Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-2-2013.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava, zastúpený advokátkou Mgr. Ľubicou Pavelkovou Chabadovou, Pri starej prachárni 13, Bratislava proti odporkyni: W. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. X, J., zastúpená opatrovníčkou P. C., súdnou tajomníčkou Okresného súdu J. W., o zaplatenie 9,29 € Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 9,29 Eur ako aj náhradu trov konania 9,29 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 280,- Sk/9,29 € titulom neuhradených koncesionárskych poplatkov. Vo svojom návrhu uviedol, že odporkyňa bola povinná platiť koncesionárske poplatky za rozhlasový prijímač v období od 1.9.1999 do 31.7.2003 vo výške 30,- Sk mesačne a v období od 1.8.2003 do 30.6.2005 vo výške 40,- Sk mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci. Túto svoju povinnosť si riadne neplnila a preto jej vznikol nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch v sume 280,- Sk/9,29 €. Túto pohľadávku na navrhovateľa postúpil Slovenský rozhlas. O postúpení pohľadávky bola odporkyňa Slovenským rozhlasom oboznámená listom zo dňa 20.10.2005, ktorým Slovenský rozhlas zároveň odporkyňu vyzval na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, ktorá bola na adrese uvedenej navrhovateľom neznáma, cez REGOB iná adresa zistená nebola a ani v spolupráci s príslušným oddelením polície sa nepodarila zistiť jej aktuálna adresa bydliska. Podľa § 29 ods. 2 O. s. p. preto súd odporkyni ustanovil opatrovníčku.
Súd vo veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, keďže ide o drobný spor.
Súd sa oboznámil sa s obsahom založených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa bola povinná podľa § 3 zák. č. 212/95 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch platiť mesačne koncesionársky poplatok za používanie rozhlasového prijímača. Túto povinnosť si neplnila riadne, pričom v období od 16.12.2004 do 16.6.2005 jej vznikol nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch vo výške 280,- Sk/9,29 €.
Listom zo dňa 20.10.2005 oznámil Slovenský rozhlas odporkyni, že ku dňu 20.9.2005 eviduje nedoplatok v sume 27,55 € a zároveň jej oznámil, že túto pohľadávku dňa 20.9.2005 postúpil spoločnosti BSP Lawyer Partners a. s., (teraz Lawyer Partners a.s.), odporkyňu vyzval, aby nedoplatok zaplatila na účet BSP Lawyer Partners a. s.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.
Podľa § 4 ods. 1 veta prvá cit. zák. príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský rozhlas.
Podľa § 4a ods. 1 cit. zák. účinného od 31.7.2003 mesačná výška poplatku za použitie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 30,- Sk a televíznych prijímačov je 75,- Sk.
Podľa § 4a ods. 1 cit. zák. účinného od 1.8.2003 mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40,- Sk a televíznych prijímačov je 100,- Sk.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a výsledkami vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Odporkyni vznikla na základe § 3 ods. 1 zák. č. 212/1995 Z.z. povinnosť platiť Slovenskému rozhlasu koncesionárske poplatky za používanie rozhlasového prijímača. Odporkyňa si túto povinnosť aj plnila, avšak v mesiacoch jún 2002 až jún 2005 koncesionárske poplatky nezaplatila v celom rozsahu. Odporkyňa pritom Slovenskému rozhlasu neoznámila, že by v tomto období rozhlasový prijímač predala, darovala alebo zverila na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe, alebo že by sa prijímač zničil alebo sa stal prijímač neopraviteľným, z ktorého dôvodu by jej zanikla povinnosť platiť koncesionársky poplatok podľa § 3 ods. 9 zák. č. 212/95 Z.z. Slovenskému rozhlasu tak vnikla voči odporkyni za uvedené obdobie pohľadávka z neuhradených koncesionárskych poplatkov vo výške nepremlčanej sumy 830,- Sk/27,55 Eur, ktorú pohľadávku Slovenský rozhlas postúpil navrhovateľovi.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Okresný súd Bratislava II zdôvodňuje rozhodnutie o trovách konania nasledovnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku:
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- €, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. bolo do procesného kódexu doplnené novelou vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z., účinnou od 15. 10.2008 Z.z. a podľa prechodných ustanovení (§ 372p) na konanie začaté pred 15. októbrom sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. sa žiadna výnimka z uvedeného intertemporálneho ustanovenia netýka, z ktorého dôvodu na uvedenú právnu vec, ktorá bola podaná na súd v roku 2006, súd použil nové ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. Naviac poukazuje súd na to, že ide o procesné ustanovenie, pri ktorom na rozdiel od hmotného práva, platí zásada, že sa postupuje podľa procesných ustanovení platných v čase úkonov súdu.
Z dôvodovej správe k zákonu č. 384/2008 Z.z. vyplýva, že v prípade ustanovenia § 150 O. s. p., táto zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a jej účelom je zníženie trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť podľa predmetnej dôvodovej správy vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Podľa odôvodnenia citovaného návrhu nariadenia Európskej únie išlo o opatrenie v rámci akčného plánu na zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Nariadenie síce sleduje aj ochranu dodávateľov, aby ich neodrádzalo uplatňovať drobné pohľadávky, ale výslovne sa spomína aj ochrana spotrebiteľov, aby neznášali neprimerané náklady, keď to dodávateľovi nemôže nijako ublížiť. Veľké obchodné spoločnosti, akými sú banky, operátori majú jednak svojich právnikov, často ide o väčší počet rovnakých bagateľných právnych vecí ( v danom prípade veľký počet vecí o nezaplatenie koncesionárskych poplatkov) , kedy veriteľ vzhľadom na enormné množstvo rovnakých prípadov nemôže mať problém zabezpečiť si právnika na takmer stereotypnú právnu agendu.
Poukazujúc na nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) ako aj dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z. mal súd v danej právnej veci za to, že ide práve o stereotypnú agendu, spojenú s atribútmi bagateľnej veci, ako dôležitými ukazovateľmi, ktorý oprávňuje súd aplikovať zmierňujúce ustanovenie. Podané žaloby vo veciach koncesionárskych poplatkov majú prvky štandardných až automatických postupov, kedy sa spravidla mení iba osoba žalovaného a výška uplatnenej sumy. A to je na účely vypracovania podaní viac-menej administratívna agenda, ktorá si nevyžaduje žiadne sofistikované riešenie.
Poukazujúc na uvedené, preto súd priznal žalobcovi pri použití ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. trovy konania do výšky uplatnenej istiny.
Keďže žalobca súdny poplatok splatný podaním žaloby na súd neuhradil a predmetný súdny poplatok v zákonom stanovenej lehote súdom vyrubený nebol (§ 13 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), súd navrhovateľovi nepriznal náhradu súdneho poplatku 16,60 € (do 31.12.2008 500,- Sk) ako iných trov konania (§ 151 ods. 8 O. s. p.), pretože žalobcovi tieto trovy v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).