Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-124-2012.pdf
PDF · 105.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/124/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1. S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. G. XX, XXX XX a 2. V. P., nar. X.X.XXXX, bytom H. G. XX, XXX XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66 o zaplatenie 2.612,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Trovy konania žalovaným v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a .
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 392,58 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 2.612,- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.027,49 Eur od 13.7.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 28,28 Eur.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a násl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 24.3.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 27, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj „postupca“) a ním postúpil postupca na neho pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili dňa 23.9.2004 Zmluvu č. 620760123, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj VOP). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.627,- Eur, ktorá pozostáva z istiny 1.042,49 Eur, riadneho úroku 904,34 Eur, úroku z omeškania 680,17 Eur a ostatného príslušenstva 0,- Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná v 2. rade uznala uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a týmto pristúpila k záväzku podľa § 533 a násl zák. č. 40/1964 Zb. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si v tomto konaní neuplatňuje. V tomto konaní si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 25.3.2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru, uplatňuje si úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu 15,- Eur dňa 12.7.2011. Dlžná suma je vo výške 2.612,- Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.027,49 Eur (t. j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), z riadneho úroku vo výške 904,34 Eur (t. j. rozdiel medzi postúpenými riadnymi úrokmi a platbami započítanými na tieto úroky) a z úroku z omeškania vo výške 680,17 Eur (t. j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky). Na základe uvedených platieb vyčísľuje úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žaloby nasledovne: 9 % zo sumy 1.042,49 Eur od 25.32011 do 12.7.2011 vo výške 28,28 Eur a 9 % zo sumy 1.027,49 Eur od 13.7.2011 do zaplatenia.
Písomným podaním zo dňa 11.1.2013 vstúpilo do konania na podporu žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.2.2013 uviedol, že v predmetnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Podľa neho je potrebné, aby žalobca konkretizoval svojej tvrdenie o odstúpení od zmluvy uvedené v žalobe, kedy sa tak stalo, a aby o tom predložil súdu dôkaz. Taktiež je potrebné špecifikovať, z ktorých konkrétnych splátok pozostáva istina, a kedy sa stala tá ktorá splátka splatnou. Zo žaloby nie
je zrejme, aký je vzťah medzi úrokom z omeškania v sume 680,70 Eur a zákonným úrokom z omeškania, ktorý žalobca uplatňuje od 25.3.2011. Pri odstúpení od zmluvy, ak by nebol nárok žalobcu premlčaný, mal by žalobca nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak vzhľadom na to, že už k 24.3.2011 bol žalovaný 1314 dní v omeškaní, je podľa jeho názoru celý nárok premlčaný. Vzniesol preto námietku premlčania a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň uviedol, že žalobcom predložená dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah.
Takto predformulovaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predlženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári z 21.6.2011 absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do Dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky predlžujúcej premlčaciu lehotu priamo v spotrebiteľských zmluvách na 10 rokov poukázal na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 10C/47/2010 zo dňa 20.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/167/2011 zo dňa 23.11.2011. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty pri premlčanej pohľadávke. Je zjavné, že dodávateľovi išlo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty, o čom svedčí skutočnosti, že v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 21.6.2011 ani nie je zapísaná výška splátky, ktorá mala byť takto dohodnutá. Naviac je toho názoru, že vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, dôsledkom ktorého je jej zrušenie od začiatku, neprichádza dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vôbec do úvahy ani podľa klasickej civilistiky. Navyše v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je v bode 2 (uznanie záväzku) suma vo výške 1.024,49 Eur, avšak žaloba znie na sumu 2.612,- Eur. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 z: z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov. Pretože pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli vyžité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Citované ustanovenie je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku. Podpisom formulárovej dohody o uznaní záväzku a o úhrade o pohľadávky v splátkach si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iniciatíva ku uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby žalobcu s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu) je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa ust. § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Zo Zmluvy o vydaní a používaní bankovej karty uzatvorenej medzi SLSP, a. s., Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným v 1. rade uzavretej dňa 23.9.2004 je zrejme, že Slovenská sporiteľňa, a. s. vydala žalovanému platobnú kartu, pričom z dodatku č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že výška kartového rámca bola vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur) s úrokovou sadzbou typ premenlivá 17,5 % ročne, splatnosť úrokov k 31.10.2004 od 1.11.2004 mesačne, konečná splatnosť kartového rámca 21.9.2005.
Listom zo dňa 13.8.2007 SLSP, a. s. vypovedala zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a ňou dňa 23.9.2004. Výpoveď nadobudla účinnosť dňom doručenia. Zároveň žalovaného v 1. rade vyzvala, aby pohľadávku z kartového účtu, ktorá je k 13.8.2007 vo výške 32.655,80 Sk (1.083,97 Eur) uhradil bezodkladne na kartový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 prešla pohľadávka voči žalovaným v 1. a 2. rade na žalobcu.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.6.2011 je zrejme, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a násl. zák. č. 40/1964 uzatvorili predmetnú dohodu, ktorú podpísala žalovaná v 2. rade, pričom dohoda obsahovala uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Z Dohody bodu 3.1 vyplýva, že žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k dlhu sa zaviazala splatiť záväzok špecifikovaný v bode 2 tejto dohody vo výške 1.024,49 Eur, náklady na inkasné konanie vo výške 150,- Eur v mesačných splátkach, pričom výška splátky nie je uvedená, dátum splátky 30. deň v mesiaci a dátum prvej splátky 30.7.2011. V bode 2 žalovaná uznala záväzok voči žalobcovi vo výške 1.024,49 Eur čo do právneho dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom SLSP, a. s. č. zmluvy 620760123, pričom deň zmluvy nie je uvedený. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následok obsahuje bod 3 označený ako forma splatenia záväzku konkrétne bod 3.1.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty dňa 23.9.2004 a dňa 23.9.2004 Dodatok č. 1 k Zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, pričom výška kartového rámca činila 30.000,- Sk (995,82 Eur). Listom zo dňa 13.8.2007 predchodca žalobcu dal žalovanému v 1. rade výpoveď Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, pričom výpoveď nadobudla účinnosť dňom doručenia.
Ako už bolo uvedené, zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík.
Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva.
Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri
predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa.
Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo
postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa).
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ písm. r/ zákona o ochrane spotrebiteľa).
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu SLSP, a. s. dala žalovanému výpoveď zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty listom zo dňa 13.8.2007. Výpoveď nadobudla účinnosť dňom doručenia. Zároveň žalovaného vyzvala, aby pohľadávku z kartového účtu bezodkladne uhradil na kartový účet. Nie je zrejme, kedy došlo k doručeniu predmetnej výpovede žalovanému v 1. rade. Zrejme sa tak stalo niekedy v mesiaci august 2007. Žalobca podal žalobu dňa 2.11.2012, pričom žalovaný v 1. rade mal vyčerpanú sumu vrátiť bezodkladne, t. j. hneď po doručení výpovede. Žalobca podal žalobu po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku dňa 21.6.2011 súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu v dohode zo dňa 21.6.2011 považuje
súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaná v 2. rade vedela o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, pričom je potrebné uviesť, že predmetnú dohodu žalovaný v 1. rade ani nepodpísal. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku pod bodom 3.1. Súd
nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu, ktorý je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Nakoľko vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, túto súd považoval za odôvodnenú, preto z uvedených dôvodov žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešným žalovaným žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im súd trovy konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Bola priznaná odmena za 3 úkony právnej pomoci po 101,24 Eur (§ 10 ods. 2 AT) a to: prevzatie a príprava zastúpenia (§14 ods. 1 písm. a/ AT), vyjadrenie zo dňa 22.2.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ AT), účasť na pojednávaní dňa 25.2.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ AT), 3x7,81 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 AT) a 20 % DPH v sume 65,43 Eur. Celkom boli priznané trovy konania v sume 392,58 Eur.
Povinnosť žalobcu zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.