Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-244-2011.pdf
PDF · 94.28 KB
No categories available
19C/244/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s., so sídlom ČR, Praha, Radlická 333/150, IČ 000 013 50, zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mikulášska 29 proti žalovanému K. Q., občanovi SR, bytom A. nad C., K. XXXXX o zaplatenie 31.364,33 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie 350 Kč s a z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 29.397,61 Kč s 13,9% úrokom od 17.03.2009 a úrokom z omeškania vo výške 9% od 17.03.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 596,42 Eur (z toho trovy právneho zastúpenia 518,42 Eur), zaplatením advokátovi Mgr. Romanovi Ambrožovi, všetko v 2.500 Kč mesačných splátkach, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa každého mesiaca, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 31.364,33 Kč s príslušenstvom , a to s odôvodnením, že na základe zmluvy poskytol žalovanému úver. Žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, prestal úver splácať v dohodnutých splátkach, a preto bol vyzvaný na úhradu splatných pohľadávok. Dňom 17.03.2009 žalobca vyhlásil pohľadávku za splatnú, o čom bol žalovaný informovaný listom. Okrem nesplateného úveru vo výške 29.397,61 Kč, požadoval od neho zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 13 % a úroku z omeškania vo výške 9%. Zároveň uplatňoval voči nemu zaplatenie dlžných poplatkov vo výške 1.966,72 Kč.
Žalovaný uznal, že dlhuje žalobcovi 29.397,61 Eur, pretože prestal splácať úver, ktorý od neho obdržal. Poukázal na to, že sa tak stalo preto, lebo nemal dostatok finančných prostriedkov. Ostal nezamestnaný a mal tri vyživovacie povinnosti. Žiadal teda, aby mu bolo povolené dlh uhrádzať v mesačných splátkach.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením zmluvy o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami a zistil tento skutkový stav:
Dňa 08.09.2008 uzatvoril žalobca so žalovaným „Smlouvu o úvěru“, na základe ktorej žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 30.000 Kč. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať tento úver, avšak svoje povinnosti si prestal plniť a splátky nedodržiaval. Preto žalobca pristúpil k spoplatneniu
celého úveru, a to dňom 17.03.2009. Z predložených výziev žalobcu adresovaných žalovanému (ktoré žalovaný nepoprel) mal súd za preukázané, že žalobca ho pakovane vyzýval na vyrovnanie dlžnej čiastky úveru, avšak bezvýsledne.
Zo všeobecných obchodných podmienok ČSOB, s ktorými bol žalovaný oboznámený vyplýva, že právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa riadia právom Českej republiky.
Podľa § 708 ods. 1, 2 Obch. zák. platného v Českej republike „smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet vklady a platby a uskutečňovat z něho výplaty a platby. Smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu“.
Podľa § 497 Obch. zák. platného v Českej republike „smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky“.
Podľa § 502 Obch. zák. platného v Českej republike od doby poskytnutí „peněžních prostředků je dlužník povinen platit nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné“.
Podľa § 503 ods.1 Obch. zák. platného v Českej republike „závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého
kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají“.
Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. platného v Českej republike „mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky“.
Podľa § 504 Obch. zák. platného v Českej republike „dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán“.
Zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody. Ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Právna úprava oboch zmlúv má dispozitívnu povahu, zmluvné strany môžu využiť zásadu zmluvnej voľnosti pri dojednávaní obsahu zmlúv.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná ohľadne dlhu na úvere a úrokoch, ktoré boli záväzne dohodnuté, ale aj úroku z omeškania. Uplatnenou žalobou sa žalobca domáhal splnenia povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Najmä z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená platná zmluva o úvere.
V súlade so zmluvnými podmienkami vznikla tak žalovanému pred podaním žaloby povinnosť zaplatiť zostatok úveru vo výške 29.397,61 Kč a dohodnutý úrok 13,9 % z uvedenej istiny. Keďže tak neurobil, uplatnil žalobca dôvodne svoj nárok na súde. Preto tejto časti žaloby súd v plnom rozsahu vyhovel.
Žalobca v predmetnej veci uplatňoval okrem zaplatenia istiny, dohodnutého úroku aj úrok z omeškania.
Podľa § 262 ods. 4 Obch. zák. platného v Českej republike „ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákonníku“.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. platného v Českej republike „dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis“.
Podľa § 1 Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. platného v Českej republike, „kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku výše úroků z
prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí“.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žalovaný, ktorý nie je podnikateľom, sa dostal do omeškania s plnením dlhu dňom spoplatnenia celého dlhu, teda 17.03.2009 a výška úroku z omeškania odpovedala v tom čase podľa citovaného nariadenia vlády „repo sadzbe“ stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o príslušné percentuálne body.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu týkajúci sa uhradenia poplatkov za výzvy vo výške 1.966,72 Kč, súd žalobu v tejto časti zamietol. Vychádzal z toho, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou. Z dikcie ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. platného v Českej republike je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť k a ž d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj zmluva o úvere) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty.
Zmluva o úvere uzavretá žalobcom a žalovaným dňa 08.09.2008 (spolu obchodnými podmienkami) v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade bol žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť. Dohodnuté poplatky za upomienky, poplatok za správu úveru a poplatok za poistenie považoval súd za dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkou dobrej viery a boli na ujmu spotrebiteľa značnou nerovnováhou medzi jeho právami a povinnosťami (§ 56 Obč. zák. platného v Českej republike), preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím
návrhu je neúčinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr ako sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci vzal žalobca čiastočne späť svoj návrh pred začatím pojednávania, súd konanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v tejto časti konanie zastavil.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania , ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu.
Keďže žalobca bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej časti, má podľa citovaného zákonného ustanovenia právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 78,- Eur a trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastupovania vo výške 61,41 Eur, návrh na začatie konania 61,41 Eur, účasť na pojednávaní dňa 10.07.2012 61,41 Eur, účasť na pojednávaní dňa 26.02.2013 61,41 Eur, odmena advokáta spolu 245,64 Eur, hotové výdavky
- režijný paušál (2x 7,41 Eur + 1 x 7,63 Eur + 1 x 7,81 Eur) 30,26 Eur, cestovné výdavky - pojednávanie dňa 10.07.2012 (Bratislava - Trenčín a späť 131 km x 2 = 262 km), spotreba paliva 6,4 l/100 km, cena paliva 1,35 Eur/l; 262 km x 6,4/100 x 1,35 Eur - 22,64 Eur, amortizácia motorového vozidla (0,183 Eur/ km x 262 km) § 16 ods. 4 vyhl. - 47,95 Eur, pojednávanie dňa 26.02.2013 (Bratislava - Trenčín a späť 131 km x 2 = 262 km), spotreba paliva 6,4 l/100 km, cena paliva 1,35 Eur/l; 262 km x 6,4 l/100 x 1,35 Eur - 22,64 Eur, amortizácia motorového vozidla (0,183 Eur/km x 262 km) § 16 ods. 4 vyhl. - 47,95 Eur, spolu 141,18 Eur. Strata času dňa 10.07.2012 (2 x 01:21 h = 6 polhodín, 6x 13,01 Eur) - 78,06 Eur, strata času 10.07.2012 (2 x 01:21 h = 6 polhodín, 6 x 13,01 Eur), strata času dňa 26.02.2013 (2 x 01:21 h = 6 polhodín, 6 x 13,01 Eur) - 78,06 Eur, spolu bez DPH 432,02 Eur, 20% DPH - 86,40 Eur. Trovy spolu teda predstavujú 596,42 Eur.
Lehotu na splnenie povinnosti určil súd v splátkach podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorej súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd mal za to, že splátky vo výške 2.500 Kč mesačne sú sumou, ktorú žalovaný môže splácať. V prípade, že nebude tieto splátky riadne uhrádzať, stane sa splatným celý dlh naraz.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne do l5 dní od jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.