Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-119-2012.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17Ro/453/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. W., I.. XX.X.XXXX, Z. O. N., M. X, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, v konaní o zaplatenie 3.145,56 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.956,75 eur s 9 %-nými úrokmi z omeškania ročne od 24.9.2009 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 50,- eur splatných do posledného dňa každého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 193,72 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 16.7.2012 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.145,56 eur s 9 %-nými úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.197,27 eur od 24.9.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 medzi postupcom GE Money, a.s. a navrhovateľom postupca postúpil navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi. Dňa 5.11.2007 uzatvoril postupca s odporcom Zmluvu o úvere č. 1165718082, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a Sadzobník poplatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol postupca odporcovi úver vo výške 2.323,57 eur. Odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Vzhľadom na to, že odporca bol v zmysle obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zospoplatneniu úveru ku dňu 11.10.2008, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými podmienkami ukončená. Úrok z omeškania uplatnený v návrhu predstavuje v zmysle sadzobníka poplatkov 0,1 % denne za každú splátku v omeškaní. Zmluvná pokuta uplatnená v návrhu (sankčný poplatok) vyplýva z bodu 6.1 a nasl. obchodných podmienok a v zmysle sadzobníka poplatkov je to 20% z každej omeškanej splátky minimálne 3,32 eur. Dlžná suma vo výške 3.145,56 eur
pozostáva z istiny vo výške 2.197,27 eur, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu, z úroku vo výške 851,90 eur, čo je rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky, zo zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške 96,39 eur, t.j. sankčných poplatkov, poplatkov za služby, poplatkov za výber v hotovosti a iných poplatkov spolu. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 24.9.2009, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 19.11.2012 (č.l. 44) uviedol, že právny predchodca navrhovateľa predmetný úver zospoplatnil ku dňu 12.10.2008. S poukazom na uvedené vedľajší účastník vznáša námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatňovanej návrhom na začatie konania, pretože návrh bol súdu doručený dňa 16.7.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Okrem uvedeného poukázal aj na skutočnosť, že časťou navrhovateľom uplatneného nároku je aj zmluvná pokuta a sankčné poplatky. Takáto zmluvná podmienka v zmluve medzi právnym predchodcom navrhovateľa a iným spotrebiteľom bola vyhlásená za neprijateľnú, teda absolútne neplatnú v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.3.2011 č.k. 21Cb/10/2011. Právoplatným rozsudkom, ktorým bola zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú, došlo k vytvoreniu zákonnej prekážky na to, aby ju dodávateľ, prípadne aj jej právny nástupca naďalej používal, alebo žiadal priznať plnenie z takejto neprijateľnej podmienky. Zároveň navrhol, aby súd uložil navrhovateľovi nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.
Na pojednávanie nariadené na 26.2.2013 boli riadne a včas predvolaní všetci účastníci konania. Pojednávania sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Preto súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti vedľajšieho účastníka.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť GE Money, a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 5.11.2007 uzatvorili Zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa požičal odporcovi 70.000,-Sk, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť v 72 mesačných splátkach vo výške 1.578,-Sk , z toho čiastka za poistenie 50,- Sk, so splatnosťou vždy k 5. dňu v mesiaci od 5.12.2007 do zaplatenia, teda zaviazal sa vrátiť úver v celkovej výške 113.616,-Sk pri dohodnutej ročnej percentuálnej miere nákladov na úver 16,31 % (č.l. 4).
Podľa platobnej histórie (č.l. 12) bol odporcovi poukázaný úver v celkovej výške 70.000,-Sk. Titulom splátok úveru odporca zaplatil spolu sumu 11.051,- Sk. Úver bol vyhlásený za splatný dňa 11.10.2008.
Medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola dňa 5.1.2010 uzavretá Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, na základe ktorej odporca ako dlžník uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere (č.l. 15).
Odporkyňa ako účastník konania na pojednávaní dňa 26.2.2013 uviedla, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila predmetnú úverovú zmluvu, uhradila platby tak, ako sú uvedené v platobnej histórii predloženej navrhovateľom a s navrhovateľom uzavrela dohodu o uznaní záväzku a o úhradách pohľadávky v splátkach. Dlh je ochotná zaplatiť navrhovateľovi, avšak nie je schopná ho zaplatiť naraz, preto požiadala súd, aby jej povolil zaplatiť dlh v mesačných splátkach vo výške 50,- eur. Túto svoju žiadosť odôvodnila tým, že je vdova, žije sama, má dospelého syna, ktorý pracuje v zahraničí, asi pol roka spätne nemá pravidelný príjem, dovtedy poberala vdovský dôchodok, avšak potom, čo jej syn doštudoval, tieto dávky jej boli odňaté. Zamestnať sa jej nepodarilo, chodí pracovať brigádnicky a z tejto činnosti má príjem asi 200,- eur mesačne, ale ide o nepravidelný príjem.
Súd na pojednávaní dňa 26.2.2013 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby špecifikoval, z čoho pozostáva dlžná suma vo výške 3.145,56 eur, na čo právny zástupca navrhovateľa uviedol, že istina vo výške 2.197,27 eur pozostáva z rozdielu medzi poskytnutým úverom v celkovej výške 113.616,-
Sk a súčtom všetkých platieb zaplatených odporcom, ktoré boli započítané na istinu podľa platobnej histórie. Úrok vo výške 851,90 eur pozostáva z rozdielu medzi úrokmi a platbami zaplatenými odporcom, započítanými na úroky podľa platobnej histórie. Nevedel uviesť, v akej výške boli dohodnuté úroky z úveru medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Konečná výška úveru vyplýva zo zmluvy o úvere, v ktorej je uvedené, že výška čistého úveru je 70.000,-Sk a celková cena úveru je 113.616,- Sk a rovnako z platobnej histórie, z ktorej vyplýva, že úrok bol dohodnutý v celkovej výške 32.096,-Sk. Rozdiel medzi 113.616,-Sk a 70.000,-Sk vo výške 43.616,-Sk pozostáva z úrokov vo výške 32.096,- Sk, z poplatkov vo výške 5.040,-Sk, čo je uvedené v platobnej histórii a k zvyšku sa právny zástupca navrhovateľa vyjadriť nevedel. Ďalšia časť dlžnej sumy vo výške 96,49 eur predstavuje sankčné poplatky, poplatky za služby, poplatky za výber v hotovosti a iné poplatky, ktoré však konkrétne špecifikovať nevedel, ako ani to, za aké obdobie boli sankčné poplatky vyčíslené, prípadne v akej výške a za aké služby boli vyúčtované rôzne poplatky.
Súd vzťah právneho predchodcu navrhovateľa a odporcu posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom k 5.11.2007, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o úvere dňa 5.11.2007, na základe ktorej si odporca požičal od právneho predchodcu navrhovateľa úver vo výške 70.000,-Sk/2.323,57 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 1.578,-Sk/52,38 eur od 5.12.2007 do zaplatenia. Celková cena úveru bola dohodnutá vo výške 113.616,-Sk/3.422,80 eur, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 16,31 %. Odporca spolu zaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa 11.051,-Sk/366,86 eur, z ktorých časť bola započítaná na istinu a časť na úroky z úveru. Z dôvodu, že odporca prestal pravidelne splácať mesačné splátky, dňa 11.10.2008 došlo k zospoplatneniu úveru, čiže týmto dňom sa stal splatným celý úver v zostatkovej výške 2.197,27 eur po zohľadnení splátok zaplatených odporcom. Navrhovateľ okrem reálne požičanej istiny v sume 70.000,-Sk požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania a ďalšie nešpecifikované poplatky v celkovej výške 43.616,-Sk, pri ktorých poplatkoch resp. úrokoch boli započítané platby zo strany odporcu, preto návrhom na začatie konania navrhovateľ okrem istiny vo výške 2.197,27 eur žiadal zaplatiť dohodnutý úrok vyčíslený vo výške 851,90 eur, ktorý ale bližšie špecifikovať nevedel v tom, že o koľko percentný úrok ide, z akej sumy bol vyčíslený a za aké obdobie a tiež požadoval zaplatenie sumy 96,39 eur titulom bližšie nešpecifikovaných sankčných poplatkov, poplatkov za služby, poplatkov za výber v hotovosti a zmluvnej pokuty, pričom neuviedol, ktorú sankciu, v akej výške a za porušenie ktorej povinnosti zo strany odporcu žiada.
Právny predchodca navrhovateľa vyčíslil odporcovi dohodnutý úrok z úveru a iné bližšie nešpecifikované poplatky v celkovej výške 43.616,-Sk bez toho, aby zmluva obsahovala údaj o výške úrokovej sadzby. Zmluva síce odkazuje na Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty právneho predchodcu navrhovateľa, v ktorých v bode 12.4 je mesačná úroková sadzba pre revolvingový úver stanovená vo výške 1,89 %, čo predstavuje ročný úrok vo výške 22,68 %. Podľa zistenia súdu obchodné banky v SR v novembri 2007 poskytovali úvery za priemerné úrokové miery pri úveroch poskytovaných pre domácnosti s lehotou splatnosti nad 5 rokov vo výške 13,19 % ročne.
Súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je v časti dohodnutých úrokov z úveru vo výške (zrejme) 22,68 % ročne v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, a preto v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka ustálil, že citovaná zmluva je v tejto časti absolútne neplatná, keďže ide o neprimerane vysoký dohodnutý úrok. V rozpore s dobrými mravmi je úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvára tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a pokladané za poctivé a slušné. K rozporu s dobrými mravmi preto dochádza vtedy, keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore s uvedenou všeobecne uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom vo vzájomných vzťahoch pri posudzovaní toho, že aký obsah konania je z tohto hľadiska prijateľný. Dobré mravy netvoria uzavretý normatívny systém, sú akýmsi meradlom etického hodnotenia, konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v konkrétnom čase. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej vôle účastníkov a tiež bez ohľadu na to, kto daný rozpor s dobrými mravmi zavinil.
V danom prípade dohodu účastníkov konania o úrokoch vo výške (vyplýva z obchodných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa) 22,68 % ročne v čase (november 2007), keď obchodné banky v SR poskytovali spotrebiteľské úvery na obdobie nad 5 rokov pre domácnosti za priemerné úrokové miery vo výške 13,19 % ročne, je treba považovať dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko medzi účastníkmi konania okrem tejto dohody o úrokoch, ktorú súd považuje za absolútne neplatnú, iná dohoda uzavretá nebola, má za to, že pôžička bola poskytnutá bezúročne.
Na základe uvedeného, keďže bolo preukázané, že odporca si požičal od navrhovateľa 70.000,-Sk, z ktorej sumy vrátil navrhovateľovi 11.051,-Sk, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšok poskytnutej pôžičky v sume 58.949,-Sk/1.956,75 eur (70.000 - 11.051,-Sk ) a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Súd zamietol nárok navrhovateľa aj v časti zaplatenia 96,39 eur titulom zmluvnej pokuty a rôznych poplatkov, nakoľko návrh v tejto časti považoval za neurčitý a nezrozumiteľný, keďže navrhovateľ nevedel špecifikovať, z čoho táto suma pozostáva, prípadne za aké obdobie a z akej sumy bola vyčísľovaná zmluvná pokuta, resp. ostatné poplatky.
Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.197,27 eur, teda z ním vyčíslenej istiny, od 24.9.2009 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že účastníci sa v zmluve dohodli, že pokiaľ odporca sa dostane do omeškania s troma mesačnými splátkami, stane sa splatným celý dlh. Z platobnej histórie predloženej navrhovateľom vyplýva, že odporca neuhradil mesačné splátky za jún, júl a september 2008, a preto právny predchodca navrhovateľa vyhlásil úver za splatný k 11.10.2008 a teda od nasledujúceho dňa - od 12.10.2008 sa dostal odporca do omeškania.
Navrhovateľ žiadal zákonné úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po oznámení postúpenia pohľadávky odporcovi, teda od 24.9.2009. Preto súd po zistení, že v čase, keď sa odporca dostal do omeškania (podľa návrhu navrhovateľa) dňa 24.9.2009, boli zákonné úroky z omeškania, v súlade s ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. vo výške 9 % ročne, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť dlh s 9 %-nými úrokmi z omeškania ročne od 24.9.2009 do zaplatenia.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 20.11.2012 (č.l. 44) vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že právny predchodca navrhovateľa v súlade so svojimi obchodnými podmienkami zospoplatnil úver ku dňu 11.10.2008, pričom táto žaloba bola doručená súdu dňa 16.7.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Vzhľadom na to, že odporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľovi písomne uznala čo do dôvodu aj výšky dňa 5.1.2010, čo potvrdila aj vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.2.2013, súd na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom neprihliadol.
Súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi splatiť celý dlh, t.j. istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 50,- eur pod hrozbou straty výhody splátok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to z dôvodu, že odporca nie je v súčasnosti schopný uhradiť celý dlh naraz.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade boli obaja účastníci konania čiastočne úspešní aj neúspešní. Navrhovateľ návrhom na začatie konania žiadal zaplatiť 3.145,56 eur, pričom bol úspešný do výšky istiny 1.956,75 eur, čo je 62 % a neúspešný v 38 %, preto mu patrí náhrada trov konania vo výške 24% (62-38).
Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 188,50 eur a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu na začatie konania dňa 16.7.2012, 3. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 3.1.2013, 4. účasť na pojednávaní dňa 26.2.2013, t.j. 4 x 121,17 eur plus 20 % DPH plus 2 x režijný paušál v sume 7,63 eur a 2x režijný paušál v sume 7,81 eur vrátane 20% DPH, všetko spolu v sume 807,18 eur, z čoho 24% predstavuje 193,72 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu si uplatnil voči navrhovateľovi trovy konania. Vzhľadom na to, že odporca bol v konaní len čiastočne úspešný a to v pomerne menšej miere ako navrhovateľ a bola mu uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi pomernú časť trov konania, pričom vedľajší účastník zdieľa osud účastníka, na strane ktorého vystupuje, preto súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.