Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19C-78-2024.pdf
PDF · 87.69 KB
Case nature
Subarea
19C/78/2024
Uznesenie
2
Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpená: Mgr. Michael Válek, advokát, IČO: 55033253, so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, XXX XX D., 2. F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX H. , o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
2
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
II. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
5
1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava I dňa 27.5.2024, postúpeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 12.7.2024 a následne na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5NcC/19/2024-21 zo dňa 22.7.2024 rozhodujúceho o nesúhlase Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci zo strany Mestského súdu Bratislava I, dňa 31.7.2024 doručeným Okresnému súdu Nitra, sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia. Žiadala, aby súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaných a odpad vzniknutý činnosťou žalovaných z nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre okres: E., obec: Most pri Bratislave, katastrálne územie I. D. C., a to rodinného domu so súpisným číslom XX, pozemku parc. reg. „C“ č. 172 o výmere 897 m2, druh pozemku: „Zastavaná plocha a nádvorie“ a pozemku parc. reg. „C“ č. 173/1 o výmere 822 m2, druh pozemku: „Záhrada“. Súčasne sa žalobkyňa domáhala priznania náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa uviedla, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom 88 evidovanom na liste vlastníctva č. XXX pre okres: E., obec: Most pri Bratislave, katastrálne územie I. D. C. (ďalej len „rodinný dom“) a pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre okres: E., obec: Most pri Bratislave, katastrálne územie I. D. C., a to pozemok parc. reg. „C“ č. 172 o výmere 897 m2, druh pozemku: „Zastavaná plocha a nádvorie“ a pozemok parc. reg. „C“ č. 173/1 o výmere 822 m2, druh pozemku: „Záhrada“ (ďalej len „pozemky“ a spolu s rodinným domom ako „nehnuteľnosť“). Žalobkyňa a žalovaní uzatvorili zmluvu o prenájme, na základe ktorej žalobkyňa ako prenajímateľka dala žalovaným ako nájomcom do užívania prednú časť rodinného domu, a to halu, 2 izby, kúpeľňu, WC, kuchyňu a tiež zatrávnený dvor pri rodinnom dome určený na parkovanie. Dňa 1.8.2018 žalobkyňa a žalovaní uzatvorili dodatok k tejto nájomnej zmluve. Dňa 22.5.2023 žalobkyňa nájomnú zmluvu vypovedala z dôvodu, že žalovaní pravidelne nerešpektovali vymedzenie predmetu nájmu, užívali aj miestnosti, ktoré neboli súčasťou predmetu nájmu a neustále znečisťovali a zapratávali nehnuteľnosť. Aj keď výpovedná lehota bola dohodnutá v dĺžke 1 mesiaca, keďže žalovaní mali tri deti a bolo pred letnými školskými prázdninami, žalobkyňa v ich prospech určila výpovednú lehotu až do 31.8.2023. Napriek tomu, že nájomná zmluva skončila dňa 31.8.2023, a tým aj právo žalovaných užívať rodinný dom, žalovaní rodinný dom ani ďalšie časti nehnuteľnosti nevypratali. Žalovaní nevypratali najmä nasledovné veci: váľanda, slamená zástena, nádoby po maľovaní, nepotrebné veci v pivnici, tanier na TV, nefunkčné osvetlenie s prívodmi, starý koberec, polámané kreslo, neodstránená polica v stene, ratanové kreslo, 3 váľandy, fotel, epedy a police, ohrada okolo búdy pre psov, žalovanými vyrobené smetisko, ktorým zahatali vchod do jednej z hospodárskych miestností, niekoľkometrová umelinová zástena na stene od susedov, vlastnoručne vyrobené doštené ohrady so zeminou a zvyšky sadeníc, policová skriňa, kartónové škatule od nakúpených či dovezených predmetov, kvetináče, dvoje dverí, časti nábytku, škatule s vecami, smetisko pred murovanou hospodárskou budovou, ktoré bráni vo vstupe do jednej časti hospodárskej budovy, kreslo k počítaču, dva staré televízory, kovový stôl s drevenými prepravkami, starý drez, lehátko, nádoby, stolička k počítaču, hnedá stolička, kovový rám so zásuvkou na náradie, trojkolka, matrac, drevená polica, detská ohrádka, alebo ohrádka z detskej postele, drevená doska s klincami, kolesá z vozíka, rozbité umývadlo, veľká kovová konštrukcia. Žalovaní boli viackrát kontaktovaní žalobkyňou s výzvou na vypratanie nehnuteľnosti, pričom nehnuteľnosť nikdy nevypratali a na tieto výzvy nereagovali. Žalobkyňa má 86 rokov a plánuje sa trvalo usadiť u svojej dcéry v Kanade, u ktorej sa nachádza aj v súčasnosti. Z uvedeného dôvodu sa rozhodla nehnuteľnosť predať, avšak veci a odpad, ktoré tam žalovaní nechali, znižuje atraktívnosť nehnuteľnosti, a tým priamo ovplyvňuje jej predaj. Uvedeným žalovaní priamo zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne, pretože s nehnuteľnosťami nemôže nakladať v rovnakej kvalite ako v prípade, ak by tam hnuteľné veci žalovaných neboli umiestnené. Aj keby sa predaj nehnuteľnosti podaril zrealizovať, novy vlastník by bol naďalej obmedzený v užívaní nehnuteľnosti tým, že nebude môcť nakladať s hnuteľnými vecami žalovaných, pretože by týmto zasiahol do ich vlastníckych práv k uvedeným veciam. Keďže žalobkyňa potrebuje nehnuteľnosti bezodkladne predať, pretože sa chce trvalo usadiť v Kanade, je potrebné bezodkladne upraviť pomery tak, že bude žalovaným nariadená povinnosť vypratať nehnuteľnosti, aby mohla žalobkyňa nehnuteľnosti predať a ďalší vlastník by nebol obmedzený v užívaní nehnuteľností.
3. Ako listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia uvádzané v návrhu žalobkyňa označila a predložila: zmluvu o nájme, dodatok k zmluve o prenájme, výpoveď nájomnej zmluvy a nájmu bytu v dome. Z predložených listinných dôkazov súd považoval za osvedčené nasledovné skutočnosti:
4. Zo zmluvy o prenájme uzavretej medzi žalobkyňou a Ing. Milanom Šimkovičom ako prenajímateľmi a žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami bolo osvedčené, že prenajímatelia ako výluční vlastníci RD nachádzajúcom sa v Moste pri Bratislave č. 88 dali do užívania prednú časť RD – hala, 2 izby, kúpeľňa, WC, kuchyňa, zatrávnený dvor pri dome na parkovanie. Podľa zmluvy bol prenájom od 15.7.2016 na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 1 mesiac.
5. V dodatku k zmluve o prenájme – byt v Moste pri Bratislave, Bratislavská 88 zo dňa 1.8.2018 uzavretom medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade sa uvádza, že od 15.8.2018 sa znižuje suma za prenájom manželom D. z 580 eur na 500 eur. Platby za energie zostávajú nezmenené – podľa pôvodnej zmluvy o prenájme. Podľa dodatku uvedená zmena platí len s podmienkou, že nájomníci budú žalobkyni vyplácať kompletné nájomné a energie najneskôr 22. každý mesiac. V prípade omeškania predmetný dodatok stráca platnosť a v plnom rozsahu platí v pôvodnom znení pôvodná zmluva o prenájme vrátane ukončenia prenájmu.
6. Z listiny Výpoveď nájomnej zmluvy a nájmu bytu v dome Most pri Bratislave, Bratislavská 88 bolo osvedčené, že žalobkyňa týmto žalovaným v 1. a 2. rade vypovedala nájomnú zmluvu zo dňa 15.7.2016, ktorou bol potvrdený prenájom časti domu, t. j. byt v rodinnom dome – hala, 2 izby, kúpeľňa, WC, kuchyňa, s možnosťou požívať zatrávnený dvor na parkovanie motorového vozidla. Je tu uvedené, že výpoveď začne plynúť dňom 31.5.2023, nájom tak končí dňa 30.6.2023 a poznámka: Vzhľadom na reálnu možnosť vypratania nepovoleného uskladnenia množstva predmetov na mojom pozemku a v neprenajatých priestoroch umožňujem nájomcom odovzdať byt a všetky priestory najneskôr 31. augusta 2023 v pôvodnom stave, t. j. byt čistý, vymaľovaný a všetky priestory vypratané. Do termínu kompletného vysťahovania trvá platba nájomného a energií podľa zmluvy o prenájme.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov medzi stranami sporu, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Z neodkladného charakteru uvedeného inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutí vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb.
13. V posudzovanej veci žalobkyňa osvedčila, že na základe zmluvy o prenájme uzavretej so žalovanými ako nájomcami umožnila žalovaným užívať nehnuteľnosť, a to časť rodinného domu s. č. XX nachádzajúceho sa v Moste pri Bratislave. Žalobkyňa ďalej osvedčila, že nájom vypovedala výpoveďou zo dňa 22.5.2023 s tým, že žalovaní mali nehnuteľnosť vypratať v termíne do 31.8.2023. Toto sú jediné pre toto konanie významné skutočnosti, ktoré súd považoval za osvedčené z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila. Žiadne ďalšie pre toto konanie a pre vyhovenie návrhu právne významné skutočnosti, však žalobkyňa v tomto konaní neosvedčila, preto jej návrhu nebolo možné vyhovieť. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce uviedla, že žalovaní zanechali v nehnuteľnostiach odpad a hnuteľné veci, ktoré žalobkyňa vymenovala a ďalej uviedla, že predmetné nehnuteľnosti žalovaní nevypratali, a to ani po jej výzvach, tieto tvrdenia žalobkyne však žiaden priložený dôkaz nepodporuje a to ani v rovine aspoň osvedčenia tohto tvrdenia. Okrem samotného tvrdenia žalobkyne, že žalovaní hnuteľné veci z jej nehnuteľnosti nevypratali, prítomnosť hnuteľných vecí, prípadne odpadu v nehnuteľnosti žalobkyne, nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Nie je tiež zrejmé, kedy a akým spôsobom mala žalobkyňa žalovaných k odstráneniu vecí vyzývať. Pretože žalobkyňa ňou tvrdenú skutočnosť o existencii hnuteľných vecí a odpadu žalovaných v jej nehnuteľnosti neosvedčila, jej návrhu nebolo možné vyhovieť a súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. Ďalším nemenej významným dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nepreukázanie potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia. Žalobkyňa svoje argumenty postavila na všeobecnom tvrdení, že nehnuteľnosti potrebuje bezodkladne predať, pretože sa chce trvalo usadiť v Kanade, čo súd nespochybňuje, dodáva však, že tento právny stav je možné a zároveň sa aj rieši v konaní vo veci samej. Neodkladným opatrením je možné danú situáciu riešiť len v takom prípade, ak by do rozhodnutia vo veci samej bola žalobkyni v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia spôsobená nenapraviteľná či ťažká ujma na jej právach a právom chránených záujmoch. Tvrdenia žalobkyne sú však v tomto smere nedostatočné. K záveru o nutnosti okamžite upraviť pomery medzi stranami sporu nie je možné dospieť len vzhľadom na zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, ktorý žalobkyňa k návrhu predloženými listinnými dôkazmi ani neosvedčila. Súd zvýrazňuje, že len samotné konštatovanie žalobkyne o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, bez osvedčenia tejto potreby, nemôže byť postačujúce pre operatívny zásah súdu do pomerov medzi stranami sporu vo forme neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia by nemal byť zo strany žalobkyne zneužívaný, ale mal by byť aplikovaný len v odôvodnených prípadoch, kedy zo strany žalovaných sú alebo boli vyvíjané kroky smerujúce k vyvolaniu obavy na strane žalobkyne.
15. Poukazujúc na vyššie uvedené súd konštatuje, že nárok žalobkyne nie je osvedčený takým spôsobom, aby bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, preto súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako neúspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade súd nerozhodoval, pretože žalovaní v 1. a 2. rade sa v tomto štádiu konania nestali stranou sporu, trovy konania im nevznikli a rozhodnutie im nebude ani doručované.
19. Toto rozhodnutie nebráni tomu, aby sa žalobkyňa v prípade zmeny pomerov domáhala nariadenia neodkladného opatrenia novým samostatným návrhom, prípadne podala žalobu vo veci samej smerujúcu k úprave práv a povinností medzi stranami sporu spôsobom navrhovaným v tomto konaní.
Poučenie:
2
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)