Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/7/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobkyne R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., R. XX U., M.G.B., zastúpenej JUDr. Editou Balážikovou, advokátkou v Partizánskom, Jesenského 231/5 proti žalovaným v 1. rade Q. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom C.G.J., D. B. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232, v 2. rade H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.G.J., R.G.Á. XXXX/XX, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia žalobkyne jej matkou R. Y., rodenou C., nar. XX.XX.XXXX , zomrelou dňa XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení zo dňa 26.03.2010 nie sú dané a žalobkyňa je zákonnou dedičkou po poručiteľke.

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 662,20 € pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 562,70 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovaným v 1. a v 2. rade domáha určenia, že dôvody jej vydedenia jej matkou R. Y.B., rod C., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX uvedené v listine o vydedení zo dňa 26.3.2010 nie sú dané a žalobkyňa je zákonnou dedičkou po poručiteľke. Žalobu odôvodnila tým, že je dcérou poručiteľky R. Y., rod. C., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C.G.J., D. B. XXXX/XX, ktorá dňa 4.9.2011 zomrela. Poručiteľka zanechala listinu o vydedení zo dňa 26.3.2010, titulom ktorej vydedila ju

- svoju dcéru z dôvodu, že sa bez uvedenia dôvodu prestala o poručiteľku zaujímať, nenavštevovala ju a vyhýbala sa stretnutiu s ňou, s poukazom na ustanovenie a . V listine o vydedení určila, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jej potomkov, takže dedičmi zo zákony by boli žalovaní v 1. rade - manžel poručiteľky a v 2. rade - dcéra poručiteľky. Dňa 13.2.2012 bola na Notárskom úrade v Partizánskom notárom Mgr. Martinom Výskokom spísaná za jej účasti ako dedičky zápisnica s tým, že ona ako dedička namietla, že dôvod uvedený v listine o vydedení nie je daný, nezodpovedá skutočnosti a že zákonné dôvody pre jej vydedenie nie sú dané. V danom prípade poručiteľka ako dôvod vydedenia uviedla, že ona ako dcéra - žalobkyňa v tomto konaní, o ňu neprejavovala záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala, nenavštevovala ju. Tieto údaje uvedené v listine o vydedení sa nezakladajú na pravde. Pravdou je skutočnosť, že ju aj jej sestru H. H. poručiteľka zo svojej domácnosti v roku 1981 vyhodila pre ich nezhody s jej druhým manželom Q. Y., ktorý im bránil v kontaktoch. Napriek tomu sa však s matkou tajne stretávala tak, aby o tom jej manžel nevedel. S matkou sa stretávala najmä v Š., v čase keď v Š. bývala u matkinej sestry K. H.. O dobrom vzťahu poručiteľky a jej svedčí aj skutočnosť, že v r. 2001 sa poručiteľka ako matka rozhodla previesť členské práva a povinnosti k družstevnému bytu na ul. D. B. XXXX/XX D. C.G.B. na ňu, platnosť tejto dohody však namietol jej manžel Q. Y., s ktorým má narušené vzťahy a ktorý ju v opitosti vyhodil z bytu. Navštevovala matku

v čase, keď mala zdravotné problémy a podrobila sa niekoľkým operáciám. Vždy za ňou pricestovala či už do C.G.J. alebo ju navštevovala aj v nemocnici v Trenčíne, kam chodila za ňou, nakupovala jej potrebné veci a finančne ju podporovala. Poručiteľka jej nikdy nedala najavo, že o ňu neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať, vzťahy boli komplikované najmä z dôvodu, že poručiteľka uzatvorila manželstvo s p. Y., ktorý vzťahy v rodine značne narušil, ako aj skutočnosťou, že ona pracovala a žila v zahraničí. Prehlasuje, že vo vzťahu k matke prejavovala preukázateľný záujem o ňu a konala tak v súlade s dobrými mravmi i napriek skutočnosti, že dlhodobo žije a pracuje v zahraničí. Dôvody, ktoré poručiteľka uviedla v listine o vydedení nie sú preto pravdivé a nemôžu byť dôvodom pre jej platné vydedenie.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je manželkou (manželom) poručiteľky R. Y., ktorá dňa X.X.XXXX zomrela. Poručiteľka zanechala listinu o vydedení, v ktorej uvádza, že vydeďuje žalobkyňu po zrelej úvahe pre prípad svojej smrti z dôvodov, že sa bez uvedenia dôvodu prestala o ňu zaujímať, nenavštevuje ju a vyhýba sa osobným stretnutiam s ňou. Počas posledných dvadsiatich siedmich rokov ju videla len niekoľkokrát. V roku 1983 sa odsťahovala, od uvedeného roku ju nevidela po dobu nasledujúcich pätnásť rokov. V roku 1998 sa k nej opätovne nasťahovala, pričom v spoločnej domácnosti žili asi jeden a pol roka. V roku 1999 jej dcéra opätovne odišla zo spoločnej domácnosti a od uvedenej doby sa k nej vôbec nehlási, nenavštevuje ju, nie sú ani len v telefonickom kontakte a nemá o pobyte svojej dcéry žiadnu vedomosť. Svoju dcéru nevidela viac ako desať rokov. Je presvedčená, že o ňu neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala. Dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v ustanovení . Z obsahu listiny o vydedení, ktorý vlastnoručne podpísala poručiteľka za prítomnosti dvoch svedkov vyplýva, že tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe nie sú pravdivé, nakoľko poručiteľka v roku 2010 konštatovala, že o pobyte žalobkyne nemá žiadnu vedomosť, svoju dcéru nevidela viac ako desať rokov. Poručiteľka už niekoľko rokov pred svojou smrťou bola veľmi vážne chorá, pričom žalobkyňa nejavila o ňu žiadny záujem, pričom tento nezáujem nedosahoval len takú intenzitu, aby bol relevantným a skutočným dôvodom na vydedenie, ale žalobkyňa neprejavovala žiadny záujem o poručiteľku a to nielen ako jej dcéra. Je pravdou, že počas hospitalizácie poručiteľku navštívila v nemocnici a to celkom dvakrát za dobu 9 mesiacov, avšak ani tento prejav vôle žalobkyne nemožno hodnotiť ako záujem o poručiteľku a to taký záujem, aký by ako dcéra mala prejavovať o svoju matku. Je pravda, že keď poručiteľka chodila na vyšetrenia do Š., približne jedenkrát mesačne, chodila takmer vždy navštíviť svoju sestru a niekedy sa stalo, že sa tam náhodou stretla aj so žalobkyňou, avšak išlo o stretnutia náhodné, bez toho, aby tento záujem vyvolala žalobkyňa. Okrem toho, naposledy sa tak stalo približne pred 12 rokmi. Okrem toho poručiteľka sama podala návrh na zrušenie trvalého pobytu žalobkyne, pričom mesto Partizánske zrušilo jej trvalý pobyt dňa 25.3.2010. Čo sa týka prevodu členských práv poručiteľkou na žalobkyňu v roku 2001, táto skutočnosť sa zakladá na pravde, avšak tento právny úkon nepredstavoval slobodný úkon poručiteľky. Uvedený právny úkon uskutočnila poručiteľka potom, čo sa žalobkyňa k nej vrátila, avšak následne, po prevedení bytu do vlastníctva žalobkyne , opustila žalobkyňa predmetný byt, odišla na neznáme miesto a od uvedeného času opätovne neprejavovala absolútne žiadny záujem o poručiteľku. Poručiteľka si vtedy uvedomila, že žalobkyňa ju v podstate obrala o byt a preto aj súhlasila s podaním žaloby o neplatnosť prevodu členských práv k predmetnému bytu. Návrhom na začatie konania zo dňa 11.3.2004, doručeným Okresnému súdu Partizánske ako prvostupňovému súdu sa domáhal proti odporkyni v 1. rade, v tom čase R. Y. a odporkyni v 2. rade, v tom čase R. H., určenia neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu č. XX na V.. C.. vo vchode č. XX v bloku K. nachádzajúcom sa v C.G.B., T. O.. D. B. XXXX/XX, uzavretej medzi prevodcom R. Y. a nadobúdateľom členského podielu R. H. dňa 26.11.2001. Svoj návrh odôvodnil tým, že byt mala R. Y. v užívaní od 17.2.1980. Dňa XX.X.XXXX s ním uzatvorila manželstvo. V zmysle ustanovenia uvedeným dňom uzavretia manželstva vzniklo manželom právo spoločného nájmu bytu. Súd napokon žalobe vyhovel a určil právoplatne neplatnosť Dohody. Z uvedených dôvodov považuje návrh žalobkyne za nedôvodný a žiada ho zamietnuť v celom rozsahu.

Žalovaná v 2. rade k žalobe uviedla, že ako sa matka rozhodla, tak to je.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov K. H., U. Ď., H. P., N. H., Y. N. a M. Y., oboznámením obsahu listiny o vydedení, zápisnice spísanej notárom Mgr. Výskokom, prehlásením K. H. a U. Ď., zrušenia trvalého pobytu, listu, podania R. F., záverečných návrhov

žalovaného v 1. rade a žalobkyne, spisu tunajšieho súdu sp. zn. a spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. a zistil, že poručiteľka R. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, je matkou žalobkyne a žalovanej v 2. rade. Listinou o vydedení zo dňa 26.3.2010 podpísanou pred svedkami H. P. a Y. N. vydedila žalobkyňu z dôvodov, že sa bez uvedenia dôvodu prestala o ňu zaujímať, nenavštevuje ju a vyhýba sa osobným stretnutiam s ňou. Počas posledných dvadsiatich siedmich rokov svoju dcéru videla len niekoľkokrát. V roku 1983 sa odsťahovala, pričom od uvedeného roku 1983 svoju dcéru nevidela po dobu nasledujúcich pätnásť rokov. V roku 1998 sa k nej opätovne nasťahovala, pričom v spoločnej domácnosti žili asi jeden a pol roka. V roku 1999 jej dcéra opätovne odišla zo spoločnej domácnosti a od uvedenej doby sa k nej jej dcéra vôbec nehlási, nenavštevuje ju a nie sú ani len v telefonickom kontakte, pričom o pobyte svojej dcéry nemá žiadnu vedomosť. Svoju dcéru nevidela viac ako desať rokov. Je preto presvedčená, že jej dcéra o ňu neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala. Dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v ustanovení .

Zo zápisnice napísanej dňa 13.2.2012 notárom Mgr. Martinom Výskokom v dedičskej veci po nebohej R. Y. sp. zn. , vyplýva, že ako zákonní dedičia v 1. skupine po nebohej R. Y. prichádzajú do úvahy jej manžel - žalovaný v 1. rade a jej dcéry - žalobkyňa a žalovaná v 2. rade. Žalobkyňa v dedičskom konaní namietala listinu o vydedení.

Z prehlásení K. H. a U. Ď. vyplýva, že skutočnosti tvrdené v listine o vydedení sa nezakladajú na pravde.

Zo zrušenia trvalého pobytu vyplýva, že žalobkyni bolo zrušené trvalé bydlisko v C.G.B., D. B. XXXX/ XX, č. bytu XX a jej trvalým pobytom je len mesto Partizánske.

Z rukou písaného listu predloženého žalovaným v 1. rade vyplýva, že pisateľka listu si myslí, že všetko okolo bytu bolo na ňu pripravené a dôkladne premyslené, 18 rokov sa dcéra s ňou nerozprávala a chovala sa ako by nebola jej matka. Keď začala chodiť do Šurian, bývala dcéra u sestry. Keď mala veľké problémy aj tam, začala chodiť k nim, prihlásila sa na trvalý pobyt. V tom čase odkupovali byt do osobného vlastníctva. Bola na vyšetrenie na srdce a mala sa podrobiť operácii, čakala skoro rok. Je pravda, že sa bála a dcéra jej sľúbila, že keby sa jej niečo stalo, tak sa postará o jej manžela. Za takýchto podmienok podpísala vlastnícke práva bytu na dcéru a manželovi to nepovedala /dcéra, na čo by si to hovorila , však byt je tvoj/. Pred podpísaním zmluvy sa s dcérou ústne dohodla na podmienkach, za akých byt prepíše. Užívala veľké množstvo liekov /sedatíva/, ktoré obmedzovali myslenie. Od podpísania zmluvy sa začalo pomaly jej peklo na zemi , začala robiť zle , manžela vyháňať. V decembri 2002 , keď bola na operácii doslova vyháňala manžela so slovami , aj tak ťa z bytu dostanem. Vo februári mu dala dva dni na vysťahovanie. Dcéra sa s ňou nebaví, nepozdraví. Dňa 17.2.2003 (chcela) podpísať ťarchu na byt, odbila ju so slovami , len na mne záleží a on nech sa vysťahuje. Jej a manželov zdravotný stav je zlý, sú „pod liekmi" a stresy ich zdravotný stav ešte zhoršujú. V roku 2003, v máji previedla platenie nájmu na seba. V roku 2004 prestala platiť a hrozilo im vysťahovanie, kedy to dlhodobo bytovému družstvu nezaplatila , zaplatili oni s manželom a platia stále. Dozvedeli sa, že to urobila zámerne, aby sa dostali na ulicu a byt nebol ich. Z vyjadrenia žalobkyne aj žalovanej v 2. rade vyplýva, že list napísala ich matka.

Žalobkyňa vypovedala, že do doby dedičského konania o listine o vydedení nevedela. V listine o vydedení je uvedené, že v roku 1984 odišla z domu, bolo to tak, že matka sa vydala za žalovaného v 1. rade. Medzi žalovaným v 1. rade a ňou a jej sestrou boli nezhody, žalovaný v 1. rade ich chcel dostať z domu. Bránil im v kontakte s matkou. V tom čase sa u nich doma dosť pilo, sestra robila, starala sa o nich, ale keď sa peniaze minuli, tak im chýbali. Matka sa s nimi hádala. Oni so sestrou si potom vybavili, aby samé dostávali peniaze od otca a tiež od štátu. Následne od žalovaného v 1. rade dostali list, v ktorom ich žiadal, aby platili nájomné. Oni boli so sestrou samé v detskej izbe. Vedel o tom ich otec, ktorý im kúpil byt. Tam sa asi v roku 1984 obe presťahovali. Ona potom ešte študovala, bola 3 roky pracovne v M.G.O., domov chodila raz za 3 mesiace. Keď prišla domov, mali telefonický kontakt, stretli sa aj so sestrou, aj s matkou. Stretávali sa v kaviarni v Partizánskom. Potom asi v roku 1988 - 1989 odišla pracovať do Š. kvôli tete. Jej matka tam chodila dosť často ku kožnému lekárovi. Jej teta K. sa snažila, aby mali spolu kontakt, ide o matkinu sestru. Matka, keď prišla do Š. k lekárovi, tak bývala u svojej sestry, kde sa stretli. Aj si s matkou asi rok telefonovali. Potom prišiel do Šurian spoločne s matkou

aj žalovaný v 1. rade, tak sa akože všetci udobrili, čo bolo asi v roku 2000 - 2001. Ona v období od roku 1989 - 2001 pracovala a bývala v Š.. Najskôr bývala u matkinej sestry p. H., potom mala vlastný byt. S matkou sa stretávala u jej sestry. O kontakt s matkou sa snažila, ale ona niekedy aj nemohla prísť do Š.. V roku 2000 sa všetci udobrili a v roku 2001 sa nasťahovala do bytu svojej matky a žalovaného v 1. rade v C.G.B.. Bývali všetci spolu, všetko bolo v poriadku. Potom matka na ňu prepísala byt. Trvalo to asi 2 roky, po ktorú dobu to matka nechcela povedať ani žalovanému v 1. rade, ani žalovanej v 2. rade. Matka bola v nemocnici v H., v tom čase prišiel nejaký papier z bytového družstva, kde bolo uvedené už jej meno. Vtedy sa žalovaní dozvedeli o tom, že byt je prepísaný na ňu. Potom sa matka vrátila z nemocnice a so žalovaným v 1. rade sa spolu nerozprávali. Potom prišiel v neskorých večerných hodinách opitý zo záhrady, začal v kuchyni štrkotať, nevie, či bral nôž alebo čo, tak si zobrala len topánky a prespala u susedy vo vedľajšom vchode. Vrátila sa druhý deň domov, ale vybavovala si prácu v Rakúsku. Bála sa doma spávať, po týždni z ich domácnosti odišla, čo bolo asi v roku 2004. V máji 2005 sa začal spor o byt, v ktorom matka a žalovaný v 1. rade bývali. Od roku 2005 mala záujem s matkou sa stretávať a aj ona mala záujem stretávať sa s ňou , ale mala strach. Vždy sa stretávali tajne. Keď boli medzi nimi súdy, tak sa nestretávali. Od roku 2004 pracuje v Rakúsku , spočiatku tam chodila pracovať na niekoľko mesiacov v roku a zvyšok času bývala v C.G.B.. Od roku 2008 je natrvalo v Rakúsku. Spor o byt trval 5 rokov, počas ktorých sa s matkou nestretávali. Stretli sa len raz kvôli dokladom. Matka bola pred 4 - 5 rokmi operovaná v nemocnici v Trenčíne, čo jej dala vedieť sestra. Ona bola v tom čase na Slovensku, chodila za matkou do nemocnice. Po týždni, keď bola matka na tom lepšie, tak sa vrátila do M.G.Z.. Potom, keď sa vrátila z nemocnice domov, tak sa o ňu starala suseda p. Ď.. Ona každý týždeň matke telefonovala, teda mali spolu telefonický kontakt. Medzi nimi to už zase bolo tak, že matka bola rada, keď jej zavolala, rozprávali sa , rozprávali sa aj so susedou, resp. cez telefón susedy sa rozprávala s matkou. Keď bola matka pred smrťou 2-3 týždne znovu v nemocnici, tak matke telefonovala. Kontakty medzi ňou a matkou považuje za dostatočné , matka s ňou chcela mať kontakt a ona tiež. Hlavnou príčinou, prečo sa nemohli stretávať, bol žalovaný v 1. rade. Tvrdí, že matka sa určite bála , bála sa mať s ňou kontakt. Od roku 2004, keď matka chodila po nemocniciach, tak sa stretávali , lebo chodila za ňou. Po dobu trvania súdneho sporu , čo bolo obdobie od roku 2004-2008 sa stretli iba raz. Po skončení súdneho sporu jej oni zrušili trvalé bydlisko v byte, nato urobili ďalší súd, o čom sa ona nemohla dozvedieť. Po skončení sporu sa stretávala s matkou u seba v byte. Ona chodila z Rakúska 3-4 krát do roka domov, vždy sa s matkou nestretli, ale boli spolu v telefonickom kontakte cez p. Ď.. Pokiaľ matka mohla ísť z domu, tak prišla aj s p. Ď. a stretli sa. Naposledy ju videla asi týždeň pred smrťou, bola za ňou so sestrou v nemocnici, čo bolo želanie ich matky. S dôvodmi vydedenia nesúhlasí , lebo sa nezakladajú na pravde. Svedkyňa listiny o vydedení H. P. je suseda žalovanej v 2. rade a bola na to nahovorená, Y. N. je nevesta žalovanej v 2. rade. Niekto mal záujem, aby dostali celý byt tak, ako to v roku 2010 spísali. Pokiaľ by sa matka s ňou nechcela stretávať, tak by sa s ňou nestretla a ak by jej zavolala, tak by nezdvihla telefón. Pokiaľ je v listine o vydedení uvedené, že ju matka 10 rokov nevidela, nie je to pravda, pretože s ňou od roku 2001 bývala v spoločnej domácnosti až do roku 2004.

Z výpovede žalovaného v 1. rade vyplýva, že to, čo napísala jeho manželka, je pravda. Manželstvo uzatvárali v roku XXXX. Žili normálny manželský život. Spočiatku s deťmi jeho manželky z jej prvého manželstva vychádzal dobre, neskôr už nie. Žalobkyňa a žalovaná v 2. rade z ich domácnosti odišli, nevie, v ktorom roku to bolo, nevie ani dôvod ich odchodu. Bývali u sestry jeho manželky p. H., kde bývali potom, to nevie, pretože sa 18 rokov matke neozvali. Kedy sa to zmenilo, on nevie. Zmenilo sa to vtedy, keď sa žalobkyňa vrátila domov. Bývala s nimi v spoločnej domácnosti asi rok a pol až dva roky. Keď sa nasťahovala, mali rôzne nedorozumenia. Je pravda, že mali so žalobkyňou konflikt, po ktorom ona odišla. Potom sa 9 rokov súdili o byt, so žalobkyňou nemali žiadny kontakt. Jeho manželka potom v roku 1984 chodila do Šurian, ale sama tam bola 2-3 krát, inak tam chodil s ňou on. Manželka sa so žalobkyňou potom, ako v roku 2003 alebo 2004 odišla z domácnosti, už nestretávala a nemala s ňou kontakt. Ak sa manželka so žalobkyňou stretla, tak to jemu nepovedala. On jej nikdy nebránil, aby sa stretávali. Za žalobkyňu doplatili exekúciu, ona spočiatku neplatila za byt, hoci bol jej. Potom sa prihlásila ako vlastník bytu s tým, že bude platiť poplatky za byt. Tieto 2-3 mesiace neplatili ani oni a na konci roku im prišlo vyúčtovanie s tým, že mali dlh viac ako 16 000 Sk. On o spísaní listiny o vydedení vedel, písala ju manželka u jeho právneho zástupcu. Žalobkyňa nebola v ich domácnosti pred smrťou manželky 10-12 rokov. V nemocnici bola asi dvakrát, pred smrťou manželky v roku 2011. Nevie, či chodila do nemocnice počas predchádzajúcich hospitalizácií manželky.

Z výpovede žalovanej v 2. rade vyplýva, že manželstvo jej matky a žalovaného v 1. rade bolo uzavreté v roku 1982, manželstvo bolo spočiatku harmonické, mali len drobné nezhody. Potom sa stávali také veci, že žalobkyňa od nej pýtala peniaze, ona jej finančne vypomáhala. Stupňovalo sa to a hovorila o tom s matkou. Vyvrcholilo to v mesiaci november až december 1984, pred Vianocami v roku 1984 ich matka z domu vyhodila. Oni potom spali na Ostrove, neskôr boli v Š. u sestry ich matky. Povedali to otcovi, boli na sociálnom a následne sa vrátili naspäť do bytu ich matky, kde bývali asi rok, platili nájomné. Potom sa presťahovali do bytu, ktorý dostali. S matkou sa pokúšala stretnúť , aj sa stretli , začali sa stretávať a odpustili si. U. sa však týkalo len jej, nie žalobkyne. F. po skončení školy odišla do M.G.Z.. S matkou to bolo ťažko, pretože jej povedala niečo iné, žalobkyni niečo iné a niečo iné žalovanému v 1. rade. Vie, že raz boli všetci spoločne v Š., čo bolo predtým , ako sa žalobkyňa znovu nasťahovala k matke do bytu. Nevie, koľko žalobkyňa bývala u matky, vie, že mala nezhody so žalovaným v 1. rade, ktorý ju vyhodil z bytu. Toto sa dozvedela od matky, ktorá za ňou prišla asi týždeň pred pojednávaním s tým, že prišla o byt , že ho prepísala na žalobkyňu s tým, že ona sa o nich postará. Matka jej povedala, že žalobkyňa má doma už ďalšiu zmluvu podpísanú po uzavretí dohody o prevode členských práv a povinností, v ktorej malo byť uvedené, že sa o nich postará. Matka jej hovorila, že sa budú súdiť a tiež to, že žalovaný v 1. rade žalobkyňu vyhodil. Čo bolo medzi žalobkyňou a matkou potom, nevie. V roku 2008 alebo 2009 bola matka v nemocnici v Trenčíne, chodili ju navštevovať. Chodila ju navštevovať aj žalobkyňa. Keď išla matka naposledy do nemocnice, žalobkyňa tam bola asi dvakrát. Keď sa matkin zdravotný stav zhoršil, žalobkyňa aj s ňou išli spoločne do nemocnice, hoci mala žalobkyňa pracovné povinnosti a celú noc cestovala. O kontakte žalobkyne s matkou okrem stretnutí v nemocnici nič nevie, pretože matka jej nikdy nepovedala, že so žalobkyňou telefonovala alebo že bola na návšteve v jej byte. Vie to len od p. Ď.. Žalobkyňa jej povedala, že matka u nej bola. Vie určite, že žalobkyňa bola v kontakte s matkou. O listine o vydedení nevedela, jej obsah nepozná. Vie, že žalobkyňa mala záujem stretávať sa s matkou, najmä cez ich krstnú matku p. H.. Svoj záujem prejavovala osobne aj telefonicky. Sem- tam jej p. H. povedala, že matka a žalobkyňa boli spolu, ale nevie, v ktorom roku to bolo. Keď boli v osobnom kontakte so žalobkyňou, vždy sa bavili o matke. Všetky veci čo matka urobila, sa dozvedela až keď bol problém, vždy neskoro.

Svedkyňa K. H., teta žalobkyne a žalovanej v 2. rade a švagriná žalovaného v 1. rade uviedla, že je presvedčená, že dôvody na vydedenie žalobkyne neboli, lebo sa schádzala so svojou matkou u nich doma v Š.O.. Žalobkyňa a žalovaná v 2. rade mali so svojou matkou veľmi dobrý vzťah, ktorý sa zhoršil až po uzavretí manželstva so žalovaným v 1. rade. Žalobkyňa a žalovaná v 2. rade mali veľké nezhody so žalovaným v 1. rade, ktorý ich vyhodil z bytu. Jej sestra sa so svojimi dcérami niekoľko rokov nestýkala. Potom sa udobrila najskôr so žalovanou v 2. rade, potom so žalobkyňou. Po roku 1989 sa žalobkyňa a jej matka stretávali u nej v Š. v čase, keď matka žalobkyne chodila k lekárovi na kontroly. Žalobkyňa bývala u nej, takže sa u nej stretávali. Myslí si, že vzťah medzi nimi bol dobrý. Sestra k nej chodila raz za mesiac, raz za dva týždne, ako kedy. Jej sestra sa rozhodla, že žalobkyni dá prepísať celý byt, žalovaný v 1. rade o tom nevedel a dozvedel sa to až po dvoch rokoch. Na rodinnej oslave v Š. žalovaný v 1. rade prehovoril so žalobkyňou a potom mohla ísť aj do bytu v C.G.B.. Presťahovala sa do bytu, keď ho už mala na seba prepísaný. Žalovaný v 1. rade sa o tom dozvedel, keď prišiel nejaký úradný list. Vtedy sa konflikty medzi ním a žalobkyňou vyhrocovali, napokon žalobkyňa z bytu utiekla. Potom si žalobkyňa našla byt v C.G.B.. So svojou matkou sa nestretávala, udržiavali len telefonický kontakt. Po začatí súdneho sporu nebol vzťah žalobkyne a jej matky taký ako predtým, ale keď sa dozvedela o zdravotnom stave svojej matky, išla za ňou do nemocnice a zabezpečila čo bolo treba. O zdravotnom stave svojej sestry sa dozvedela len od žalobkyne a od žalovanej v 2. rade. Sestra bola v nemocnici niekoľkokrát a stretla sa aj so žalobkyňou v jej byte. Žalobkyňa pracuje v M.G.O., nemohli sa stretávať často, bola ale rozhodnutá zabezpečiť matke opateru. Krátko pred smrťou jej sestra povedala o tom, že žalovaný v 1. rade nebol k nej dobrý a že sa veľmi zle zachovala voči žalobkyni, dožadovala sa notára, že by to chcela napraviť. Pred ňou jej sestra požiadala žalobkyňu o odpustenie. Veľmi chcela, aby sa jej dcéry obidve s ňou stretli. Ona sa o listine o vydedení dozvedela až v nemocnici od svojej sestry, ktorá jej povedala, že bola na to nahovorená. Žalobkyňa mala o svoju matku veľký záujem, len jej to nebolo umožnené, nemohla prísť ani do bytu, nemohla ani telefonovať. Žalobkyňa zabezpečovala matke počas pobytu v nemocnici všetky hygienické potreby. Matka žalobkyne bola ako plastelína, dala sa tvarovať.

Z výpovede svedkyne U. Ď., susedy matky žalobkyne a žalovanej v 2. rade vyplýva, že matka žalobkyne bola od 1.1.2011 ležiaci pacient. Žalobkyňa bola za ňou v nemocnici v U., kúpila jej hygienické potreby, nápoje, ovocie. Žalobkyňa zostala v SR, v nemocnici bola viackrát, ona spolu so svojím manželom ju

tam viezli. Žalobkyňa do nemocnice volala každý deň, pýtala sa na zdravotný stav svojej matky, to bolo začiatkom roku 2011. P. Y. potom previezli do NsP v Partizánskom, kde ju žalobkyňa navštevovala. Žalobkyňa svojej matke volala cez jej mobil . Jej matka mala mobil väčšinou zablokovaný, volať mohla len v neprítomnosti žalovaného v 1. rade. Z nemocnice bola prevezená do sanatória D. M. , kde bola asi mesiac. potom ju previezli domov a ona sa o matku žalobkyne starala v čase, keď mal žalovaný v 1. rade zdravotné problémy, čo bolo na jar alebo začiatkom leta 2011. Matka žalobkyne nemala žiadne peniaze, tak komunikovala so žalobkyňou, ktorá ju navštívila, nakúpila jej potrebné veci. Ona chystala matke žalobkyne raňajky, desiatu, obedy jej nosili opatrovateľky. Matka žalobkyne jej povedala, že žalovaný v 1. rade ju sklamal, že to nie je tak ako predtým a dožadovala sa zavezenia k notárovi, že pod nátlakom urobila hroznú vec, že vydedila svoju dcéru, že to nemala urobiť, pretože žalobkyňa jej finančne pomáhala a kupovala jej oblečenie. Počas celého obdobia, čo sú susedia, teda od roku 1980 sa matka žalobkyne so žalobkyňou stretávala, dcéra jej kupovala darčeky. V roku 2010 žalobkyňa matke kúpila koženú tašku, kvety a všetko, čo k tomu patrí. Stretli sa v byte žalobkyne. Pokiaľ ju matka žalobkyne žiadala o notára, fyzicky ju tam nemohla zaviesť. Žiadala ju o to aj pred smrťou, keď už bola v nemocnici. Chcela , aby sa to zvrátilo, že to robila pod nátlakom, pretože dcéra sa o ňu starala od samého začiatku. Vôbec nie je pravda, že by sa nenavštevovali. Problémy v rodine p. Y. začali od doby , keď začala žiť so žalovaným v 1. rade. Matka žalobkyne a žalovaný v 1. rade vyhodili žalobkyňu a žalovanú v 2. rade v roku 1982 z bytu, pretože od nich žiadal žalovaný v 1. rade nájomné, ktoré nemohli zaplatiť. Matka žalobkyne mala obidve dcéry rada, ale nemohla sa s nimi stretávať kvôli žalovanému v 1. rade. Žalobkyňa sa stretávala so svojou matkou aj u nej v byte. Vie, že p. Y. prepísala byt na dcéru s tým, že si tam nedali doživotné právo k bytu. Žalobkyňa sa do bytu nasťahovala a dochádzalo medzi ňou a žalovaným v 1. rade k nedorozumeniam. Svedkyňa potvrdila incident medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, po ktorom žalovaný v 1. rade žalobkyňu vyhodil z bytu. Aj po tomto incidente sa žalobkyňa a jej matka u nej v byte stretávali, a to keď prišla žalobkyňa z M.G.Z.. Žalobkyňa svojej matke finančne pomáhala. Matka žalobkyne jej povedala, že listinu o vydedení urobila pod nátlakom.

Svedkyňa H. P. vypovedala, že so žalovanou v 2. rade bola asi pred dvomi rokmi v priateľskom vzťahu. Poznali sa dlhšiu dobu, bývala vo vedľajšom vchode. Matka žalovanej v 2. rade bola asi pred 2 - 2 a pol rokom na jeseň v nemocnici, bola operovaná. Ona bola po jej návrate domov z nemocnice u nej doma asi 2-3 krát. Matka žalobkyne bola v poriadku, žalovaný v 1. rade sa o ňu staral. V starostlivosti mu pomáhala aj žalovaná v 2. rade, nevie, že by sa o ňu staral niekto iný. Vie, že mali dobrý vzťah s nejakou susedou. Počula, že matku žalobkyne navštívila v nemocnici aj žalobkyňa a doniesla jej nejaké oblečenie, ale to len počula. Žalovaná v 2. rade ju a jej priateľku požiadala, aby svojim podpisom svedčili, že si dali zaevidovať vydedenie žalobkyne. Jej priateľka sa nemohla zúčastniť, tak išla Y. N. namiesto nej. Prišli obe pred Sociálnu poisťovňu, kde mal sídlo nejaký notár, ten skoncipoval celé znenie listiny a od nich dvoch ako svedkýň si vypýtal len doklady a zaevidoval ich. Listinu, teda jej text už mal pripravenú. Prítomná bola aj matka žalobkyne a žalovaný v 1. rade. Nevie, či niečo aj podpisovali, potom išli k JUDr. Košíkovi za účelom overenia pravosti podpisov. O listine a jej obsahu im oficiálne nepovedal nikto nič. Matka žalobkyne jej povedala, že dcéra, ktorú vydeďuje, jej založila alebo predala byt a potom to museli nejako narýchlo vyplatiť, inak by prišli o bývanie. Celkom tomu neporozumela. To bol jediný dôvod, ktorý jej matka žalobkyne povedala. Počula z rozhovoru matky žalobkyne a osoby, ktorá vydedenie koncipovala, že o dcére - žalobkyni jej matka 4 roky nič nevie, ale nevie, či je to pravda, keďže počula, že za ňou bola v nemocnici. Ona si obsah listiny neprečítala. Vie len z počutia, že žalobkyňa sa ešte pred smrťou s matkou porozprávala, že sa stretli a všetko si vysvetlili. Vie o tom, že žalovaná v 2. rade sa posledné mesiace vyhýbala aj tomu, aby matke alebo žalovanému v 1. rade zdvihla telefón.

Z písomného vyhlásenia R. F., dcéry žalovaného v 1. rade vyplýva, že mala s matkou žalobkyne dobrý vzťah. Vo vyhlásení sa vyjadruje o jej vzťahu a vzťahu svojich sestier k žalovanému v 1. rade a k matke žalobkyne.

Z výpovede svedkyne N. H., dcéry žalovaného v 1. rade vyplýva, že navštevovala matku žalobkyne a žalovaného v 1. rade v ich domácnosti, od roku 1998 aj častejšie. V tej dobe bola súčasťou rodiny aj žalovaná v 2. rade. O žalobkyni nič nepočula. Keď sa pýtala matky žalobkyne, či majú nejaký kontakt, povedala jej že nie a že ju to ani nezaujíma. Asi pred 10 rokmi sa žalobkyňa objavila, nejaký rok žila so svojou matkou a so žalovaným v 1. rade v spoločnej domácnosti. Zo začiatku tvrdili, že je všetko v poriadku, potom sa žalovaný v 1. rade so žalobkyňou pohádal, tvrdil, že ho vyhodila. Rozprávala sa

o tom so žalobkyňou, ktorá jej povedala, že si trošku vypili a poškriepili sa a že to takto ďalej nejde. Žalobkyňa z bytu odišla a už sa nevrátila. Potom začal konflikt s bytom, keď žalovaný v 1. rade zistil, že matka žalobkyne prepísala byt na žalobkyňu. Začal sa súdny spor, ktorý trval 7-8 rokov. Počas tejto doby často chodili do domácnosti žalovaného v 1. rade, žalobkyňa tam vôbec nebola, nepočuli o nej. Po zhoršení zdravotného stavu matky žalobkyne sa o ňu a o domácnosť staral žalovaný v 1. rade. 1.1.2011 dostala matka žalobkyne porážku, bola asi 3 týždne hospitalizovaná v Trenčíne. Starala sa o žalovaného v 1. rade, spolu chodili matku žalobkyne navštevovať. Potom bola hospitalizovaná v Partizánskom a v zariadení v M., tam ju chodili takisto navštevovať. Potom začal mať zdravotné problémy aj žalovaný v 1. rade, musel sa podrobiť operácii, v apríli 2011 bol hospitalizovaný. Žalovaná v 2. rade mala takisto zdravotné problémy, tak matke žalobkyne zabezpečili opatrovateľky z ÚPSVaR a jednu privátne na večer. V tom čase ju ona navštevovala. Starali sa o ňu aj susedy pani Ď. a S.. Chcela sa skontaktovať so žalobkyňou, ale p. Ď. jej na ňu nechcela dať kontakt, že pracuje v Rakúsku a nemôže prísť a že by sa o matku aj starala, ale že je tam žalovaný v 1. rade. Nebolo nič povedané o tom, že by matka žalobkyne mala so žalobkyňou kontakt. O listine o vydedení sa ona dozvedela až po smrti matky žalobkyne, povedal jej to žalovaný v 1. rade. dôvod vydedenia nepozná. Vie, že manželku žalovaného v 1. rade trápilo správanie žalobkyne a hnevalo ju, že dcéra má k nej takýto vzťah, že sa o ňu nestará a nezaujíma. Vie o tom, že žalobkyňa jej kúpila kabelku, lebo sa jej na to pýtala. Nevie o tom, že by žalobkyňa za života s matkou telefonovala alebo sa mimo domácnosti žalovaného v 1. rade s ňou stretla .

Svedkyňa Y. N. vypovedala, že žalovaná v 2. rade je jej svokra. Keď sa prepisoval byt matky žalobkyne, tak ona bola svedkyňou toho, že matka žalobkyne chcela byt prepísať na žalovaného v 1. rade. Ona nevedela, o čo ide, bola tam namiesto kamarátky, ktorá nemohla prísť. Keď prišli pred kanceláriu zástupcu žalovaného v 1. rade, bola tam žalovaná v 2. rade, matka žalobkyne a žalovaný v 1. rade a druhá svedkyňa Blanka Wallner. Keď prišli, papiere boli nachystané, oni to podpísali, išli overiť na matriku a išla do práce. Ona listinu nečítala. Hovorili tam o tom, že babka (matka žalobkyne) chce, aby ten byt mal Q. (žalovaný v 1. rade). Vie, že keď bola matka žalobkyne v nemocnici, tak za ňou žalobkyňa chodila a keď už bolo s ňou zle, tak sa aj uzmierili. Keď bola v nemocnici, tak jej žalobkyňa kupovala veci na oblečenie, a to aj keď bola prvýkrát v nemocnici, aj druhýkrát.

Z výpovede svedkyne M. Y., dcéry žalovaného v 1. rade vyplýva, že poznala žalovanú v 2. rade, má s ňou ustavičný kontakt. Od roku 1983 do roku 2000 bývala v Rakúsku, tak chodila do domácnosti žalovaného v 1. rade raz za mesiac. Potom žila do roku 2004 v V., potom v M.G.O. Z. od roku 2007 znovu v Izraeli. Keď bola v V., chodila domov každé 3 mesiace. Skoro denne s nimi telefonovala. Vie, že matka žalobkyne bola v zariadení v M., ona s ňou hovorila telefonicky, snažila sa ju presvedčiť, aby v zariadení ostala. Ona aj jej sestra sa snažili nájsť žalobkyňu, nebolo možné sa s ňou skontaktovať. P. Ď. nebola ochotná dať im jej telefónne číslo. Myslí si, že nebohá matka žalobkyne číslo na žalobkyňu nemala. Žalobkyňa nevybavila opatrovateľku, ani sa nepostarala, aby jej matka dostala lepšiu posteľ alebo pomôcky, ktoré potrebovala. Nevie, že by navrhla finančnú pomoc pri rehabilitácii, lepšiu stravu alebo dodatočnú pomoc. Ona žalobkyňu v blízkosti jej matky nikdy nestretla. Vie, že mali spolu telefonický kontakt, vie to od matky žalobkyne. Od otca vie, že sa raz stretli v Š.. Vie o tom, že žalobkyňa nosila matke niekedy darčeky, takisto peniaze. To bolo asi okolo roku 2009. Matka žalobkyne dávala tieto peniaze žalovanej v 2. rade. Otec nebol nadšený, že sa stretávajú žalobkyňa a jej matka, z dôvodu, aby ju uchránil pred psychickou záťažou, ale nikdy jej nezakazoval stretávať sa s ňou. Matka žalobkyne sa vyhýbala konfliktom a tajila niekedy stretávanie so žalobkyňou pred žalovaným v 1. rade. Ona žalobkyňu stretla možno raz za tie roky a pamätá si, že sa jej matka na ňu sťažovala lebo nevedela kde je a čo s ňou je. Pri dôležitých rozhodnutiach nebola v rodine alebo nebola dosiahnuteľná. Nie je jej známe, že by sa nejako pričinila, aby sa stav matky zlepšil. Matka žalobkyne a žalovaný v 1. rade žili spokojným životom. Ona o obsahu listiny o vydedení nevie, nevie nič o dôvodoch vydedenia.

Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. vyplýva, že žalovaný v 1. rade sa domáhal návrhom na začatie konania určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinnosti k družstevnému bytu č. XX v bloku X., vchod XX, X. poschodie v C.G.B., D. B. XXXX/XX medzi matkou žalobkyne a žalobkyňou. Súd rozsudkom zo dňa 12.5.2006, č.k. -91 určil, že sporná dohoda je neplatná.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. z n. vyplýva, že žalovaný v 1. rade sa domáhal návrhom na začatie konania určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu medzi žalobkyňou a Stavebným bytovým družstvom Partizánske. Súd rozsudkom zo dňa 2.6.2009, č.k. -89 určil, že uvedená zmluva je neplatná.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , , poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa , poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa , závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet. Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je podaná dôvodne. Súd sa zaoberal v prvom rade tým, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že dôvody vydedenia nie sú dané a že je zákonnou dedičkou po poručiteľke. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože žalobkyňa spolu so žalovanými v 1. a v 2. rade je zo zákona do úvahy prichádzajúcou dedičkou po poručiteľke R. Y.. Existencia listiny o vydedení s dôvodmi vydedenia uvedenými v listine má za následok, že žalobkyňa by z dedenia po poručiteľke bola vylúčená. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení , či dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení sú dané alebo nie, pretože od rozhodnutia o tejto otázke závisí, či bude alebo nebude dedičkou po svojej matke. Rozhodnutie o tom, či dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení sú dané alebo nie, majú význam aj pre žalovaných v 1.a v 2. rade, pretože rozhodnutie o dôvodoch vydedenia bude mať vplyv aj na ich právne postavenie, keďže sa v dôsledku rozhodnutia súdu o dôvodoch vydedenia môžu zmeniť ich dedičské podiely. Súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na takomto určení.

Súd pri rozhodnutí vo veci samej vychádzal z toho, čo medzi účastníkmi nie je sporné, že matka žalobkyne a žalovanej v 2. rade spísala dňa 26.3.2010 listinu o vydedení svojej dcéry - žalobkyne. Listina obsahuje všetky formálne náležitosti listiny o vydedení. Svedkami podpisu listiny boli H. P. a Y. N.. Vydedenie je jednostranný úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov uvedených v až d) . Listina o vydedení musí obsahovať rovnaké náležitosti ako závet a okrem toho musí obsahovať aj výslovné uvedenie dôvodu vydedenia. Jedným zo zákonných dôvodov vydedenia je aj trvalé neprejavovanie skutočného záujmu potomka o poručiteľa, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Pre posúdenie dôvodnosti vydedenia v prípade tohto dôvodu je potrebné skúmať, či mal potomok poručiteľa záujem o život a zdravie poručiteľa, alebo či prejavoval o neho zjavný nezáujem. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa prejavovala počas života svojej matky - poručiteľky o ňu záujem, ktorý ako potomok mala prejavovať, a teda dôvod vydedenia nebol daný. Dôvod vydedenia bol vymedzený odkazom na ustanovenie . Matka žalobkyne a žalovanej

v 2. rade v listine uviedla, že žalobkyňa sa bez uvedenia dôvodu prestala o ňu zaujímať, nenavštevuje ju a vyhýba sa osobným stretnutiam s ňou. Počas posledných dvadsiatich siedmich rokov svoju dcéru videla len niekoľkokrát. V roku 1983 sa odsťahovala, pričom od uvedeného roku ju nevidela po dobu nasledujúcich pätnásť rokov. V roku 1998 sa k nej opätovne nasťahovala, pričom v spoločnej domácnosti žili asi jeden a pol roka. V roku 1999 jej dcéra opätovne odišla zo spoločnej domácnosti a od uvedenej doby sa k nej vôbec nehlási, nenavštevuje ju, nie sú ani len v telefonickom kontakte, pričom o jej pobyte nemá žiadnu vedomosť. Nevidela ju viac ako desať rokov. Je preto presvedčená , že jej dcéra trvale neprejavuje o ňu skutočný záujem, ktorý by ako dcéra mala prejavovať.

Medzi účastníkmi je sporné, či dôvody na vydedenie žalobkyne v čase spísania listiny o vydedení jej matkou boli dané alebo nie. Na to, aby mohla matka žalobkyne ako poručiteľka žalobkyňu podľa citovaného ustanovenia zákona vydediť, bolo potrebné, aby v čase spísania listiny o vydedení žalobkyňa neprejavovala o matku skutočný záujem, ktorý by ako dcéra o matku prejavovať mala. Zo zákona nevyplýva, čo má byť týmto skutočným záujmom. Zrejme by malo ísť o stretávanie sa potomka s poručiteľom, o udržiavanie kontaktov všetkého druhu s ním a jeho rodinou, o informovanie sa na zdravotný stav poručiteľa, na jeho život, na jeho problémy a o tom, či sú zabezpečené všetky jeho životné potreby. Intenzita prejavovaného záujmu zákonom vymedzená nie je. Je ju preto potrebné posudzovať individuálne, podľa okolností toho ktorého prípadu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa mala so svojou matkou vzťah, ktorý nebol bez konfliktov a nedorozumení a to najmä po uzavretí manželstva jej matky so žalovaným v 1. rade v roku 1982. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva skutočnosť, že vzťah žalobkyne a jej matky bol ovplyvňovaný tým aký bol vzťah žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Súd pri rozhodnutí v tejto veci dôsledne vychádzal z dôvodov , ktoré poručiteľka uviedla v listine o vydedení. Z listiny o vydedení v 1. rade vyplýva , že poručiteľka ako dôvod vydedenia uviedla, že sa žalobkyňa prestala o ňu zaujímať, nenavštevuje ju a vyhýba sa osobným stretnutiam s ňou. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dôvodom odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti poručiteľky a žalovaného v 1. rade boli nedorozumenia medzi žalobkyňou a jej matkou ale najmä medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, ktoré napokon skončili tým, že tak žalobkyňa ako aj žalovaná v 2. rade museli zo spoločnej domácnosti poručiteľky a žalovaného v 1. rade odísť. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že jednoducho zmizli, z výpovede žalovanej v 2. rade však vyplýva, že ich vyhodila matka. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa H.. Skutočnosť, že sa žalobkyňa o poručiteľku bez uvedenia dôvodu prestala zaujímať preto nezodpovedá celkom skutočnosti, keď dôvodom odchodu žalobkyne a žalovanej v 2. rade boli vzájomné konflikty a nedorozumenia medzi nimi, ich matkou a žalovaným v 1. rade. Tvrdenie, že žalobkyňa poručiteľku nenavštevuje a vyhýba sa osobným stretnutiam s poručiteľkou súd nemohol považovať za preukázané, keď z výpovede žalobkyne ale najmä svedkyne H.W. vyplýva, že žalobkyňa sa osamostatnila, pracovala v Rusku, neskôr sa vrátila na Slovensko, v rokoch 1988 - 1989 odišla pracovať do Š., kde bývala a pracovala do roku 2001. V tom čase sa so svojou matkou stretávala u nej v Š.. Okrem toho skutočnosť, že žalobkyňa poručiteľku nenavštevovala, bola spôsobená nielen vzájomným vzťahom medzi nimi ale aj vzťahom medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a tiež tým, že poručiteľka bývala v spoločnej domácnosti so žalovaným v 1. rade. Nie je však možné považovať za preukázanú skutočnosť, že by sa žalobkyňa vyhýbala osobným stretnutiam s poručiteľkou. Na skutočnosti sa nezakladá ani to, že by poručiteľka počas 27 rokov videla svoju dcéru len niekoľkokrát, pretože by to znamenalo obdobie / počítané od dátumu spísania listiny o vydedení/ od roku 1983. Toto tvrdenie sa nezakladá na skutočnosti nielen preto, že sa poručiteľka stretávala s dcérou počas obdobia, keď žalobkyňa bývala a pracovala v Š. ale nepochybne aj preto, že so žalobkyňou žila v spoločnej domácnosti od roku 2001 až do roku 2004. Keď s ňou žila v spoločnej domácnosti, tvrdenie, že ju počas 27 rokov videla len niekoľkokrát súd nemohol považovať za preukázané. To isté sa týka tvrdenia, že poručiteľka dcéru od roku 1983 po dobu nasledujúcich 15 rokov nevidela vôbec, keď z výpovede nielen žalobkyne ale najmä svedkyne H. i Ď. je zrejmé, že žalobkyňa sa počas nasledujúcich 15 rokov po roku 1983 , keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti stretávala s poručiteľkou u jej tety. Skutočnosť, že medzi žalobkyňou a poručiteľkou museli existovať vzájomné kontakty a stretnutia, potvrdzuje aj to, že sa žalobkyňa v roku 1998 / podľa tvrdenia poručiteľky v listine o vydedení / opätovne nasťahovala do domácnosti poručiteľky a žalovaného v 1. rade, čo predpokladá vzájomnú dohodu medzi nimi ako aj dohodu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, najmä s prihliadnutím na to, aké boli vzájomné vzťahy žalobkyne a jej matky i žalovaného v 1. rade po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti. Je jednoznačné , že muselo dôjsť k stretnutiam, rozhovorom a vzájomnej dohode na tom, že žalobkyňa môže opätovne bývať v

spoločnej domácnosti poručiteľky a žalovaného v 1. rade. Na skutočnosti sa nezakladá ani tvrdenie poručiteľky o tom, že žalobkyňa v roku 1999 opätovne odišla zo spoločnej domácnosti, pretože zo spisu OS Topoľčany sp. zn. vyplýva, že žalobkyňa sa z bytu odsťahovala v roku 2003. Skutočnosť uvedená v listine o vydedení, že od tej doby sa žalobkyňa k poručiteľke vôbec nehlási, nenavštevuje ju, nie sú ani len v telefonickom kontakte, pričom o pobyte svojej dcéry nemá žiadnu vedomosť sa ku dňu spísania listiny o vydedení takisto nezakladá na skutočnosti, keď z výpovedí svedkov H., Ď. ale napokon aj N. H. a M.U. Y. vyplýva , že žalobkyňa mala s matkou telefonický kontakt, s matkou sa aj osobne stretávala, keď svedkyňa H. Z. Ď. tieto kontakty medzi žalobkyňou a jej matkou jednoznačne vo svojich výpovediach potvrdzovali. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že žalobkyňa v roku 2009 pri hospitalizácii poručiteľky túto v nemocnici navštívila , kúpila a zabezpečila pre poručiteľku potrebné veci. O tom, že žalobkyňa bola v kontakte s matkou vypovedala aj žalovaná v 2. rade. Tieto kontakty jednoznačne potvrdila svedkyňa H. a Ď.. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti nebolo preukázané ani tvrdenie, že poručiteľka v čase spísania listiny o vydedení nevidela žalobkyňu viac ako 10 rokov. Toto tvrdenie sa nezakladá na skutočnosti už len z toho dôvodu, že žalobkyňa bývala s poručiteľkou v spoločnej domácnosti do roku 2003.

Súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa neprejavovala trvale o svoju matku skutočný záujem.Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že žalobkyňa sa so svojou matkou určitú dobu, počas súdneho sporu nestretávala. V čase, keď bola poručiteľka v nemocnici však žalobkyňa poručiteľku navštevovala a zabezpečila jej potrebné veci, udržiavala s ňou telefonický kontakt. Žalobkyňa, hoci bývala a pracovala v M.G.O., počas choroby svojej matky túto v nemocnici navštevovala, kupovala jej hygienické potreby, oblečenie. Po skončení hospitalizácie jej telefonovala na telefón svedkyne Ď.. Pred smrťou matku navštívila v nemocnici aj so žalovanou v 2. rade. O matke sa rozprávala aj pri stretnutiach so žalovanou v 2. rade. Skutočnosť, že žalobkyňa mala záujem stretávať sa so svojou matkou a že o ňu prejavovala záujem, vyplýva z výpovede žalovanej v 2. rade, svedkyne H., svedkyne Ď., svedkyne N.. Žalobkyňa sa o matku zaujímala a stretávala sa s ňou bez vedomia žalovaného v 1. rade a mimo domácnosti matky a žalovaného v 1. rade. Z výpovede svedkýň H. a Y., dcér žalovaného v 1. rade vyplýva, že žalobkyňa po konflikte so žalovaným v 1. rade už nenavštevovala spoločnú domácnosť svojej matky a žalovaného v 1. rade. Svedkyňa Y. však potvrdila, že žalobkyňa dávala svojej matke darčeky, aj peniaze, i to, že matka žalobkyne tajila stretávanie so žalobkyňou pred žalovaným v 1. rade, pretože nechcela vyvolávať konflikty.

Žalovaný v 1. rade vo svojom záverečnom návrhu a zhodnotení dôkazov poukazuje na to, že žalobkyňa neposkytla svojej matke pred smrťou potrebnú pomoc. Je nesporné, že vzhľadom na zdravotný stav poručiteľky pomoc poskytnutú žalobkyňou nemožno považovať za dostatočnú, aj keď súd berie do úvahy miesto bydliska a pracoviska žalobkyne. Dôvodom vydedenia podľa listiny o vydedení však nebolo neposkytnutie pomoci poručiteľovi ( ), ale neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa ( ). Keďže uvedenie dôvodu vydedenia je obligatórnou náležitosťou listiny o vydedení, súd skúmal existenciu alebo neexistenciu tohto dôvodu na vydedenie uvedeného v listine o vydedení, teda vydedenia podľa písm. b) citovaného zákonného ustanovenia, to znamená , či prejavovala žalobkyňa skutočný záujem o svoju matku alebo nie. Poručiteľka R. Y. nevydedila žalobkyňu preto, že jej neposkytla potrebnú pomoc v ťažkom zdravotnom stave, preto existencia alebo neexistencia tohto dôvodu nie je v konaní právne podstatná. Tento dôvod nie je v listine o vydedení uvedený už aj z dôvodu, že v čase spísania listiny o vydedení, aj keď zdravotný stav poručiteľky nebol dobrý, nebol až taký vážny ako v období po 1.1.2011. Na rozhodnutie v tejto veci nemá vplyv ani skutočnosť, že poručiteľka podala návrh na zrušenie trvalého pobytu žalobkyni 25.3.2010. Je nesporné, že žalobkyňa v tom čase bývala v M.G.O. a v spoločnej domácnosti svojej matky a žalovaného v 1. rade nebývala, dôvod na zrušenie jej trvalého bydliska v domácnosti matky a žalovaného v 1. rade teda v tom čase daný bol. V konaní nebolo preukázané, že by zrušenie trvalého bydliska žalobkyne súviselo s jej vydedením, respektíve s existenciu dôvodov vydedenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že hoci mali žalobkyňa a jej matka vzájomné spory a konflikty, tieto neboli natoľko závažné, že by odôvodňovali záver o tom, že žalobkyňa neprejavovala o poručiteľku skutočný záujem. Pri hodnotení vzťahu medzi žalobkyňou a jej matkou súd bral do úvahy to, že tento vzťah bol ovplyvnený vzťahom medzi žalobkyňou a

žalovaným v 1. rade a tým, že poručiteľka bola manželkou žalovaného v 1. rade a žila s ním v spoločnej domácnosti. Je zrejmé, že poručiteľka prispôsobovala svoje správanie a vzťah k žalobkyni žalovanému v 1. rade, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Svedčí o tom správanie poručiteľky a žalobkyne pred a po spísaní listiny o vydedení. Žalobkyňa sa nepochybne zaujímala o zdravotný stav svojej matky, navštevovala ju v nemocnici, kupovala jej veci, prostredníctvom svedkyne Ď. jej telefonovala. Ak by skutočne o svoju matku záujem nemala, nie je pravdepodobné, že by ju kontaktovala, je však pravdou, že ich vzťah v čase pred spísaním listiny o vydedení bol ovplyvnený skutočnosťou, že prebiehali súdne spory. Konflikty v ich vzájomných vzťahoch neboli výnimočné ani v minulosti, viedli dokonca k odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti so svojou matkou. Napokon však vzájomné spory dokázali prekonať a žalobkyňa sa opäť na istý čas nasťahovala do spoločnej domácnosti so svojou matkou a žalovaným v 1. rade. Preto má súd za to, že vzájomné zhoršenie vzťahov žalobkyne a jej matky pred spísaním listiny o vydedení nebolo takej intenzity, že by žalobkyňa ako dcéra nemala o svoju matku záujem aký by ako dcéra mala mať, čo napokon potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyňa matku v nemocnici navštevovala, kúpila jej potrebné veci, zaujímala sa o jej zdravotný stav. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä predchádzajúce súdne spory je tiež možné, že dôvodom spísania listiny o vydedení bola snaha poručiteľky určitým spôsobom usporiadať vzťahy k bytu pre prípad jej smrti tak, aby žalovaný v 1. rade mal v byte zabezpečené bývanie. Hoci táto skutočnosť nebola pre rozhodnutie v tejto veci rozhodujúca, vyplýva z výpovede svedkyne Y. N., keď táto uviedla, že poručiteľka chcela, aby byt zdedil žalovaný v 1. rade. Súd s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je podaná dôvodne a preto určil, že dôvody uvedené v listine o vydedení zo dňa 26.3.2010 nie sú dané a žalobkyňa je zákonnou dedičkou po poručiteľke.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má právo na náhradu jeho trov. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 562,70 € za 4 úkony právnej pomoci po 58,69 € (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 2.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 15.11.2012) v sume 234,76 €, 4 režijné paušály po 7,63 € v sume 30,52 €, 3 úkony právnej pomoci po 60,07 € (účasť na pojednávaní dňa 22.1.2013, záverečné vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 26.2.2013) v sume 180,21 € , 3 režijné paušály po 7,81 € v sume 23,43 € a z DPH v sume 93,78 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).