Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-4-2011.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/4/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Mazákovej a sudcov JUDr. Gizely Majerčákovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobkyne: J. J., rod. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, prechodne bytom Y., Č.. G. X, zastúpenej H.. G. R., advokátkou so sídlom v X.Z., Š. XX, proti žalovanému: A. J., Q.. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 24.marca 2011, č.k. 8C/155/2003-192 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat.úz. Y., parc.č. 925/2 s výmerou 700 m2 - dom, súp. č. XXX a vyporiadal ho tak, že túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal ho zaplatiť žalobkyni sumu 27.050 € za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a nepriznal štátu náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 15.4.1972 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16.3.1995 č.k. 7C/1074/94-14, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.3.1995. Z rozvodového spisu zistil, že až do roku 1997 bolo manželstvo účastníkov konania usporiadané a od vtedy začali medzi nimi vznikať nedorozumenia z počiatku pre nezhody názorov pri riešení bytovej otázky, kedy žalovaný začal aj proti vôli žalobkyne s výstavbou rodinného domu a tieto nedorozumenia sa prehĺbili po ukončení výstavby rodinného domu v roku 1983. Predmetný rodinný dom je zapísaný na LV č. XXX, kat.úz. Y. a to na základe listiny o určení súpisného čísla 33/2001 vydanej dňa 27.9.2000, podľa ktorej vlastníkmi stavby sú obaja účastníci konania. Rodinný dom budovali účastníci konania svojpomocne a to brigádnicky, pričom žalovanému bola poskytnutá zo strany zamestnávateľa pôžička v sume 300.000,-Kčs, pričom počas výstavby rodinného domu žalobkyňa bola zamestnaná, starala sa o tri maloleté deti a tak v rámci svojich možností a schopností sa podieľala aj na výstavbe rodinného domu. Účastníci konania v tomto dome bývali počas celého trvania manželstva a aj po rozvode a len asi pred štyrmi rokmi od rozhodnutia prvostupňového súdu žalobkyňa bola z domu vyhodená žalovaným, pretože tento si našiel družku. Keďže do troch rokov od rozvodu účastníkov konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, prvostupňový súd s poukazom na § 149 ods.4 Obč.zák. uzavrel, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania patrí do podielového spoluvlastníctva a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Keďže účastníci konania sa nedohodli na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné, súd prihliadol na to, že žalovaný túto nehnuteľnosť dlhodobo účelne užíva, a preto ju prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni za jej podiel sumu 27.050 €, pričom vychádzal zo znaleckého posudku č. 18/2010 zo dňa 11.5.2010 vypracovaného znalcom Z.. R. Š., ktorý predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil sumou 54.100 € za použitia metódy polohovej diferenciácie.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, lebo každý z účastníkov nadobudol polovicu zo spoločného majetku, a preto nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich. Taktiež nepriznal ani náhradu trov štátu pozostávajúcich z odmeny znalca za vyhotovenie znaleckého posudku, pretože obidvaja účastníci sú oslobodení od súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Z obsahu odvolania vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje zrušiť, pretože bol vydaný predčasne. Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, predovšetkým uviedol, že neboli vykonané dôkazy uvedené v jeho vyjadrení k návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 29.4.2005 a taktiež neboli vypočuté osoby, ktoré by potvrdili údaje v jeho vyjadrení. Ako ďalší dôvod uviedol to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu i ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené. Žiadal, aby sa zistila tá skutočnosť, ako žalobkyňa získala list vlastníctva bez jeho vedomia „cez súpisné číslo domu“, ktoré už mali pridelené v roku nasťahovania sa do domu a prečo mu bol list vlastníctva doručený až pri návrhu vo veci. Zotrval na tvrdení, že žalobkyňa sa zodpovedne nestarala o deti, nijakou mierou neprispela k nadobudnutiu domu, rozvrátila spoločnú domácnosť, počínala si nezodpovedne voči rodine, ďalej poukazoval na časté požívanie alkoholických nápojov žalobkyňou a na spôsob jej života, či už počas trvania manželstva alebo po jeho zániku. Uviedol, že napriek tomu, že súdu bolo známe, že do domu investoval svoje osobné úspory v sume 27.000,-Kčs, že stavbu financoval z darov jeho rodičov, že žalobkyňa písaním oznámením ohrozovala jeho pôžičku u zamestnávateľa v sume 35.000,- Kčs (v rozsudku omylom uvedená suma 300.000,-Kčs), že počas pobytu v Snine (rok 1985) dokončoval dom, pričom žalobkyňa na deti neprispievala a vyporiadaniu majetku sa vyhla tým, že svojvoľne odišla bývať na neznáme miesto a napriek tomu všetkému bolo vyslovené, že podiely sú rovnaké. Vytýkal prvostupňovému súdu, že neprihliadol na ust. § 150 Obč.zák. a „tým určil mieru pričinenia a zmenil výšku podielu“.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázala na to, že predmetný rodinný dom bol postavený počas trvania manželstva, čo žalovaný nepopiera a vyplýva to aj zo stavebného povolenia a aj pôžička bola žalovanému poskytnutá počas trvania ich manželstva. Žalovaný teda ničím nepreukázal, že by predmetná nehnuteľnosť nebola získania počas trvania manželstva. Ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní žalobkyňa považuje za irelevantné. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu „uplatnenia § 150 O.s.p. ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa má nižší príjem ako žalovaný, ktorý bezdôvodne zapríčinil tento stav“.
Odvolací súd v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1 O.s.p. (odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p., lebo nejde o vec, v ktorej by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o vec porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nejde o vec, v ktorej to vyžaduje dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené.
Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.februára 2013 o 8.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené od 18.februára 2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods.3 O.s.p.).
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
Žalovaný už v priebehu prvostupňového konania tvrdil, že predmetný dom nemôže patriť do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, pretože žalobkyňa sa o jeho nadobudnutie ničím nepričinila.
Podľa § 143 Obč.zák., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené buď priamo v zákone alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa.
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods.1 Obč.zák.). V ust. § 149 Obč.zák. je upravené vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a to buď dohodou manželov (§ 149 ods.2 Obč.zák.) alebo súdnym rozhodnutím vydaným na návrh jedného z manželov (§ 149 ods.3 Obč.zák.). Týmito spôsobmi si môžu účastníci predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať v trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, pričom táto lehota má hmotnoprávnu povahu a zároveň ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Po márnom uplynutí trojročnej lehoty nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v § 149 ods.4 Obč.zák., podľa ktorej o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Ak dôjde k vyporiadaniu podľa tejto zákonnej domnienky, nemôžu už manželia proti sebe uplatňovať vzájomné zápočty.
V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá počas trvania manželstva a že po jeho zániku nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva či už dohodou alebo súdnym rozhodnutím. K vyporiadaniu predmetnej nehnuteľnosti preto došlo podľa zákonnej domnienky, teda platí o nej, že je v podielovom spoluvlastníctve a že podiely účastníkov sú rovnaké. Vzhľadom na to súd sa nemôže zaoberať námietkami žalovaného týkajúcimi sa toho, ako sa kto zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu. Na uvedené skutočnosti by bolo možné prihliadnuť len v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (začatého na návrh niektorého z účastníkov a podaného v lehote do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov) nie však už v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
V zmysle § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, pričom prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode, vzhľadom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím aj na to, že žalovaný nenamietal správnosť prisúdenia predmetnej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, a v odvolaní nenamietal ani správnosť výšky sumy, ktorú má žalobkyni vyplatiť z dôvodu vyporiadania predmetného podielového spoluvlastníctva, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, pretože nezistil ani žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť aj ostatných výrokov napadnutého rozsudku (§ 219 ods.1 O.s.p.).
Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že žalobkyňa sa „vyhla“ vysporiadaniu majetku, je potrebné uviesť, že žalovaný mal dostatočnú dobu na to, aby sa sám pokúsil o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už dohodou alebo v súdnom konaní. Ak tak neurobil, musí niesť dôsledky tohto konania (resp. nekonania).
Neopodstatnená je aj námietka týkajúca sa toho, že prvostupňový súd nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté v jeho vyjadrení zo dňa 29.4.2005, pretože v tomto podaní nie sú uvedené žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.
Čo sa týka návrhu žalovaného, aby bolo zistené, ako žalobkyňa „získala list vlastníctva bez jeho vedomia“ je potrebné uviesť, že z výpisu listu vlastníctva vyplýva, že tento bol založený na základe rozhodnutia o pridelení súpisného čísla, teda na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktoré možno preskúmať len na základe samostatného podania (žaloby či opravného prostriedku) oprávnenej osoby za splnenia zákonných podmienok (§ 244 a nasl. O.s.p.).
Náhrada trov odvolacieho konania účastníkom nebola priznaná, pretože žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný a vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu považuje odvolací súd za neúčelný úkon, pretože v tomto vyjadrení sa poukazuje len na skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádzala už vo svojich vyjadreniach v priebehu prvostupňového konania (§ 224 ods.1, § 142 ods.1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.