Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_22CoCsp-14-2023.pdf
PDF · 104.98 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoCsp/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., zastúpenej Mgr. Otom Salokym, advokátom, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/55/2022-45 zo dňa 10.11.2022, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: ,,I. Súd určuje že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.7.2021 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku."
2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa sa podanou žalobou môže domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a to aj bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Platí § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným právnym predpisom je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách). Žalobkyňa okrem iného namieta neplatnosť uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neprijateľnosť v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Žaloby upravené v § 137 písm. c/ a d/ CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle § 298 CSP. Z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie dospel k záveru o absolútnej neplatnosti napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie tomuto
právnemu úkonu chýba dostatočná určitosť z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy predpokladaných zákonom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe vo vzťahu k § 551 Občianskeho zákonníka dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie jej účastníkov, identifikáciu pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, poprípade aj platiteľa mzdy. Konštatoval, že písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcie). Dohoda, teda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, čo by samo osebe zneplatňovalo takúto dohodu o zrážkach zo mzdy, aj keby sa nebralo do úvahy neuvedenie platiteľa mzdy, ktorý sa pochopiteľne počas plynutia času môže meniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje iba označenie veriteľa, dlžníka a pohľadávky, avšak neobsahuje ďalšiu podstatnú náležitosť zmluvy a to označenie platiteľa mzdy, ale najmä neobsahuje ani výšku dohodnutých zrážok. Konštatoval preto, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zákonný spôsob zabezpečania, neobsahuje všetky obligatórne náležitosti písomnej dohody v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Súd prvej inštancie taktiež akcentoval, že dodávateľ - veriteľ (žalovaný) má predložením dohody zamestnávateľovi dlžníka výsostnú finančnú moc v hrubom nepomere nad dlžníkom - spotrebiteľom (žalobca), keďže určuje výšku dlhu podľa svojho uváženia, bez toho, aby spotrebiteľ mohol namietať napr. výšku zrážanej sumy resp. prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok v úverovej zmluve, ktorá spravidla predchádza (alebo sa uzatvára súčasne) dohode o zrážkach zo mzdy. Nemožnosť súdnej kontroly, či už spotrebiteľskej úverovej zmluvy, resp. dohody o zrážkach zo mzdy, by spôsobilo obchádzanie únijného práva (minimálne smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993), čo má za následok už uvedenú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach a je v rozpore s eurokonformným procesom zrážok zo mzdy. Na záver súd prvej inštancie poukázal na fakt, že v danom prípad ide bezpochyby o spotrebiteľský spor, teda o spor s ochranou slabšej strany, preto neobstojí postoj žalovaného, ktorý odmietol predložiť súdu listinu, ktorou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru ako aj preukázanie skúmania bonity žalobcu. Uvedené konanie žalovaného (jeho negatívna odpoveď na výzvu súdu) absolútne popiera koncept ochrany spotrebiteľa, čo je podľa názoru súdu prvej inštancie neprípustné.
3. O trovách konania v danej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b,d),f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie úplne zjavne pochybil, keď prípustnosť žaloby posudzoval na základe ustanovenia § 137 písm. c) CSP, a nie na základe ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Podmienkami prípustnosti žaloby v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP sa vôbec nezaoberal. Na tomto nevyhnutnom závere vonkoncom nič nemenia ani odkazy súdu na všemožné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, ktoré však aplikoval výlučne vo vzťahu k splneniu podmienky naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP. Z meritórneho hľadiska nemohol žalovaný napadnutý rozsudok označiť inak ako prejav extrémnej justičnej svojvôle, keď pre zásah súdu prvej inštancie, ako sa premietol do enunciátu rozsudku, neexistuje absolútne žiadna normatívna opora, a zároveň súd rezignoval na zrozumiteľné odôvodnenie, na základe akej právnej normy vlastne vyhovel žalobe a zakročil spôsobom tam popísaným. Za hrubé porušenie zaručených práv na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie považuje už to, že napadnutý rozsudok nedáva uspokojivo koherentnú odpoveď ani na základnú otázku sporu, t. j. z akého dôvodu by mala byť žalobkyňou spochybnená dohoda o zrážkach zo mzdy vlastne neplatnou. Súd prvej inštancie tu bez zaváhania „zmiešal“ hneď niekoľko navzájom nezlučiteľných právnych noriem a inštitútov, úplne opomínajúc, že podmienky ich aplikácie sú úplne odlišné. Subsidiárne ďalej musí žalovaný odmietnuť ten aspekt „argumentácie“ súdu prvej inštancie, podľa ktorého by v spotrebiteľských právnych vzťahoch dohoda o zrážkach zo mzdy nemala vôbec prichádzať do úvahy. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka výslovne pripúšťa dohodu zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Takisto ďalší absolútne zásadný právny predpis na úseku ochrany spotrebiteľa - zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zadefinoval neprípustné praktiky pri zabezpečení splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, avšak nezakotvil jej generálny zákaz, čím per argumentum a contrario potvrdil, že uzavretie takejto
dohody je pri splnení normovaných podmienok prípustné aj so spotrebiteľom. Súd prvej inštancie takisto „pozabudol“, že koncepcia mimosúdneho výkonu práva zo spotrebiteľskej zmluvy už bola opakovane predmetom prieskumu najvyššími súdnymi inštanciami, pričom ani raz nebola konštatovaná jej apriórna neprijateľnosť. Ako zásadne nesprávny označil ďalší právny názor súdu prvej inštancie, keď dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vzhliadol aj v jej údajnej neurčitosti. Už pri zbežnom posúdení je zreteľné, že súd prvej inštancie aplikoval tradičnú právnu kategóriu určitosti právneho úkonu v rozpore so všetkými uznávanými závermi právnej náuky i judikatúry. Vôbec nejde o otázku určitosti obsahu zmluvy, ale o samotnú prítomnosť jej určitých náležitostí. V tomto ohľade je však jedinou právne významnou okolnosťou, že zo žiadnej relevantnej - t. j. na otázku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy aplikovateľnej - právnej normy nevyplýva, že jej obligatórnymi náležitosťami by mali byť aj súdom označené informácie (o platiteľovi mzdy a o výške zrážok). Takýto príkaz nemožno nájsť ani v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka, ani v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. Ak v týchto súvislostiach napadnutý rozsudok, napriek vyššie uvedenému, spojil s absenciou predmetných náležitostí sankciu neplatnosti právneho úkonu, ide nepochybne o neprekonateľný rozpor s ústavným imperatívnom autonómie vôle (čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, v oboch prípadoch v rozsahu 100 %.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zrozumiteľne, presvedčivo a logicky odôvodnený, vecne správny a zákonný. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, svojím obsahom znamená vopred vzdanie sa práva zo strany žalobkyne, a to vo vzťahu k možnosti brániť sa voči akémukoľvek svojvoľnému vymáhaniu pohľadávky žalovanou, ako to bolo uvedené už v podanej žalobe. Podaná žaloba bola a je jediným skutočným preventívnym prostriedkom ochrany pre žalobkyňu, v tomto prípade proti neplatnej dohode so žalovaným, a túto jej súd v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov poskytol. V súlade s vyvíjajúcou sa právnou úpravou aj konkrétny právny úkon (dohoda o zrážkach zo mzdy) má byť dojednaný tak, aby „a priori“ nepoškodzoval spotrebiteľa. V tomto prípade tomuto napadnutá dohoda zjavne nezodpovedá, preto bolo a je správne tejto konkrétnej dohode neposkytnúť súdnu ochranu. Bolo zodpovednosťou žalovaného ako dodávateľa využiť inštitút dohody o zrážkach zo mzdy takým spôsobom, aby neodporoval ustanoveniam o ochrane spotrebiteľa. To však žalovaný neučinil, preto je dohoda neplatná. Navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
8. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.7 Cdo 7/2010).
9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhovel žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 07.07.2021 (č.l. 9 spisu), za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 03.02.2016. Svoje rozhodnutie o neplatnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka založil na závere o neurčitosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z dôvodu absencie jej podstatných náležitostí, a to výšky zrážok a platiteľa mzdy.
10. V predmetnom konaní ide o spotrebiteľský spor, teda o spor súvisiaci s úverovou zmluvou, ktorej plnenie bolo zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy, pretože obe zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obe tieto zmluvy boli uzavreté medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom. Predmetom tohto súdneho konania je teda preskúmanie zákonnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo 07.07.2021 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.
11. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
12. Čo sa týka odvolacej námietky tykajúcej sa procesnej prípustnosti podanej žaloby, ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP o určenie, či veriteľ má /nemá právo realizovať zrážky zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy.
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 137 písm. c) CSP je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Z predložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 24.02.2022 požiadal zamestnávateľa žalobkyne Congregatio Jesu, Slovenská provincia, o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy (č.l. 10 spisu). Z uvedeného súd prvej inštancie následne správne vyvodil záver, že podaná určovacia žaloba priaznivo ovplyvní postavenie žalobkyne, ktoré sa stane istejším, keďže bude mať vyriešenú otázku, či žalovaný sa môže domáhať uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere a to predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy. Bez vyriešenia otázky, či žalovaný ako veriteľ má právo na zrážky zo mzdy, by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jej právo na disponovanie s vlastnou mzdou. V danom prípade je tak naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení preukázaný tým, že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím došlo bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ musel rešpektovať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a žalovaný by tak mohol aj naďalej realizovať zrážky a prípadne vymôcť aj sumy, na ktoré nemá nárok.
14. Okrem toho treba poukázať na to, že právo žalobkyne ako spotrebiteľky na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (žalobkyňa pritom v žalobe dôvodí o.i. i tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka) je zakotvené v § 3 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a zamietnutím žaloby pre jej procesnú neprípustnosť by súd prvej inštancie tak odňal žalobkyni jej zákonné právo domáhať sa súdnej ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
15. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
16. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v danom prípade bola uzavretá v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, pričom zákonodarca v ods. 1 citovaného § uviedol iba toľko, že uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Z textu tohto zákonného ustanovenia opticky nevyplýva, aby v dohode o zrážkach zo mzdy bolo uvedené, o akú pohľadávku sa jedná, v akej výške majú byť realizované zrážky zo mzdy a prípadne, či má byť v tejto uvedený aj zamestnávateľ dlžníka. Z komentára k § 551 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodovej správy k
tomuto § vyplýva, že pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle § 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
17. Z povahy Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že je prostriedkom na zabezpečenie iba peňažnej pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa stáva účinnou až potom, čo veriteľova pohľadávka sa stane splatnou a veriteľ túto dohodu predloží platiteľovi dlžníkovej mzdy. Platiteľ mzdy dlžníka je potom povinný zrážať a vyplácať veriteľovi dohodnuté zrážky z dlžníkovej mzdy a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
18. Uvedené skutočnosti platia za predpokladu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí podľa § 551 Občianskeho zákonníka obsahovať označenie veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok a súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po preskúmaní uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy dospel k správnemu záveru, že neobsahuje výšku dohodnutých zrážok ako podstatnej obsahovej náležitosti, ktoré sa vyžadujú pre platné uzavretie takéhoto právneho úkonu. V čl. II Dohody o zrážkach zo mzdy sú upravené zrážky bez dohodnutej výšky tak, že dlžník súhlasí, aby boli platiteľmi mzdy vykonávané zrážky zo mzdy a z iných príjmov preukazované na účet veriteľa, ktorý veriteľ oznámi platiteľovi mzdy, a to v zákonom dovolenej výške až do úplného splatenia dlhu.
19. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy t.j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné aj z toho dôvodu, že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej Dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov chýba.
20. Na platnosť právneho úkonu z hľadiska jeho určitosti sa vyžaduje uvedenie spomenutých náležitostí priamo v právnom úkone. Neurčité nemôže byť zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), ani označenia platiteľa mzdy. Pokiaľ právny úkon tieto náležitosti neobsahuje, treba ho hodnotiť ako neplatný právny úkon podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu jeho neurčitosti. Na základe neplatného právneho úkonu potom žalovanému neprislúcha právo uplatňovať si u zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy. Preto potom správne súd prvej inštancie žalobu posúdil ako dôvodnú a vyhovel jej.
21. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie o určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v jeho odôvodnení za preskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne jasne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri posúdení procesnej spôsobilosti žaloby o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 137 písm. c) CSP z hľadiska potreby splnenia podmienky naliehavého právneho záujmu, ako aj bez nej, ak vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je Zákon o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie založil svoje závery o absolútnej neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka na jej neurčitosti ohľadne podstatných náležitostí výšky zrážok a platiteľa mzdy.
22. Len podporne poukázal súd prvej inštancie na skutočnosť, že v procese zrážok zo mzdy na základe dohody sa umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí byť braný ohľad. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
23. Preto nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.
24. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).