SSU. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa, preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené, uložil súd prvého stupňa odporcovi vo výške 179 eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania podľa vzhľadom na ich čiastočný úspech vo veci.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podali odvolanie všetci účastníci konania

- navrhovateľ, odporca a vedľajší účastník.

Navrhovateľ napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov. Použitie ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, kde účastníci konania majú postavenie žalobcu a žalovaného, teda kde ide o spor. V prípadoch, kde ide o iudicium duplex, a teda nie je možné výslovne určiť procesný úspech účastníka konania, nemôže sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania jednoznačne uplatniť zásada zodpovednosti za výsledok. V týchto prípadoch je aplikácia vylúčená. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa aplikujú v podobe výnimky pravidlá obsiahnuté v nasledujúcich odsekoch 2 a 3. Pravidlo obsiahnuté v ustanovení sa uplatní po splnení zákonom stanovenej všeobecnej podmienky spočívajúcej v čiastočnom úspechu účastníka. Ak však okolnosti, vedúce k čiastočnému úspechu účastníka sú do tej miery špecifické, že ich zohľadnil zákonodarca modifikáciou označeného všeobecného modelu, je potrebné postupovať podľa ustanovenia . Okolnosťami vyvolávajúcimi modifikáciu podľa tohto ustanovenia sú neúspech v pomerne nepatrnej časti, situácia ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Pokiaľ ide o nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, bude sa nárok na náhradu trov konania vždy spravovať ustanovením Navrhovateľ poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. , že už z povahy nároku vyplýva, že presné stanovenie výšky je závislé vždy na znalcovi alebo inom stanovisku odborníka. Navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 3.518,82 eur.

Vedľajší účastník napadol rozsudok súdu prvého stupňa v časti o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.987,45 eur. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O obdobných nárokoch navrhovateľa už v minulosti rozhodoval Okresný súd Galanta rozsudkom č.k. -133 zo dňa 20.09.2007, kedy navrhovateľovi priznal sumu 787.500,- Sk, čo je 26.140,21 eur. Mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU bolo zákonodarcom zamýšľané a koncipované ako odškodnenie jednorazové, čo vyplýva z ustanovenia vyhlášky č. V priebehu konania neboli preukázané nové obmedzenia, ktoré by v živote navrhovateľa nastali od posledného rozhodnutia súdu prvého stupňa, ide iba o zhoršenie zdravotného stavu, predstavujúce obyčajnú progresiu choroby z povolania. V konaní bolo preukázané, že ešte pred vydaním rozhodnutia Okresného súdu Galanta zo dňa 20.09.2007 bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa 50%, miera funkčnej poruchy 60%, bol držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným poistením, bola uňho vylúčená možnosť akéhokoľvek pracovného uplatnenia, nemá žiadne koníčky a nestýkal sa s nikým, mal bolesti a problémy so spaním. Tieto skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie zo dňa 20.09.2007. Z prepúšťacej správy z roku 2010 ako aj z ďalších lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľ trpí viacerými neprofesionálnymi ochoreniami, ktoré nie sú v kauzálnom vzťahu s chorobou z povolania, výrazne však prispievajú k obmedzeniam života navrhovateľa. Chronická intoxikácia nie je výlučnou príčinou ťažkostí navrhovateľa, len akceleruje vývoj aterosklerózy ciev, s čím súvisia aj komplikácie srdcovo-cievneho systému. Zhoršený zdravotný stav navrhovateľa sa síce dá zhodnotiť ako dôsledok patologických zmien nervového a srdcovo-cievneho systému v súvislosti s chorobou z povolania, vzhľadom na vek navrhovateľa a 20 rokov liečenej cukrovky nemožno skonštatovať, že sa jedná o výlučnú príčinnú súvislosť. Takéto závery vyplývajú z odborného vyjadrenia Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie z 10.12.2010. Klinický obraz ochorenia navrhovateľa zapadá do obrazu štandardnej intoxikácie sírouhlíkom. Napadnutý rozsudok súdu je nesprávny, na strane navrhovateľa nebola preukázaná žiadna zmena pomerov oproti rozhodnutiu v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. . Dobodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá samo osebe nárok na zvýšenie náhrady za spoločenské uplatnenie podľa vyhlášky č. Predpokladom musia byť dôvody hodné osobitného zreteľa na strane poškodeného pre uplatnenie v živote a spoločnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že oproti predchádzajúcemu posúdeniu k žiadnym ďalším obmedzeniam v osobnom, spoločenskom ako aj pracovnom živote na strane navrhovateľa nedošlo, resp. zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa predstavuje ďalší progres choroby z povolania, ktorý bol súdom zohľadnený pri stanovení výšky už priznanej satisfakcie v predchádzajúcom konaní. Vedľajší účastník navrhoval, aby odvolací súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 2.987,45 eur ako nedôvodný zamietol a v časti, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý, potvrdil. Vedľajší účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Odporca rozsudok súdu prvého stupňa napadol v celom rozsahu. V konaní došlo k vadám podľa . Existuje tu prekážka res iudicata. Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia už svojou žalobu zo dňa 02.06.2006, o ktorej rozhodol súd prvého stupňa v konaní sp. zn. rozsudkom dňa 20.09.2007 a priznal mu mimoriadne odškodnenie vo výške 787.500,- Sk. Konaniu bránila prekážka res iudicata s poukazom na ustanovenie V čase začatia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. neboli splnené podmienky na jeho začatie. Odvolací súd by mal rozsudok okresného súdu zrušiť a konanie zastaviť. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s námietkami odporcu k rozsudku vo veci samej sa odporca vyjadruje tak, že od začiatku boli sporné otázky medzi účastníkmi konania, ktorými bol súd povinný sa zaoberať. Ide o rozsah a charakter zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa v čase po vydaní rozsudku zo dňa 20.09.2007, z toho vyplývajúce zhoršenie spoločenského uplatnenia navrhovateľa, ktoré by malo vykazovať mimoriadnosť prípadu, prípustnosť opakovaného mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia fyzickej osoby z titulu tej istej choroby z povolania. Z vykonaného dokazovania nevyplýva jednoznačný záver, že by cievne problémy navrhovateľa boli v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, práve naopak. Z odborného lekárskeho vyjadrenia KPLaT zo dňa 10.12.2010 vyplynulo, že zdravotný stav navrhovateľa najmä čo sa týka srdcovo-cievneho ochorenia a zvýšenia krvného tlaku nie je vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, nepotvrdil ani tvrdenia navrhovateľa o tom, že chronická intoxikácie sírouhlíkom je príčinou vzniku aterosklerózy ciev, chronická intoxikácia vývoj tohto ochorenia len akceleruje, príčinou vzniku arteriálnej hypertenzie, ischemickej choroby srdca a angíny pectoris nie je chronická intoxikácia sírouhlíkom. Chronická intoxikácia sírouhlíkom vedie len k zmenám cievneho systému, ktorých dôsledkom sú komplikácie, ako napríklad infarkt myokardu. Rizikovými faktormi sú v tomto prípade cukrovka, obezita, stres, vysoký tlak, fajčenie vo veľkom rozsahu a životospráva. Zo súhrnu vykonaných dôkazov nemožno mať preukázané, že cievne ochorenie navrhovateľa je v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo zákonodarcom zamýšľané a koncipované ako odškodnenie jednorazové, čo vyplýva z ustanovenia vyhlášky č. Opakované mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom u tej istej osoby z titulu tej istej choroby z povolania je neprípustné. Súd prvého stupňa zaujal názor, že sa nejedná o duplicitné alebo opakujúce sa odškodnenie navrhovateľa. Bez ohľadu na to de facto sa aj tak jedná o opakované mimoriadne odškodnenie, čo je podľa názoru odporcu neprípustné. Konanie súdu je v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou súdov v tých veciach, ktoré v prípadoch opakovaného rozhodovania o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vždy skúmali a posudzovali zmeny v zdravotnom stave poškodeného a z toho vyplývajúce zmeny v jeho živote, ktoré nastali v období po prvom mimoriadnom odškodnení poškodeného. Súd prvého stupňa porovnával život navrhovateľa v období pred vznikom choroby z povolania s jeho životom v súčasnosti, pričom medzistupeň o priznaní prvotného mimoriadneho odškodnenia rozsudkom zo dňa 20.09.2007 úplne odignoroval. Tento postup súdu má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní neboli preukázané žiadne nové obmedzenia v živote navrhovateľa, ktoré by nastali v súvislosti s chorobou z povolania. Súd prvého stupňa neposudzoval, v akej miere sa na celkovom zdravotnom stave navrhovateľa a následne na celkovom sťažení spoločenského uplatnenia podieľa samotná choroba z povolania a v akej ostatné jeho zdravotné problémy. Rozsudok súdu prvého stupňa v takomto znení je nevykonateľný, jeho výroková časť neobsahuje lehotu na plnenie navrhovateľovi, resp. súdu, neobsahuje menu, v ktorej má byť zaplatený súdny poplatok. Odporca navrhoval, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a konanie vo veci zastavil, alternatívne návrh navrhovateľa aj v časti o zaplatenie 2.987,45 eur zamietol, rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia potvrdil, v časti povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok 179 eur zrušil, zaviazal navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového konania odporcovi a priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniam odporcu a vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ. Nesúhlasí s tým, že tu existuje prekážka veci rozhodnutej. Predmet konania začatého na základe aktuálneho návrhu nie je totožný s predmetom, ktorý prejednával Okresný súd Galanta na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 02.06.2006. Predmetom tohto konania je poskytnutie satisfakcie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré nastalo v súvislosti s ďalším postihnutím navrhovateľa na základe progresie choroby z povolania. Navrhovateľovi môže vzniknúť následkom choroby z povolania v prípade zhoršenia ustáleného zdravotného stavu aj ďalší nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vznik ďalšieho nároku predpokladá aj v ustanovení . Na potvrdenie tohto názoru poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo 16.06.2008 sp. zn. . Súd prvého stupňa pri hodnotení skutkového stavu vychádzal z právnej premisy, že kardiovaskulárne ochorenie navrhovateľa je vyvolané výlučne chorobou z povolania, resp. jej progresiou v poslednom období, čo možno vyvodiť i z prednesu odborníka v oblasti pracovného lekárstva MUDr. T. B.. Súd prvého stupňa posúdil dôkazy vo vzájomnej súvislosti a svoje rozhodnutie oprel o správne skutkové zistenia. Navrhovateľ bol uznaný za osobu hodnú osobitného zreteľa Okresným súdom Bratislava 3 v prvotnom konaní vedenom pod sp. zn. . Rozsah a charakter zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa je potrebné posudzovať podľa rozhodných skutočností v nadväznosti na posudok Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa 22.01.2010. Odborní lekári diagnostikou dospeli k poznaniu, že u navrhovateľa vplyvom progresie choroby z povolania došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu novo vyvolanými zásahmi v psychickej zložke, diagnostikované prejavy je nutné právne hodnotiť ako škodu na zdraví. Pre účely odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia lekári hodnotili posudkom zo dňa 22.10.2010 ďalšími 100 bodmi. Výnimočnosť prípadu vyplýva zo skutkových zistení ustálených už v rozhodnutí Okresného súdu Galanta sp. zn. . Pre účely súdom určenej výšky satisfakcie za utrpené zásahy je veľmi podstatný fakt, ktorým je cievne poškodenie centrálneho a nervového systému, ktoré môže skončiť náhlou cievnou príhodou a podobne môže skončiť poškodenie ciev zásobujúcich srdcový sval. Choroba z povolania priamo ohrozuje život navrhovateľa, ktorý však vplyvom duševných porúch už aj tak má nízku kvalitu. Bez prvotnej príčiny intoxikácie sírouhlíkom nenastala by u navrhovateľa ťažká hypertenzia, ischemická choroba srdca a angina pectoris, pretože by nebola prítomná ateroskleróza ciev. Vplyvom progresie chronickej intoxikácie CS2 ďalšie následky nastali v takej intenzite a takým spôsobom, že pôvodne nemohli byť predvídané. Vznikol tak ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia finančne vyjadrený v petite návrhu. Satisfakcia v požadovanej výške je objektívne spravodlivá v pomere k následkom, ktoré choroba zmenou osobnosti navrhovateľa vyvolala. Navrhovateľ poukázal na vyjadrenia svedkov v konaní. Zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa neboli a ani nemohli byť odškodnené v konaní . Chronická intoxikácia CS2 je neliečiteľná a jej progresiu nie je možné zastaviť. Neexistuje žiadny harmonogram a odporúčanie intenzity hospitalizácie pacientov s chronickou intoxikáciou. Súd prvého stupňa správne prihliadol k zisteným skutočnostiam, že prejavy choroby z povolania sú u navrhovateľa bodované na hranici legislatívneho maxima počtom bodov 1000, choroba z povolania zasiahla centrálny nervový systém navrhovateľa, mozog navrhovateľa, poškodila srdcovo-cievny systém navrhovateľa natoľko, že mu musel byť implantovaný kardiostimulátor; choroba z povolania rozvrátila psychologický status navrhovateľa a premenila ho na sociálne vylúčeného psychopata bezdôvodne napádajúceho ľudí vo svojom okolí. Navrhovateľ ochorel chorobou z povolania vo veku 45 rokov, táto choroba výrazne skracuje jeho život, minimalizovala pracovný potenciál navrhovateľa, hrozí smrťou navrhovateľa. Navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta a zmenu vykonal len v časti výroku o trovách v zmysle odvolania navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal zároveň, aby mu bola v prípade úspechu priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný ( a 202 ), preskúmal vec podľa ustan. a , posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, v zamietajúcej časti a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok je vecne správny; v napadnutej časti náhrady trov konania je rozsudok súdu prvého stupňa potrebné zmeniť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia z.č. ).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená.

Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k niektorým námietkam odvolateľov. Vedľajší účastník v odvolaní namietal, že ide o prekážku veci rozhodnutej, keď vo veci navrhovateľa už raz rozhodoval Okresný súd Galanta. V súdenom prípade ide o totožnosť účastníkov konania, nejde však o totožný predmet konania i keď v oboch prípadoch predmetom konania je mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu choroby z povolania navrhovateľa. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil mimoriadne zvýšenie SSU, pretože došlo u neho k progresii choroby z povolania. Progresia sa prejavila aj vo zvýšení bodového ohodnotenia choroby z povolania na maximálny počet 1000 bodov. V súdenom prípade teda nie je dôvod na zastavenie konania z trhu vodu prekážky veci rozhodnutej.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, v zamietajúcej časti a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok ako vecne správny podľa ustan. potvrdil.

S poukazom na ustan. svoje rozhodnutie odvolací súd v tejto časti podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V časti náhrady trov konania odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že nárok na náhradu trov konania je potrebné posudzovať podľa ustanovenia . V danom prípade posúdenie výšky plnenia a rozhodnutie o nej záviselo od úvahy súdu. Nárok na náhradu trov konania musí byť teda posudzovaný podľa ustanovenia .

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia ( ).

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu právneho zastúpenia celkom za 14 úkonov právnej pomoci, keď za 1 úkon patrí odmena vo výške 111,21 eur, vypočítaná z výšky súdom priznaného plnenia. Odmenu priznal za účasť na pojednávaniach dňa 13.08.2010, 21.02.2011, 11.03.2011, 28.03.2011, 16.05.2011, 12.09.2011 a 18.11.2011 v plnej výške, za pojednávania dňa 15.04.2011 a 20.01.2012 vo výške jednej štvrtiny odmeny. Právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal odmenu za tieto úkony: prevzatie veci, návrh na súd, podania na súd dňa 23.06.2010 a 16.08.2010, ako aj za záverečnú reč predloženú dňa 04.01.2012. Paušálnu náhradu priznal za 5 úkonov v roku 2010, v roku 2011 za 7 úkonov a za 2 úkony v roku 2012, spolu vo výške 103,18 eur. Cestovné vo výške 318,02 eur a náhrada za stratu času 444,72 eur. Celkom odmena právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc je priznaná vo výške 2.256,04 eur, ku ktorej treba pripočítať 20 percent DPH, čo je 451,21 eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena v celkovej výške 2.707,25 eur.

S poukazom na tieto okolnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania zmenil podľa .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. s použitím ustan. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za odvolanie v časti trov konania vo výške 1/4 z odmeny, za jeden úkon právnej pomoci za vyjadrenie k odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka vo veci samej, dvakrát paušál, spolu vo výške 154,27 eur.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.