Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Er/391/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti povinnému v 1. rade: L. F.Á., G.. X.X.XXXX, V. XXX/ XX, XXX XX L. a povinnému v 2. rade: W. F., G.. XX.X.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky vo výške 3.452,37 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Patríciovi Baďurovi trovy exekúcie v sume 130,42 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Levice poverením zo dňa 21.8.2009 č.k. -15 poveril súdneho exekútora JUDr. Patrícia Baďuru so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Viedenská cesta 5, vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Erikom Končokom so sídlom v Bratislave pod č.k. zo dňa 22.1.2008 a návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie vyššie uvedenej sumy.

Súdny exekútor podal na tunajší súd podnet na preskúmanie exekučného konania v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

V exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2008 a vykonateľnosť dňa 13.2.2008, bola povinným uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 104.006,- Sk (3.452,37 eura) spolu s príslušenstvom, zmenkovou odmenou a trovami rozhodcovského konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia ako aj zo samotnej úverovej zmluvy vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000056144 dňa 28.9.2006, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 35.010, -Sk. Poskytnutú pôžičku sa povinný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 1.945,-Sk spolu s odplatou za poskytnutý úver celkove v sume 70,020,- Sk. Na zabezpečenie svojej pohľadávky vystavil oprávnený zmenku. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne a včas neplnil. V rozsudku sa ďalej uvádza, že nakoľko povinný nehradil zmenkovú pohľadávku v deň splatnosti zmenky, uplatnil si oprávnený aj príslušenstvom zmenkovej sumy. V odôvodnení predmetného rozsudku je uvedené, že príslušnosť rozhodcovského súdu na prejednanie danej veci je daná v zmysle článku 18 zmluvy ( všeobecné obchodné podmienky).

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Z ustanovenia Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK) plynie, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Účinky právoplatného rozsudku v nie sú upravené. Teória však rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti: tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov (pre určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Už z vyššie uvedeného vyplýva, že materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Medzi takéto výnimky patria aj mimoriadne opravné prostriedky a aj ustanovenie § 45 ZoRK. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekonal nad rozsah zákona.

Ak bolo podľa zákona o rozhodcovskom konaní zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Súd dospel k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou (vzhľadom na všeobecnú úpravu o spotrebiteľských zmluvách, najmä , konkrétne ), pretože ju uzavrel dodávateľ - veriteľ, vyplýva to z obsahu zmluvy a z výpisu z obchodného registra veriteľa- poskytovateľa úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľom - dlžníkom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravenej zmluvy o úvere. Zmluva o úvere predstavuje vopred pripravený formulár, ktorý je určený veľkému počtu dlžníkov.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa účinného do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tento právny predpis v ust. definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Ustanovenia Zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol. Osobitne dojednané boli len ustanovenia, ktoré sú v zmluve hrubo vyznačené, ide predovšetkým o výšku pôžičky, počet splátok, RPMN. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, čo je možné zistiť z výpisu z obchodného registra. Povinný vystupuje v zmluve ako spotrebiteľ, čo jednoznačne vyplýva z obsahy zmluvy. Výkladom úpravy v treba dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ochrana podľa ustanovení je širšia ako ochrana podľa zákona o spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách majú kogentnú povahu. Iné odlišné dojednania o tom, že vzťahy z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami sú neplatné. Ak by boli pochybnosti o obsahu tejto zmluvy, tak platí zák. ust. , že v prípade pochybností platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa, teda povinnú osobu priaznivejší.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia.

V sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Tieto zákonodarca neustále dopĺňa. Pod písmenom r) je od 1.3.2010 uvedená ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka, teda ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To, že v tzv. zmluve o úvere, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným bola dojednaná rozhodcovská doložka vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, konkrétne v čl. 18.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa prvá veta , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods.1, smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle prvá veta nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka je súčasťou VOP. V zmysle bodu 18.1 Všeobecných obchodných podmienok sa banka a klient dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi.

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky v bode 18. VOP bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( prvá veta ). Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá (účinného od 1. apríla 2004 okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval , okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. O takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež smernice 93/13/EHS.

Z dôvodov existencie vyššie uvedenej neprijateľnej podmienky v úverovej zmluve, ktorá bola podkladom k vydaniu exekučného titulu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a teda vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa § 196 cit. zákona, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v sume 166,27 eura, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora podľa vyhl. č. určených paušálnou sumou za 35 úkonov exekučnej činnosti (konkrétne za: žiadosť o vydanie poverenia, zisťovanie prostredníctvom internetu, či je na majetok povinného vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia, lustrácia prostredníctvom internetu v Notárskom centrálnom registri záložných práv, lustrácia prostredníctvom internetu - ŽR, lustrácia prostredníctvom internetu - Štatistický register, lustrácia prostredníctvom internetu cez kataster portál, upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, príkaz prikázaním pohľadávky z účtu - 8 krát, upovedomenie- zrážky z dôchodku, príkaz na začatie exekúcie. zrážky zo mzdy, exekučný príkaz

- zrážky z dôchodku, , upovedomenie- zrážky zo mzdy, príkaz na začatie exekúcie- zrážky zo mzdy, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - 14 krát) a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. - 22,36 eura (poštovné -19,04 eura a zakladanie pošty, úschova a evidencia registrov - 3,32 eura) spolu 138,56 eura + DPH vo výške 27,71 eura.

Podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1. mája 2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

d) doručenie exekučného príkazu

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní

g) každé zisťovanie bydliska povinného

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy

i) každé zisťovanie účtu povinného

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods.1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet povinného.

V rámci paušálnej odmeny uplatnenej podľa § 14 cit. vyhl. súd priznal odmenu za doručovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu iba raz, nakoľko z gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) vyhlášky vyplýva, že paušálnu odmenu 3,32 eura nie je možné uplatniť za každé uskutočnené doručenie, tak ako je to v prípadoch uvedených v § 15 ods. 1 písm. g), h), i), j). Zároveň chce súd poukázať na nehospodárnosť vo výkone exekúcie a to pri viacerých úkonoch súdneho exekútora. Súdny exekútor si vo svojom vyúčtovaní trov uplatnil paušálnu odmenu za doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v počte 8 x 3,32 eura a to napriek tomu, že nemal preukázané, že povinný má v daných bankových subjektoch zriadené účty.

Súd exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 3,32 eura a to za zakladanie došlej pošty do spisu a úschova a evidencia registrov ukončených spisov, nakoľko tento výdavok súdny exekútor nepreukázal a podľa mienky súdu sú tieto úkony súčasťou administratívnej práce, ktorej ocenenie je v zmysle ust.§ 25 cit. vyhl. už zohľadnené v odmene exekútora.

Po preštudovaní exekučného spisu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 130,42 eura, ktoré pozostávajú z odmeny a vyhl. č. vo výške 89,64 eura (27 x 3,32 eura) a z náhrady hotových výdavkov vo výške 19,04 eura (poštovné) podľa cit. vyhlášky, spolu 108,68 eura+ DPH vo výške 21,74 eura.

Vzhľadom na to, že súd považoval zastavenie exekúcie za zavinené oprávneným, nakoľko tento podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol v rozpore so spotrebiteľským právom, súd uložil oprávnenému v súlade s ustanovením EP povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelné trovy exekučného konania vo výške 130, eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 4 písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.