Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/86/2012

Potvrdené rozhodnutím 10Sžr/74/2013
„Identifikačné číslo spisu: 8012200776 Dátum vydania rozhodnutia: 07.05.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200776.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu: ADLEN, s.r.o., Zlatobanská 11613/16, Prešov, IČO: 36 500 020, zastúpeného Advokátskou kanceláriou - TARABČÁK, s.r.o., Hlavná 13, Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad v Prešove, so sídlom v Prešove, Námestie mieru 3 (predtým Správa katastra v Prešove a Katastrálny úrad v Prešove), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného bývalého Katastrálneho úradu v Prešove Číslo Co 29/2012/Ba zo dňa 25. septembra 2012, na odvolanie žalovaného (Správa katastra Prešov) proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/86/2012-33 zo dňa 26. februára 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/86/2012 - 33 zo dňa 26. februára 2013 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 67,88 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu ADLEN, s.r.o., Petrovanská 36, Prešov, IČO: 36 500 020, právne zastúpený Advokátska kancelária - TARABČÁK, s.r.o., Hlavná 13, Prešov, proti žalovanej Správe katastra v Prešove, Ul. Konštantínova č. 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Katastrálneho úradu v Prešove sp. zn.: Co 29/2012/Ba zo dňa 25. septembra 2012 na základe žaloby takto

rozhodol:

Návrhu žalovanej na prerušenie konania n e v y h o v u j e .

Z r u š u j e rozhodnutie bývalého Katastrálneho úradu v Prešove č. Co 29/2012/Ba zo dňa 25.09.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a v r a c i a vec Správe katastra Prešov na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 270,54 EUR, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu Advokátskej kancelárii Tarabčák, s.r.o., do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou v predmetnej veci sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu v Prešove, ktorým katastrálny úrad rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Správy katastra Prešov č. C ROEP 24607/54/2011/Pe zo dňa 03.07.2012 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

V žalobe uviedol, že katastrálny úrad potvrdil rozhodnutie Správy katastra Prešov, ktorým nebolo vyhovené námietke, z ktorej vyplýva, že nesúhlasí s výpisom z návrhu ROEP v k.ú. D. a to s rozdelením parcely registra E-KN č. 708, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX na parcely 1-708/1, 1-708/2 a 1-708/3 a nesúhlasí s tým, aby parcela 708/3 bola vo vlastníctve inej osoby a ani so znížením výmery parcely č. 708. Konštatoval, že parcela 1-708/3 s výmerou 110 m2 bola podľa správnych orgánov vyvlastnená na základe právoplatného rozhodnutia ONV č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 v prospech Československého štátu v správe MNV a technickým podkladom bol geometrický plán č. 479-25-116-915-66 z 23.01.1968, ktorý zadefinoval aj priebeh hraníc vytvorenej parcely 797/4, ktorá vznikla aj z dielu o výmere 110 m2, čo malo byť zobrazené v grafickej časti geometrického plánu a výkaze výmer ku geometrickému plánu. Do operátu evidencie nehnuteľnosti bol zápis vykonaný pod položkou

výkazu zmien č. 184/75 na list vlastníctva č.X, k.ú. E., aj na pozemkovej mape a táto parcela 797/4 bola na liste vlastníctva č. X zrušená pod položkou výkazu zmien 845/76 a v pozemnoknižnej vložke 95 zmena nebola zaznamenaná. Poukázal tiež na to, že vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré je uložené v Zbierke listín, má vyznačenú právoplatnosť 14.01.1970 a bolo doručené aj C. V., rod. M. a v čase, keď vlastnícke právo nadobúdali dedičia po C. V., rod. M., bola už právna skutočnosť vyvlastnenia platná.

Konštatoval, že podľa názoru žalovaného parcela uvedená v návrhu ROEP je zapísaná v súlade s listinami v zbierke listín na skorších operátoch, ktoré evidovali vlastníctve vzťahy (pozemkové knihy) a listiny uložené pod položkou výkazu zmien 173/85, 237/95 a 964/07 preukazujúce vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Poukázal tiež na to, že podľa názoru žalovaného pri parcelách E-KN 1-708/1 a 1-708/2 nedošlo k prekročeniu krajnej odchýlky a tieto parcely získali vyššiu výmeru, ako bola uvádzaná v rámci vyvlastňovacieho konania a to o 41 m2. Žalovaný námietku žalobcu nedoručenia rozhodnutia právnemu zástupcovi považuje za irelevantnú, lebo v plnej moci chýba, že právny zástupca je splnomocnený aj na doručovanie rozhodnutia. Uviedol, že námietku žalobcu, že správa katastra ako prvostupňový orgán sa nevyrovnala s doplnením odvolania z 21.05.2012, podľa názoru katastrálneho úradu je nepodstatná, lebo odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie a podľa jeho názoru sa s tým, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané po smrti vlastníčky, mal vyporiadať vyvlastňovateľ, nie správny orgán po vyše 40-tich rokoch. Nesúhlasí ani s argumentáciou správnych orgánov, že v konaní o ROEP sa podľa iba zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa schvaľuje ROEP. Správny orgán má kompetenciu dať do súladu skutočný stav so stavom evidovaným v katastri, a preto dáva do súladu rozdelenie parcely vyvlastňovacím rozhodnutím so stavom evidovaným v operáte v evidencii nehnuteľností.

Žalobca namieta, že rozhodnutie katastrálneho úradu je nezákonné, rovnako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a rovnako aj postup oboch správnych orgánov rozhodujúcich vo veci.

Námietky nezákonnosti žalobca definoval tak, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Konštatoval, že podľa napadnutého rozhodnutia je parcela 1-708 E-KN evidovaná s výmerou 3402 m2 a v ROEP riešená ako parcela 1-708/1 E-KN s výmerou 2809 m2, parcela 1-708/2 E-KN s výmerou 529 m2 a parcela 1-708/3 s výmerou 110 m2, t.j. spolu 3443 m2. Z týchto troch parciel mala byť vyvlastnená parcela č. 1-708/3 E-KN s výmerou 110 m2 právoplatným rozhodnutím ONV č. Výst. 5942/69 z 29.09.1969 pre Mesto Prešov pod položkou výkazu zmien 184/75 a rozhodnutie sa malo stať právoplatným 14.01.1970 a mal ním by vyvlastnený z mpč. 708, k.ú. E. diel s výmerou 110 m2 C. V. podľa geometrického plánu č. 479-25-116-915-66 z 23.01.1968. Uviedol, že k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu podal námietky v doplnení z 21.05.2012 k odvolaniu na Katastrálny úrad v Prešove, v ktorom uviedol dôvody nesprávnosti názoru o právoplatnosti vyvlastnenia, na ktorých trvá, pretože právny názor žalovaného je v rozpore v tomto smere so zákonom.

Uviedol, že C. V., rod. M., zomr. XX.XX.XXXX a konanie o dedičstve bolo vedené pod sp. zn.: D 1460/68. Nebohá C. V. dňom smrti stratila právnu subjektivitu, a preto po tomto dni nemohlo byť proti nej vyvlastňovacie konanie vedené. Vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané 29.09.1969, teda po smrti vlastníčky parcely mpč. 708 z vložky 708 (správne 95). Žalobca zdôraznil, že toto rozhodnutie vo vzťahu k C. V. nemohlo nadobudnúť žiadne právne účinky, teda ani právoplatnosť a jej patriaca parcela 708 nemohla byť vyvlastnená, ani cena nemohla byť vyplatená a vyvlastnená časť parcely č. 708 ani nebola zapísaná do vlastníctva Mesta Prešov a nebola odpísaná z vlastníctva C. V.. Uviedol, že v rámci dedičského konania po poručiteľke C. V. na základe rozhodnutia zo dňa 08.01.1969 sp. zn.: D 1460/68 bola prejednaná aj parcela mpč. 708, teda aj formálne, pretože vlastníctvo sa nadobúda smrťou poručiteľky, boli známi vlastníci 08.01.1969, ako sú uvedení v citovanom rozhodnutí a v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia teda boli známi spoluvlastníci v podiele po 1/13 a C. V. už nebola vlastníčkou.

Namietal, že podľa výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 479/25-116-915-66 z 23.01.1968, ktorý bol založený v spise správneho orgánu, nemala byť vyvlastnená mpč. 708 ani jej časť, lebo vo výkaze plôch sa takáto parcela nenachádza a napriek tomu správny orgán tvrdí, že táto časť bola vyvlastnená. Žalobca zdôraznil, že podľa jeho názoru správne orgány oboch stupňov sa s jeho námietkou nevyrovnali a nevysvetlili, prečo sa odvolávali na dôkaz, z ktorého nimi uvedené skutočnosti nevyplývajú. V tejto súvislosti poukázal, že zmena označenia parcely v neskoršom období nemá význam pre posúdenie vyvlastnenia.

Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil jeho námietku ako nedôvodnú a nestotožňuje sa s názorom katastrálneho úradu, že vyvlastňovacie konanie mohlo byť vedené aj proti osobe, ktorá v čase vydanie rozhodnutia už nežila, pričom ako dôvod bez ďalšieho uviedol, že dedičia vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa. Dedičia neboli účastníkmi vo vyvlastňovacom konaní a rozhodnutie sa doručovalo C. V., rod. M., ktorá v tom čase nežila, preto jej nemohlo byť rozhodnutie doručené. Podľa jeho názoru sa žalovaný nevyrovnal ani so všetkými skutočnosťami, ktoré sa týkali tejto námietky, konkrétne, že vyvlastňovacie rozhodnutie vydané po smrti vlastníčky nemohlo nadobudnúť žiadne právne účinky, vrátane právoplatnosti, a teda že jej patriaca parcela nemohla byť vyvlastnená, ani cena nemohla byť vyplatená a to s poukazom na to, že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia už boli dokonca známi dedičia, teda noví vlastníci údajne vyvlastnenej nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohla byť na predmetnom rozhodnutí vyznačená právoplatnosť. Žalobca vytýkal žalovanému, že sa týmito konkrétnymi dôvodmi odvolania nezaoberal, neuviedol, prečo podľa jeho názoru sa tak mohlo stať, ale iba konštatoval, že s touto skutočnosťou sa mal vyrovnať vyhotoviteľ vyvlastňovacieho rozhodnutia a nie správa katastra.

Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 47 ods.3 Správneho poriadku, lebo žalovaný katastrálny úrad v ňom neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov súvisiacich s uvedenými námietkami, prečo ich nepovažoval za dôvodné, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, pretože nie všetkými sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal a pri ostatných je odôvodnenie nedostatočné, a z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Poukázal na to, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné, pretože vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým malo byť vyvlastnené nežijúcej osobe, nie je verejnou listinou, ktorou by mohla byť vyvrátená hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností tak, ako to predpokladá Katastrálneho zákona a to aj s poukazom na , podľa ktorého návrh ROEP sa zostavuje aj na základe ďalších podkladov, ktorými v tomto prípade sú práve listiny súvisiace s dedičským konaním, ktoré osvedčujú, že nemohlo dôjsť platne k vyvlastneniu. Rovnako nemohlo dôjsť k vyvlastneniu parcely, ktorá sa nenachádza vo výkaze plôch ku geometrickému plánu, na ktorý odkazuje samotné vyvlastňovacie rozhodnutie. Ak sa správny orgán odvoláva na listiny založené v zbierke listín a v skorších operátoch, tieto listiny pre zákonnosť rozhodnutia musia byť súčasťou spisu správneho orgánu, inak je rozhodnutie, ktoré sa na neho odvoláva, nepreskúmateľné, pretože jeho závery nemožno konfrontovať s listinami, na ktoré poukazuje.

Žalobca namieta aj nezákonnosť postupu správnych orgánov, lebo žalobca parcelu 708 nadobudol vo výmere 3402 m2 na základe zmluvy sp. zn.: V 6842/07 a má ju zapísanú na LV č. XXXX. Predávajúca nadobudla vlastníctvo na základe notárskej zápisnice sp. zn.: N 274/95, Nz 222/95 z 24.05.1995 titulom vydržania, teda na základe verejnej listiny, pričom svoje vlastníctvo nadobudla od vlastníka zapísaného na liste vlastníctva, teda v dobrej viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností. Žalobca akcentoval, že nie je možné, aby v administratívnom konaní bez rozhodnutia súdu bol zmenený právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností na základe vkladu vlastníctva povoleného tým istým orgánom, teda Správou katastra Prešov, pretože v konaní podľa nemá správny orgán takúto právomoc. Ak mal pochybnosť o vlastníctve zapísanom na liste vlastníctva oproti vlastníctvu Mesta Prešov, ktoré nebolo na liste vlastníctva zapísané, aspoň to z rozhodnutia nevyplýva, mal postupovať podľa Správneho poriadku. Takýto postup, aký zvolil správny orgán, je v rozpore s , podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu a vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Napadnutým rozhodnutím, ak by bolo ponechané v platnosti, by prakticky došlo k vyvlastneniu majetku vlastníka zapísaného na liste vlastníctva o výmere 110 m2.

Podľa názoru žalobcu prvostupňový správny orgán postupoval v rozpore so zákonom a odvolací správny orgán toto pochybenie neodstránil.

Dôvodil tým, že skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k prekročeniu krajnej odchýlky a či žalobca ako odvolateľ získal väčšiu výmeru, nie je pre rozhodnutie o námietke relevantné a nemôže to ospravedlňovať potvrdenie nezákonného vyvlastnenia.

V súvislosti s názorom žalovaného, že je nepodstatná námietka, ktorá sa týka doručenia rozhodnutia priamo odvolateľovi, hoci mal právneho zástupcu na základe predloženej plnej moci, argumentuje ustanovením § 25 ods. 5 v spojení s ustanovením § 24 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk, a ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, takéto písomnosti sa doručujú iba tomuto zástupcovi. V tejto súvislosti poznamenal, že žiadny právny predpis neustanovuje, že v plnej moci musí byť osobne uvedené, že sa zástupca splnomocňuje na doručovanie písomnosti, lebo táto skutočnosť vyplýva zo zákona a aj zo samotnej podstaty, pokiaľ bola plná moc udelená na celé konanie. Skutočnosť, že odvolanie podal právny zástupca, neznamená, že postup správneho orgánu pri doručovaní bol v súlade so zákonom.

Za nesprávny považuje žalobca aj názor žalovaného, že je irelevantná námietka, že správny orgán prvého stupňa sa nevyrovnal s dôvodmi uvedenými v podaní zo dňa 21.05.2012. Keď tieto dôvody boli doručené správnemu odvolaciemu orgánu po jeho zrušovacom rozhodnutí, v novom prvostupňovom rozhodnutí sa mal správny orgán s nimi vyrovnať, pretože boli súčasťou spisu. Rovnako namietal, že skutočnosť, že od vyvlastňovacieho rozhodnutia uplynulo 40 rokov, je skutočnosť nepodstatná, pretože išlo o rozhodnutie, ktoré nemohlo nadobudnúť materiálnu právoplatnosť, hoci formálne právoplatné bolo. Naviac správne orgány vôbec neprihliadali na rozhodnutie správy katastra, ktorým pod sp. zn.: V 6842/07 bol povolený vklad vlastníctva v prospech žalobcu. Ak považuje odvolací orgán za relevantné vyvlastňovacie rozhodnutie, bolo jeho povinnosťou odôvodniť, prečo nepovažuje za relevantné rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníctva. Obsah vyvlastňovacieho rozhodnutia neprináležalo skúmať stredisku geodézie, ktoré malo iba povinnosť zapísať listinu. Zápis však nemal konštitutívny účinok. Taký účinok mohlo mať vyvlastňovacie rozhodnutie, ak by smerovalo voči žijúcemu vlastníkovi, a ak smerovalo proti vlastníkovi, ktorý už bol mŕtvy v čase jeho vydania, vo vzťahu k nemu išlo o akt, z ktorého nevznikli žiadne účinky, teda nemal za následok ani prechod vlastníctva napriek tomu, že formálne bola vyznačená právoplatnosť. V tejto súvislosti zdôraznil, že vo vzťahu k nežijúcej C. V., rod. M. a vo vzťahu k jej dedičom nemohlo vyvolať žiadne zmeny vlastníctva a treba naň pozerať, ako keby nebolo vydané. Naopak, rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníctva má konštitutívne účinky a ním vlastníctvo prešlo na žalobcu ako nadobúdateľa a toto rozhodnutie je možné zrušiť iba zákonným spôsobom. V tejto časti je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom názore a je v rozpore so zákonom a to minimálne ustanoveniami o nadobúdaní vlastníctva.

Žalobca poukázal na to, že v konaní o ROEP podľa správny orgán má prihliadať na všetky listiny a hlavne sa musí riadiť zákonmi a posúdiť, či listina bola spôsobilá vyvolať účinky, ktoré sa ňou zamýšľali. Ak sú listiny, ktorých účinky sa vzájomne vylučujú, čo však musí zistiť ich predbežným posúdením, jeho povinnosťou je konanie prerušiť a odkázať účastníkov konania na rozhodnutie súdu.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na ustanovenie , ktoré podľa jeho názoru žaloba neobsahuje a predmetom prieskumu môžu byť len tie námietky uvedené v žalobe, ktoré boli uplatnené v odvolaní, pretože inak by preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie ZSP. Uviedol, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou a súd nie je povinný a ani oprávnený sám vyhľadávať možné nezákonnosti správneho rozhodnutia a zásada „sudca nejde nad návrh strán“ je vyjadrená v mnohých rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky.

Poukázal na to, že považuje námietku vo vzťahu k nedoručeniu rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu za nepodstatnú s poukazom na napadnuté rozhodnutie a právny zástupca žalobcu bol o procesných právach katastrálnym úradom oboznámený a to úradným listom zo dňa 27.08.2012 a napokon napadnuté rozhodnutie žalobou bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu.

K ďalším odvolacím námietkam sa Katastrálny úrad v Prešove vyjadril tak, že námietka, že správa katastra sa v novom konaní nevyporiadala s doplnením odvolania zo dňa 21.05.2012, je irelevantná, pretože toto podanie bolo doručené na katastrálny úrad dňa 24.05.2012 v čase, keď už bolo vydané rozhodnutie odvolacieho orgánu č. Co 10/2012/Ba zo dňa 15.05.2012 a toto podanie zostalo súčasťou odvolacieho spisového materiálu, teda nedoručovalo sa správe katastra spolu s vrátením prvostupňového spisu na nové konanie. Napokon katastrálny úrad sa týmto doplnením zaoberal v rámci napadnutého odvolacieho konania, čo uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V predmetnom doplnení odvolania žalobca reagoval na dve skutočnosti, ktoré boli uvedené aj v samotnom odvolaní. Poukázal na úmrtie C. V. skôr, ako bolo vydané vyvlastňovacie rozhodnutie a na výkaz plôch k predmetnému GP. S týmito námietkami sa žalovaný správny orgán plne vyporiadal v rámci odôvodnenia.

Námietka, že listiny uložené v zbierke listín, majú byť súčasťou spisu na správe katastra, je mylná a nepodstatná pre toto konanie. Listiny doručované na správu katastra sa priraďujú do rôznych registrov (X, V, P, Z...). V niektorých prípadoch sa stávajú súčasťou spisových materiálov, napr. ak sa vedie správne konanie (napr. vkladové konanie - register - V), no v iných prípadoch sa doručené verejné alebo iné listiny iba zapíšu do operátu KN pod určitou PVZ, pod určitým číslom zmeny a následne sa založia do zbierky listín.

Poručiteľka C. V., rod. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX, čo potvrdzuje citované notárske osvedčenie o dedičstve č. D 1460/68. Vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané dňa 29.09.1969, teda po smrti C. V.. S touto skutočnosťou sa vyporiadal, resp. mal vyporiadať vyhotoviteľ vyvlastňovacieho rozhodnutia. Napokon dedičia vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa (univerzálna sukcesia). Predmetné právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie bolo predložené na zápis do EN spolu s ďalšími prílohami listom MNV v Prešove zo dňa 20.10.1975. Následne boli tieto listiny do EN zapísané pod PVZ 184/75. Vyvlastňovacie rozhodnutie bolo verejnou listinou, ktorej obsah neprináležal posudzovať vtedajšiemu stredisku geodézie, ale táto verejná listina sa mala a po jej predložení do EN zapísať v celom rozsahu práv a povinností v nej určených v súlade so o evidencii nehnuteľností v spojení s vyhláškou Ústrednej správy geodézie a kartografie č. , ktorou sa vykonával Zákon o evidencii nehnuteľností. Za vyhotovenie vyvlastňovacieho rozhodnutia zodpovedal jej vyhotoviteľ. Ak došlo bývalému stredisku geodézie predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie s vyznačenou právoplatnosťou a prílohami, bolo povinnosťou správneho orgánu vykonať zápis uvedeného obsahu. Či takéto rozhodnutie bolo doručené všetkým účastníkom konania, resp. či boli správne uplatnené fikcie doručenia rozhodnutia, alebo či vyhotoviteľ rozhodnutia niektorých účastníkov vyvlastňovacieho konania opomenul, to nebolo v právomoci orgánu na úseku katastra zisťovať, ale povinnosťou orgánu geodézie bolo iba splniť si svoju evidenčnú povinnosť a takéto rozhodnutie do EN zapísať. Dôkazom splnenia si svojej povinnosti je pečiatka strediska geodézie s vyznačeným zápisom a s vyznačenou PVZ č. 184/75, pod ktorou došlo k zápisu do EN. V danom prípade sa iba nevykonal odpis vyvlastnenej výmery 110 m2 z predmetnej parcely č. 708, čo sa zistilo pri vyhotovovaní ROEP, pričom samotná komisia ROEP (zostavená aj z vlastníkov pozemku) sa uzniesla na vykonaní predmetnej opravy, proti ktorej podal následne žalobca námietku, ktorú komisia považovala za nedôvodnú, a o ktorej rozhodovali aj orgány na úseku KN.

Námietka, že vyvlastnená časť parcely mpč. 708 nebola zapísaná do vlastníctva Mesta Prešov bola predmetom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to, že vyvlastnená časť z mpč. 708 nebola odpísaná z vlastníctva C. V., a že nebola uvedená vo výkaze plôch ku GP č. 479/25-116-915-66 je tvrdením mylným (viď príloha č. 9 prvostupňového spisu). Z hmotnoprávneho hľadiska predmetná parcela bola odpísaná z vlastníctva C. V. predmetným vyvlastňovacím rozhodnutím, iba sa nevykonal prenos údajov z rozhodnutia do PKV č. 95, resp. do LV. Tento prenos údajov nebol vykonaný zrejme aj z toho dôvodu, že v roku 1975, keď došlo k zápisu tohto rozhodnutia do EN, sa zápisy do PKV už

nevykonávali a k tejto parcele bol žalovaný iba HLV č. XXXX, a to až v roku 1985, pričom predmetná parcela sa do LV č. XXXX zapísala až pod PVZ 241/93.

Žalovaný uviedol, že nepristúpil k aplikácii § 40 Správneho poriadku z dôvodu, že jednak nemal pochybnosti o vlastníckom práve žalobcu, ktoré nadobudol prostredníctvom rozhodnutia o povolení vkladu č. V-6842/07 a jednak o tej skutočnosti, že časť nadobudnutej parcely už bola v minulosti vyvlastnená, ibaže odpis výmery 110 m2 sa nevykonal u pôvodnej parcely mpč. 708. Nakoľko v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, ako aj v zmysle zásady, že z bezprávia právo nevzniká, ak bola časť predmetnej pozemnoknižnej parcely vyvlastnená C. V., nemohla byť potom táto časť parcely už predmetom ďalších prevodov a prechodov vlastníctva spolu s nevyvlastnenou časťou.

Žalovaný konštatoval, že vydal dňa 15.05.2012 č. Co 10/2012/Ba prvé rozhodnutie v predmetnej veci, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie správy katastra v C ROEP 24607/54/2011/Pe zo dňa 10.02.2012 a vec vrátil správe katastra na nové konanie, predovšetkým z procesných nedostatkov. Žalovaný správny orgán v novom konaní danú vec opätovne prešetril, žalobcovi dal možnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení nové dôkazy, čo žalobca nevyužil a prostredníctvom žalobou napadnutého rozhodnutia skutkovo i právne doplnil odôvodnenie odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Katastrálny úrad považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za zákonné a vecne správne, v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku a žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju žiada zamietnuť.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Správa katastra Prešov ako správny orgán príslušný na rozhodovanie podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a o správnom konaní v znení neskorších predpisov vo veci námietky účastníka konania ADLEN, s.r.o., proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. K. podľa rozhodnutím zo dňa 03.07.2012 č. C ROEP 24607/54/2011/Pe rozhodla tak, že podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov námietke ADLEN, s.r.o. zo dňa 29.04.2011 nevyhovela.

Uvedený výrok rozhodnutia správa katastra odôvodnila tým, že obchodná spoločnosť ADLEN, s.r.o. podaním zo dňa 29.04.2011 doručila komisii pre vypracovanie registra obnovenej evidencie pôdy pre k.ú. D. námietku podľa § 7 ods. 2 zákona k parcelám registra E-KN č. 1-708/1, 708/2, 708/3 evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX. Uviedla, že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkom a právnych vzťahov k nim podľa § 5 zákona začala verejnou vyhláškou zo dňa 08.03.2011 č. ROEP 24/2011 pre k.ú. D.. Podľa § 4 zákona listom zo dňa 21.02.2011 č. 24607/2011/ROEP/Pe zriadil komisiu pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim a vyhláškou zo dňa 01.04.2011 podľa § 7 ods.1 zákona, ktorá bola zverejnená dňom 01.04.2011 po dobu 30 dní zverejnil návrh registra obnovenej evidencie pozemkov a prostredníctvom komisie doručil výpisy z registra známym účastníkom konania. Spoločnosti ADLEN, s.r.o. bol návrh registra doručený dňa 20.04.2011, námietka bola podaná dňa 29.04.2011 včas a hlavným dôvodom vypracovanie ROEP pre dané katastrálne územie je potreba obnovy výkonu pozemkového vlastníctva k pôvodným nehnuteľnostiam.

Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že dňa 10.02.2012 bolo vydané rozhodnutie č. C ROEP 24607/54/2011/Pe, ktoré na základe odvolania bolo Katastrálnym úradom v Prešove rozhodnutím zo dňa 15.05.2012 č. Co 10/2012/Ba zrušené a vec bola vrátená na nové konanie.

V odôvodnení rozhodnutia správa katastra poukázala na to, že na liste vlastníctva č. XXXX v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností je parcela registra E-KN č. 1-708 evidovaná o výmere 3402 m2. Parcela registra E-KN č. 1-708 je delená „pionierskou železničkou“, preto je v ROEP riešená ako parcela registra E-KN č. 1-708/1 o výmere 2809 m2, parcela registra E-KN č. 1-708/2 o výmere 524 m2 a parcela registra E-KN č. 1-708/3 o výmere 110 m2. Spolu je to 3443 m2. Parcela registra E-KN č. 1-708/3 bola vyvlastnená za náhradu podľa a na základe právoplatného rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru výstavby č. výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 v

prospech „pionierskej železničky“ - pre vlastníka Mesto Prešov pod položkou výkazu zmien č. 184/75. Uvedeným vyvlastňovacím rozhodnutím, právoplatným dňa 14.01.1970, bol vyvlastnený V. C. v celosti, diel o výmere 110 m2 z parcely mpč. 708, k.ú. E. za náhradu, a to v zhode s vyhlášky č. , cena 0,40 Kčs/1 m2. Technickým podkladom k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu bol geometrický plán č. 479-25-116-915-66 zo dňa 23.01.1968.

Nové výmery parciel predmetu konania, teda parciel určeného operátu evidovaných doteraz v pozemkovej knihe, resp. v registri E-KN, sú spresnené na podklade digitalizovanej a vektorizovanej mapy určeného operátu, pričom nedochádza k zmene vlastníctva k pozemkom predmetu konania.

V zmysle § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona výmera zapísaná v pozemkovej knihe nie je záväzný údaj katastra nehnuteľností. Výmera pozemku v celej histórii evidencie pozemkov nebola záväzným údajom. Už podľa § 51 ods. 4 Nariadenia ministra spravodlivosti zo dňa 15.12.1855 č. 222 (Pozemnoknižný poriadok) uverejnený ako patent v ríšskom zákonníku strana majetkovej podstaty neručí za správnosť zovňajších značiek, za povahu a udanú plošnú mieru parciel v nej vykázaných.

o evidencii nehnuteľností, platný od 01.04.1964 do 31.12.1992, v výslovne nepojednáva o tom, či výmera je alebo nie je záväzný údaj. Hovorí, že „údaje EN sú podkladom pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach“. V tomto ponímaní údajom EN môže byť výmera ako aj geometrické určenie nehnuteľností, ktoré je podľa tohto zákona súčasťou meračského operátu - ako aj technického podkladu - mapy veľkej mierky. Následne o katastri nehnuteľností v SR už v jednoznačne hovorí, že záväzným údajom je geometrické určenie nehnuteľností a nie výmera. Podľa tohto zákona údaje o právnych vzťahoch, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej alebo lesnej hospodárskej alebo organizačnej jednotky sú záväzné a hodnoverné, ak nie je dokázaný opak, čo platí aj v súčasnom Katastrálnom zákone v .

Správa katastra Prešov ako autorita určená štátom na vedenie a spravovanie katastra nehnuteľností sa riadi platnými právnymi aktami riadenia - zákonmi, vyhláškami, smernicami a metodickými návodmi. Náležitosti registra a jeho technického zostavenia, ako aj výber určeného operátu podrobnejšie upravuje metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov MN 74.20.73.47.00. Tento metodický návod upravuje aj delenie a číslovanie pozemkov, napr. rozdelenie hranicou zastavaného územia obce, rešpektovanie hraníc vo vyhotovených geometrických plánoch, na podklade ktorých už prebiehajú konania (napr. vyporiadanie záhrad. osady a pod.).

Predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sú v zmysle § 1 ods. 2 zákona pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi, alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Grafická časť registra obsahuje okrem iných aj zobrazenie stavu mapy určeného operátu vo vektorovom tvare. Námietku prejednala komisia na svojom zasadnutí dňa 11.08.2011, po prešetrení odporučila správnemu orgánu námietke nevyhovieť.

Katastrálny úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 25.09.2012 č. Co 29/2012/Ba ako príslušný správny orgán podľa , a o správnom konaní v znení neskorších predpisov a podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vo veci účastníka ADLEN, s.r.o.... o jeho odvolaní proti vyššie citovanému rozhodnutiu správy katastra rozhodol tak, že podľa Správneho poriadku odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na postup v konaní prvostupňového správneho orgánu, jeho rozhodnutie, obsah odvolania a konštatoval, že zistil skutkový stav, podľa ktorého pozemnoknižná parcela mpč. 708 s výmerou 3402 m2 bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 95 v pôvodnom kat. území E. v prospech C. V., rod. M. v celosti. Na základe rozhodnutia o dedičstve sp. zn.: D 1460/68 zo

dňa 0á.01.1969 po neb. C. V., rod. M. nadobudli C. Y., rod. V., R. Y...., každý v podiele po 1/13 a O. V., R. I...., každý v podiele 1/52, okrem iných aj pozemnoknižnú parcelu mpč. 708. Zápis vlastníckeho práva sa vykonal pod položkou výkazu zmien 173/85 na tzv. hluchý list vlastníctva č. XXXX v k.ú. D. v časti „D-Poznámka“ s uvedením čísla listiny. V tejto súvislosti uviedol, že dedičia nadobudli pozemnoknižné parcely podľa údajov evidovaných v pozemkovej knihe a podľa zobrazenia na pozemkovoknižnej mape, kde bolo zadefinované aj ich geometrické a polohové určenia a nebolo vykonané ich zameranie v teréne a zobrazenie do pozemkovej mapy (v súčasnosti katastrálnej mapy).

Na základe účelu , ktorým je zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 95, k.ú. E. bola položka výkazu zmien č. 241/93 na list vlastníctva č. XXXX, k.ú. D. zapísaná okrem iných aj parcela E-KN 1-708 v prospech vyššie uvedených nadobúdateľov - dedičov a účelom úlohy bolo identifikovať nehnuteľnosti, ku ktorým vlastnícke právo bolo evidované v pozemkovej knihe na zápis vlastníckeho práva vykonať na liste vlastníctva. K tejto listine nebol predložený žiaden geometrický plán a nadobúdatelia rešpektovali priebeh hraníc nehnuteľností podľa zobrazenia na pozemnoknižnej mape. Priebeh hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč. 708 bol zadefinovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E-KN č. 1-708. Vzhľadom na to, že v danom prípade bola časť pôvodného k.ú. E. zlúčená s k.ú. D., k parcelám v k.ú. E. sa priradil tzv. pomocný číselný kód 1, a preto je pri danej parcele uvedené číslo parcely 1-708.

Vo vzťahu k skutkovému stavu ďalej poukázal na to, že na základe notárskej zápisnice - osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva v zmysle č. N 274/95 zo dňa 24.05.1995 (Z-2878/95) nadobudla E. C., rod. V. v celosti parcelu E-KN č. 1-708 zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. D.. Zápis vlastníckeho práva sa vykonal PVZ č. 237/95 na LV č. XXXX v k.ú. D.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2007 registrovanej pod č. V-6842/07 nadobudla spoločnosť ADLEN, s.r.o. v celosti parcelu E-KN č. 1-708 zapísanú na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva sa vykonal pod číslom zmeny 964/07 na LV č. XXXX v k.ú. D..

V návrhu ROEP v k.ú. D. je parcela E-KN č. 1-708 zapísaná na LV č. XXXX zidenfikovaná ako parcely E-KN č. 1-708/1 o výmere 2809 m2, 1-708/2 o výmere 524 m2 v prospech spoločnosti ADLEN, s.r.o. v celosti, ktorá vlastnícke právo k parcelám nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2007 (V-6842/07) a ako parcela E-KN č. 1-708/3 o výmere 110 m2 v prospech Mesta Prešov v celosti, ktorého právny predchodca vlastnícke právo k parcele nadobudol na základe citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Rozdelenie predmetnej parcely určeného operátu bolo vykonané podľa geometrického plánu č. 479-25-116-915-66 a následne v zmysle platných predpisov pri tvorbe ROEP, t.j. v súlade s § 13 ods.3 písm. d/ Metodického návodu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. MN 74.20.73.47.00 na spracovanie ROEP (O-84.11.13.32.21.00-06).

Poukázal na to, že ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 59 Zákona o správnom konaní, bol povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci. Pri preskúmaní rozhodnutia postupoval nezávisle na konaní prvostupňového správneho orgánu. Posudzuje vec samostatne z hľadiska skutkového ale aj právneho hodnotenia veci a rozhodnutia správneho orgánu prvého a druhého stupňa tvoria jeden súvislý celok. Konštatoval, že odvolací správny orgán nie je viazaný návrhom strán a nie je viazaný odvolacími dôvodmi, preto je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu ísť aj nad rozsah dôvodov uvedených v odvolaní a to z dôvodu úplného zistenia skutkového a právneho stavu. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Citoval ustanovenia Katastrálneho zákona a to § 70 ods. 1 a § 78 ods. 1, podľa ktorých údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) vyjadrená v § 70 Katastrálneho zákona nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovným spojením „ak sa nepreukáže opak“. Údaje katastra sa stávajú hodnoverné a záväzné momentom ich zverejnenia, momentom ich vpísania do listu vlastníctva. Opak sa predovšetkým preukazuje prostredníctvom inej verejnej listiny. Zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31.decembra 1992 preukazujú

pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis.

V ďalšej časti odôvodnenia citoval ustanovenia a to , § a . V tejto súvislosti konštatoval, že parcela E-KN č. 1-708/3 o výmere 110 m2 vytvorená z pozemnoknižnej parcely mpč. 708 zapísanej v PKV č. 95 v k.ú. E. bola na základe právoplatného rozhodnutia ONV Prešov, odboru výstavby č. výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 na výstavbu pionierskej železnice v obci D. v k.ú. E. (predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie) vyvlastnená za náhradu od C. V., rod. M., konkrétne diel o výmere 110 m2 z bývalej pozemnoknižnej parcely mpč. 708 v prospech Československého štátu v správe MNV Prešov. Technickým podkladom k listine bol geometrický plán č. 479-25-116-915-66 zo dňa 23.01.1968, ktorý zadefinoval priebeh hraníc novovzniknutej parcely evidencie nehnuteľností č. 797/4, vytvorenej aj z dielu z pozemnoknižnej parcely mpč. 708 (zobrazené v grafickej časti geometrického plánu a zapísané aj vo výkaze výmer ku geometrickému plánu). Do operátu EN bol zápis vykonaný PVZ č. 184/75 na LV č. X v k.ú. E.. Zákres bol vykonaný aj na pozemkovej mape. V rámci prečíslovania parciel EN pri zlúčení k.ú. E. s k.ú. D. v roku 1976 bola parcela EN 797/4 na LV č. X zrušená pod PVZ č. 845/76. Pri pozemnoknižnej parcele mpč. 708 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 95 nebola zaznamenaná zmena v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím, preto bola pri vydávaní podkladov k dedičským konaniam uvádzaná pôvodná výmera k predmetnej parcele zapísanej v pozemkovej knihe. Vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré je uložené v zbierke listín, má vyznačenú právoplatnosť ku dňu 14.01.1970. Toto vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručované aj C. V., rod. M..

Geometrické a polohové určenie parcely E-KN č. 1-708 na mape určeného operátu je v súlade s jej zobrazením v grafickej časti ROEP. V danom prípade pri parcelách E-KN č. 1-708/1 a 1-708/2 geometrické a polohové určenie pozemkov bolo prevzaté z mapy určeného operátu. Priebeh hraníc je identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného operátu. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Parcela uvádzaná v námietke je v návrhu ROEP zapísaná v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a zobrazená v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy. Listiny uložené pod PVZ 173/85, 237/95 a 964/07 preukazujú vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, čo orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, bol povinný zapísať. Predmetom vlastníckeho práva nie je výmera, ale nehnuteľnosť, pri ktorej geometrické a polohové určenie bolo zachované. Vzhľadom na to, že k žiadnej zo všetkých predložených verejných listín na zápis do KN v súvislosti s týmto konaním nebol pripojený geometrický plán, ktorý by presne definoval geometrické a polohové určenie pozemkov (v danom prípade E-KN č. 1-708/1 a 1-708/2), výmery parciel boli spresnené konaním o ROEP v súlade so s tým, že geometrické a polohové určenie predmetných parciel bolo prevzaté z určeného operátu.

Prešetrením bolo zistené, že časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. 708(PKV č.95) bola od C. V., rod. M. na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia vyvlastnená za náhradu podľa v znení neskorších predpisov v prospech Československého štátu v správe MNV Prešov. V čase, keď vlastnícke právo nadobúdali dedičia po C. V., rod. M., resp. v čase zápisu tohto osvedčenia o dedičstve do EN, bola už právna skutočnosť vyvlastnenia platná a v zbierke listín sa nachádzala právoplatná listina potvrdzujúca zmenu vlastníckeho práva v prospech predchodcu Mesta Prešov v predmetnej časti pozemnoknižnej parcely mpč. 708.

V zmysle Metodického návodu sa uvádza výmera podľa určeného operátu, pričom sa táto kontroluje grafickou výmerou získanou skenovaním a digitalizáciou máp určeného operátu. Rozdiel výmer musí byť v dovolených odchýlkach, ktoré sú stanovené podľa prílohy č. 3 Metodického návodu. Krajná odchýlka výmer sa stanovuje v závislosti od kvality a mierky mapy a kontrolovanej výmery. Správa katastra skúma, či na ich určenie boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy a zároveň môže zápisnične rozhodnúť o prevzatí výmer z kartometrických súradníc. Po prešetrení bolo zistené, že pri parcelách E- KN č. 1-708/1 a 1-708/2 nedošlo k prekročeniu krajnej odchýlky. Preto rozhodla, že sa prevezme grafická výmera parciel určeného operátu. Predmetné parcely v rámci konania o schválení ROEP získali ešte vyššiu výmeru, aká bola uvedená v rámci uvádzaného vyvlastňovacieho konania. Podľa výkazu plôch

k danému geometrickému plánu mala predmetná parcela č. 708 výmeru 3402 m2. Po vyvlastnení časti parcely o výmere 110 m2 mali ostať vo vlastníctve pôvodnej vlastníčky parcela č. 708/1 o výmere 2795 m2 a č. 708/2 o výmere 497 m2 (spolu 110+2795+497=3402 m2). V návrhu ROEP majú parcely vo vlastníctve odvolateľa E-KN č. 1-708/1 výmeru 2809 m2, 1-708/2 výmeru 524 m2, čo je o 41f m2 v súčte viac ako v čase vyvlastnenia.

Pri spracovaní ROEP sú pozemnoknižné parcely zidentifikované na parcely určeného operátu. Identifikácia parciel, ktoré boli vyhotovované v zmysle platných technických predpisov, uvádzajú výmeru vedenú v pozemkovej knihe, resp. v určenom operáte, ako údaj nezáväzný, ale informatívny. Právne vzťahy, geometrické a polohové určenie pôvodný parciel je prevzaté z určeného operátu (pozemková kniha a pozemkový kataster). Výmery pôvodných pozemnoknižných parciel nie sú záväznými údajmi katastra.

Katastrálny úrad považoval námietku ohľadne nedoručenia rozhodnutia právnemu zástupcovi odvolateľa za nepodstatnú, keďže odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal práve právny zástupca odvolateľa, taktiež právny zástupca odvolateľa bol oboznámený so svojimi procesnými právami katastrálnym úradom listom zo dňa 27.08.2012. V samotnej plnej moci chýba uvedenie toho, či odvolateľ splnomocnil svojho právneho zástupcu aj na doručovanie rozhodnutí. Katastrálny úrad považuje rozhodnutie správy katastra za zákonné, vydané v súlade s listinami nachádzajúcimi sa v spise k predmetnej veci i v zbierke listín, vydané v zhode so zisteným skutkovým stavom. Správa katastra sa vyporiadala s otázkou zníženia výmery, ako aj s nesúhlasom s rozdelením predmetnej parcely na tri časti s tým, že časť o výmere 110 m2 má patriť Mestu Prešov.

Katastrálny úrad konštatoval, že správa katastra sa nevyporiadala s doplnením odvolania zo dňa 21.05.2012, je irelevantná, pretože toto podanie bolo doručené na katastrálny úrad dňa 24.05.2012 v čase, keď už bolo vydané rozhodnutie odvolacieho orgánu č. Co 10/2012/Ba zo dňa 15.05.2012, ktorým odvolací orgán zrušil prv napadnuté rozhodnutie správy katastra. V predmetnom doplnení odvolania odvolateľ reagoval na dve skutočnosti taktiež uvádzaé v predmetnom odvolaní. Poukazuje na úmrtie C. V. skôr ako bolo vydané vyvlastňovacie rozhodnutie a poukazuje na výkaz plôch k predmetnému geometrickému plánu. K prvej námietke odvolací orgán uvádza, že to, že poručiteľka C. V., rod. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX, potvrdzuje citované notárske osvedčenie o dedičstve č. D 1460/68. Vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané dňa 29.09.1969, teda po smrti C. V., rod. M.. S touto skutočnosťou sa vyporiadal, resp. mal vyporiadať vyhotoviteľ vyvlastňovacieho rozhodnutia, nie správa katastra po vyše 40 rokoch. Napokon dedičia vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa (univerzálna sukcesia). Predmetné právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie bolo predložené na zápis do EN spolu s ďalšími prílohami listom MNV v Prešove zo dňa 20.10.1975. Následne boli tieto listiny do EN zapísané pod PVZ 184/75. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že spomínané vyvlastňovacie rozhodnutie bolo verejnou listinou, ktorej obsah neprináležal posudzovať vtedajšiemu stredisku geodézie, ale táto verejná listina sa mala po jej predložení do EN zapísať v celom rozsahu práv a povinností v nej určených v súlade so o evidencii nehnuteľností v spojení s vyhláškou Ústrednej správy geodézie a kartografie č. , ktorou sa vykonával Zákon o evidencii nehnuteľností. Za vyhotovenie vyvlastňovacieho rozhodnutia zodpovedal jej vyhotoviteľ. S druhou časťou doplnenia pôvodného odvolania sa katastrálny úrad vyporiadal vyššie.

Odvolací správny orgán uzavrel, že v konaní, ktorého výsledkom je schválenie ROEP, sa v zmysle zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP. Samotný ROEP je verejnou listinou, ktorá sa do KN zapisuje záznamom v súlade s a nasl. Katastrálneho má správny orgán kompetenciu dať do súladu skutočný stav so stavom evidovaným v katastri. Pretože predmetná parcela č. 708 bola rozdelená už v roku 1969 predmetným vyvlastňovacím rozhodnutím, správny orgán týmto konaním a schválením ROEP dáva do súladu túto skutočnosť so stavom evidovaným v operáte KN.

Vzhľadom na to, že nedostatky vytýkané katastrálnym úradom v rozhodnutí č. Co 10/2012/Ba zo dňa 15.05.2012 boli odstránené, a síce napadnuté rozhodnutie správy katastra je vydané v súlade so

Správnym poriadkom, spisový materiál správy katastra je doplnený o stanovisko komisie a v podstate správa katastra sa vyporiadala so všetkými námietkami uvedenými v námietke zo dňa 29.04.2011 a v ostatnom katastrálny úrad týmto svojím rozhodnutím doplnil odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia, katastrálny úrad rozhodol na základe vyššie uvedených skutočností tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti , ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa , - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 26.02.2013 žiadal, aby súd v prípade, že žalobu nezamietne, prerušil konanie podľa do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.: , ktorá je v podstate totožná s touto vecou a prebieha odvolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia v spojení s - pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie upravuje predbežnú (prejudiciálnu) otázku, ktorou je otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha konanie, ale iný správny orgán, prípadne súd. Ide teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. Právny názor Najvyššieho súdu na postup a rozhodnutie správnych orgánov v konaní podľa nemá charakter predbežnej otázky podľa citovaného ustanovenia, preto súd návrhu nevyhovel.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal námietku proti výpisu z ROEP, v ktorej namietal, že nesúhlasí s tým, aby parcela vedená v KN-E č. 708 ako celok, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy od pani C., rod. V., ktorá bola v čase kúpy vlastníčkou tejto parcely tiež v celku podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a na základe výpisov z roku 1995 a z roku 2007 s poukazom na listy vlastníctva č. XXXX a XXXX a z roku 2011 list vlastníctva č. XXXX je stále parcela č. 708 vedená v celku, nesúhlasí s jej rozdelením na tri časti a to č. 708/1, 708/2 a 708/3. Namietal, že parcela č. 708 je rozdelená dokonca tak, že parcela č. 708/3 rozdeľuje parcelu 708 patriacu obchodnej spoločnosti ADLEN, s.r.o. v strede, pričom podľa návrhu je obchodná spoločnosť ADLEN, s.r.o. vlastníkom parcely č. 708/1 a 708/2 a vlastníkom parcely 708/3 je iný subjekt a namietal aj nesúhlas s výmerou parcely č. 708.

Zo spisu súčasne vyplýva, že námietka žalobcu bola prejednaná na zasadnutí komisie pre register obnovenej evidencie pozemkov pre k.ú. D. dňa 11.08.2011 Správa katastra Prešov. Vo vzťahu k námietke obchodnej spoločnosti ADLEN, s.r.o. sa lakonicky konštatuje, že námietka je neopodstatnená, námietku prejednala komisia na svojom zasadnutí a po prešetrení odporučila správnemu orgánu námietke nevyhovieť.

Z obsahu spisu ďalej vyplývajú skutočnosti tak, ako sú namietané žalobcom a popísané Katastrálnym úradom v Prešove, že pôvodné odvolanie bolo doplnené písomným podaním zo dňa 21.05.2012, v ktorom žalobca namietal aj skutočnosti vo vzťahu k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu bývalého ONV v Prešove a tiež skutočnosť, že podľa výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 479-25-116-915-66 z 23.01.1968 nemala byť vyvlastnená mpč. 708 ani jej časť, pretože vo výkaze plôch sa táto parcela nenachádza.

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v upravuje, že v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov.

Podľa § 4 ods. 1 - správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - komisia

a) spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania 7) pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra,

b) zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12,

c) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.

Podľa § 6 ods. 1 - podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

Základnou námietkou žalobcu v správnom konaní ale aj v žalobe je, že pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. 708 nadobudol ako celok. Táto nikdy delená nebola a podľa výpovede žalobcu na súdnom pojednávaní parcelu v návrhu registra označenú ako parcela č. 1-708/3 užíval žalobca.

Je síce pravdou, že bývala evidencia nehnuteľností zapísala listinu, na ktorej bola vyznačená právoplatnosť a nebolo jej povinnosťou skúmať, či táto listina nadobudla aj materiálnu právoplatnosť, avšak námietka žalobcu v doplnení odvolania vo vzťahu k skutočnosti, že vyvlastňovacie rozhodnutie tak, ako je citované vyššie, nemohlo byť právoplatné, pretože v čase jeho vydania C. V., rod. M. už nežila, je závažnou právnou skutočnosťou, ktorú správne orgány nemôžu nechať nepovšimnutú a z právneho hľadiska sa touto skutočnosťou nezaoberať, pretože potom konanie podľa stráca svoj zmysel. Žalobca pri nadobúdaní vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod č. V 6842/07 mohol byť dobromyseľný, že mu pôvodná pozemnoknižná parcela č. 708 patrí v celku tak, ako ju v prírode užívali právni predchodcovia. Podľa názoru súdu neobstojí argumentácia správnych orgánov uvedená v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k skutočnosti, že pri uzavieraní kúpnej zmluvy nebol vyhotovený geometrický plán, a teda platí stav tak, ako je uvedený a prevzatý v určenom operáte, pretože ide o geometrické a polohové určenie parciel 1-708/1, 1-708/2 a 1-708/3.

Podľa - na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.

Podľa - námietky posúdi komisia, ktorá si na ten účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s

miestnymi pomermi a vo svojom stanovisku ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Nedôsledný postup podľa citovaného ustanovenia je procesným pochybením podľa , ktoré má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

nemá osobitné ustanovenia vo vzťahu k rozhodnutiu a povinnosťou katastrálneho úradu tak, ako to sám uvádza v odôvodnení rozhodnutia, bolo preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu, a teda vyporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu.

Katastrálny úrad v Prešove porušil aj zásadu dvojinštančnosti konania, pretože prvostupňové rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, pričom doplnil v odvolacom konaní rozhodnutie takým spôsobom, ktorý je podľa názoru neakceptovateľný. Ak správne orgány argumentujú vyvlastňovacím rozhodnutím bývalého ONV a geometrickým plánom č. 479-25-116-915-66 zo dňa 23.01.1968, treba uviesť, že tento geometrický plán sa v administratívnom spise nenachádza. Ku kópii rozhodnutia odboru výstavby Okresného národného výboru v Prešove č. 594/68 zo dňa 29.09.1969 je pripojená kópia listiny, z ktorej nemožno zistiť, či ide o uvedený geometrický plán. Je nesporné, že postup podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona nebol dodržaný.

Krajský súd preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a zistil, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v postupe správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vracia mu vec na ďalšie konanie.

Súd v konaní rozhodnutie bývalého Katastrálneho úradu v Prešove zrušil podľa , , , a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je žalovaný povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie Správy katastra v Prešove, opätovne vyporiadať sa s odvolacími námietkami v rozsahu kritérií upravených v ustanovení v znení neskorších predpisov a účelom konania podľa tohto právneho predpisu. V konaní dôsledne aplikovať aj príslušné ustanovenia Správneho poriadku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania. Právnym zástupcom žalobcu trovy konania boli vyčíslené v písomnom podaní zo dňa 26.02.2013 tak, že žiadal priznať trovy konania za zaplatený súdny poplatok v kolkových známkach v hodnote 70,-- EUR, trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. a to prevzatie veci 17.10.2012 - 56,69 EUR + 7,63 EUR, spolu 66,32 EUR, podanie žaloby dňa 29.10.2012 - 66,32 EUR a stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.01.2013 - 60,07 + 7,81 EUR, spolu 67,86 EUR, účasť na pojednávaní dňa 26.02.2013 - 67,88 EUR, spolu trovy právneho zastúpenia 268,40 EUR, celkovo spolu 338,40 EUR.

Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov za podanie stanoviska zo dňa 07.01.2013, pretože ho považuje za neúčelné a žalobcovi priznal ostatné uplatnené náhrady trov konania podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 15 písm. a/, ktoré je správa katastra povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.