Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15P-409-2012.pdf
PDF · 72.09 KB
Case nature
Subarea
15P/409/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci navrhovateľky: T. E., nar. X. XX. XXXX, bytom F. XXX proti odporcovi: Z. E., nar. XX. X. XXXX, bytom S., D. XX, Č. Q. v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva vedenom na Okresnom súde S. - mesto pod sp. zn. 34C/430/2011 zo dňa 14. 1. 2013 z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá práv na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorili manželstvo 27. 10. 1998 v S.. S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti. Z manželstva pochádza šesť detí, z toho dve sú už plnoleté. Maloleté deti boli zverené do starostlivosti odporcu a ona bola zaviazaná prispievať na ich výživu. S odporcom sú v rozvodovom konaní. V súčasnosti je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Rozsudkom Okresného súdu S. sp.zn. 34C 430/2011 zo dňa 14. 1. 2013 bolo ich manželstvo s navrhovateľkou rozvedené. V súčasnosti je nezamestnaný, vedený na úrade práce. Má štyri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, ktoré boli zverené do jeho starostlivosti. Navrhovateľka platí výživné na deti len nepravidelne. Býva aj s deťmi aj so svojou matkou v garsónke, kde platia mesačne 7.600,- Kč. Jeho matka poberá dôchodok vo výške 8.200,- Kč. Odporca sa zároveň ospravedlnil z účasti na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka. Odporca sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.
Na pojednávaní navrhovateľka poukázala na svoj návrh a doplnila, že požiadala o priznanie dávky v hmotnej núdzi, kde je potrebné predložiť aj rozhodnutie súdu o manželskom výživnom. Preddavkovo jej je vyplácaná dávka 62,50 eur mesačne. Býva v F. u svojej sestry, za bývanie neplatí. Mesačne platí výživné na štyri maloleté deti vo výške 1.100,- Kč. Počas konania bolo rozsudkom Okresného súdu S.
- mesto manželstvo s odporcom rozvedené.
Súd vykonal dokazovanie, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 25. 10. 1998 v S.. Z manželstva pochádza šesť detí, z toho štyri maloleté. Rozsudkom Okresného súdu S. - Z. č.k. 15Nc 104/2011-36 bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletých detí do starostlivosti odporcu a rozsudkom Okresného súdu S. - mesto č.k. 15Nc 104/2011-69 bola navrhovateľke určená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v celkovej výške 1.100,- Kč. Odporca aj s maloletými deťmi žije aj so svojou matkou v garsónke, za ktorú mesačne platia 7.600,- Kč. Odporca je nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 13.069,- Kč. Jeho matka poberá dôchodok vo výške 8.200,- Kč. Navrhovateľka je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Býva v F. u sestry, na poplatky za bývanie neprispieva. Rozsudkom Okresného súdu S. - mesto 34C/430/2011-86 zo dňa 14. 1. 2013 bolo manželstvo účastníkov rozvedené.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť jej výživné. Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi vyživovacia povinnosť, ktorá trvá až do zániku manželstva a ktorej rozsah je určený zásadou zabezpečenia rovnakej životnej úrovne manželov. Rovnaká životná úroveň neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Je potrebné vziať do úvahy osobitosti oboch manželov týkajúce sa osobných, majetkových, zdravotných a iných oblastí. Požiadavka rovnakej životnej úrovne bude zabezpečená ak majú manželia približne rovnakú možnosť zabezpečiť si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti. Pri určení rovnakej životnej úrovne súd obligatórne prihliada na starostlivosť o domácnosť. Významným korektívom požiadavky rovnakej životnej úrovne je zásada dobrých mravov, kedy súd aj napriek rozdielnej výške životnej úrovne manželov, výživné neprizná. V predmetnej veci sú navrhovateľka ako aj odporca nezamestnaní, vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberajú dávku v hmotnej núdzi. Na základe týchto zistených skutočností má súd za to, že životná úroveň na strane navrhovateľky a odporcu je rovnaká a na strane navrhovateľky neexistujú žiadne závažné osobitné potreby, preto neexistuje zákonný dôvod pri priznanie manželského výživného navrhovateľke. Priznanie manželského výživného by viedlo k zásahu do rovnakej životnej úrovne, ktorá v súčasnosti medzi manželmi existuje. Navrhovateľka a odporca spolu nežijú, ani spolu nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť, nepomáhajú si. Navrhovateľka sa nijakým spôsobom nepričiňuje o uspokojovanie potrieb odporcu, manžela, a teda ani ona nemôže žiadať plnenie vyživovacej povinnosti od odporcu. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. veta prvá tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporca, ako úspešný účastník konania, náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.