Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-28-2008.pdf
PDF · 137.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/28/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľa: F. P., M.. X.X.XXXX, Q. W. XX, A. proti odporcovi: Zentiva, a.s., so sídlom Nitrianska 100, 920 27 Hlohovec, IČO: 31 411 771, právne zastúpený spoločnosťou Allen & Overy Bratislava s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava o náhradu mzdy v sume 96.256,56 eur (pôvodne 2.899.825,- Sk) s príslušenstvom, o určenie platnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy, o povinnosti odporcu vypočítať náhradu mzdy od 6.6.1997 a o zaplatenie tejto mzdy od 23.7.1997 s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrhy navrhovateľa sa zamietajú.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.878,17 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 1.2.2005 domáhal náhrady mzdy v sume 2.899.825,- Sk s príslušenstvom za obdobie od 1.1.1982 do 6.6.1997 a náhrady trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že v uvedenom období bol nesprávne zaradený v tarifnej triede T 13, hoci mal byť v zmysle Výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí ČSFR z 12.9.1984 č.j. 51-12430-3156, podľa ustanovenia prílohy č. 2, časti III oddielu I A, bodu 6 správne zaradený v tarifnej triede T 15, čím mu vznikla škoda na plate, pričom zo strany odporcu išlo o úmyselne spôsobenú škodu, nakoľko odporca mal vo svojich radoch tím expertov na pracovnoprávne vzťahy. Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 7.2.2005 domáhal rozšírenia žaloby o určenie, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982 je naďalej právoplatná vrátane mzdových nárokov z nej vyplývajúcich. V odôvodnení návrhu uviedol, že odporca s navrhovateľom uzavrel pracovnú zmluvu dňa 3.11.1980, ktorá bola následne zmenená dohodou o zmene pracovného pomeru zo dňa 1.1.1982, ktorú považuje naďalej za platnú. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.3.1997, ktorá mu bola doručená dňa 27.3.1997 a ktorý pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby po skončení práceneschopnosti dňa 3.7.1998, napadol navrhovateľ na Okresnom súde Trnava, ktorý v konaní pod sp. zn. 13C 11/98 žalobu o neplatnosť výpovede zamietol. Navrhovateľ namietal, že výpoveď mu bola daná odporcom z takej funkcie, na ktorú nemal uzavretú pracovnú zmluvu.
Okresný súd Trnava v danej právnej veci uznesením č.k. 26C 9/05 -61 zo dňa 11.2.2005 pripustil doplnenie petitu návrhu o určenie, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982 je naďalej právoplatná v rátane mzdových nárokov z nej vyplývajúcich.
V rámci prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec dňom 1.1.2008 postúpená na Okresný súd Piešťany,
Okresný súd Piešťany po vykonanom dokazovaní výpoveďou navrhovateľa, písomnými vyjadreniami účastníkov, pripojenými spismi Okresného súdu Trnava sp. zn. 15C 118/90 a sp. zn. 13C 11/98, stupnicami mzdových taríf, prílohou č. 2 k výnosu č. 51-12430-3156, mzdovými tarifami platnými od 1.4.1996, kolektívnou zmluvou právneho predchodcu odporcu z roku 1997, pracovnou zmluvou navrhovateľa, upovedomením o ustanovení osobitnej komisie, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, funkčnými a platovými zaradeniami, stanovením prémiových ukazovateľov, návrhmi funkčného zaradenia, priznaniami osobného ohodnotenia, popisom pracovnej činnosti, uvoľnením z funkcie a menovaním do novej funkcie, žiadosťou o náhradu mzdových nárokov z 13.9.1990 a zo 17.10.1990, uvoľňovacím dekrétom, skočením pracovného pomeru výpoveďou, vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/28/2008 -129 zo dňa 8.6.2010, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/238/2010 -177 zo dňa 31.1.2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd nerozhodol o návrhu navrhovateľa na rozšírenie návrhu doručeného súdu dňa 25.3.2010.
Súd uznesením č.k. 5C/28/2008 -196 zo dňa 3.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2013, pripustil rozšírenie návrhu o uloženie povinnosti odporcovi vypočítať podľa príslušných platných mzdových predpisov výšku náhrady mzdy za obdobie od 6.6.1997 až do doby umožnenia navrhovateľovi naďalej vykonávať prácu podľa platnej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982 a o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť vypočítanú náhradu mzdy do 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 23.7.1997 do umožnenia navrhovateľovi naďalej vykonávať prácu.
Predmetom tohto konania sa tak stali štyri nároky navrhovateľa, o ktorých rozhodoval súd.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Voči uplatňovaným mzdovým nárokom navrhovateľa vzniesol námietku premlčania, vo vzťahu k určeniu platnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy namietal, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení a ani ďalšie nároky navrhovateľa nepovažoval za dôvodné.
Súd doplnil dokazovanie výpoveďou navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu odporcu a zistil tento skutkový stav veci :
Navrhovateľ s odporcom dňa 3.11.1980 uzavreli pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej navrhovateľovi dňom 3.11.1980 vznikol pracovný pomer u odporcu v pozícii vedúceho metodika informačnej sústavy s miestom výkonu práce v Hlohovci a funkčným platom v triede T 11.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982 došlo k zmene pracovnej zmluvy navrhovateľa vo funkčnom a platovom zaradení a navrhovateľ bol zaradený ako vedúci útvaru IS s výkonom práce na ekonomickom úseku a bola mu priznaná platová trieda T 13. Listom zo dňa 4.1.1982 odporca navrhovateľovi oznámil funkčné a platové zaradenie s tým, že dňom 1.1.1982 bol navrhovateľ zaradený do funkcie vedúceho útvaru IS v platovej triede T 13 s platom 3.600,- Kčs. Listom zo dňa 29.1.1982 odporca navrhovateľovi oznámil stanovenie prémiových ukazovateľov, kde po splnení vymedzených úloh stanovil navrhovateľovi za prvý štvrťrok 1982 prémiu 24%. Na základe návrhu funkčného, platového zaradenia a osobného ohodnotenia zo dňa 6.6.1985 bolo odporom navrhovateľovi dňa 11.6.1985 oznámené, že ho zaraďujú dňom 1.7.1985 do funkcie vedúci OIS v platovej triede T 13 s platom 3.880,- Kčs. Listom zo dňa 1.12.1987 odporca navrhovateľovi oznámil, že ho dňom 1.12.1987 zaraďuje do funkcie vedúci odboru IS v platovej triede T 13 s platom 4.050,- Kčs. Listom zo dňa 1.7.1988 odporca navrhovateľovi oznámil, že ho dňom 1.7.1988 zaraďuje do funkcie vedúceho útvaru informačnej sústavy v platovej triede T 13 s platom 4.220,- Kčs. Na podanie navrhovateľ dopísal, že nesúhlasí s T 13, je to v rozpore s pracovnou zmluvou. V popise pracovných činností navrhovateľa u odporcu zo dňa 1.7.1988, kde navrhovateľ opravil dátum na 1.7.1982, bola vymedzená tarifná trieda 13, pričom navrhovateľ v poznámke uviedol, že nesúhlasí s T 13, lebo je v rozpore s pracovnou zmluvou, kde za poznámku navrhovateľa bolo dopísané, že nie je v rozpore.
Listom zo dňa 29.12.1989 odporca navrhovateľovi oznámil, že ho dňom 2.1.1990 uvoľňuje z funkcie vedúceho útvaru informačnej sústavy a menovacím dekrétom zo dňa 29.12.1989 ho súčasne dňom 2.1.1990 menoval do funkcie vedúceho odborného ekonóma pre rozbory a štatistiku. Listom zo dňa 1.1.1990 odporca navrhovateľovi oznámil, že ho dňom 1.1.1990 zaraďuje do funkcie vedúceho odborného ekonóma v platovej triede T 13 s platom 4.220,- Kčs, čo navrhovateľ prevzal dňa 14.1.1990.
Navrhovateľ sa neplatnosti prevedenia na funkciu vedúceho odborného ekonóma pre rozbory a štatistiku dňom 2.1.1990 a náhrady rozdielu mzdy od 1.1.1990 domáhal na súde, pričom konanie sa viedlo na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 15C 118/90, v ktorom bolo rozsudkom č.k. 15C 118/90 -40 zo dňa 29.6.1990, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.1990, určené, že odvolanie navrhovateľa z funkcie vedúceho informačnej sústavy zo dňa 29.12.1989 je neplatné, nakoľko funkcia navrhovateľa bola založená pracovnou zmluvou a nie menovaním. Vo vzťahu k uplatňovanej náhrade rozdielu mzdy od 1.1.1990, keďže navrhovateľ zostal zaradený v rovnakej platovej triede, upravil navrhovateľ petit návrhu a domáhal sa len určenia neplatnosti odvolania z funkcie.
Listom zo dňa 13.9.1990 vyzval navrhovateľ odporcu, aby mu umožnil pokračovať v práci podľa platnej pracovnej zmluvy a žiadal doplatiť rozdiel medzi platovou triedou T 13 a T 14 za obdobie od 1.7.1988 do 1.9.1990, na čo odporca listom zo dňa 17.10.1990 odpovedal, že navrhovateľovi doplatí prémie prislúchajúce funkcii vedúceho OIS, ale nároky navrhovateľa ohľadom platovej triedy T 14 neuznáva. Uvoľňovacím dekrétom zo dňa 31.10.1990 odporca navrhovateľa v zmysle § 65 ods. 2 Zákonníka práca dňom 31.10.1990 uvoľnil z funkcie vedúceho útvaru IS, čo navrhovateľ prevzal dňa 23.11.1990 a nesúhlasil s tým. Na základe návrhu funkčného, platového zaradenia a osobného ohodnotenia zo dňa 30.10.1990 bolo odporcom navrhovateľovi dňa 1.11.1990 oznámené, že ho zaraďujú dňom 1.11.1990 do funkcie samostatný odborný ekonóm pre rozbory a metodiku v platovej triede T 11 s platom 3.400,- Kčs, ktorý list navrhovateľ prevzal 20.12.1990 s poznámkou, že nesúhlasí. Na základe návrhu funkčného, platového zaradenia a osobného ohodnotenia zo dňa 1.7.1992 bolo navrhovateľovi navrhnuté zaradenie ako referent V. v platovej triede 9 s platom 5.550,- Sk. Od 1.2.1993 bolo navrhovateľovi priznané osobné ohodnotenie v sume 1.500,- Sk a od 1.6.1995 bolo navrhovateľovi priznané osobné ohodnotenie v sume 2.300,- Sk.
Odporca písomnou výpoveďou zo dňa 24.3.1997 skončil s navrhovateľom pracovný pomer dojedaný dňa 3.11.1980 podľa § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce z dôvodu, že sa stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie GR č. 6/97 zo dňa 21.3.1997, ktorým došlo k zníženiu stavu zamestnancov z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce na útvare informačnej sústavy. Navrhovateľ výpoveď prevzal dňa 27.3.1997. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu sa mal v zmysle doručenej výpovede skončiť podľa ustanovení Zákonníka práce účinných v čase výpovede dňom 30.6.1997. Navrhovateľ však dňa 6.6.1997 nastúpil dlhodobú práceneschopnosť, ktorá trvala prerušovane čerpaním dovolenky a kúpeľnej liečby navrhovateľom do 30.6.1998. Navrhovateľ listom zo dňa 23.6.1997 oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu sa tak skončil dňom 3.7.1998, po uplynutí výpovednej doby predĺženej dlhšie trvajúcou práceneschopnosťou navrhovateľa.
Navrhovateľ sa neplatnosti výpovede a náhrady mzdy od 23.6.1997, teda od oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do umožnenia pokračovať v práci, domáhal na súde, pričom konanie sa viedlo na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13C 11/98, v ktorom bol čiastočným rozsudkom č.k. 13C 11/98 -90 zo dňa 16.11.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2001 po potvrdení odvolacím súdom, zamietnutý návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti výpovede, nakoľko navrhovateľ nepodal návrh na určenie neplatnosti výpovede v zákonnej prekluzívnej lehote. Následne Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 13C 11/98 -243 zo dňa 5.5.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2006 po potvrdení odvolacím súdom, zamietol návrh navrhovateľa na náhradu mzdy od 23.6.1997 z neplatného skončenia pracovného pomeru, nakoľko návrh na určenie neplatnosti výpovede bol zamietnutý. Podaním vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C 11/98 doručeným súdu dňa 10.3.1998 sa navrhovateľ okrem už vyššie uvedených žalovaných nárokov v tomto konaní domáhal aj náhrady úmyselne spôsobených škôd na zárobku nesprávnym platovým zaradením v platovej triede T 13 do výšky platovej triedy T 15 vrátane osobného ohodnotenia a prémií, a to od doby zaradenia do funkcie vedúceho útvaru informačnej sústavy v zmysle platnej pracovnej zmluvy a jej dodatku zo dňa 1.1.1982. Následným podaním doručeným súdu dňa 23.11.1999 navrhovateľ vyčíslil svoje mzdové nároky za 10
rokov spätne od podania žaloby, teda od 10.3.1988, ako rozdiel medzi priznanou platovou triedou T 13 a platovou triedou T 15 za obdobie od 10.3.1988 do 23.6.1997 v celkovej sume 2.778.074,- Sk. Ďalšími podaniami, okrem iného i zo dňa 20.12.1999 sa navrhovateľ opätovne domáhal náhrady mzdy za obdobie od 10.3.1988 do 23.6.1997 v sume 2.875.425,- Sk z titulu nesprávneho platového zaradenia a tiež poukázal a to, že odporca musel vedieť ako má postupovať pri zaradení tohto ktorého pracovníka do príslušnej funkcie a príslušnej tarifnej triedy v zmysle platných predpisov. Odporca podaním doručeným súdu dňa 17.1.2000 navrhol zmenu petitu návrhu v časti mzdových nárokov z namietaného neplatného odvolania z funkcie v roku 1990 a z údajného nesprávneho platového zaradenia nepripustiť, nakoľko táto zmena petitu návrhu skutkovo nesúvisí s určením neplatnosti skončenia pracovného pomeru a mzdovými nárokmi s tým súvisiacimi. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 13C 11/98 -192 zo dňa 16.12.2003 nepripustil zmenu návrhu navrhovateľa, ktorý podaním doručeným na súd dňa 20.12.1999 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie doplatku mzdy za obdobie od 10.3.1988 do 23.6.1997 a nepripustil zmenu návrhu, ktorú žiadal navrhovateľ podaním doručeným na súd dňa 22.8.2003 a ktorou žiadal určiť, že výpovedná doba odo dňa doručenia výpovede 27.3.1997 trvá. Voči tomuto uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie, ktoré bolo odvolacím súdom odmietnuté, nakoľko odvolanie nebolo prípustné.
Podľa ustanovenia prílohy č. 2, časti III oddielu I A, bodu 6 Výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí ČSFR z 12.9.1984 č.j. 51-12430-3156, vedúci vnútropodnikových útvarov s komplexnou problematikou a veľkým rozsahom činnosti, ktorá je závislá na hľadiskách určujúcich kategóriu organizácie, sa zaradí o štyri až päť tarifných tried nižšie ako vedúci príslušných organizácií.
Navrhovateľ vo výpovedi k odporcom vznesenej námietke premlčania mzdových nárokov uviedol, že o svojom nároku na náhradu škody pre nevyplatenú časť mzdy sa dozvedel, až keď mu bol z nadriadeného orgánu doručený výnos vydaný Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12.9.1984 o zaradeniach do tried vedúcich organizácii. O tomto výnose, resp. o tom, že má byť zaradený do inej platovej triedy sa dozvedel až dňa 1.2.2005, keď si dôkladne preštudoval všetky doklady a zistil, že bol nesprávne zaradený do platovej triedy. Orientačne o tomto vedel už v čase, keď chodil na porady v priebehu rokov 1999 až 2000, kedy mu iný vedúci hovorili, že majú inú platovú triedu. Od odporcu ako zamestnávateľa požadoval prehodnotenie jeho zaradenia, čo mu bolo zamietnuté. Už v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 13C 11/98 predpokladal, že je nesprávne platovo zaradený, ale definitívne sa to dozvedel až pri štúdiu materiálov pri podaní návrhu, čo si aj uplatnil návrhom zo dňa 1.2.2005 v tejto právnej veci. U odporcu bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy od 3.11.1980 až do ukončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.3.1997, ktorú prevzal 27.3.1997 a pracovný pomer mu skončil po ukončení práceneschopnosti, ktorá trvala asi rok. To že ho zamestnávateľ jednoznačne úmyselne zaraďoval do inej platovej triedy vyplýva z toho, že už počas trvania pracovného pomeru mu odporca uvádzal, že má správne platové zaradenie, s čím on nesúhlasil, a to ani s náplňou práce ani platovou triedou. Odporcu požiadal o zaradenie do vyššej platovej triedy, čo mu neuznali, teda odporca musel vedieť, že ho nesprávne zaraďuje. Toto mu bolo listom zo dňa 17.10.1990 oznámené ekonomickou námestníčkou I.. T., kde bolo uvedené, že jeho nároky na zaradenie do platovej triedy 14 neuznávajú. Ešte predtým, to bolo uvedené v popise pracovnej činnosti, ktorý podpísal I.. U., kde uviedol, že platová trieda nie je v rozpore, čo bolo uvedené dňa 1.7.1988 kde on uviedol, že s priznanou platovou triedou nesúhlasí. V podstate sa už dňa 17.10.1990 dozvedel, že odporca mu neuznáva vyššiu platovú triedu. Navrhovateľ doplnil, že konanie v tejto právnej veci je pokračovaním konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C 11/98, preto sa jeho nárok na náhradu mzdy nemohol premlčať. Navrhovateľ neuznáva, že mu odporca dal platne výpoveď z pracovného pomeru, jeho pracovná zmluva nebola zrušená a je naďalej právoplatná, pričom pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z priemerného zárobku, preto žiada od odporcu, aby mu vypočítal výšku náhrady mzdy od 6.6.1997 a takto vypočítanú náhradu mzdy s príslušenstvom mu od 23.6.1997 uhradil. Navrhovateľ k naliehavému právnemu záujmu na určení, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982 je právoplatná vrátane nárokov z nej vyplývajúcich uviedol, že naliehavý právny záujem na tomto určení má z dôvodu, že pracovná zmluva s odporcom je do dnešného dňa platná, nakoľko nebola ukončená. Pracovný pomer, ktorý s ním odporca skončil výpoveďou, skončil z inej vymyslenej funkcie a neskončil ho s ním. Navrhovateľ sa domnieva, že pracovnú zmluvu má naďalej právoplatnú. Podľa neho výpoveď s ním nebola zo strany odporcu uskutočnená, nakoľko výpoveď bola daná nejakému F. P., ktorý mal iné pracovné zaradenie. Má naďalej platnú pracovnú zmluvu, pričom neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nedomáhal, nakoľko toto konanie už bolo skončené a rozhodnuté,
preto rozšíril petit návrhu, aby bolo rozhodnuté že dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 1.1.1982 je naďalej právoplatná.
Odporca podaním doručeným súdu dňa 7.3.2005 a dňa 4.6.2010 vo vzťahu k mzdovým nárokom navrhovateľa vzniesol námietku premlčania, nakoľko na uplatnenie tohto nároku sa podľa neho vzťahuje premlčanie v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Na tejto námietke premlčania odporca zotrval. K návrhu na určenie, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy je naďalej platná odporca uviedol, že na danom právnom určení navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem z dôvodu, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu platne skončil. I keby sa navrhovateľ domohol určenia platnosti tejto dohody o zmene pracovnej zmluvy, nároky z nej by boli premlčané.
Podľa § 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom do 31.12.1984, pri účasti občanov na spoločenskej práci vznikajú medzi občanmi a socialistickými organizáciami pracovnoprávne vzťahy. Tieto vzťahy upravuje predovšetkým Zákonník práce.
Podľa § 187 ods. 1, 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom do 31.12.1988, organizácia zodpovedá pracovníkovi za škodu, ktorá mu pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním vznikla porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám socialistického spolužitia. Organizácia zodpovedá pracovníkovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh organizácie pracovníci konajúci v jej mene (§ 9 a 10).
Podľa § 189 ods. 1 prvá veta zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom do 31.12.1988, organizácia je povinná nahradiť pracovníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, pokiaľ škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonní práce v znení účinnom od 1.7.1975 do 1.4.2002, nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil v rozhodcovskej komisii alebo na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči komu sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.
Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 1.7.1975 do 1.4.2002, lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
Podľa § 263 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 1.7.1975 do 31.12.1988, jednoročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatní do troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, do desiatich rokov odo dňa, keď škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 263 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 1.1.1989 do 1.4.2002, lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z vykonaného dokazovania vzhľadom na vznesenú námietku premlčania mzdových nárokov navrhovateľa za obdobie od 1.1.1982 do 6.6.1997 a vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení platnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982 vrátane mzdových nárokov z nej vyplývajúcich, súd vyvodil právny záver, že tieto návrhy navrhovateľa nie sú dôvodné.
V prvom rade sa navrhovateľ sa domáhal náhrady mzdy v sume 2.899.825,- Sk s príslušenstvom za obdobie od 1.1.1982 do 6.6.1997, voči ktorému nároku odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, preto sa súd najskôr pred preukazovaním dôvodnosti tohto nároku s ohľadom na predpoklady zodpovednosti za škodu zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Nárok navrhovateľa na náhradu mzdy za obdobie od 1.1.1982 do 6.6.1997 treba považovať za náhradu škody, ktorá navrhovateľovi
vznikla z dôvodu ním tvrdeného nesprávneho platového zaradenia odporcom. Odporca považoval nárok navrhovateľa v tejto časti za premlčaný v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Nárok navrhovateľa na náhradu mzdy z neplatného platového zaraďovania treba posudzovať podľa ustanovení Zákonníka práce účinného v čase predpokladaného vzniku tohto nároku, teda ku dňu 1.1.1982, kedy bol platný a účinný zákon č. 65/1965 Zb. v znení príslušných zmien a dodatkov. Právne vzťahy navrhovateľa ako zamestnanca a odporcu ako zamestnávateľa upravoval § 1 zákona č. 65/1965 Zb. v znení účinnom do 31.12.1984 tak, že tieto vzťahy upravuje predovšetkým Zákonní práce, preto aj otázku zodpovednosti za škodu a jej premlčanie treba posudzovať podľa ustanovení zákona č. 65/1965 Zb. v príslušnom znení. Vzhľadom k tomu, že uplatňovaný mzdový nárok navrhovateľa predstavuje nárok na náhradu škody, ktorá navrhovateľovi postupne vznikala každý mesiac tým, že mu nebola vyplatená mzda podľa uvádzanej vyššej platovej tarify, je potrebné na vznesenú námietku premlčania odporcom aplikovať ustanovenia zákona č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov o premlčaní náhrady škody. Ako súd podotkol uplatňovaná náhrada škody predstavuje postupné mzdové nároky za každý mesiac v období od 1.1.1982 do 6.6.1997, pričom jednotlivé mzdové nároky za každý mesiac treba považovať za samostatné nároky, na uplatnenie ktorých začína plynúť premlčacia doba, len čo sa poškodený dozvedel o výške škody a kto za ňu zodpovedá. Pri premlčaní práva na náhradu škody bola aj v zákone č. 65/1965 Zb. v znení príslušných zmien a dodatkov ustanovená kombinovaná premlčacie doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. K tomuto treba uviesť, že s účinnosťou od 1.1.1989 sa jednoročná subjektívna lehota na náhradu škody zmenila na dvojročnú, pričom dĺžka objektívnych lehôt zostala zachovaná. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je upravený odlišne, pričom začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle na sebe. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Teda ak pri subjektívnej lehote odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas určený pre subjektívnu lehotu a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčí, aj kedy išlo o škodu spôsobenú úmyselne a desaťročná premlčacia lehota by ešte neuplynula. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C 11/98 mal súd preukázané, že navrhovateľ si už v tomto konaní prvý krát podaním zo dňa 10.3.1998 uplatnil náhradu úmyselne spôsobených škôd na zárobku nesprávnym platovým zaradením v platovej triede T 13 do výšky platovej triedy T 15 vrátane osobného ohodnotenia a prémií, a to od doby zaradenia do funkcie vedúceho útvaru informačnej sústavy v zmysle platnej pracovnej zmluvy a jej dodatku, teda odo dňa 1.1.1982, pričom následnými podaniami doručenými súdu dňa 23.11.1999 a dňa 20.12.1999 navrhovateľ tieto svoje mzdové nároky aj vyčíslil avšak len 10 rokov spätne od prvého uplatnenia tohto nároku na súde, teda od 10.3.1988, nakoľko prvý krát takéto podanie urobil 10.3.1998. Vyčíslený nárok navrhovateľa predstavoval rozdiel medzi priznanou platovou triedou T 13 a platovou triedou T 15, do ktorej mal byť podľa neho správne zaradený, za obdobie od 10.3.1988 do 23.6.1997 v celkovej sume 2.778.074,- Sk. Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 13C 11/98 uznesením č.k. 13C 11/98 -192 zo dňa 16.12.2003 nepripustil zmenu petitu návrhu ohľadom vyššie opísaného a vyčísleného nároku navrhovateľa na náhradu mzdy. Z návrhov podaných navrhovateľom v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13C 11/98 mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ mal vedomosť o škode ako o určitej majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že navrhovateľ ako poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, ako aj vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, a to už pri prvom podaní návrhu na súd dňa 10.3.1998 v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C 11/98, kedy si škodu za zárobku z dôvodu nesprávneho platového zaradenia namiesto platovej triedy T 15 do triedy T 13 uplatnil voči odporcovi od 1.1.1982, pričom už podaním doručeným na súd dňa 23.11.1999 aj presne vyčíslil takto spôsobenú škodu, a to za obdobie posledných 10 rokov pred uplatnením jeho nároku na súde, teda od 10.3.1988. Je teda jednoznačne zrejmé, že subjektívna premlčania doba uplatňovaných mzdových nárokov navrhovateľovi začala plynúť najneskôr od 23.11.1999, kedy preukázateľne mal vedomosť o škode, ktorú aj podaním na súd presne vyčíslil a aj o tom, kto za ňu zodpovedá, nakoľko škodu si uplatnil voči odporcovi. Keďže v danom čase bola subjektívna premlčacia doba v zmysle zákona č. 65/1965 Zb. v znení príslušných zmien a dodatkov dvojročná, navrhovateľov nárok na náhradu mzdy sa premlčal vzhľadom na vznesenú námietku premlčania dňom 23.11.2001, pričom navrhovateľ žalobu v danej právnej veci podal na súd až dňa 1.2.2005, teda po uplynutí premlčacej doby. Čo sa týka argumentov navrhovateľa, že škodu na mzdových nárokoch mu odporca spôsobil úmyselne, treba poukázať na vyššie opísané nezávislé plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, pričom subjektívna premlčacia doba plynie vždy v rámci objektívnej a jej uplynutím a vznesením námietky
premlčania sa právo na náhradu škody premlčí a nemožno ho priznať, i kedy plynutie objektívnej doby ešte neskončilo. Tvrdenie navrhovateľa, že až dňa 1.2.2005 pri podaní návrhu v danej právnej veci na súd sa dozvedel o svojom nároku na náhradu mzdy za obdobie od 1.1.1982 do 6.6.1997 z dôvodu nesprávneho platového zaraďovania do triedy T 13 namiesto do triedy T 15, je nepravdivé, keďže ako súd už uviedol, rovnaký nárok na náhradu mzdy z dôvodu nesprávneho platového zaraďovania do platovej triedy T 13 namiesto triedy T 15 od 1.1.1982 s vyčíslením mzdy za obdobie od 10.3.1988 do 23.6.1997, si navrhovateľ v plnom rozsahu uplatnil už podaním vo veci Okresného súdu Trnava č.k. 13C 11/98 dňa 10.3.1998 a dňa 23.11.1999, ktoré ešte doplnil podaním zo dňa 20.12.1999. K veci treba ešte doplniť, že ide jednoznačne o totožný nárok navrhovateľa i keď vyčíslená výška škody je rozdielna, a to z dôvodu, že navrhovateľ si podaniami v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 13C 11/98 vyčíslil túto škodu len za 10 rokov spätne od prvého podania a v tomto konaní si ju vyčíslil od 1.1.1982 do 6.6.1997. Rozdielna výška vyčíslenej škody však nemá vplyv na totožnosť uplatnených nárokov, nakoľko navrhovateľ mal preukázateľne o škode vedomosť a mohol ju objektívne vyčísliť, bez ohľadu na to v akej konkrétnej sume ju vyčíslil. Tvrdenie navrhovateľa, že toto konanie je pokračovaním konania vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C 11/98, preto k premlčaniu jeho nároku neprišlo, neobstojí, nakoľko ide o samostatné konania a navrhovateľ si v konaní Okresného súdu Trnava uplatňoval svoj nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.1.1982 do 6.6.1997 v priebehu konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, kde mu súd takúto zmenu návrhu nepripustil. Až následne sa navrhovateľ novým návrhom podaným na súd až dňa 1.2.2005 domáhal samostatnou žalobou náhrady mzdy za obdobie od 1.1.1982 do 6.6.1997. Vzhľadom k tomu, že odporca v konaní uplatnil námietku premlčania, nemohol súd premlčané právo navrhovateľa na mzdové nároky z dôvodu nesprávneho platového zaraďovania navrhovateľa do triedy T 13 namiesto do triedy T 15 v období od 1.1.1982 do 6.6.1997 z titulu náhrady škody priznať, preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
V druhom rade sa navrhovateľ v konaní domáhal určenia, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982 je naďalej právoplatná, vrátane mzdových nárokov z nej vyplývajúcich. Vzhľadom k tomu, že zo zákona č. 65/1965 Zb. v znení príslušných zmien a doplnkov nevyplýva priamo možnosť domáhať sa takéhoto určenia, navrhovateľa v tomto konaní zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na takomto určení má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez takého určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Zistenie naliehavosti právneho záujmu navrhovateľa na tomto určení je základnou podmienkou úspechu určovacej žaloby. Podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú súd musí skúmať skôr, ako začne spor vecne posudzovať, má zabrániť tomu, aby boli vyvolávané zbytočné akademické spory bez praktického právneho významu pre účastníkov konania. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. V danej právnej veci navrhovateľ opieral naliehavý právny záujem na požadovanom určení o to, že pracovná zmluva s odporcom je do dnešného dňa platná a pracovný pomer s ním doposiaľ nebol právoplatne skončený, nakoľko odporca s ním skončil pracovný pomer výpoveďou z vymyslenej funkcie a neskončil ho priamo s navrhovateľom, lebo výpoveď dal inému F. P. s iným pracovným zaradením. Najskôr treba uviesť, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu platne skončil dňa 3.7.1998 výpoveďou zo dňa 24.3.1997 po uplynutí výpovednej doby, ktorá sa predĺžila z dôvodu práceneschopnosti navrhovateľa, teda aktuálne medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje žiadny právny vzťah, v ktorom by bolo potrebné odstraňovať právnu neistotu v postavení navrhovateľa voči odporcovi. Rovnako určenie toho, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982 je platná, by neznamenalo úplné vyriešenie obsahu prípadnej spornosti právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko takýmto určením by sa právne postavenie navrhovateľa voči odporcovi nijakým spôsobom nezmenilo a takýmto určením by navrhovateľ nedosiahol žiadnu istotu v jeho právnych vzťahoch k odporcovi. K otázke mzdových nárokov z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982 treba uviesť, že v podstate ide o mzdové nároky, ktoré si navrhovateľ uplatnil v prvej časti svojho návrhu za obdobie od 1.1.1982 do 6.6.1997, od keby podľa neho mal byť správne platovo zaraďovaný do platovej triedy T 15
a nie do platovej triedy T 13, voči ktorým už odporca vzniesol námietku premlčania, preto by nebolo možné o týchto nárokoch znovu rozhodovať. K argumentom navrhovateľa, že jeho pracovný pomer u odporcu naďalej trvá, že výpoveď zo dňa 24.3.1997 nebola daná jemu ale inému F.D. P. v inom pracovnom zaradení a že doposiaľ nebola jeho pracovná zmluva zrušená, treba uviesť, že navrhovateľ sa už v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 13C 11/98 domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.3.1997, pričom jeho návrh bol zamietnutý, preto jeho pracovný pomer na základe platnej výpovede u odporcu skončil uplynutím výpovednej doby ku dňu 3.7.1998 a pri tomto neobstojí ani argument navrhovateľa, že výpoveď mu bola daná z iného pracovného zaradenia ako mal mať, preto v podstate bola daná inej osobe a nie jemu. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že v súčasnosti už neexistuje žiadny právny vzťah medzi účastníkmi, v ktorom by sa vyskytla taká spornosť, ktorú by bolo potrebné odstrániť určením súdu, aby právne postavenie navrhovateľa nebolo neisté, preto súd návrh navrhovateľa i v tejto časti zamietol.
V treťom rade sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi vypočítať podľa príslušných platných mzdových predpisov výšku náhrady mzdy za obdobie od 6.6.1997 až do doby umožnenia navrhovateľovi naďalej vykonávať prácu podľa platnej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982. K tomuto nároku navrhovateľa treba uviesť, že v období od 6.6.1997 do 3.7.1998 pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trval, pričom od 6.6.1997 do 30.6.1998 bol navrhovateľ práceneschopný s krátkymi prestávkami počas ktorých buď čerpal dovolenku alebo kúpeľnú starostlivosť. Za dni 1.- 3.7.1998 navrhovateľovi mzda vyplatená bola. Dňom 3.7.1998 sa skončil pracovný pomer navrhovateľa u odporcu, hoci navrhovateľ skončenie pracovného pomeru neuznáva, stále má za to, že jeho pracovný pomer u odporcu trvá. Nárok navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi vypočítať podľa príslušných platných mzdových predpisov výšku náhrady mzdy za obdobie od 6.6.1997 až do doby umožnenia navrhovateľovi naďalej vykonávať prácu podľa platnej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1982 je nedôvodný. Navrhovateľovi bola náhrada mzdy za obdobie od 6.6.1997 do 3.7.1998 z dôvodu práceneschopnosti, čerpania dovolenky, kúpeľnej starostlivosti vyplatená, čo navrhovateľ nenamietal, a náhrada mzdy od 4.7.1998, teda po platnom skončení pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, navrhovateľovi nepatrí. Z týchto dôvodov je návrh navrhovateľa, na uloženie povinnosti odporcovi vypočítať náhradu mzdy od 6.6.1997, nedôvodný. Je zrejmé, že navrhovateľ žiada, aby mu odporca vypočítal mzdu od 6.6.1997 v súlade s navrhovateľom uplatňovaným platovým zaradením do triedy T 15 a nie T 13, nakoľko sám uviedol, že si mzdu vypočítal z priemernej mzdy a jej presnú výšku nepozná, ale takéto určenie je vzhľadom na vykonané dokazovanie nedôvodné.
V štvrtom rade sa navrhovateľ domáhal zaplatenia vypočítanej výšky náhrady mzdy so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 23.6.1997 až do doby umožnenia navrhovateľovi naďalej vykonávať prácu, pričom aj tento nárok navrhovateľa ako nedôvodný a z časti premlčaný súd zamietol. Najskôr treba uviesť, že súd prihliadol na odporcom vznesenú námietku premlčania mzdových nárokov navrhovateľa z dôvodu nesprávneho platového zaraďovania. Hoci si navrhovateľ v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C 11/98 uplatnil svoje mzdové nároky z nesprávneho platového zaraďovania od 1.1.1982 do 23.6.1997, ktoré vyčíslil od 10.3.1988 do 23.7.1997, je zrejmé, že už v konaní Okresného súdu Trnava 13C 11/98 navrhovateľ vedel o výške náhrady mzdy aj od 23.7.1997 minimálne do skončenia pracovného pomeru, ktorý nárok súd taktiež považuje za premlčaný vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom. Akékoľvek ďalšie mzdové nároky navrhovateľa i nad rámec bežnej mzdy, teda z dôvodu nesprávneho platového zaraďovania, od 4.7.1998, teda po skončení pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, ktorého určenie neplatnosti bolo zamietnuté, sú nedôvodné. Od 4.7.1998 medzi účastníkmi neexistuje žiadny pracovnoprávny vzťah, ktorý by zakladal nárok navrhovateľa na vyplatenie akejkoľvek náhrady mzdy alebo náhrady škody z dôvody vyplácania nižšej mzdy, preto je aj v tejto časti nárok navrhovateľa nedôvodný, a to i vo vzťahu k prípadnej povinnosti za toto obdobie náhradu mzdy vypočítať. Ku skutočnosti, že navrhovateľ naďalej považuje jeho pracovný pomer u odporcu za platný, treba uviesť, že z dôvodu, že súd návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti výpovede v konaní Okresného súdu Trnava 13C 11/98 zamietol, pracovný pomer navrhovateľa u odporcu uplynutím výpovednej doby skončil. Túto skutočnosť nezmenia ani tvrdenia navrhovateľa, že v tom čase už bol osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva v celkovej sume 3.878,17 eur, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia. Právny zástupca odporcu trovy právneho zastúpenia vo fáze konania, keď odporcu zastupoval JUDr. Peter Peružek, vyčíslil v sume 2.241,60 eur v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška), a to za 3 úkony právnej služby v sume 1.837,35 eur v zmysle § 10 ods. 1, § 14 Vyhlášky (3 úkony á 612,45 eur z predmetu sporu 96.256,55 eur - dňa 10.5.2010 prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 2.6.2010 písomné podanie na súd vo veci samej, dňa 8.6.2010 účasť na pojednávaní), za režijný paušál v sume 21,63 eur v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky (3 úkony v roku 2010 á 7,21 eura), za náhradu za stratu času v sume 12,02 eura v zmysle § 17 Vyhlášky (cesta na pojednávanie dňa 8.6.2010 z Hlohovca do Piešťan a späť, 1 polhodina á 12,02 eura), za náhradu cestovného v sume 12,70 eur v zmysle § 16 ods. 4 Vyhlášky (cesta Hlohovec - Piešťany a späť dňa 8.6.2010 na pojednávanie, spotreba 5,5 l/100 km x cena pohonných hmôt 1,299 eur = 0,071445 + náhrada za 1 km 0,182567 = 0,254012 x 50 km) a za 19 % DPH z odmeny a náhrady podľa tejto vyhlášky v sume 357,90 eur v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky (19% z odmien a náhrad v celkovej sume 1.883,70 eur). Vzhľadom k tomu, že trovy právneho zastúpenia v časti konania, keď odporcu zastupoval JUDr. Peter Peružek, boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Vyhlášky, súd odporcovi takto účelne vynaložené trovy konania priznal. Právny zástupca odporcu trovy právneho zastúpenia v ďalšej fáze konania po jeho prevzatí zastupovania odporcu, vyčíslil v sume 1.637,29 eur, a to za 2 úkony právnej služby v sume 1.224,90 eur v zmysle § 10 ods. 1, § 14 Vyhlášky (2 úkony á 612,45 eur z predmetu sporu 96.256,55 eur - dňa 18.11.2010 prevzatie a príprava zastúpenia a dňa 5.2.2013 účasť na pojednávaní), za režijný paušál v sume 15,02 eur v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky (1 úkon v roku 2010 á 7,21 eura a 1 úkon v roku 2013 á 7,81 eura), za náhradu za stratu času v sume 78,12 eura v zmysle § 17 Vyhlášky (cesta na pojednávanie dňa 5.2.2013 z Bratislavy do Piešťan a späť, 6 polhodín á 13,02 eura), za náhradu cestovného v sume 45,77 eur v zmysle § 16 ods. 4 Vyhlášky (cesta Bratislava - Piešťany a späť dňa 5.2.2013 na pojednávanie, spotreba 6,3 l/100 km x cena pohonných hmôt 1,42 eur x vzdialenosť 168 km = 15,03 eur + náhrada za 1 km 0,183 x 168 km = 30,74) a za DPH z odmeny a náhrady podľa tejto vyhlášky v sume 272,76 eur v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky (20 % DPH z odmien a náhrad v celkovej sume 1.363,81 eur). Vzhľadom k tomu, že trovy právneho zastúpenia v časti konania, keď odporcu zastupoval súčasný právny zástupca, boli uplatnené, až na režijný paušál za rok 2010, ktorý súd odporcovi priznal v zákonnej výške 7,21 eur a nie vyčíslených 7,81 eur, v súlade s ustanoveniami Vyhlášky, súd odporcovi účelne vynaložené trovy konania v sume 1.636,57 eur (1.224,90 eur + 15,02 eur + 78,12 eur + 45,77 eur + 272,76 eur) priznal. Celkové trovy právneho zastúpenia sú v sume 3.878,17 eur (2.241,60 eur + 1.636,57 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).