Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-161-2012.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12P/161/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, proti odporcovi: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo H. U., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a S. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F. K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. K., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. X, r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2012, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom s odôvodnením, že od roku 1997 nežijú v spoločnej domácnosti, od uvedenej doby spolu neudržiavajú žiadne vzťahy ani s navrhovateľkou. Z manželstva účastníkov sa narodili dve deti, ktoré sú už plnoleté.
Riadne predvolaný odporca sa k doručenému návrhu nevyjadril a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, súd preto pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti s poukazom na § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni príslušníci.
Z potvrdenia Mestského úradu Hlohovec zo dňa 25.10.2012 súd zistil, že posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v F. Q. X. I.. Č.. XXXX/XX.
S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od roku 1997, kedy sa aj s (v tom čase maloletými) deťmi odsťahovala k jej rodičom do obce W.. Príčinou nezhôd v manželstve bolo podľa nej to, že odporca nadmerne požíval alkohol a bol voči nej agresívny. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 9Nc 401/96-12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.1996, boli (v tom čase maloleté) deti účastníkov zverené do starostlivosti navrhovateľky a odporcovi bola uložená povinnosť platiť na ne výživné. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od roku 1997 už spolužitie s odporcom neobnovili. V dôsledku odlúčenia
ktoré trvá viac ako 15 rokov došlo k ochladnutiu akýchkoľvek citových väzieb z jej strany k odporcovi. Od roku 1997 sa s odporcom stretli asi dvakrát, keď prišiel pozrieť deti. Minimálne od uvedeného času spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, nemá o odporcovi žiadne informácie, ani jeden z účastníkov sa nesnažil manželstvo obnoviť. Manželstvo si tak neplní žiadnu zo svojich funkcií.
Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva aj z dôvodu, že formálne manželstvo jej komplikuje bežný život pri vybavovaní úradných záležitostí, nakoľko všetky úrady ju stále berú ako vydatú a žiadajú od nej informácie aj za odporcu, ktorými však ona nedisponuje.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, pričom prihliadol najmä na trvanie ich spolužitia, vzájomný vzťah účastníkov, stanovisko k perspektíve ďalšieho trvania manželstva a dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne a trvalo rozvrátené a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia; manželstvo už neplní svoj účel. Za tohto stavu, aj s prihliadnutím na vyjadrenie navrhovateľky, súd nevidí možnosť či perspektívu obnovenia manželského spolužitia, preto manželstvo rozviedol. Navrhovateľka odmietla možnosť obnovenia spolužitia s odporcom, pričom však ani samotný odporca, ktorý mal možnosť sa k návrhu vyjadriť, hoci aj písomne, tak neurobil resp. neoznámil súdu, že by s rozvodom nesúhlasil. Nakoľko manželstvo dlhodobo (od r. 1997) jednoznačne neplní žiadnu zo svojich funkcií, ako sú uvedené vo vyššie citovanom ustanovení Zákona o rodine, súd ho rozviedol, majúc za preukázané že sa jedná o čisto formálny zväzok.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 144 prvá veta O.s.p., nakoľko nezistil odôvodnené okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, pre ktoré by mal niektorému z účastníkov právo na náhradu trov konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )