Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/241/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: F.Ó. X., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: O. C., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A., Z. A. XXX/XX a otca: M. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Z., G.Ľ. D.. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa - svojim návrhom doručeným súdu dňa 30.7.2012 žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. dieťaťu, ktorá vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. zo dňa 5.11.2009. Výživné žiadal znížiť zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne, počas konania žiadal znížiť výživné na 100,- eur mesačne.

Svoj návrh otec dieťaťa odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na jeho strane, nakoľko od rozvodu manželstva rodičov dieťaťa všetok majetok zostal matke dieťaťa, zhoršil sa jeho zdravotný stav, od októbra 2011 je dlhodobo PN, poberá nemocenské vo výške 190,- eur mesačne.

Matka so znížením výživného nesúhlasila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. , ako aj ďalšími listinami vzťahujúcimi sa na prejednávanú vec, najmä potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov mal. dieťaťa, výpoveďami účastníkov konania a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Otec maloletého dieťaťa podal na súd návrh na zníženie výživného tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. zo dňa 5.11.2009, súd rozviedol manželstvo rodičov dieťaťa a schválil rodičovskú, na základe ktorej sa mal. deti M. X., nar. X.XX.XXXX a F. X., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej M. sumou 150,- eur mesačne a maloletého F. sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30.12.2009. V čase rozhodovania súdu matka dieťaťa dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 431,52 eur a otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.327,77 eur, následne dal v zamestnaní výpoveď na základe vlastného uváženia (pracoval v kamiónovej preprave, často sa zdržiaval v zahraničí) a v čase rozhodovania súdu bol dobrovoľne nezamestnaný, teda bez príjmu. Obe mal. deti boli žiakmi X. ročníka 8-ročného gymnázia v Z..

Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti a potvrdenia Sociálnej poisťovne súd zistil, že v čase od 13.10.2011 do 31.7.2012 bol otec dieťaťa PN, v období od decembra 2011 do septembra 2012 mu boli vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 2.127,60 eur (v priemere mesačne 212,76 eur).

Z vyjadrenia posledného zamestnávateľa otca dieťaťa - spoločnosti RHENUS Logistics, s.r.o. zo dňa 25.10.2012 súd zistil, že pracovný pomer, ktorý trval od 13.9.2011 do 12.10.2011, bol ukončený zo strany zamestnávateľa podľa , nakoľko otec dieťaťa mal v práci neospravedlnené absencie v dňoch 20.9.2011 do 28.9.2011. Nezodpovedá teda pravde vyjadrenie otca dieťaťa, že pracovný pomer ukončil otec dieťaťa výpoveďou (resp. dohodou) z dôvodu PN. Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou O. B., ktorá dosahuje hrubý príjem v priemere 194,33 eur. Ako otec dieťaťa pred súdom uviedol, jeho priateľka pracuje v rodinnej firme, preto má súd pochybnosti o tomto jej príjme a to aj s ohľadom na životnú úroveň, ktorá bola prezentovaná pred súdom ako aj s ohľadom na to, že hrubá mzda nedosahuje ani minimálnu zákonom stanovenú výšku. Súd preto nebral do úvahy príjem menovanej osoby.

Zdravotný stav otca dieťaťa bol posúdený posudkovým lekárom dňa 6.9.2012, bol uznaný invalidným od 6.9.2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %. Od 10.10.2012 je otec dieťaťa zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 22.10.2012 pod č. k. EZ/2012/03570-1/Dar). Od 8.11.2012 poberal invalidný dôchodok vo výške 280,- eur mesačne, od januára 2013 vo výške 350,- eur mesačne. Z invalidného dôchodku sa mu vykonávajú exekučné zrážky na dlžné výživné na obe deti.

Súd poukazuje na to, že aj pri poberaní invalidného dôchodku otec dieťaťa dosahuje vyšší príjem, ako to bolo v konaní pod sp. zn. , keď v čase rozhodnutia súdu bol otec dieťaťa dobrovoľne nezamestnaný a napriek tomu uzatvoril rodičovskú dohodu o výške výživného, teda si musel byť vedomý povinnosti plniť vyživovaciu povinnosť.

Otec dieťaťa je od 1.10.2012 študentom 1. ročníka externého bakalárskeho štúdia na Vysokej škole v Sládkovičove, fakulta práva Janka Jesenského, školné na 1 semester činí 830,- eur, na 1 školský rok teda 1.660,- eur.

Matka mal. dieťaťa uzatvorila dňa XX.XX.XXXX manželstvo s F. C., nar. XX.XX.XXXX; dňa XX.X.XXXX sa im narodila dcéra D. C., z ktorého dôvodu je matka t.č. na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne a prídavky na tri deti - M. X., F. X. a D. C. a to po 22,54 eur mesačne na 1 dieťa. Manžel matky mal. dieťaťa dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo výške 827,21 eur.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX otec dieťaťa zotrval na svojom návrhu o zníženie výživného, uviedol, že finančne mu vypomáha jeho priateľka, v podstate ho živí, hradí stravu a všetky režijné náklady na bývanie (aj toto vyjadrenie potvrdzuje správnosť úvahy súdu o tom, že hrubý príjem priateľky otca nemôže byť v tej výške, ako bolo súdu predložené potvrdenie). Otec dieťaťa fajčí týždenne 4 balenia cigariet zn. LM v hodnote 2,70 eur za balenie (43,20 eur mesačne). Cigarety mu zakupuje priateľka.

Matka dieťaťa uviedla, že otec dieťaťa si nikdy neplnil vyživovaciu povinnosť v zmysle rodičovskej dohody. Uviedla, že otec dieťaťa si žije nad svoje prezentované pomery. Uviedla, že za otca dieťaťa platí dlhy, ktoré sú vymáhané aj exekučne. Matka uviedla, že otec s priateľkou chodia na dovolenky na chatu, ktorú vlastní jeho priateľka, priateľka vlastní rodinný dom, v ktorom bývajú a vlastní aj 1 alebo 2 motorové vozidlá (aj tieto tvrdenia spochybňujú prezentovaný príjem priateľky otca). Tieto tvrdenia otec dieťaťa nijako nespochybnil, nevyvrátil.

Mesačné výdavky matky dieťaťa na bývanie predstavujú 150,- eur plyn, odpad 13,80 eur, elektrina 66,09 eur, otec výdavky nemá žiadne, nakoľko ich uhrádza jeho priateľka v plnej výške.

Výdavky na mal. dieťa týkajúce sa školy, cestovného zostali nezmenené od poslednej úpravy výživného.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec dieťaťa nijakým spôsobom nepreukázal, že si aktívne hľadá prácu.

Súd vyhodnotil tvrdenia otca dieťaťa o nemožnosti plnenia vyživovacej povinnosti vo výške 150,- eur mesačne za účelové a tendenčné. Tento postoj otca nasvedčuje tomu, len hľadá spôsob, ako minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť.

Otec dieťaťa, na rozdiel od poslednej úpravy výživného, kedy bol bez príjmu a napriek tomu uzatvoril rodičovskú dohodu na plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu vo výške 150,- eur, poberá invalidný dôchodok vo výške 350,- eur mesačne. S bývaním, stravou nemá žiadne výdavky. Fajčí, študuje na vysokej škole, kde platí ročné školné vo výške 1.660,- eur.

Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom otca, poukázal na nezodpovedný prístup otca k starostlivosti a výžive o mal. dieťa, uviedol, že ak otec má peniaze na svoje štúdium, potom si musí plniť aj vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu.

Súd poukazuje na to, že otec dieťaťa o prácu prišiel z vlastného zavinenia, z vlastného pričinenia sa pripravil o lepší príjem

Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane povinného rodiča - otca mal. dieťaťa k výraznej zmene pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného na mal. dieťaťa. Naopak, k výraznej zmene pomerov došlo ako u mal. dieťaťa, ktoré je 3 roky staršie, dieťa je vo veku, kedy prechádza výraznými fyzickými zmenami, čo je príčinou vyšších výdavkov na oblečenie a stravu; tak aj u matky mal. dieťaťa, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. dieťaťu ako aj voči manželovi.

Každý rodič by mal byť zodpovedný v prístupe k svojmu potomstvu a mal by si uvedomiť nutnosť plnenia svojej vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na uvedené by bolo zníženie výživného v príkrom rozpore so záujmami mal. dieťaťa.

Otec dieťaťa súdu nepreukázal, že by okrem čiastočného plnenia výživného na mal. dieťa matke dieťaťa iným spôsobom pomáhal zabezpečovať potreby dieťaťa. Otec mal. dieťaťa tak nepostupuje v súlade s oprávnenými záujmami mal. dieťaťa a je potrebné prihliadať aj na osobnú starostlivosť matky o dieťa.

Členovia rodiny sa riadia ustálenými vzormi správania sa, každý člen rodiny plnil určitú sociálnu úlohu. Rodina je prostredie, s ktorým sme najviac spätí, výrazne nás ovplyvňuje a my ovplyvňujeme ju. Vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje osobnosť detí. Ale je aj obrazom doby a jej politických, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, ekologických a iných podmienok a zásad. Rodina realizuje spoločenskú kontrolu nad svojimi príslušníkmi, zaisťuje rovnováhu medzi emocionálnymi potrebami svojich členov. Vzhľadom na prístup otca mal. dieťaťa rodina neuspokojuje potreby lásky, bezpečia (psychický význam otca a matky, istoty, zakotvenosti), neuspokojuje základné emocionálne potreby. Nemožno pochybovať o nenahraditeľnosti rodiny pre zdravý vývoj mal. dieťaťa. Je východiskovým terénom socializačného procesu a „spojovacím mostíkom“ medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Aj na začiatku nového tisícročia je rodina považovaná za nenahraditeľnú hodnotu ľudského života. Ako jedna zo základných, primárnych, malých sociálnych skupín má významnú úlohu pri socializácii osobnosti dieťaťa. Rodičia svojim vplyvom určujú životnú dráhu dieťaťa - dieťa si z rodiny odnáša predstavu o pracovnom uplatnení, o manželstve a rodine, o hodnotovej orientácii. Dieťa toto všetko prehodnocuje a do svojho ďalšieho života preberá to, čo považuje za pozitívne. Rodina nie je významná len pre deti, má zmysel aj pre rodičov, keď dospelému umožňuje presiahnuť horizont vlastného života. Je priestorom, kde možno najprirodzenejším a najintenzívnejším spôsobom uspokojovať základné psychické potreby dieťaťa. Je teda „modelom medziľudských vzťahov“, ktoré si dieťa prenáša do života a na základe ktorých ich bude hodnotiť. Aj vzhľadom na uvedené súd nemohol vyhovieť návrhu otca, nakoľko matka dieťaťa musí zaujať aj funkciu a úlohu otca, ktorý si svoje rodičovské povinnosti k mal. dieťaťu vôbec neplní.

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnako stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného, či jeho zmene, súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Na základe citovaných ustanovení a uvedeného odôvodnenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a návrh otca na zníženie výživného na mal. dieťa zamietol, nakoľko k zmene okolností došlo najmä na strane dieťaťa a jeho matky, nie však na strane povinného rodiča - otca dieťaťa.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.