Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-240-2011.pdf
PDF · 121.68 KB
Case nature
Subarea
6Co/240/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobkýň: X. Y. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P., U.. Š. X, 2. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P., U.. Š. X, obe zastúpené U.. L. W., advokátkou, so sídlom v P., O.. A. XX, proti žalovaným: 1. Y. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P., U.. Š. XX, 2. F. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v P., U.. Š. XX, obom zastúpeným U.. P. P., advokátom, so sídlom v P., X.. I. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných L. F., Y..X.., so sídlom v W., P. A. X, zastúpeného U.. F. M., advokátom, so sídlom v O.G., M. X, o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkýň a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 7. júla 2011, č. k. 12C/35/2011-41 t a k t o
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutej zamietavej časti tak, že žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade 1.460,86 eur a žalobkyni v 2. rade 735,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej zamietavej časti, t.j. v časti o zaplatenie 20.000,- Sk (663,88 €), mení rozsudok tak, že konanie v tejto časti vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou v 1.rade z a s t a v u j e.
Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á nahradiť trovy konania žalobkyni v 1. rade vo výške 1.740,54 eur a žalobkyni v 2. rade vo výške 470,35 Eur a tieto zaplatiť k rukám ich právnej zástupkyne advokátky U.. L. W., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vedľajší účastník na strane žalovanej v 1. rade n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalovanému v 2.rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 7.júla 2011, č.k. 12C 35/2011-41 žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 7.201,92 eur a žalobkyni v 2. rade 221,83 eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti nárok (správne žalobu - poznámka odvolacieho súdu) žalobkýň v 1. a 2. rade zamietol. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade trovy konania na účet jej právnej zástupkyne (U.. L. W. - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 856,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému v 2.rade náhradu trov konania voči žalobkyniam nepriznal. Žalovanej v 1.rade vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyni v 2.rade uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade na
účet jeho právneho zástupcu (U.. F. M. - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 1.585,55 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade vo vzťahu k žalobkyniam náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 427 ods. 1, 2, § 428, § 429, § 449 ods. 2, 3 a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 101 ods. 1 až 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 2 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. uzavrel, že nárok žalobkýň je čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaná v 1. rade bola prevádzkovateľkou motorového vozidla značky Škoda Felícia, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 21.10.2006. Tento osobný automobil kúpil od P. D. žalovaný v 2.rade (otec žalovanej v 1. rade). Automobil však nekupoval pre svoju potrebu, ale pre potrebu žalovanej v 1.rade. Žalovaný v 2.rade nemal ani oprávnenie na riadenie osobného motorového vozidla. Dňa 21.10.2006 bolo predmetné vozidlo odovzdané predávajúcou P. D. žalovanému v 2.rade, a ten ho následne odovzdal do užívania žalovanej v 1.rade. Napriek tomu, že došlo k predaju vozidla dňa 21.10.2006, zmena držiteľa nebola zaevidovaná na príslušnom OO PZ. Okresný súd uzavrel, že žalovaná v 1.rade nesie zodpovednosť za škodu, vzniknutú pri prevádzke motorového vozidla podľa ustanovenia § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode dňa 21.10.2006, a pri ktorej spôsobila zranenia H. C., na následky ktorých pri prevoze do nemocnice zomrel. Zodpovednosť žalovanej v 1.rade za následky dopravnej nehody je zodpovednosťou objektívnou. Neboli zistené žiadne podstatné okolnosti, ktoré by žalovanú tejto zodpovednosti zbavovali, pričom ani žalovaná v 1.rade žiadne takéto skutočnosti neuviedla. Pokiaľ tvrdila, že prístrojová doska nebola podsvietená, a preto nemohla kontrolovať rýchlosť jazdy, ide o okolnosť vyplývajúcu z prevádzky motorového vozidla, ktorá má pôvod v prevádzke, a preto sa nemôže ňou vyviniť. Rozsah objektívnej zodpovednosti žalovanej v 1.rade okresný súd stanovil v súlade s ustanovením § 429 a § 449 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa pracovnoprávnych predpisov, upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Keďže ustanovenie § 49 ods. 1 nar. vlády č. 223/1988, ktorým sa vykonáva Zákonník práce bolo zrušené, pri stanovení náhrady nákladov, spojených s pohrebom aplikoval ustanovenie § 101 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení s Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 24.6.2005 a z 13.4.2006, ktorými boli dôchodkové dávky zvýšené a zistil, že k 21.10.2006 tak výška náhrady nákladov spojených s pohrebom predstavuje 56.948,- Sk. Po započítaní plnenia podľa sociálnoprávnych predpisov (pohrebného vo výške 2.000.- Sk) tak ustálil, že povinnosťou žalovanej v 1.rade je uhradiť náhradu nákladov spojených s pohrebom žalobkyni v 1.rade vo výške 54.948,- Sk. Keďže za žalovanú v 1.rade toto plnenie už poukázal vedľajší účastník na strane žalovaných uzavrel, že žalobkyni v 1.rade náhrada nákladov spojených s pohrebom nepatrí. Z týchto dôvodov žalobu v tejto časti zamietol.
Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1.rade na zaplatenie 16.965,- Sk (563,13 eur) a žalobkyne v 2. rade na zaplatenie 6.683,- Sk (221,83 eur) titulom náhrady škody, súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná v 1.rade ako vodička motorového vozidla porušila viacero ustanovení zákona. Jazdila pod vplyvom alkoholu, čo je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z. z.. Neprispôsobila rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, nákladu a poveternostným podmienkam, a zároveň porušila aj ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti, keďže sa nesprávala tak, aby inému nespôsobila škodu. Štýlom a technikou jazdy sa dostala s vozidlom dňa 21.10.2006 do nekontrolovateľného šmyku a je zrejmé, že práve v príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovanej v 1.rade, žalobkyniam v 1. a v 2.rade vznikla škoda titulom uhradených trov trestného konania právnemu zástupcovi U.. U. O., advokátovi, ktorý žalobkyne v trestnom konaní zastupoval ako poškodené. Úhradou tejto sumy sa žalobkyniam zmenšil majetok, pričom žalovaná v 1.rade sa svojej zodpovednosti nezbavila. Žalobkyniam preto priznal náhradu škody, ktorú podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka neznížil, keďže nezistil dôvody pre jej zníženie. Prihliadol pritom na tú skutočnosť, že žalovaná v 1.rade je zamestnaná v Českej republike, je zárobkovo činná tak, ako aj žalobkyne. V súčasnosti je žalovaná v 1.rade slobodná a výška priznanej náhrady škody nie je natoľko vysoká, aby túto nemohla splniť bez núteného výkonu rozhodnutia. Preto zaviazal žalovanú v 1.rade zaplatiť žalobkyni v 1.rade titulom náhrady škody sumu vo výške 563,13 eur a žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 221,83 eur.
Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 2.rade na úhradu 1/3 nákladov na smútočné ošatenie vo výške 13.301,- Sk (441,51 eur) a cestovných nákladov z Veľkej Británie na Slovensko vo výške 8.853,- Sk (293,87 eur), v tejto časti žalobu zamietol, lebo podľa ustanovenia § 101 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. sa výdavky
a smútočné ošatenie, ako aj cestovné, vynaložené na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť, môžu uhrádzať len osobám, ktoré žili ku dňu smrti v domácnosti s poškodeným. Keďže s H. C. v spoločnej domácnosti dňa 21.10.2006 žila len žalobkyňa v 1.rade a žalobkyňa v 2.rade bola od roku 2004 odcestovaná v Anglicku uzavrel, že žalobkyni v 2.rade nepatrí náhrada cestovných výdavkov, ani náhrada nákladov na smútočné ošatenie. Preto žalobu v tejto časti zamietol.
Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1.rade na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), okresný súd uzavrel, že tento nárok je v zmysle ustanovení § 11 a § 13 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka dôvodný. Po vykonanom dokazovaní totiž boli naplnené podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni v 1.rade, keďže zo strany žalovanej v 1.rade došlo k protiprávnemu zásahu, a ten bol v príčinnej súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy na súkromí žalobkyne v 1.rade. Tento zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá vznikla žalobkyni v 1.rade stratou jej syna. Preto zaviazal žalovanú v 1.rade zaplatiť žalobkyni v 1.rade nemajetkovú ujmu vo výške 6.638,78 eur, ktorú považoval za primeranú.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným v 2.rade rozhodol v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobkyniam nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že žalovaný v 2.rade je otcom žalovanej v 1.rade, ktorý v konaní vystupoval ako kupujúci osobného motorového vozidla Škoda Felícia. Predmetné motorové vozidlo po kúpe prihlásené do evidencie osobných motorových vozidiel nebolo, a preto nebolo možné zistiť ani skutočného držiteľa motorového vozidla. Žalovaná v 1.rade pri svojej výpovedi pred súdom uvádzala, že vlastníkom motorového vozidla Škoda Felícia v čase dopravnej nehody bola P. D.. Až z neskoršie vykonaného dokazovania súdom vyplynulo, že žalovaná v 1.rade bola oprávnená viesť motorové vozidlo na základe súhlasu jej rodičov. Práve tieto skutočnosti viedli žalobkyne o rozšírenie žaloby i o otca žalovanej v 1.rade - žalovaného v 2.rade. Ten až vo svojej výpovedi za držiteľku a prevádzkovateľku motorového vozidla Škoda Felícia označil žalovanú v 1.rade, keď uviedol, že vozidlo pre ňu kúpil, aby ho používala. Trovy konania vzniknuté na strane žalovaného v 2.rade boli spôsobené zavádzajúcou obranou žalovanej v 1.rade. Preto súd prvého stupňa uzavrel, že bolo by v rozpore s požiadavkou spravodlivosti, za týchto okolností priznať žalovanému v 2.rade právo na náhradu trov konania. Z tých istých dôvodov nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade, pretože jeho postavenie je závislé na postavení účastníka, ktorého v konaní podporuje.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v 1.rade rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní. Žalobkyňa mala úspech v konaní vo výške 77 % a neúspech vo výške 23 %, a preto má právo na 54 % účelne vynaložených trov konania. Žalovanú v 1.rade preto zaviazal nahradiť žalobkyni v 1.rade trovy konania vo výške 856,20 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v 2.rade rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď ustálil, že úspech žalovanej v 1.rade v percentuálnom vyjadrení činí 54 %. Keďže však žalovaná v 1.rade nežiadala priznať náhradu trov konania, v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. jej náhradu trov konania nepriznal.
Z vyššie uvedených dôvodov priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade voči žalobkyni v 2.rade náhradu trov konania, keďže vedľajší účastník náhradu trov konania uplatnil. Žalobkyňu v 2.rade preto zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.585,55 eur, pričom pri ich vyčíslení vychádzal z vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol zamietnutý v prevyšujúcej časti nárok žalobkýň v 1. a v 2.rade, proti výroku o náhrade trov konania žalobkyne v 1.rade a proti výroku, ktorým súd uložil žalobkyni v 2.rade povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade, v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyne v 1. a v 2.rade, z dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že uloží žalovanej v 1.rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu vo výške 9.326,66 eur a žalobkyni v 2.rade sumu vo výške 957,21 eur. Ide o sumy predstavujúce nárok žalobkýň v 1. a v 2.rade vrátane tých nárokov, ktoré im už boli rozsudkom súdu prvého stupňa priznané. Zároveň navrhli zaviazať žalovanú v 1.rade nahradiť trovy konania žalobkyniam v 1. a v 2.rade. Uplatnili trovy odvolacieho konania. V dôvodoch
odvolania namietali, že žalobkyne voči žalovanej v 1.rade uplatňujú len náhradu skutočnej škody, ktorá im v súvislosti so škodovou udalosťou vznikla. Žalobkyňa v 2.rade uplatnila len časť skutočnej škody, a to 1/3 nákladov na svoje smútočné ošatenie a členov svojej rodiny a cestovné náklady na pohreb. I keď rozsah náhrady škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka a ďalších predpisov je limitovaný, nie je tomu tak podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa poškodenému uhrádza skutočná škody a ušlý zisk. Skutočnou škodou žalobkyne v 1.rade boli náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s pohrebom jej syna, jeho ošatením, smútočnou hostinou atď. Bez škodovej udalosti by nevznikli náklady ani žalobkyni v 2.rade na jej smútočné ošatenie a jej rodinných príslušníkov bez ohľadu na to, či ku dňu smrti žila v spoločnej domácnosti s nebohým, pretože sa jednalo o jej brata, teda najbližšieho pokrvného príbuzného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výraznom rozpore s požiadavkou spravodlivosti. Aj napriek tomu, že škoda v žalovanom rozsahu bola preukázaná listinnými dôkazmi a žalobkyniam preukázateľne vznikla v dôsledku trestného činu žalovanej v 1.rade, súd svojim rozsudkom nepochopiteľne obmedzil jej náhradu len na zanedbateľný rozsah. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2.rade a vedľajším účastníkom na strane žalovanej v 1.rade, tento výrok nemá oporu v odôvodnení samotného rozsudku. Navyše vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, i okolnosti, za akých došlo k dopravnej nehode, a celkový postoj žalovanej v 1.rade, ktorá sa nezúčastnila ani na jednom pojednávaní a nijako žalobkyniam neprejavila ľútosť nad smrťou jediného syna a brata, a doposiaľ neuhradila ani časť škody, ktorú by sama uznala, pričom naopak účelovou výpoveďou zavádzala súd a snažila sa preniesť zodpovednosť na iných, sú dané dôvody osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Preto je dôvodné náhradu trov konania na strane vedľajšieho účastníka, ktorého postavenie je závislé na postavení účastníka, ktorého v konaní podporuje, nepriznať.
Proti výrokom rozsudku, ktorými sa žalovanému v 2.rade náhrada trov konania voči žalobkyniam nepriznala, vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou v 2.rade a vedľajším účastníkom žalovanej v 1.rade a vo výroku, ktorým sa vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade vo vzťahu k žalobkyniam náhrada trov konania nepriznala, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaných. Navrhol v napadnutých výrokoch zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že v prejednávanej veci nebol dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. vo vzťahu medzi žalovaným v 2.rade a žalobkyňami. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a nespravodlivé a navyše aj nedostatočne odôvodnené, pretože súd by mal predovšetkým prihliadať na postoj účastníkov v konaní a ďalšie významné okolnosti, týkajúce sa podania žaloby a vedenia sporu. Žalobkyne musia niesť zodpovednosť za to, že v konaní uplatňovali nároky aj voči žalovanému v 2.rade. Navyše súd prvého stupňa neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietol. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania voči nárokom, uplatneným voči žalovanému v 2.rade na pojednávaní dňa 9.6.2011, a s touto námietkou sa (však) súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nijako nevyporiadal. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi a žalovanému v 2.rade je nespravodlivé a neopodstatnené. Vytkol súdu prvého stupňa, že nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi za dva úkony právnej služby, a to za odvolanie zo dňa 19.11.2009 a za písomné vyjadrenie zo dňa 6.5.2010, ktoré boli vykonané v odvolacom konaní proti uzneseniu súdu o zastavení konania proti pôvodne žalovanej P. D.. Vedľajší účastník si náhradu za tieto dva úkony doposiaľ neuplatnil, avšak súd prvého stupňa, ani odvolací súd o nich nerozhodol, a preto aj s poukazom na výrok súdu prvého stupňa v uznesení č. k. 12C/73/2008-120 zo dňa 24.5.2010, v ktorom si vymienil rozhodnúť o trovách konania, uplatnil náhradu aj za tieto dva úkony právnej pomoci.
Žalovaní, ani vedľajší účastník na strane žalovaných, sa k odvolaniu žalobkýň písomne nevyjadrili.
Žalobkyne sa písomne k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných nevyjadrili.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkýň a odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b/, ods.3 O.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu vo veci samej (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je čiastočne dôvodné a odvolanie vedľajšieho účastníka dôvodné nie je.
Rozsudok vo výroku, ktorým žalovaná v 1.rade bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni v 1.rade 7.201,92 eur a žalobkyni v 2.rade 221,83 eur, nebol odvolaním napadnutý; preto tento výrok nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. Rovnako odvolaním nebol napadnutý ani výrok, ktorým
žaloba voči žalovanému v 2.rade bola zamietnutá. Aj tento výrok nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Predmetom odvolacieho prieskumu sa stal napadnutý výrok v zamietavej časti a súvisiace výroky o trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, ako aj napadnutý výrok o trovách konania žalovaného v 2.rade a vedľajšieho účastníka na jeho strane.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.2.2013 o 8.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.2.2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p., v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.
Žalobkyne vo veci samej namietajú odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.
Žalobkyňa v1. rade označila za primerané náklady, spojené s pohrebom cintorínske poplatky vo výške 3.941,- Sk a 500,- Sk, pohrebnú službu 10.864,- Sk, smútočnú výzdobu 1.450,- Sk, pánske sako pre nebohého 4.290,- Sk, kravatu pre nebohého 170,- Sk, ponožky 33,- Sk, stuhu do rakvy 82,50 Sk, šatovku do rakvy 1.248,- Sk, plachtu do rakvy 260,- Sk, smútočný veniec 1.000,- Sk, kvety 4.395,- Sk a 700,- Sk, stromček na hrob 109,- Sk, smútočnú hostinu (kar) 22.071,- Sk, pohonné hmoty vynaložené pri zaobstaraní pohrebu 1.400,- Sk, vyhotovenie fotografií z pohrebu 200,- Sk, kahance a sviečky 524,- Sk, náhrobný pomník 60.000,- Sk, spolu vo výške 113.237,50 Sk (3.758,80 eur). Z týchto nákladov navrhla odpočítať príspevok na pohreb vo výške 2.300,- Sk a sumu 46.927,50 Sk, ktorú jej titulom náhrady týchto nákladov uhradil vedľajší účastník. Žalobkyňa v 1. rade vyčíslila škodu, vzniknutú titulom náhrady primeraných nákladov, spojených s pohrebom vo výške 64.010,- Sk (2.224,74 eur).
Žalobkyňa v 1.rade voči žalovanej v 1.rade uplatňuje náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom, ktoré súd prvého stupňa právne posudzoval podľa ust. § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 2 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa tieto určia podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Zákon odkazuje na ust. § 49 ods. 1 nar. vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, a ktoré bolo zrušené zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníkom práce s účinnosťou od 1.4.2002.
Napriek tomu, že žalobkyňa v 1.rade náklady spojené s pohrebom riadne zdokladovala a žiadny z účastníkov, ani vedľajší účastník odôvodnenosť, výšku a ani primeranosť týchto nákladov nespochybňoval, súd prvého stupňa náhradu týchto nákladov žalobkyni v 1. rade nepriznal dôvodiac tým, že v zmysle ustanovenia § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je limitovaná výška náhrady týchto nákladov sumou 54.948,- Sk, žalobkyni v 1. rade náhrada tejto škody nepatrí.
Odvolací súd nepovažuje za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o nároku žalobkyne v 1.rade na náhradu škody titulom nákladov spojených s pohrebom, pretože v zmysle § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uhrádzajú primeranú náklady spojené s pohrebom. Nárok žalobkyne v 1.rade, pokiaľ ide o náhradu nákladov spojených s pohrebom, je majetkovou ujmou a zároveň aj skutočnou škodou. Ide o náklady, ktoré žalobkyňa v 1. rade preukázateľne v súvislosti s pohrebom H. C. vynaložila a nepochybne ide o primerané náklady. Žalobkyni v 1. rade patrí ich náhrada aj v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Výdavky, vynaložené žalobkyňou v 1. rade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a miestne zvyklosti nepochybne možno považovať za primerané a to aj vzhľadom na blízky rodinný vzťah a vek syna žalobkyne v 1. rade H. C.. Výdavky, uplatnené žalobkyňou z tohto titulu neboli v konaní žalovanými ani vedľajším účastníkom namietané.
Pokiaľ (však) ide o náhradu nákladov žalobkyne v 1. rade za náhrobný pomník vo výške 60.000,- Sk (č. l. 23 spisu), o tomto nároku už bolo čiastočne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 4T/14/2007-253 zo dňa 30.10.2007, ktorým bolo okrem iného uložené obžalovanej Y. D. v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť poškodenej Y. C. (žalobkyňa v 1. rade) škodu vo výške 20.000,- Sk, pričom podľa odôvodnenia tohto rozsudku išlo o náhradu hodnoty náhrobného pomníka. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú Y. C.Ú. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Právoplatným rozsudkom v trestnej veci bolo žalovanej v 1.rade už súdom uložené uhradiť žalobkyni v 1.rade 20.000,- Sk z celkovo uplatnenej náhrady hodnoty náhrobného pomníka vo výške 60.000,- Sk.
O tomto nároku žalobkyne v 1.rade vo výške 20.000,- Sk už bolo právoplatne rozhodnuté, a preto podľa § 159 ods. 3 O.s.p. táto skutočnosť zakladá dôvod prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Z týchto dôvodov odvolací súd konanie v tejto časti (t.j. o sumu 20.000,-Sk) podľa ust. § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
V tejto časti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov (viď R 22/1979 etc.) podľa ktorej právoplatné prisúdenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní bráni prejednaniu rovnakej veci v občianskom súdnom konaní v tom rozsahu, v akom sa o náhrade škody rozhodlo.
Z celkovo uplatňovanej náhrady za náhrobný pomník vo výške 60.000,- Sk je preto dôvodná (len) náhrada vo výške 40.000,- Sk (60.000,- Sk - 20.000,- Sk).
Z celkovo uplatňovanej náhrady (primerané náklady spojené s pohrebom) vo výške 113.237,50 Sk (3.758,80 eur) tak treba odpočítať časť sumy náhrobného pomníka vo výške 20.000,- Sk, priznanú rozsudkom v trestnej veci, príspevok na pohreb vo výške 2.300,- Sk a sumu 46.927,50 Sk, ktorá bola titulom týchto nákladov uhradená žalobkyni v 1. rade vedľajším účastníkom (ako vyplýva z vyjadrenia vedľajšieho účastníka k žalobe zo dňa 16.7.2008, ale aj ďalších vyjadrení vedľajšieho účastníka v priebehu konania, ktorý výplatu tejto sumy žalobkyni nespochybnil a ako vyplýva aj z písomného dôkazu na č. l. 27 spisu zo dňa 8.2.2007). Celkovo je preto nárok žalobkyne v 1.rade na náhradu škody za náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom dôvodný vo výške 1.460,86 eur. (113.237,50 Sk
- 20.000,- Sk - 2.300,- Sk - 46.927,50 Sk, čo činí 44.010,- Sk, po prepočte konverzným kurzom sumu 1.460,86 €).
Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 2.rade na náhradu škody titulom nákladov na smútočné ošatenie vo výške 13.301,- Sk (441,51 eur) a cestovných nákladov z Veľkej Británie na Slovensko vo výške 8.853,- Sk (293,87 eur), rovnako ako z dôvodov, týkajúcich sa žalobkyne v 1.rade, odvolací súd nepovažuje za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ nárok žalobkyne v 2.rade v tomto rozsahu zamietol. Rovnako ako v prípade žalobkyne v 1.rade aj u žalobkyne v 2. rade ide o skutočne vynaložené náklady, spojené so zabezpečením si smútočného ošatenia v súvislosti s pohrebom H. C., ktorý bol jej bratom. Aj náklady cestovného na pohreb zo zahraničia a späť treba považovať za preukázané a dôvodné. Ide o skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobkyni v 2.rade, za ktorú jej v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí náhrada.
Odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že okresný súd sa nezaoberal námietkou premlčania, ktorú uplatnil vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, prečo žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol) nie je opodstatnená, keďže odvolaním nebol napadnutý výrok o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2.rade. Teda tento výrok nie je a ani nemôže byť predmetom odvolacieho prieskumu.
Právne irelevantná je námietka vedľajšieho účastníka, že okresný súd mu nepriznal trovy konania za 2 úkony právnej služby, lebo ide (totiž) o trovy konania vedľajšieho účastníka vo vzťahu k pôvodne žalovanej v 1. rade P. D., o ktorých trovách už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného
súdu Michalovce zo dňa 24.mája 2010 č.k.12C 72/2008-120 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.novembra 2010 č.k. 4 Co 228/2010-137.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil napadnutý zamietavý výrok tak, že žalovanú v 1.rade zaviazal zaplatiť žalobkyni v 1.rade 1.460,86 eur a žalobkyni v 2.rade 735,38 eur.
Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie, rozhodol aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
O trovách konania medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovanou v 1.rade rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Žalobkyňa v 1.rade mala neúspech v pomerne nepatrnej časti, v ktorej konanie bolo zastavené. Celkovo uplatňovala zaplatenie sumy vo výške 9.326,66 eur, konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie sumy 663,87 eur, čo tvorí asi 7 % nároku, preto odvolací súd priznal žalobkyni v 1.rade voči žalovanej v 1.rade plnú náhradu trov konania.
Žalobkyni v 1.rade patrí náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods.1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „cit. vyhláška“), pričom odmena za jeden úkon právnej služby činí 253,93 eur (t.j. zo sumy 8.662,79 €). V zmysle ust. § 13 ods. 2 cit. vyhl. sa základná sadzba tarifnej odmeny do 31.5.2010 zníži o 20 % a od 1.6.2010 o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Do 31.5.2010 tak hodnota jedného úkonu právnej služby po znížení o 20 % činí 203,14 eur a od 1.6.2010 táto hodnota po znížení o 50 % činí 126,97 eur. Právnej zástupkyni žalobkyne patrí odmena za zastupovanie za 9 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, účasť na pojednávaniach dňa 11.9.2008, 11.6.2009, 24.9.2009, 9.6.2011, 23.6.2011 a 7.7.2011 a ďalšia porada s klientom zo dňa 9.6.2009) 6 x 203,14 eur a 3 x 126,97 eur, čo spolu činí 1.599,75 eur a režijný paušál 3x 190,- Sk, 3 x 6,95 eur a 3 x 7,41 eur, čo spolu činí 62,01 eur; spolu prvostupňové trovy právneho zastúpenia 1.661,76 eur. Odmena za písomné podanie zo dňa 8.9.2008 právnej zástupkyni nepatrí, keďže toto podanie nie je v spise obsiahnuté. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, t.j. za odvolanie vo výške 71,37 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola stanovená z tarifnej hodnoty, ktorou je u žalobkyne v 1. rade priznaná suma vo výške 1.460,86 eur. Vrátane režijného paušálu tak trovy odvolacieho konania žalobkyne v 1. rade činia 78,78 eur. Spolu trovy konania žalobkyne v 1. rade činia 1.740,54 €.
Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2.rade a žalovanou v 1.rade odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalobkyňa v 2.rade mala plný úspech v konaní, patrí jej náhrada trov konania voči žalovanej v 1.rade.
Žalobkyni v 2. rade patrí náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3 cit. vyhl., pričom odmena za jeden úkon právnej služby činí 51,45 € (t.j. zo sumy 957,21 €). V zmysle ust. § 13 ods. 2 cit. vyhl. sa základná sadzba tarifnej odmeny do 31.5.2010 zníži o 20% a od 1.6.2010 o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Do 31.5.2010 tak hodnota jedného úkonu právnej služby po znížení o 20% činí 41,16 € a od 1.6.2010 táto hodnota po znížení o 50% činí 25,73 €. Právnej zástupkyni žalobkyne patrí odmena za zastupovanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom za 10 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žalobného návrhu, účasť na pojednávaniach dňa 11.9.2008, 11.6.2009, 24.9.2009, 9.6.2011, 23.6.2011, 7.7.2011) 5 x 41,16 € a 4 x 25,72 €, a za účasť na vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Košiciach dňa 26.2.1013 podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vo výške 1/4, t.j. vo výške 6,43 € a režijný paušál 3 x 190,-Sk, 2 x 6,95 €, 4 x 7,41 € a 7,81 €, čo spolu činí 70,27 €. Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. patrí právnej zástupkyni žalobkyne v 2. rade aj vyúčtovaná náhrada za stratu času za cestu z Michaloviec do Košíc a späť dňa 26.2.2013 4 polhodiny po 13,01 €, spolu vo výške 52,04 € a cestovné za tento deň osobným automobilom zn. Citroen náhrada za spotrebované pohonné látky vo výške 10,97 € (120 km x 0,061 x 1,499) a základná náhrada 120 km x 0,183 vo výške 21,96 €. Spolu žalobkyni v 2. rade patria trovy právneho zastúpenia vo výške
470,35 €. Odmena za písomné podanie zo dňa 8.9.2008 právnej zástupkyni nepatrí, keďže toto podanie sa v spisovom elaboráte nenachádza.
Žalovaná v 1.rade nemala úspech v konaní, a preto ju súd zaviazal nahradiť trovy konania vyššie špecifikované žalobkyniam. Vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane žalovanej v 1.rade, zdieľa osud žalovanej v 1.rade, a preto nemá právo na náhradu trov konania.
Žalovanému v 2.rade náhradu trov odvolací súd nepriznal podľa § 150 ods.1 O.s.p. Žaloba voči žalovanému v 2.rade bola zamietnutá. V konaní bol teda úspešný, a preto by mu mala patriť náhrada trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. V prejednávanej veci ale sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 150 ods.1 O.s.p., pre ktoré súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom priznať. Žalobkyne uplatnili svoje nároky voči žalovanému v 2.rade, ktorý kúpil predmetné motorové vozidlo od P. D.. Predmetné motorové vozidlo nebolo prihlásené do príslušnej evidencie, a tak nebolo možné zistiť, kto je držiteľom predmetného vozidla. Žalovaná v 1.rade vo výpovedi uviedla, že vlastníčkou vozidla v čase nehody bola P. D. , a vozidlo jej umožnili viesť jej rodičia. Uvedené okolnosti viedli žalobkyne k tomu, že žalobu rozšírili aj na žalovaného v 2.rade (otca žalovanej v 1.rade). Žalovaný v 2.rade vo svojej výpovedi ozrejmil, že vlastníčkou vozidla a jeho prevádzateľkou v čase nehody bola žalovaná v 1.rade, pre ktoré predmetné motorové vozidlo zakúpil a odovzdal.
Trovy konania, ktoré žalovanému v 2.rade vznikli, boli spôsobené zavádzajúcou obranou žalovanej v 1.rade, a preto by bolo v rozpore aj s požiadavkou spravodlivosti, ak by za takýchto okolnosti priznané trovy konania žalovanému v 2.rade.
Tie isté dôvody viedli súd aj k nepriznaniu náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane žalovaného v 2.rade.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/04 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.