Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoPr-3-2012.pdf
PDF · 105.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Dany Ferkovej v právnej veci navrhovateľa : B. O., G. X. V. XXXX, K. Z. W. O., A. XX, proti odporcovi Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, IČO: 35 914 939, o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17. apríla 2012 č.k. 8Cpr 2/2012-64 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 17. apríla 2012 č.k. 8Cpr 2/2012-64 zamietol návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 20. januára 2012 a určení, že pracovný pomer navrhovateľa trvá.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ namietal neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že táto nespĺňa náležitosti dané ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 17 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), lebo uvedením do omylu prišiel o zákonné nároky na primerané odstupné podľa § 76 ods. 4 ZP, ako aj o ďalšie náležitosti podľa predpisov o sociálnom poistení. Zdôraznil, že na základe nedôsledného lekárskeho vyšetrenia a „neobsažného“ lekárskeho posudku zo dňa 19. januára 2012 bol uvedený v súvislosti s konaním o skončení pracovného pomeru do omylu, lebo za iných „zákonných“ okolností bolo by konané o poškodení jeho sluchu ako o chorobe z povolania, pretože vo svojom pracovnom zaradení vykonával prácu za podmienok, u ktorých táto choroba z povolania vzniká.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 20. januára 2012 spĺňa náležitosti § 60 ZP, a preto ju považoval za platnú. Podľa § 60 ods. 2 ZP dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzavretá písomne a v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Aj v tomto smere uzavretá dohoda zodpovedala citovanému zákonnému ustanoveniu. Nesporne bola preukázaná skutočnosť, že odporca nedisponoval voľným pracovným miestom. Naopak, v rozhodnom období bol nadstav zamestnancov. Aj napriek tomu bola navrhovateľovi ponúknutá práca - miesto vlakvedúceho - ktoré neprijal, vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav, vychádzajúc zo skutočností, že pokiaľ nemôže vykonávať prácu rušňovodiča, nemôže vykonávať ani prácu vlakvedúceho, čo je „obdobná“ funkcia.
Navrhovateľ nepreukázal, že uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru sa vzdal vopred svojich práv, ktoré bližšie ani nekonkretizoval. Okresný súd vyslovil názor, že ani prípadný nárok z titulu choroby z povolania by nemohol mať za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou z hľadiska náležitosti a prejavu vôle. K uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru došlo bez akéhokoľvek nátlaku a manipulácie zo strany odporcu. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, § 17 ods. 1 ZP, § 60 ods. 1 až 3 ZP, § 63 ods. 1 písm. c/ ZP, § 63 ods. 2 ZP, § 76 ods. 1 ZP, § 77 ZP. Výrok o trovách konania oprel súd o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., lebo odporca aj keď mal úspech v konaní, náhradu trov si neuplatnil. Navrhovateľ úspech nemal, a preto súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a, že ako účastníkovi konania mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Uviedol, že v návrhu na začatie konania poukázal na skutočnosti, ktoré ho viedli k tomu, že dohoda o skončení pracovného pomeru s odporcom uzavretá dňa 20. januára 2012 podľa § 60 ZP z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. ZP je neplatná, lebo vychádza z lekárskeho posudku M.. M. P. - Poliklinika NOVOPHARM zo dňa 19. januára 2012, ktorý podľa jeho názoru neobsahuje ani jediný zdravotný dôvod, ktorý by nasvedčoval tomu, že nie je spôsobilý pre výkon doterajšej práce u odporcu. V citovanom lekárskom posudku nie sú uvedené podstatné skutočnosti - porucha sluchu, obojstranná percepčná porucha sluchu stredne ťažkého stupňa, progresia oproti roku 2010, ktoré sú obsiahnuté v lekárskom posudku M.. I. W. z 18. januára 2012. Podľa výsledkov vyšetrenia sluchu VOÚ Košice z 25. januára 2012 má stratu sluchu na pravé ucho 51,0 %, a na ľavé ucho 56,1 % čo nasvedčuje odškodniteľnému stavu - profesionálneho ochorenia straty sluchu. Aj tento lekársky posudok z 25. januára 2012 pripojil k návrhu. K návrhu pripojil aj lekársku správu foniatrickej ambulancie TATARKA, s.r.o., Košice zo dňa 21. februára 2012, podľa ktorej mu bola diagnostikovaná obojstranná percepčná strata sluchu a boli mu naordinované naslúchadlá, ktoré používa od 8. marca 2012. V dôsledku lekárskeho vyšetrenia a „neobsažného“ lekárskeho posudku M.. P. z 19. januára 2012, bol v súvislosti s konaním o skončení pracovného pomeru uvedený do omylu, lebo za iných okolností bolo by v súvislosti s poškodením jeho sluchu konané ako o chorobe z povolania, lebo u odporcu, a jeho právnych predchodcov pracoval za podmienok, z ktorých vzniká toto profesionálne ochorenie. Tým sa dostal do iného postavenia z hľadiska hmotných nárokov, napríklad na odstupné. Tvrdil, že nie je jeho povinnosťou preukazovať skutočnosť, či v súvislosti so skončením pracovného pomeru sa podrobí lekárskemu vyšetreniu z hľadiska profesionálneho ochorenia, ale je to záležitosť odporcu. Vyčítal súdu, že nepostupoval podľa § 5 ods. 1 O.s.p., lebo za stavu, ak proti sebe z hľadiska dokazovania existujú lekárske posudky, ktoré si v podstate svojim obsahom odporujú, mal prvostupňový súd vykonať dokazovanie spôsobom vypracovania znaleckého posudku, ktorým by bolo bez akýchkoľvek pochybností určené, aký je jeho zdravotný stav, či tento dáva predpoklady pre výkon práce u odporcu v doterajšom zaradení, resp. aká práca je pre neho vhodná, aký je podiel jeho výkonu práce u odporcu na jeho poškodení sluchu, ktoré je zákonom o sociálnom poistení zaradené v zozname chorôb z povolania. Vyčítal súdu, že vyjadrenie odporcu k návrhu, mu bolo doručené priamo na pojednávaní. Nemal čas na prečítanie vyjadrenia odporcu k jeho návrhu. Tým mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Celý život sa s nikým „nesporil“, nevyvolával konflikty, ani so svojim zamestnávateľom, ani so spolupracovníkmi. Pre odporcu a jeho právnych predchodcov čestne a poctivo pracoval 38 rokov. To, či odporca mal pre neho prácu v čase skončenia pracovného pomeru súd neskúmal. Pokiaľ v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 ZP je dôkazné bremeno na strane odporcu, nevidí dôvod, prečo by to nemalo byť aj v tomto konaní o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil.
Z písomného vyjadrenia odporcu vyplýva, že tento navrhol odvolanie „zamietnuť“ a potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Poznamenal, že pracovný pomer s navrhovateľom bol ukončený na základe vzájomnej dohody, slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, bez akéhokoľvek nátlaku alebo manipulácie zo strany odporcu. Svedčí o tom dohoda o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 ZP v spojení s § 63 ods. 1 písm. c/ ZP s vyplatením odstupného v súlade s § 76 ZP a kolektívnou zmluvou Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. 2012 - 2013. Pracovný pomer navrhovateľa sa skončil dňa 20. januára 2012.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal navrhovateľ proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008) s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. februára 2013 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).
Navrhovateľ v odvolaní označil odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. c/,d/,f/ O.s.p..
Odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností znamená, že účastníci okrem povinnosti tvrdenia majú aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p. a pod.). Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi konania sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa v súdnej praxi vykladá tak, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..
V ustanovení § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. sa uvádza nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantným odvolacím dôvodom, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
Uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p..
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, ktoré navrhli účastníci konania, riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z takto vykonaného dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky okolnosti, ktoré vyšli za konania najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožňuje.
Navrhovateľ v odvolaní opakuje svoje tvrdenia, na ktoré súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil spôsobom, ako je to vyššie uvedené.
K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, a s prihliadnutím aj na ďalšie námietky zo strany odvolateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť toto :
Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 60 ods. 2 ZP dohodu o ukončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Podľa § 60 ods. 3 ZP jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa § 13 ods. 3 ZP výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru, uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje k svojmu vzniku zhodný prejav vôle zmluvných strán. Platnosť takejto dohody je, okrem iného, podmienená tým, že netrpí vadami vôle (je urobená slobodne a vážne).
Ako už bolo vyššie konštatované dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu.
Z dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej dňa 20 januára 2012 medzi zamestnávateľom Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, zastúpeným T.. B. M., prednostom Správy riadenia a realizácie prevádzky a zamestnancom B. O. (navrhovateľom) vysvitá, že zúčastnené strany sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou (podľa § 60 v spojení s § 63 ods. 1 písm. c/ ZP) dňom 20. januára 2012 na základe podnetu zamestnávateľa z dôvodu dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti na výkon súčasnej funkcie podľa lekárskeho posudku vydaného pani M.. M. P. z polikliniky NOVAPHARMU dňa 19. januára 2012.
V tejto dohode je ešte konštatácia, že vzhľadom na to, že zamestnávateľ nedisponuje žiadnym vhodným pracovným miestom, nie je možné zrealizovať ponuku vhodnej práce v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 ZP. Dňom skončenia pracovného pomeru stráca zamestnanec nárok na všetky práva vyplývajúce z trvania pracovného pomeru a súčasne sa mu prestanú vyplácať doterajšie pracovné príjmy. Pred skončením pracovného pomeru je zamestnanec povinný vrátiť pracovné pomôcky pridelené k výkonu práce, prípadne zapožičané pre výkon zverených prác. Zároveň je povinný odovzdať na RP ORLZ Zvolen služobný preukaz, železničnú preukážku, vysporiadať si zdravotné a sociálne poistenie. V zmysle Zákonníka práce § 76 ods. 1 patrí z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. V zmysle platnej KZ ZSSK 2012-2013 II. kapitola, čl. 6 bod 40c bude zamestnancovi vyplatené odstupné vo výške päť mesačného priemerného zárobku. Dohoda je napísaná v troch vyhotoveniach, z ktorých jeden obdrží zamestnanec a dva exempláre zamestnávateľ. Vo Zvolene dňa 20. januára 2012. Táto dohoda obsahuje podpisy navrhovateľa, ako aj pečiatku a podpis T.. B. M., prednostu SRRP Zvolen.
Uvedená dohoda o skončení pracovného pomeru vykazuje všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Podmienkou platnosti dohody o skončení pracovného pomeru je jednak prejav vôle oboch účastníkov pracovného pomeru smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru, a jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému sa má pracovný pomer skončiť (viď. R 27/1990).
Dojednaným dňom skončenia pracovného pomeru môže byť deň podpisu dohody o skončení pracovného pomeru, alebo niektorých z dní nasledujúcich po uzatvorení dohody skončení pracovného pomeru (viď 21 Cdo 29/1998).
Treba poznamenať, že Zákonník práce vyžaduje písomnú formu dohody o skončení pracovného pomeru, ale jej nedodržanie v nadväznosti na § 17 ZP nespája s právnym následkom neplatnosti právneho úkonu ( t. zn., že aj ústna dohoda o skončení pracovného pomeru je platná). Zamestnávateľ, ktorý by nedodržal písomnú formu dohody o skončení pracovného pomeru, porušuje pracovnoprávne predpisy a môže mu byť zo strany inšpektorátu práce uložená pokuta.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 20. januára 2012, je platná a účinná.
Dôvody, ktoré sú uvedené v dohode o skončení pracovného pomeru, t.j. pre ktoré je pracovný pomer rozväzovaný, sa nestávajú podstatnou náležitosťou písomného vyhotovenia dohody ani v situácii, keď o to požiada zamestnanec.
Uvedenie dôvodu, pre ktorý sa rozväzuje pracovný pomer (v dohode o skončení pracovného pomeru) predstavuje iba premietnutie skutočností (pohnútku), prečo sa účastníci pracovnoprávneho vzťahu dohodli na skončení pracovného pomeru.
Ak navrhovateľ akceptoval a podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 20. januáru 2012, t.j. ku dňu podpisu, dôvody, ktoré sú v nej uvedené, túto dohodu nerobia neplatnou.
K výčitke navrhovateľa, že súd neskúmal, či navrhovateľ mal voľné pracovné miesta, či mu ponúkol voľné pracovné miesto, odvolací súd uvádza, že i keby v dohode o skončení pracovného pomeru boli uvedené dôvody, ktoré by nezodpovedali skutočnej príčine ukončenia pracovného pomeru, nezakladá to (na rozdiel od výpovede) neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru.
Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že Zákonník práce uvádza, že v dohode musí byť uvedený aj dôvod rozviazania pracovného pomeru, ak to požaduje zamestnanec, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Táto skutočnosť, ale netvorí ďalšiu podstatnú náležitosť dohody o skončení pracovného pomeru. Uvedením dôvodov sa iba premieta uvedená pohnútka vedúca k rozviazaniu pracovného pomeru.
Pokiaľ vyššie uvedená dohoda o skončení pracovného pomeru bola predložená navrhovateľovi (aj s dôvodmi v nej uvedenými) a on ju takúto akceptoval, vyjadril tým svoju slobodnú vôľu skončiť pracovný pomer u odporcu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že účastníci konania vyjadrili svoju vôľu, aby ich pracovný pomer skončil ku dňu 20. januáru 2012, prostredníctvom dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá bola riadne uzavretá v písomnej forme a obsahovala požadované podstatné náležitosti.
Predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 20. januára 2012 je nepochybne platným právnym úkonom.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p..
Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario. Navrhovateľ nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov nepatrí. Odvolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, lebo v odvolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.