Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-3149-2007.pdf
PDF · 65.75 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/3149/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: JUDr. Marián Janec, so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008, Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, právne zastúpený advokátom: Mgr. Pavol Karman, Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, proti povinnému: N. G., T.. XX.XX.XXXX, XXX XX F. XXX/X (F. S. XX.XX.XXXX), takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 27.11.2007, exekučného titulu
- platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, č.k. 7Ro/38/2007 zo dňa 22.02.2007 a žiadosti súdneho exekútora súd vydal poverenie č. 5511 035814 * dňa 02.01.2008.
Podaním doručeným súdu dňa 16.12.2010 súdny exekútor navrhol, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z podnetu exekútora, ako aj z vlastnej činnosti mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 18.07.2009. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil uvedeným dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania. Ďalej mal súd zistené, že predmetné dedičské konanie súd rozhodnutím zo dňa 09.02.2010 zastavil pre nemajetnosť. Na základe tohto rozhodnutia je zrejmé, že povinný zomrel nemajetný, a teda majetok povinného už pred jeho smrťou nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku) a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6 M Cdo 11/2011 z 29. februára 2012.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov exekúcie vychádzal z vyjadrenia súdneho exekútora doručeného súdu dňa 29.01.2013, ktorý uviedol, že nežiada rozhodnúť o trovách exekúcie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť má súd za to, že súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil, preto mu náhradu trov exekúcie nepriznal.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.