Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-106-2012.pdf
PDF · 93.39 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/106/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Chirana - Dental, s.r.o., Vrbovská cesta 17, Piešťany, IČO: 36 222 089, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Haňdiakom, AK GARANT PARTNER legal s.r.o., Koceľova 9, Bratislava proti žalovanému: DELIPRO, s.r.o., Vrbovská cesta 17, Piešťany, IČO: 31 439 845, zastúpený SOLUTIONEERS LEGAL s.r.o., Dunajská 25, Bratislava, o zaplatenie 63.666,83 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb 189/2010-187 zo dňa 12.4.2012 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému uhradenia sumy 63.666,83 eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 100 % trov konania.
Rozhodol tak s poukazom na vykonané dokazovanie z ktorého mal preukázané, že na základe Zmluvy o distribúcii a dodávke elektriny č. E 2/2005 zo dňa 2.1.2006 uzatvorenej účastníkmi konania sa žalobca zaviazal zabezpečiť žalovanému distribúciu a dodávku elektriny v dohodnutom množstve a čase v súlade s ročným odberovým diagramom a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu elektriny formou mesačných zálohových platieb, s následným mesačným vyúčtovaním. Spotreba elektrickej energie u žalovaného bola meraná meradlami č. M3 a M4. Meradlo M3 bolo dňa 24.6.2006 pracovníkmi údržby žalobcu vymenené z dôvodu uplynutia úradného overenia za meradlo typu ET 401z, ktoré bolo novšieho typu a vyžadovalo si trojfázové zapojenie, o čom pracovníci žalobcu ale nevedeli a pripojili meradlo podľa predchádzajúceho zapojenia, čo malo za následok, že spotreba elektrickej energie nebola podľa tvrdenia žalobcu riadne meraná. Vykázaný pokles spotrebovanej energie žalobca nevedel vyhodnotiť, pretože v tom čase došlo i k poklesu výroby u žalovaného. Pri interných previerkach spotreby v roku 2009 zistil žalobca neidentifikovateľný odber elektrickej energie v priestoroch žalovaného, preto si voči nemu uplatnil nárok na spätné zaplatenie dodanej, ale neúčtovanej elektrickej energie faktúrou č. 50090546 s poukazom na čl. V ods. 3 zmluvy, podľa ktorého v prípade poruchy meradla alebo inej udalosti, ktorá znemožní vykonať riadny odpočet, sa množstvo spotrebovanej elektriny určí výpočtom podľa priemeru množstva elektriny nameranej za posledný polrok, kedy určené meradlo, resp. odpočet údajov prebehol bez nežiaducich vplyvov a teda pracoval správne. Za rozhodné obdobie žalobca určil december 2005 až máj 2006 a dospel k záveru, že žalovaný spotreboval mesačne v priemere 70400 kWh bez strát čo znamená celkovú cenu dodanej, ale nemeranej energie vo výške 182.667,- eur. Žalobca uviedol, že z dôvodu chybne zapojeného meradla typu ET 401z zo dňa 24.6.2006 bola nemeraná jedna fáza, čo zodpovedá tretine spotrebovanej energie a po prepočte sa práve výškou žalovanej sumy ako nároku na zaplatenie domáhal s tým, že takýto návrh je v súlade so zákonom a neodporuje ani zásadám poctivého obchodného styku. K žalovanej sume žalobca dospel na základe zapojenia podružného merania k nesprávne zapojenému meraču po dobu 2 týždňov kedy zistil, že nesprávny zapojený merač meria o 27 % elektriny menej ako zapojené meradlo.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Poukazoval na to, že všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy uzatvorenej so žalobcom plnil riadne. Úhrady za distribúciu a dodávku elektriny vykonával včas, nevykonal žiadny neoprávnený zásah do meradiel, preto žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu popieral a nesúhlasil s tým, aby zodpovedal za technický stav meracieho zariadenia, čo je výlučne v kompetencii žalobcu, ktorý je povinný zabezpečiť jeho riadne namontovanie a uvedenie do prevádzky a v prípade, ak osoba, ktorú montážou poveril, nenamontovala zariadenie správne, nemôže znášať následky porušenia tejto povinnosti žalovaný. Súčasne uviedol, že neodborné zapojenie nie je v súlade s aplikovaním čl. V ods. 3 zmluvy a nárok na žalovanú istinu považoval za nedôvodný i v súvislosti s tým, že v rozhodnom čase došlo práve u žalovaného k poklesu výroby a v takom prípade by žalovaný bol povinný zaplatiť sumu značne prevyšujúcu skutočnú spotrebu v danom období.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou i distribúcii a dodávke elektriny č. E 2/2005 zo dňa 2.1.2006, v znení jej Prílohy č. 1, vypočul v konaní účastníkov a navrhnutých svedkov, vzal do úvahy i správu o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia zo dňa 6.2.2010, znalecké posudky predložené žalobcom vypracované Ing. P. A. PhD. č. 1/2012 a Ing. P. O. č. 2/2012, vypočul pracovníkov žalobcu, ktorý meradlo montovali a dávali do prevádzky, ako vyplývalo z montážneho listu meradla zo dňa 6.2.2010 a ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-právny vzťah na základe zmluvy o distribúcii a dodávke elektriny.
Z hľadiska posúdenia nároku žalobcu súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 269 ods. 2 veta prvá Obchod. zák. a medzi účastníkmi konania uzatvorenú zmluvu posúdil ako zmluvu, ktorá nie je konkrétne upravená ako typ zmluvy Obchodným zákonníkom, ale jeho právna úprava sa na daný vzťah vzťahuje. Súčasne aplikoval i právnu úpravu uvedenú v zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov s poukazom na ustanovenia týkajúce sa montáže meradla zabezpečujúceho meranie odberu elektriny, poukázal i ustanovenia zák.č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzhľadom na metrologickú kontrolu použitých meradiel a dospel k záveru, že nenameranie časti energie, ktorú mal žalobca dodávať žalovanému v rozhodnom období došlo v dôsledku konania žalobcu, ktorý meracie zariadenie montoval odborne spôsobilými pracovníkmi, ktorí ale nezabezpečili jeho riadne zapojenie, čím konal v rozpore s povinnosťami, ktoré mu ukladá zákon o energetike a metrológii a práve v dôsledku nesprávneho zapojenia meracieho zariadenia zo strany žalobcu došlo k nesprávnemu meraniu elektrickej energie, čím žalobcovi vznikla škoda, ale ktorá nie je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ale vyplýva z porušenia povinnosti samotným poškodením - žalobcom, ktorú žalovaný nezapríčinil, preto nemôže byť ani za vznik škody zodpovedný, znášať ju musí v takom prípade v celom rozsahu žalobca a žalobu zamietol. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 376 a § 382 Obchod. zák. vzhľadom na posúdenie nároku na náhradu škody.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že náhradu trov konania priznal v konaní úspešnému žalovanému v plnej výške, ale tieto keďže ich v čase vyhlásenia rozhodnutia v konkrétnej výške nepoznal ich nevyčíslil s tým, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
V dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový stav zistil neúplne, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľ v odvolaní konkrétne poukázal na to, že nároku uplatneného žalobou sa nedomáha titulom náhrady škody, pretože pre takúto náhradu nie sú splnené podmienky a jeho nárok nevznikol z dôvodu škody, ktorú by spôsobil žalovaný. Žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť, ktorá by mala za následok nesprávne meranie spotreby elektrickej energie, ale právny titul pre uplatnený nárok žalobca opiera výlučne o platne uzatvorenú Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny E 2/2005. Žalobca nepopieral, že pochybil pri montáži predmetného meradla typu ET 401z, ktoré bolo nesprávne napojené, ale nemienil a ani nikdy neprejavil vôľu, aby nenameranú elektrickú energiu žalovanému daroval, preto ihneď, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel sa snažil so žalovaným na skutočne odobratej energie a jej zaplatení dohodnúť.
Rozhodnutie prvostupňového súdu podľa odvolateľa nemá oporu v hmotnom práve ani v zmluvnom dojednaní a súd prvého stupňa svojim rozhodnutím judikoval, že ak dôjde na strane dodávateľa k pochybeniu v meraní dodávky akýchkoľvek služieb alebo tovaru, tak dodávateľ nemá právnu možnosť rozdiel meraní požadovať od odberateľa. Odvolateľ sa nestotožnil ani s výkladom čl. V./3 Zmluvy o distribúcii a dodávke elektriny č. E 2/2005 ako ho vykonal prvostupňový súd, pretože za inú udalosť, ktorá znemožní vykonať riadny odpočet je potrebné považovať aj stav, ktorý nastal za situácie, že meracie zariadenie nebolo správne namontované. Takýto výklad súdu prvého stupňa, nemá oporu v gramatickom ani sémantickom výklade daného zmluvného ustanovenia. K faktúre č. 50090546, ktorou žalobca fakturoval žalovanému spotrebu elektrickej energie za mesiac december 2009 uviedol, že táto obsahovala i nápočet cca 1/3 spotreby elektriny už za mesiac december 2009, ktorú žalovaný bez výhrad zaplatil, preto záver prvostupňového súdu ktorý uviedol, že z nej nevyplýva, že žalobca si účtoval aj nedoplatok za mesiac december 2009 je nesprávnym skutkovým zistením. Nevykonaným dôkazom prvostupňového súdu v súvislosti s navrhovanou simuláciou zapojenia meracieho zariadenia typu ET 401z za účelom zistenia spotreby elektriny žalovaným v období od 23.12.2005 do 23.6.2006 s poukazom na to, že by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej ako i s neprihliadnutím na znalecké posudky, ktoré v konaní predložil žalobca je takýto záver vážnym pochybením prvostupňového súdu, pričom nenameraná energia bola žalovanému dodaná, tento ju i spotreboval, preto nie je významné, kto zapríčinil pochybenie v meraní, ale je významné pre rozhodnutie, že nemeraná elektrina bola žalovanému dodaná.
V závere odvolania odvolateľ v prípade, ak by súd prvého stupňa rozhodnutie potvrdil, navrhol, aby pripustil v danej veci dovolanie vzhľadom na to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, za ktorú žalobca označil otázku, či je v súlade s právnym poriadkom účinným na území SR ak odberateľ elektrickej energie nie je povinný zaplatiť za ním preukázateľne odobratú a spotrebovanú elektrinu v prípade, ak nastala chyba v meraní zapríčinená dodávateľom elektriny.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. P prípade, ak by súd aplikoval na danú situáciu a skutkový stav ust. čl. V ods. 3 zmluvy, keď k nesprávnemu meraniu dôjde výlučne zavinením konaním zo strany dodávateľa elektrickej energie poskytovala by sa tým možnosť pre špekulatívne konanie zo strany dodávateľa elektrickej energie, ktorý by mohol v prípade poklesu skutočnej spotreby znefunkčniť svojim konaním meracie zariadenie a spotrebu elektrickej energie by si tak určil podľa vyššej spotreby za predchádzajúce obdobie. Zároveň žalobca ani nepreukázal, že v skutočnosti došlo k nenameranej spotrebe elektrickej energie, pretože v dôsledku jeho nesprávneho konania nebola meracia sústava ani zabezpečená a zaplombovaná tak, aby ktokoľvek nemohol do nej robiť počas rozhodného obdobia zásahy. Žalovaný mal za to, že nie je možné priznať nárok žalobcu, ktorý vznikol v dôsledku jeho neodborného a nedbanlivostného konania, keď predmetné meradlo neodborne zapojil, čím porušil i právne predpisy, ktoré mali zabezpečiť právnu istotu a ochranu práve žalovaného ako odberateľa. V súvislosti s tvrdením odvolateľa k faktúre č. 50090546 žalovaný uvádza, že nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila o tom, že domnelý dlh uznáva a je ho ochotný zaplatiť a nevykonanie dôkazov, ktoré vytýka odvolateľ prvostupňovému súdu považuje za správne, pretože simulácia zapojenia nemôže ani teoreticky viesť k exaktnému stanoveniu nenameranej spotreby elektrickej energie, pretože nie je ani možné určiť, aké stroje boli počas štyroch rokov prevádzky zapojené.
Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou včas (§ 201, § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil. Účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o doručovanie písomností touto formou nepožiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.).
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že žaloba nie je na základe nároku zo Zmluvy o distribúcii a dodávke elektriny dôvodná je správny.
Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi, na ktoré poukázal odvolateľ v odvolaní je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uplatneného žalobcom v žalobe, pričom sa prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zaoberal nárokom tak z hľadiska jeho posúdenia podľa Zmluvy o distribúcii a dodávke elektriny ako i prípadného nároku na náhradu škody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým zistením a právnym posúdením nároku tak, ako uviedol v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd v súvislosti s obsahom a samotným znením zmluvy, pretože ani z predmetného článku zmluvy, podľa ktorého si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej istiny nárok na jej zaplatenie nevyplýva. Nejednalo sa ani o neoprávnený odber, ani o porušenie žiadnych zmluvne dohodnutých podmienok zo strany žalovaného a nemožno označiť za povinnosť žalovaného zaplatiť za elektrickú energiu, ktorej spotrebu žalobca určil spôsobom, ako by sa jednalo o poruchu meradla (čl.V./3), pretože nesprávna montáž nemôže byť vyhodnotená ako porucha meradla a pričítaná v neprospech žalovaného, pričom za riadny technický stav meracieho zariadenia i podľa zmluvy zodpovedá žalobca, ktorý je v postavení dodávateľa a nejednalo sa ani o poruchu meradla, kedy by bolo použitie čl.V./3 dôvodné.
Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a preto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Zároveň odvolací súd rozhodol i o náhrade trov odvolacieho konania, ktorý nárok pri vyhlasovaní rozhodnutia priznal žalovanému. Žalovaný však v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia podľa § 151 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho konania nevyčíslil, preto rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ktoré pri vyhlásení rozhodnutia priznal žalovanému, nie je odvolací súd viazaný.
Žalobca požiadal v prípade, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, aby pripustil podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
K uvedenej požiadavke odvolací súd uvádza, že pochybenie dodávateľa - žalobcu ako účastníka zmluvného vzťahu pri plnení si povinností, ku ktorým sa zmluvne zaviazal (V./4) nemožno považovať za otázku, ktorej riešenie je zásadného právneho významu, prípadne ktorá by nebola riešená doterajšou judikatúrou, riešenie predmetnej otázky nie je spojené so žiadnym výkladovým problémom a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené odvolacím súdom obsahuje dostatok presvedčivých dôvodov, na základe ktorých nemohol byť žalobca v konaní úspešný. Otázka, na základe ktorej žiada žalobca pripustiť nie je otázkou, ktorá má všeobecný dopad.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.