Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-309-2011.pdf
PDF · 83.87 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/309/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci navrhovateľa: L.. L. U., bytom v Bratislave, M. XX, štátny občan SR proti odporcovi: E. M., naposledy bytom v Bratislave, F. F. XX, toto času na neznámom mieste, štátny občan SR zastúpený opatrovníkom E. T., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V o zaplatenie sumy 25.000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 25 000,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 5 000,- Eur od 01.02.2011 do zaplatenia, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 20.000 Eur od 01.06.2011 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 1 500,- Eur poukázaním na účet vedený v H. V. F., R..F.., č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 27.07.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 25.000,- eur s príslušenstvom na základe toho, že odporcovi dňa 17.11.2010 požičal sumu 5.000,- Eur, čo žalovaný potvrdil podpísaním, prehlásenia zo dňa 17.11.2010. Následne, 18.02.2011 účastníci písomne uzavreli zmluvu o pôžičke peňazí, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 20.000,- Eur. Odporca mal požičané peniaze vrátiť navrhovateľovi najneskôr do 31.01.2011 (5.000,- Eur), resp. do 31.05.2011 (20.000,- Eur). Odporca svoj záväzok, t.j. vrátenie peňazí navrhovateľovi, potvrdil svojím podpisom na vyššie uvedených listinách. Odporca z dlžnej sumy do dnešného dňa nič neuhradil.
Vzhľadom na to, že pobyt odporcu nie je známy a súdu sa ho nepodarilo zistiť, ustanovil mu podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./ opatrovníka, s ktorým ďalej vo veci konal. Opatrovník sa k žalobe nevyjadril a na pojednávanie konané dňa 25.02.2013 sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil. Súd preto vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Účastníci konania boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., osobitne opatrovníčka odporcu pri predvolaní na pojednávanie. Vzhľadom na skutočnosť, že sa opatrovníčka odporcu do okamihu vyhlásenia rozsudku k žalobe a prílohám nevyjadrila, zaujala pasívny prístup k prejednávanej veci, pojednávanie včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnila, včas a zákonným spôsobom z dôležitého dôvodu pojednávanie nežiadala odročiť, súd mal za to, že sa svojho práva predložiť alebo označiť dôkazy a rozhodujúce skutočnosti v prospech odporcu vzdala.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oznámením obsahu listín: č.l. 5- písomné prehlásenie odporcu zo dňa 17.11.2011, č.l. 6- zmluva o pôžičke zo dňa 18.02.2011, č.l. 7- kópie listových zásielok, č.l. 8- výzva na zaplatenie dlžnej sumy.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že tento odporcu poznal, predtým už niekoľko rokov prevádzkoval rôzne bary, poznali sa ako podnikatelia. Odporcu aj takto vnímal ako človeka z podnikateľského prostredia. Pri jednej príležitosti ho oslovil, že si potrebuje požičať nejaké peniaze. Chodieval za ním sa aj radiť v rôznych otázkach, navrhovateľ mu dôveroval, tak mu požičal. Ešte 18.8.2010 formou notárskej zápisnice mu požičal 25 000 Eur, táto pôžička však nie je predmetom tohto súdneho konania. Notárska zápisnica mu slúžila rovno ako exekučný titul, vec je teraz u exekútora. Odporcovi táto požičaná suma nepostačovala a preto za navrhovateľom prišiel znova a 17.11.2010 mu požičal ešte 5 000 Eur, vtedy to písomné prehlásenie odporca písal vlastnou rukou. Ide kvázi o uznanie dlhu z jeho strany. Neskôr opätovne 18.2.2011 odporca navrhovateľa požiadal o peniaze. Napriek predchádzajúcim pôžičkám mu opätovne pomohol. Odporca mu sľuboval vrátenie peňazí aj v nadväznosti na to, že zohnal kupujúceho na svoj bar a pod. Neskôr mu odporca prostredníctvom SMS sľuboval vrátenie peňazí, avšak neskôr sa úplne odmlčal.
Podľa § 498 Občianskeho zákonníka /OZ/, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma a môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, alebo peňazí. Keďže táto zmluva je reálnym kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ďalším pojmovým znakom pôžičky je jej dočasnosť. Jej nevyhnutnou náležitosťou však nie je stanovenie doby vrátenia. Splatnosť pôžičky môže byť dohodnutá aj neskôr.
Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 OZ, ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej čiastky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy predal žalovanému finančné prostriedky. Povinnosťou dlžníka je zase uniesť dôkazné bremeno tvrdenia, že požičané peniaze veriteľovi podľa dohody vrátil.
Z obsahu písomného potvrdenia na č.l. 5 vyplýva, že odporca mal od navrhovateľa požičaných 5.000,- Eur. Opatrovníčka odporcu v konaní pravosť ani pravdivosť tejto súkromnej listiny nepoprela, preto súd jej obsah v spojení s výpoveďou navrhovateľa vyhodnotil ako pravdivý. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma, je však obvyklé, že veriteľ od dlžníka vyžaduje písomné prehlásenie o dlhu tzv. dlžobný úpis. Predmetné písomné potvrdenie je svojím obsahom najbližšie k dlžobnému úpisu, ktorým odporca písomne potvrdil, že na základe pôžičky prevzal od navrhovateľa sumu 5.000,- Eur. Ďalej, zo zmluvy o pôžičke peňazí z 18.02.2011 je zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ prenechal odporcovi ako dlžníkovi peňažnú sumu 20.000,- Eur do 31. mája 2011. Odporca svojim podpisom potvrdil prevzatie pôžičky v hotovosti a súčasne sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi totiž dňa 17.11.2010 došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke peňazí na sumu 5.000,- Eur, podľa ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľovi požičané peniaze vrátiť najneskôr do 31.01.2011. Následne, dňa 18.02.2011 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu ďalšej, tento krát už písomnej zmluvy o pôžičke peňazí na sumu 20.000,- Eur, podľa ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľovi požičané peniaze vrátiť najneskôr do 31.05.2011 V článku III. bod 4. predmetnej zmluvy je uvedené, že dlžník svojim podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie sumy vo výške 20.000,- Eur v celosti v hotovosti. Čl. III. bod 3 Zmluvy obsahuje vyhlásenie zmluvných strán, že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli, že ich vôľa je slobodná a vážna, na znak čoho ju potvrdzujú svojimi podpismi. Rovnako tak, písomné potvrdenie odporcu a vyhlásenie v ňom uvedené na č.l. 5 preukazuje prevzatie sumy 5.000,- Eur odporcom. Skutočnosť, že odporca uznanie dlhu, resp. zmluvu o pôžičke peňazí dňa 17.11.2010, resp. 18.02.2011 podpísal svedčí pre záver, že predmet pôžičky od navrhovateľa prevzal. Pokiaľ by totiž predmet pôžičky od navrhovateľa neobdržal, bolo by celkom nelogické, aby podpísal uznanie dlhu, resp. zmluvu obsahujúcu vyhlásenie o poskytnutí peňažných prostriedkov ku dňu ich podpísania. Za daného skutkového stavu veci by teda odporovalo pravidlám logického myslenia predpokladať, že odporca predmet pôžičky od navrhovateľa neprevzal, resp. domnievať sa, že zmluva o pôžičke a písomné uznanie dlhu opatrené podpismi odporcu nie je dostatočným dôkazom o preukázaní takýchto záverov. Opatrovníčka odporcu v konaní nijakým spôsobom netvrdila ani nepreukazovala zaplatenie dlhu navrhovateľovi a preto odporcovi podľa názoru súdu vznikla povinnosť zaplatiť žalovanú sumu, tak ako sa na to zaviazal v zmluve o pôžičke.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Pretože odporca mal pôžičku vrátiť najneskôr do 31.01.2011, resp. do 31.05.2011 dostal sa s plnením dlhu do omeškania; súd ho preto v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 01.02.2011 až do zaplatenia a 9,25 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 01.06.2011 až do zaplatenia. Výška uplatnených úrokov z omeškania neprevyšuje úrokovú sadzbu stanovenú v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení novely č. 586/2008 Z.z. t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., tak, že priznal úspešnému navrhovateľovi ich náhradu, nakoľko návrh bol podaný dôvodne. Trovy konania pozostávajú zo sumy 1.500,- Eur za zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa Exekučného poriadku.