Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/90/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu W. Q., nar. XX.P. XXXX, bytom W., Ul. F. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom, so sídlom v Prešove, Jesenná č. 8, proti žalovanému Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove, Námestie mieru č. 2, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.j.: 5/2012/04051-010 zo dňa 28.septembra 2012 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 5/2012/04051-010 zo dňa 28.septembra 2012 v spojení s rozhodnutím Mesta Prešov č. zo dňa 13.júna 2012 podľa a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 339,58 EUR, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcu žalobcu JUDr. Michalovi Feciľákovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 26.02.2013 žalobca opravil petit žaloby tak, že navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Mesta Prešov a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobu odôvodnil tým, že nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, ktoré citoval, z dôvodov, že podľa miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Podľa citovaného zákona ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie rozhoduje o zaradení pozemných komunikácií do cestnej siete a o ich vyradení z nej, o pretriedení ciest a prestaničení cestnej sieste, ak zmena dopravného charakteru má za následok aj zmenu vlastníckych práv, upravia sa vlastnícke práva ().

Uviedol, že podľa§ 3d ods. 3 Cestného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí a podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

Poukázal na to, že podľa § 23 Cestného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní a ustanovenie § 3 Cestného zákona účinného od 07.12.1961 v odseku 1 upravuje, že správa automobilových ciest a miestnych komunikácií a dozor nad nimi patrí národným výborom; národné výbory vykonávajú tieto úlohy buď priamo alebo prostredníctvom im podriadeným hospodárskych alebo rozpočtových organizácií. Ministerstvo dopravy a spojov rieši v úzkej spolupráci s národnými výbormi základné otázky rozvoja a správy automobilových ciest a miestnych komunikácií. Odsek 3 tohto ustanovenia upravuje, že správa účelových komunikácií patrí organizáciám, ktorým tieto komunikácie slúžia, ak slúži účelová komunikácia niekoľkým účastníkom, znášajú náklady na výstavbu a údržbu organizácie, ktoré ju najčastejšie užívajú a to spravidla podľa miery užívania; ak nedôjde medzi nimi k dohode, rozhodne miestny národný výbor. Dozor nad účelovými komunikáciami vykonávajú miestne národné výbory, pokiaľ nejde o účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Žalobca dôvodil aj tým, že podľa čl. I. , ktorým sa menil a dopĺňal o pozemných komunikáciách, účinný od 01.07.1984 v upravil, že ústredným orgánom štátnej správy vo veciach dopravy republík patrí c/ rozhodovať o zaradení novobudovaných ciest do cestnej siete, o ich preraďovaní, prípadne vyraďovaní z tejto siete, ako aj o preraďovaní miestnych komunikácií a účelových komunikácií do tejto siete.

Žalobca zdôraznil, že z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že odo dňa účinnosti Cestného zákona, a aj podľa vyhlášky č. , ktorou bol v rozhodnom období vykonávaný Cestný zákon, rozhodoval o zaradení komunikácie do siete miestnych komunikácií miestny národný výbor. S poukazom na ustanovenie uvedeného zákona bolo teda nevyhnutné, aby o zaradení komunikácie do siete miestnych komunikácii (pasport miestnych komunikácií) rozhodol miestny národný výbor v správnom konaní a vydanie takéhoto rozhodnutia je nevyhnutné aj podľa súčasnej právnej úpravy.

Žalobca akcentoval, že v správnom konaní nebolo doteraz rozhodnuté o zaradení komunikácie na pozemku vo vlastníctve žalobcu do siete miestnych komunikácií a tým aj pozemku vo vlastníctve žalobcu nemôže správny orgán tvrdiť, že pozemná komunikácia nachádzajúca sa na pozemku vo vlastníctve žalobcu je komunikáciou miestnou. Cestný správny orgán príslušný na vydanie rozhodnutia nevydal žiadne rozhodnutie o zaradení pozemnej komunikácie, ktoré by sa týkalo aj pozemku žalobcu do siete miestnych komunikácií. Žiaden orgán (miestny národný výbor, obec, ministerstvo) nerozhodol, že predmetná komunikácia je komunikáciou miestnou. Konštatoval, že skutočnosť, že na parcele, teraz KN-C č. 3309/1 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 11296 m2 (predtým parcela KN-C č. 128/1

- zastavané plochy a nádvoria) sa nenachádza miestna komunikácia, potvrdzuje aj rozhodnutie Mesta Prešov zo dňa 11.04.2011, z ktorého vyplýva, že Mesto Prešov, resp. jeho vecne príslušné organizačné útvary nedisponujú rozhodnutím vydaným v správnom konaní o zaradení parcely KN-C č. 3309/1 do siete miestnych komunikácií podľa § 23 Cestného zákona.

Žalobca poukázal na ustanovenie , podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Namietal, že v občianskom súdnom konaní sa nedajú prejednávať a rozhodovať veci upravené Zákonom o pozemných komunikáciách, ktoré majú byť prejednané v konaní prevedenom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: zo dňa 03.05.2000.

Dôvodil, že zaradenie pozemku žalobcu do pasportu miestnych komunikácií bez toho, aby tomuto zaradeniu predchádzalo správne konanie, nemôže založiť oprávnenie správcu miestnych komunikácií Mesta Prešov nakladať s komunikáciou ako vlastník podľa , resp. prevádzať údržbu tejto komunikácie. V tejto súvislosti argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: z 10.04.2004, z ktorého citoval, že o zařazení pozemní komunikace do kategorie uvedené v zákona č. 13/1997 Sb. ve znění pozdějších předpisů rozhoduje silniční správni úřad na základe jejího určení, dopravního významu a stavebnětechnického vybavení. Dokud o kategorii nerozhodne, nemůže ani soud postupem podle o. s. ř. dospět k závěru, že komunikace náleží do určité kategorie, a podle toho určit vlastníka pozemní komunikace. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: zo dňa 06.04.2010.

Namietal, že považuje za irelevantné tvrdenie žalovaného, že Cestný zákon neoprávňuje cestný správny orgán rozhodovať o druhu pozemnej komunikácie, keďže práve naopak táto povinnosť vyplýva pre správny orgán z uvedeného zákona, ako aj z vyhlášky č. . To, že miestne komunikácie musia byť zaradené do sieti miestnych komunikácií, vyplýva aj z ustanovení Cestného zákona a o to viac to platí, ak vlastníkom pozemku nie je mesto ale fyzická, resp. právnická osoba. Nestotožňuje sa ani s odkazom, že aké bolo platné znenie Cestného zákona a vykonávacej vyhlášky v roku 1972 s tým, že je zrejmé, že komunikácia na B. ulici bola miestnou komunikáciou I. triedy, pretože od doby jej vybudovania a dania do užívania stavebno-technicky vyhovuje všetkým druhom dopravy, teda aj hromadnej verejnej doprave a je od svojho vzniku zaradená do siete miestnych komunikácií, pretože sa nachádza na zastavanom území obce alebo území určenom na zastavanie, lebo Mesto Prešov ako žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn.: predložilo súdu dňa 22.12.2004 rozhodnutie MNV v Prešove z 15.05.1986 o združovaní finančných prostriedkov z 26.08.1986, z ktorých jasne vyplýva, že pozemná komunikácia na Ul. B. bola v roku 1986 účelovou komunikáciou. Ak teda Mesto Prešov v rozhodnutí č. Q 6763/2011 z 11.04.2011 uviedlo, že Mesto Prešov, resp. jeho vecne príslušné organizačné útvary nedisponujú rozhodnutím vydaným v správnom konaní o zaradení parcely KN-C č. 3309/1 do siete miestnych komunikácií podľa § 23 zákona č. 135/1962 Zb. a z predložených listín Mesto Prešov dňa 22.12.2004 v konaní na Okresnom súde Prešov vyplýva, že pozemná komunikácia na Ul. B. bola ešte v roku 1986 účelovou komunikáciou, má žalobca za to, že je povinnosťou správneho orgánu rozhodnúť o druhu komunikácie podľa jeho návrhu. Žalobca konštatoval, že aj z vyjadrenia štátneho archívu vyplýva a samotného Mesta Prešov, že po roku 1986 (ani pred rokom 1986) nebolo vedené žiadne správne konanie, ktorým by Mestský národný výbor v Prešove alebo Mesto Prešov rozhodli o zaradení účelovej komunikácie B. do siete miestnych komunikácií s poukazom na list Ministerstva vnútra SR zo dňa 04.05.2005. Žalobca dôvodil tiež tým, že vo vzťahu k parcele KN-C č. 3309/1 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 11296 m2, ktorá sa nachádza v kat. území N. M., nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by tento pozemok zaradila do jednej z kategórií podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenie, konštatoval aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: .

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.01.2013 navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že ako odvolací správny orgán zistil, že cestný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie na základe ustanovenia § 30 ods.1 písm. e/ a § 47 Zákona o správnom konaní, ktoré odôvodnil tým, že nie je vecne príslušným vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie rozhodnúť. V odôvodnení uviedol, že na vydanie rozhodnutia v predmetnej veci nemá Mesto Prešov ako príslušný cestný správny orgán pre miestne a účelové komunikácie podľa ustanovení Cestného zákona ani žiadneho iného zákona právomoc, čo odôvodnil tým, že Cestný , ktorou sa vykonáva Zákon o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zistil, že konať a rozhodovať vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie neumožňuje cestnému správnemu orgánu žiadne ustanovenie Cestného zákona a vykonávacej vyhlášky. Správny orgán môže konať a rozhodovať vo veci, iba ak má na predmetnú činnosť príslušné kompetencie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný zdôraznil, že v odvolacom konaní mal zistené, že neexistuje žiadny iný správny orgán príslušný v predmetnej veci rozhodnúť, preto vydanie rozhodnutia na zastavenie konania cestným správnym orgánom podľa ustanovenie Správneho poriadku je zákonné. Dôvodil, že ustanovenie procesného všeobecného predpisu Správneho poriadku vo vzťahu k hmotnoprávneho predpisu Cestného zákona platia v správnych konaniach podľa Cestného zákona subsidiárne. Cestný správny orgán použil ustanovenia procesného predpisu Správneho poriadku na vydanie rozhodnutia vo veci správne vzhľadom na chýbajúce ustanovenia v hmotnoprávnom predpisu v Cestnom zákone.

Žalovaný poukázal na to, že podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Cestného zákona miestu štátnu správu vo veciach miestnych a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Z tohto ustanovenia podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že obce nevykonávajú v tejto činnosti originálnu kompetenciu, ale zverenú činnosť prenesenú zo štátu na samosprávu. Podľa § 2 ods. 2 o organizácii miestnej štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je obec orgánom štátnej správy vykonávajúca štátnu správu na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa citovaného zákona a osobitných predpisov. Túto skutočnosť uvádza aj cestný správny orgán vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Rozsah činnosti obce ako orgánu štátnej správy je daný cestným zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou. Žalovaný uviedol, že preskúmaním jednotlivých ustanovení týchto právnych predpisov dospel k záveru, že žiadne konkrétne ustanovenie neumožňuje cestnému orgánu konať a rozhodovať vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie tak, ako to žiada odvolateľ. Rozhodnutie o zastavení konania je v súlade s ustanovením , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa rozsahu ustanovení Cestného zákona neexistuje právny podklad na konanie a vydanie rozhodnutia cestným správnym orgánom vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie.

Ďalšie námietky žalobcu považuje žalovaný za irelevantné.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 25.07.2011, ktorá bola tým istým dňom doručená Mestu Prešov, žiadala o určenie druhu pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa v kat. území N. M. na parcele KN-C č. 3309/1 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 11042 m2 zapísanou na LV č. XXXX.

V žiadosti žalobca citoval ustanovenia o pozemných komunikáciách, konkrétne , , , , , , , , , s citáciou, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. V žiadosti ďalej dôvodil, že o zaradenie pozemku do miestnej komunikácie rozhodoval podľa o pozemných komunikáciách a podľa vyhlášky č. , ktorou bol v rozhodnom období vykonávaný miestny národný výbor. S poukazom na ustanovenie uvedeného zákona bolo nevyhnutné, aby o zaradení komunikácie do siete miestnych komunikácií rozhodol miestny národný výbor v správnom konaní. Vydanie takéhoto rozhodnutia je nevyhnutné a podľa súčasnej právnej úpravy a v súdnom konaní nebola existencia takéhoto rozhodnutia preukázaná. V žiadosti poukázal tiež na to, že správnemu orgánu predkladá stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, odbor štátnej správy, pozemných komunikácií č. 1144/180-2002-Bal zo dňa 01.10.2012 v prípade zátarasu, ktorý urobil W. Q. na spornej ceste vo M. M. v roku 2001, kde ministerstvo jednoznačne konštatuje, že obec mala najprv zistiť, či komunikácia na parcele č. 2406/10 je miestna komunikácia alebo účelová, verejná alebo neverejná. V prípade neverejnej komunikácie obci neprislúcha rozhodovať podľa ustanovenia Cestného zákona vo veci nariadenia odstránenia stavby zátarasov a ukladať povinnosti vlastníkovi pozemku. V prípade zaradenia verejnej účelovej komunikácie do siete miestnych komunikácií v správnom konaní je potrebné, aby obec rozhodla o usporiadaní siete miestnych komunikácií. Pred vydaním tohto rozhodnutia by obec ako samosprávny orgán musela usporiadať aj vlastnícke pomery medzi vlastníkom pozemku a stavby komunikácie. Poukázal tiež na to, že spôsob usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby upravuje v ustanovení , podľa ktorého na základe návrhu vlastníka pozemku môže súd rozhodnúť o odstránení stavby, prikázať ju za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku alebo môže usporiadať pomer medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Až po rozhodnutí súdu je možné vo veci konať.

V žiadosti uviedol, že citované rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt, telekomunikácií SR, odbor štátnej správy, pozemných komunikácií č. 1144/180-2002-Bal zo dňa 01.10.2012 odvolanie primátora mesta M. M. zamietlo a rozhodnutie Krajského úradu v Prešove, odboru dopravy a cestného hospodárstva č. 2002/OD/00141 zo dňa 24.05.2002 zmenilo vo výrokovej časti tak, že čiastočne vyhovuje podanému protestu prokurátora na „v plnom rozsahu vyhovuje podanému protestu prokurátora“. Ako dôkaz označil predmetné rozhodnutie. V žiadosti poukázal na to, že všeobecné súdy nie sú oprávnené rozhodovať o druhu komunikácie, pretože toto oprávnenie prináleží iba príslušného správnemu orgánu.

O vyššie citovanej žiadosti Mesto Prešov rozhodlo dňa 13.06.2012 rozhodnutím pod sp. zn.: B-9342/2012 ako príslušný orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa ustanovenia o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávajúci miestnu štátnu správu vo veciach miestnych a účelových komunikácií podľa o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov s konštatáciou, že na základe Cestného zákona v znení neskorších predpisov a a vykonávacej vyhlášky č. k Cestnému zákonu v znení neskorších predpisov, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a podľa a o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov nie je príslušný vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie rozhodnúť a konanie zastavil.

Výrok rozhodnutia odôvodnilo tým, že na vydanie požadovaného rozhodnutia žalobcom nemá mesto Prešov ako príslušný cestný správny orgán pre miestne a účelové komunikácie v zmysle Cestného zákona ani žiadneho iného zákona právomoc. Cestný zákon neoprávňuje cestný správny orgán rozhodovať o druhu pozemnej komunikácie, pretože druh pozemnej komunikácie v zmysle STN 736100 názvoslovie pozemných komunikácií a STN 7361010 projektovanie miestnych komunikácií určený je dopravným významom, kategóriou a funkčnou triedou. Uviedlo, že funkčná trieda miestnej komunikácie je určená z hľadiska jej urbanisticko-dopravného funkčného a miestneho významu v komunikačnej sieti sídelného útvaru, podľa ktorých sa určujú jej základné spoločné rozlišovacie znaky, technické parametre, kategórie a príslušné jazdné rýchlosti určené dopravným zaťažením. Konštatovalo, že kategória pozemných komunikácií je súhrn technických parametrov určitej pozemnej komunikácie s rovnakým označením, priečnym usporiadaním a rovnakou navrhovanou rýchlosťou. Dôvodil ustanovením § 4b Cestného zákona s citáciou ods. 1, podľa ktorého miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa ods.2 tohto ustanovenie siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

Mesto Prešov poukázalo na to, že podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva Cestný zákon a to ods. 2 miestny národný výbor môže zaradiť do siete miestnych komunikácií účelové komunikácie, pri rozhodovaní o ich zaradení do siete miestnych komunikácií vychádza tento v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi z účelnosti tohto zaradenia vždy podľa miestnych pomerov, najmä podľa toho, do akej miery sa komunikácia verejne užíva a ako je pre toto užívanie komunikačne potrebná. Argumentoval aj tým, že sa nezachovali doklady o stavebnom a kolaudačnom konaní na stavbu tejto komunikácie, z ktorých by sa dalo presne zistiť, ako bola stavba povolená a daná do užívania, v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je stavebno- technickým usporiadaním vybavená. Mesto Prešov vlastní zápisnicu z kolaudácie trolejového vedenia umiestneného v úseku M. R. - M. zo dňa 06.10.1972, ktorá hovorí o odovzdaní a prevzatí stavby trolejového vedenia do trvalého užívania Dopravnému podniku mesta Prešov, a z ktorej je zrejmé, že komunikácia na B. ulici počas svojho užívania vždy slúžila verejnému záujmu, pretože jej účelom bolo a aj v súčasnosti je zabezpečovať dopravný prístup k tamojším prevádzkam a umožňovať prevádzku verejnej hromadnej dopravy.

Správny orgán prvého stupňa uviedol, že v roku 1972 platila vtedy platná právna úprava o pozemných komunikáciách a vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu, ktoré nedávali obci ani mestskému národnému výboru právomoc a kompetencie cestného správneho orgánu. Podľa vtedy platného cestného zákona a a vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu, ktoré hovoria a cestnej komunikácii, ich rozdelení a sieti miestnych komunikácií je zrejmé, že komunikácia na B. ulici bola miestnou komunikáciou I. triedy, pretože od doby jej vybudovania a dania do užívania stavebno-technicky vyhovuje všetkých druhom dopravy, teda aj hromadnej verejnej doprave a je od svojho vzniku zaradená do siete miestnych komunikácií, pretože sa nachádza na zastavanom území obce alebo území určenom na zastavanie. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že v a vyhlášky č. k súčasne platnej právnej úprave o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov nedošlo k zmene v rozdelení miestnych komunikácií. Keďže komunikácia na B. ulici naďalej spĺňa kritéria miestnej komunikácie I. triedy, po ktorej premáva verejná hromadná doprava a od svojho vzniku sa nachádza v zastavanom území Mesta Prešov v zmysle Záväznej časti územného plánu mesta Prešov v znení zmien a doplnkov 2010, nie je potrebné vo veci ďalej konať.

Na základe odvolania žalobcu zo dňa 06.07.2012, v ktorom sú odvolacie námietky totožné so žalobnými námietkami, vo veci rozhodol žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 28.09.2012 pod č.j.: 5/2012/04051-010 ako príslušný orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný konať ako odvolací správny orgán podľa o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že podľa Zákona o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, priebeh konania, jeho postup v konaní. Po preskúmaní v celom rozsahu napadnutého rozhodnutia a predložených dokladov, dôvodoch uvedených v odvolaní, listinných dôkazov, spisového materiálu v odvolacom konaní, jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a po ich logickom vyhodnotí a posúdení dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vydané špeciálnym stavebným úradom nie je v rozpore s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Po posúdení ustanovení Cestného , ktorou sa vykonáva Zákon o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, mal zistené, že konať a rozhodovať vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie neumožňuje cestnému správnemu orgánu žiadne ustanovenie Cestného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky. Dôvodil tým, že správny orgán môže konať a rozhodovať vo veci, iba ak má na predmetnú činnosť príslušné kompetencie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný v odvolacom konaní mal zistené, že neexistuje žiadny iný správny orgán príslušný v predmetnej veci rozhodnúť, preto vydanie rozhodnutie na zastavenie konania cestným správnym orgánom podľa Správneho poriadku je zákonné. Ustanovenia procesného všeobecného predpisu Správneho poriadku vo vzťahu k ustanoveniam hmotnoprávneho predpisu Cestného zákona platia v správnych konaniach podľa Cestného zákona subsidiárne. Cestný správny orgán použil ustanovenia Správneho poriadku na vydanie rozhodnutia vo veci správne vzhľadom na chýbajúce ustanovenia v hmotnoprávnom predpise v Cestnom zákone.

Po posúdení zverených kompetencií cestnému správnemu orgánu v spojení s ustanovením § 3 ods. 2 Cestného zákona, na ktoré poukázal odvolateľ, uviedol, že toto ustanovenie upravuje, že miestnu štátnu správu vo veciach miestnych a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Žalovaný dospel k záveru, že z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že obce nevykonávajú v tejto činnosti originálu kompetenciu ale zverenú činnosť prenesenú zo štátu na samosprávu a podľa o organizácii miestnej štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je obec orgánom štátnej správy vykonávajúca štátnu správu na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa citovaného zákona a osobitných predpisov (napr. Cestný zákon). Túto skutočnosť uvádza aj cestný správny orgán vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a rozsah činnosti obce ako orgánu štátnej správy je daný Cestným zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou.

Žalovaný zdôraznil, že po preskúmaní jednotlivých ustanovení týchto právnych predpisov dospel k záveru, že žiadne konkrétne ustanovenie neumožňuje cestnému správnemu orgánu konať a rozhodovať vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie tak, ako žiadal žalobca. Podľa jeho názoru rozhodnutie o zastavení konania je v súlade s ustanovením SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jeho medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa rozsahu ustanovení Cestného zákona neexistuje právny podklad na konanie a vydanie rozhodnutia cestným správnym orgánom vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie.

Žalovaný uzavrel, že v odvolacom konaní preskúmal podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov napadnuté rozhodnutie, dôvody uvedené v odvolaní, predložené doklady a listinné dôkazy v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku. Nezistil pochybenie v rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu vo veci zastavenia konania z dôvodu porušenia platných procesných, najmä však hmotnoprávnych predpisov, a preto rozhodol výrokom napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mesta Prešov podľa druhej hlavy piatej časti , ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Ustanovenie upravuje, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Žalobca sa citovanou žiadosťou domáhal vo vzťahu k Mestu Prešov vydania rozhodnutia o druhu pozemnej komunikácie na B. ulici, ktorá sa nachádza na parcele KN-C 3309/1 s výmerou 11042 m2 v kat. území N. M. (predtým parc. č. 128/1).

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 13.12.2007 č.k.: -349 v právnej veci žalobcu Mesta Prešov proti žalovanému W. Q. - CORYN, vo veci určenia vlastníckeho práva, rozhodol tak, že určil, že žalobca je vlastníkom miestnej komunikácie stojacej na parcele č. 128/1 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 9673 m2 vedenej na LV č. XXXX, k.ú. N. M.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2008.

Z tohto rozsudku je nesporné, že v predmetnom konaní súd vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k pozemnej komunikácií riešil aj otázku jej charakteru ako miestnej komunikácie podľa . Toto ustanovenie upravuje tzv. predbežnú (prejudiciálnu) otázku. Prejudiciálnou otázkou sa rozumie taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha dané súdne konanie, ale iný orgán. Ide teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. Pokiaľ sa takáto zákonom predpokladaná prekážka vyskytne počas súdneho konania, je len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní pokračovať ďalej, pretože z dikcie ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu konanie prerušiť. Rovnako aj ustanovenie dáva súdu možnosť, aby otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, tzv. predbežné otázky, posúdil sám.

Napriek vedomosti Mesta Prešov, ale aj žalovaného, o existencii tohto rozsudku, sa správne orgány oboch stupňov s právoplatným a vykonateľným rozsudkom a jeho výrokom a záväznosťou žiadnym spôsobom nevyporiadali.

Podľa názoru súdu vyriešenie tejto otázky je základom pre postup správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní.

Správny orgán prvého stupňa Mesto Prešov vydané rozhodnutie založilo na aplikácii o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj odvolací správny orgán.

o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom k dňu vydania prvostupňového rozhodnutia v upravuje, že tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy () a orgánov štátneho odborného dozoru () vo veciach pozemných komunikácií.

Podľa § 1 ods. 2 - pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na

a) diaľnice,

b) cesty,

c) miestne komunikácie,

d) účelové komunikácie.

Podľa § 3 ods. 1 Cestného zákona - orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú:

a) ministerstvo,

b) krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie

c) obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie

( o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonom boli krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zrušené a ich kompetencie boli prevedené na obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja).

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22b na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

Podľa § 3 ods. 3 písm. d/ - ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie rozhoduje o zaradení pozemných komunikácií do cestnej siete a o ich vyradení z nej, o pretriedení ciest a prestaničení cestnej siete; ak zmena dopravného charakteru má za následok aj zmenu vlastníckych práv, upravia sa vlastnícke práva (§ 3d).

Cestný zákon v § 4b upravuje, že miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

o pozemných komunikáciách v ustanovení upravuje, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Pretože Cestný zákon nemá osobitné ustanovenia vo vzťahu ku konaniu podľa Cestnému zákona vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia, je nesporné, že vo veci žiadosti žalobcu tak Mesto Prešov ako správny orgán prvého stupňa, ale aj žalovaný mali aplikovať ustanovenia o správnom konaní.

Podľa § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní - v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akým úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z citovaných odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov je nesporné, že správne orgány citované ustanovenie neaplikovali, rozhodnutia sú nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, pretože Mesto Prešov sa s argumentáciou žalobcu v žiadosti ale aj žalovaný v rozhodnutí o odvolaní s odvolacími námietkami žiadnym spôsobom nevyporiadali. Ak žalovaný v odôvodnení rozhodnutí uvádza, že v konaní aplikoval ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tomuto ustanoveniu nezodpovedá, pretože podľa § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Uvedené ustanovenie upravuje právomoc odvolacieho orgánu, pričom účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nie nahrádzať prvostupňové konanie. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán postupuje samostatne a nezávislé od zistení, hodnotení, ale aj od stanoviska orgánu prvého stupňa.

Ak žalovaný v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tvrdí, že preskúmal dôvody uvedené v odvolaní, reálne sa tak nestalo, pretože s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu v odvolaní citovaným ustanoveniam príslušných právnych predpisov sa žiadnym spôsobom nevyporiadal.

Úlohou súdu v konaní podľa piatej časti nie je nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, ak by aj niektoré skutočnosti vyplývali z obsahu predloženého administratívneho spisu, čo jednoznačne vyplýva z judikátov Najvyššieho súdu SR.

Súd preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Mesta Prešov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Správne orgány v ďalšom konaní sú povinné postupovať v intenciách tohto rozsudku, vyporiadať sa s primárnou otázkou záväznosti výroku rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.: zo dňa 13.12.2007 a následne v konaní postupovať podľa ustanovení o pozemných komunikáciách, vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva Cestný o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania za poskytnutie právnej pomoci 2 úkony a to prevzatie právneho zastúpenia dňa 30.11.2012, podanie žaloby dňa 03.12.2012 2x 127,16 EUR, režijný paušál v roku 2012 2x 7,63 EUR, teda 254,32 EUR + 15,26 EUR, spolu 269,58 EUR, zaplatený súdny poplatok v kolkových známkach v sume 70,-- EUR a to podľa vyhlášky č. o odmenách advokátov za poskytovanie právnej pomoci , , , a v spojení s ustanovením .

Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na účet vedený C., a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.