Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/271/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava proti žalovanému: v 1. rade L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. B. XXX/XXX a v 2. rade L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. B. XXX/XXX, o zaplatenie 528,27 eur s príslušenstvom, takto:

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaným sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.07.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 528,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 280,69 eur od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 08.12.2006 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaní, uzatvorili dňa 25.05.2004 Zmluvu č. 78052521 v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej Zmluvy, poskytla Všeobecná úverová banka úver žalovanému. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca si so žalovanými nedohodol predĺženie konečnej splatnosti úveru. Zmluva obsahovala všetky znaky a spĺňala všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až . Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, čím porušil svoje povinnosti podľa Zmluvy, postupca vypovedal zmluvu o úvere a žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 528,27 eur, ktorá pozostávala z istiny 280,69 eur, riadneho úroku 57,05 eur, úroku z omeškania 1,49 a ostatného príslušenstva a poplatkov 189,04 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorým Všeobecná úverová banka, a.s., deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu. Žalovaní v 1. a 2. rade uznali uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku podľa a nasl. . Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa 09.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku. Žalovaní ku dňu podania návrhu uhradili sumu 0,00 eur.

Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a vzniesli námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Žiadosťou o flexipôžičku zo dňa 21.05.2004, Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 25.05.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, Zmluvou o postúpení pohľadávok II. zo dňa 08.12.2006 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom a Prílohou k tejto zmluve, Dohodami o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.12.2009, pokusmi o zmier zo dňa 04.07.2012. Ďalej vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, písomným podaním žalovaného v 1. rade zo dňa 9.1.2013, písomnými podaniami žalobcu zo dňa 10.1.2013, zo dňa 23.1.2013 spolu s prílohami, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že niekedy začiatkom alebo v strede týždňa, počas pracovnej doby, za nimi prišiel jeden pán, ktorý ich žiadal o podpísanie papierov, do ktorých im bolo umožnené nahliadnuť. Potvrdili, že na týchto dohodách sa nachádzajú ich podpisy. Vysvetlil im, že by bolo dobré, keby splácali aspoň po 20 eur, a keďže žalovaný v 1. rade bol po úraze a nezamestnaný, mu to podpísal bez toho, aby to nejako bližšie čítal. Ako udávajú žalovaní, zamestnanec žalobcu ich nijako nepoučil o tom, že podpisujú uznanie premlčanej pohľadávky. Zdržal sa najviac 15 minút, pričom hneď po podpísaní, vzal dohody a odišiel preč. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť a vzniesli námietku premlčania, zriekli sa práva na náhradu trov konania.

Dňa 20.12.2009 boli uzatvorené Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2 rade. V článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 280,69 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 0,00 eur. V článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalovaná v 2. rade podpísala dohodu ako osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasl. .

Postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.05.2004 v súlade s ust. a nasl. o spotrebiteľských úveroch o poskytnutí flexipôžicky (ďalej len „“), na základe ktorej sa postupca zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých v a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, odplatu za poskytnutie za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa . Takto bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 829,85 eur (25.000,-Sk), s lehotou splatnosti 24 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou 41,39 eur (1246,89,-Sk), pričom dátum prvej splátky bol 25.06.2004 a poslednej splátky dňa 25.05.2006. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 24,90 eur (750,-Sk), poplatok za I. upomienku vo výške 9,96 eur (300,- Sk), poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 16,60 eur (500,-Sk), poplatok za vedenie úverového účtu 1,33 eur (40 ,-Sk) / mesačne, poplatok za poistenie úveru 3,29 eur (99,-Sk) /mesačne.

V Článku II. bod 2. , dlžník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej , s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou .

Súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, ktoré bližšie upravovali vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k príslušným údajom v úverovej , pokiaľ nie sú upravené priamo v úverovej (Článok I bod. 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. ( ďalej len ,,VOP“).

Podľa Článku II bod. 1 VOP banka poskytne spotrebný úver na osobný účet klienta vo VÚB, a.s., resp. na účet oprávnenej osoby, v termíne stanovenom v úverovej po splnení podmienok vyplývajúcich z typu zabezpečenia vyznačeného v úverovej .

V zmysle Článku III. bod 1. VOP, spotrebné úvery sú úročené na základe pevnej úrokovej sadzby. Pevná úroková sadzba je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenia úveru. Výška pevnej úrokovej sadzby sa nemení po celý čas splácania úveru.

Podľa Článku III. bod 2. a 3. VOP v prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% p.a.(za rok) nad rámec úrokovej sadzby uvedený v úverovej a poplatok za odoslanie upomienky vo výške podľa platného Cenníka VÚB, a.s., v deň účtovania príslušného poplatku. Dlžník sa zaväzuje platiť počas doby trvania úverového vzťahu poplatok za vedenie účtu v zmysle platného Cenníka VÚB, a.s.

Z Článku IV. bod 1., 2. a 3. VOP vyplýva, že dlžník sa zaväzuje platiť splátky úveru na úverový účet, vedený v príslušnej pobočke banky. Lehota splatnosti spotrebného úveru je uvedená v úverovej spravidla v mesiacoch. Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej v úverovej každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru.

Podľa Článku IV. bod 7. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri plnení určí inak.

V zmysle Článku VII. bod 1. písm. a) VOP, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou, ak dlžník je v omeškaní s úhradou vyše dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšie než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od o poskytnutí úveru.

Podľa Článku IX. bod 2 VOP, zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej , prípadne v týchto obchodných podmienkach sa riadia všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na dohodnutý zmluvný vzťah.

Podľa predloženej o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 spolu s jej prílohou, kde je uvedené meno a priezvisko žalovaného v 1. rade spolu s číslom úverového účtu, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Všeobecná úverová banka, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.

Z prílohy k o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 08.12.2006 vyplýva, že pohľadávka voči žalovanému bola zosplatnená dňa 06.04.2006.

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 04.07.2012, označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 731,71 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 280,69 eur, neuhradeného zmluvného/ zákonného úroku vo výške 203,44 eur a riadneho úroku vo výške 247,58 eur.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia , predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Ako vyplýva z . a . zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou sa podľa tohto zákona rozumie , ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú ;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Z v znení účinnom v čase uzavretia vyplýva, že spotrebiteľskými sú kúpna , o dielo alebo iné odplatné upravené v ôsmej časti tohto zákona a podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie .

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle , spotrebiteľské nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských sú neplatné.

Z a vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

Ako vyplýva z , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia . Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Z je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa ).

V zmysle , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným v. 1 rade bola uzavretá o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej sa postupca zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých v a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, odplatu za poskytnutie za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa .

Následne bola pohľadávka z tejto postúpená o postúpení na žalobcu, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami , preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská .

Nepochybne uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe , ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou . Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok , ak celkové hodnotenie naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú . Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v , ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou . Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu súdneho konania vzniesli námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Z prílohy k o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 vyplýva, že splatnosť celej pohľadávky žalobcu nastala dňa 06.04.2006.

Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení , ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej aplikovať, začala plynúť dňa 7.4.2006 a uplynula dňa 07.04.2009.

Keďže žaloba bola žalobcom podaná dňa 30.07.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, súd žalobu žalobcu voči žalovaným zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa a nie štvorročnej podľa na daný vzťah zo spotrebiteľskej , súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení až . Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne , dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovaným aj z titulu toho, že s nimi uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, a z toho, že žalovaní v tomto dokumente prehlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( druhá veta ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej , teda k spotrebiteľskej , z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských , teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania, a to z Dohôd o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že záväzok žalovaní uznali dňa 20.12.2009. Ako už bolo uvedené vyššie, pohľadávka žalobcu bola premlčaná už ku dňu 07.04.2009. Žalovaní tak podpísali Dohody o uznaní záväzku až po uplynutí premlčacej doby, teda uznali už premlčaný dlh.

V zmysle príslušných ustanovení je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.

Súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetných dohodách nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle . Aj z výpovede žalovaných vyplýva, že zamestnanec žalobcu im nijako nevysvetľoval obsah dohody, prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. U žalovaných sa zdržal iba veľmi krátku dobu na to, aby si vôbec mohli formulár podrobnejšie preštudovať. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovaných za účelom podpisu dohôd, teda iniciatíva k uzatvoreniu týchto dohôd nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade, že význam obsahu formulára, ktorý podpísali im nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpovede žalovaných o tom, že neboli poučení o tom, že pohľadávka, ktorú mali uznať, bola v čase podpisu premlčaná, súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaných o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohodách o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.12.2009 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie .

Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd žalobu podanú na tunajšom súde dňa 30.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, voči žalovaným zamietol.

Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaní ako spotrebitelia zhoršili svoje zmluvné postavenie v rozpore s ustanovením

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely (účinný v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody ( zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.12.2009, ktoré podpísali žalovaní, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanými súd považuje za právne neúčinné, pretože, ako už súd uviedol vyššie, žalovaní nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaní uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovaných nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaných, ktorí v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah ktorého im nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovaných v mieste ich trvalého bydliska je nepochybná, keď ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaných. V dôsledku takéhoto konania mohli byť žalovaní konfrontovaní rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovaných v ich správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovaných, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanými vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jeho zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaní nemali vedomosť.

Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem na úhrade záväzku žalovanými, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať osobne žalovaných za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany voči žalovaným, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaní splátkový kalendár nedodržiavali a tým sa stal splatným celý žalovanými uznaný dlh, podal žalobu po viac ako dvoch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za celé obdobie od účinnosti postúpenia predmetnej pohľadávky. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovaným na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku budú musieť žalovaní uhradiť.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa . Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.12.2009, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 06.04.2006. Žalobca podal žalobu na súde dňa 30.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola vznesená dôvodne, preto súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa ( v platnom znení, ďalej len „“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle Žalovaní, ktorí boli vo veci plne úspešní, zriekli sa práva na náhradu trov konania, preto im súd ani náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.