Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_17C-139-2012.pdf
PDF · 80.83 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/139/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: G. W., A. Š., T. XX, proti žalovanému: BSaVS, s.r.o., Mierová 1401, Vranov nad Topľou, v konaní o zaplatenie 2.597,09 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.597,09 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 3.7.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok 155,82 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca dňa 14.2.2011 doručil návrh, ktorým sa domáhal náhrady mzdy za výkon strážnej služby u žalovaného, ktorú vykonával v mesiaci august, september a október 2007, keď tieto práce vykonával za podmienok dohodnutých v objednávke z 2.8.2007 a vykonával ich riadne podľa pokynov žalovaného na stavenisku „Distribučné centrum Prešov“, avšak žalovaný mu nevyplatil odmenu za túto prácu.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril. Súdnu zásielku o doručení návrhu s predvolaním na pojednávanie neprevzal, hoci mu bola doručovaná na adresu jeho sídla tak ako je uvedená v obchodnom registri.
Podľa § 48 ods. 3 O.s.p., ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.
Zásielka bola vrátená 28.1.2013 na súd, uplynutím 3 dní od vrátenia nedoručenej zásielky sa považuje za doručenú, t.j. dňom 1.2.2013. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a konal v neprítomnosti žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov G.. Ľ. P. Y. X. W., objednávkou strážnej služby z 2.8.2007 a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
Žalobca si nárokom uplatneným 14.2.2011 uplatnil náhradu mzdy za výkon strážnej služby u žalovaného v období od 2.8.2007 do októbra 2007 v celkovej výške 78.240 Sk, t.j. 2.597,09 Eur. Pri svojom výsluchu uviedol, že v uvedenej dobe G.. Ľ. P., ktorý bol riaditeľom spoločnosti žalovaného hľadal strážnika na stráženie staveniska Distribučné centrum Prešov a potom s ním uzavrel dohodu o vykonávaní strážnej služby, ktorú vykonával od 2.8.2007 do októbra 2007, kedy boli práce ukončené. Pracovnú zmluvu žalovaný s ním neuzatvoril, ale bola uzatvorená vo forme objednávky tak, ako ju predložil. Išlo o výkon práce na dohodu, pričom bola dohodnutá cena za prácu 80 Sk za hodinu. Žalovaný po celú dobu výkonu práce mu žiadnu mzdu nevyplatil. Pracovnú dobu mal určenú od 18.00 hod. večer do 6.00 hod.
ráno, kedy nastupovali stavební robotníci. Jeho úlohou bolo stráženie staveniska, konkrétne stráženie stavebného materiálu na stavenisku. Strážnu službu vykonával od pondelka do piatku a v sobotu a nedeľu vykonával túto službu okrem nočných hodín aj dve hodiny doobeda a dve poobede, teda 4 hodiny naviac. Prácu vykonával popri svojom hlavnom zamestnaní. Pracuje v školstve, teda pracoval počas letných prázdnin a neskôr čerpal dovolenku.
Svedok G.. Ľ. P., potvrdil, že mal za úlohu získať žalobcu na výkon strážnej služby v objekte Prešov, kde potrebovala firma ochranu objektu a potvrdil, že prácu strážnika vykonával žalobca od augusta do októbra 2007 na základe objednávky z 2.8.2007, kedy s ním dohodol podmienky práce. Podpis na tejto objednávke je jeho. Ako to bolo s výplatou mzdy nevie, ale je pravda, že žalobca sa obrátil na neho s požiadavkou, že mu nebola vyplatená mzda a túto postúpil ďalej pánovi W., ako konateľovi spoločnosti, ktorý ho už ďalej neinformoval, či vyplatil žalobcovi mzdu. Pracovný pomer ukončil vo firme pred 4 rokmi, na prelome rokov 2008-2009. Vedel, že vo firme sú problémy s výplatami zamestnancov, ktorí si sťažovali na tento problém. Pán W. sa snažil vyplatiť tieto mzdy zamestnancom, horšie to bolo s prípadmi zamestnancov, ako žalobca, čomu už nevenoval pozornosť. Vo firme nebolo všetko v poriadku, to bol aj dôvod prečo aj on odišiel z firmy. Zistil, že p. W. má dlhy, bol známy ako dlžník u iných firiem. Po tomto poznaní sa dostal do nepríjemných situácii s p. W., o čom sa ale nechcel bližšie zmieňovať. Žalobca koľkokrát sa s ním stretol, vždy ho upozorňoval, že nemá vyplatenú mzdu. Sám však nemal na starosti peniaze vo firme, teda mohol to len ďalej povedať konateľovi. Žalobca odrobil toľko ako uvádza. Pán W. mu dal príkaz, aby zabezpečil strážnika stavby a za tým účelom našiel žalobcu a urobil s ním objednávku na výkon prác. Vedel, že žalobca bude pracovať na dohodu a vedel to aj p. W.. Boli letné prázdniny keď začal pracovať, vedel, že tento čas vyhovuje žalobcovi.
Svedok X. W., bol konateľom firmy žalovaného do r. 2010 a túto firmu potom odpredal p. M. s aktívami aj podlžnosťami, so všetkým strojovým zariadením, ktoré firma vlastnila. Firme dlhovali iné subjekty asi 15 mil. pohľadávok, on dlhoval iným subjektom 3 mil. pohľadávok, ktoré nemohol vydobyť a naopak jeho pohľadávky boli už exekučne vymáhané, a to ho viedlo k odpredaju tejto firmy. Svedok potvrdil, že žalobcovi neuhradil mzdu z dôvodu, že mu nepredložil riadnu faktúru. Pokiaľ pracoval na objednávku, mal mu predložiť riadnu faktúru. Žalobca nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu, je pravdou, že dal príkaz p. P., aby najal nejakého strážnika, ďalej sa už o túto záležitosť nezaujímal. Je tiež pravdou, že videl žalobcu na stavenisku, ale keď vydal poverenie P., aby našiel strážnika, tak ho mal aj kontrolovať. On mal na starosti fungovanie celej firmy, aby všetky práce boli vykonané načas a firma neplatila pokuty. Nespomína si, že ho mal žalobca urgovať, aby mu vyplatil jeho mzdu. Na stavbe sa v noci nepracovalo, keď sa betónovalo, stále bol na stavbe. Je pravda, že mu žalobca poslal objednávku, žiadal od neho faktúru, no keď mu dodal faktúru zistil, že nebol živnostníkom, faktúra nemala náležitosti, preto ju nevyplatil.
Z listinného dôkazu, objednávky zo dňa 2.8.2007, ktorá je opatrená firemným razítkom žalovaného a podpísaná výkonným riaditeľom spoločnosti G.. Ľ. P. a bola doručovaná žalobcovi, vyplýva, že si žalovaný objednal stráženie staveniska na stavbe Distribučné centrum Prešov od 2.8.2007 na dobu podľa dohody, cena za 1 hodinu práce dohodnutá na 80 Sk. Medzi účastníkmi nebola podpísaná písomná dohoda v zmysle § 223 Zákonníka práce a násl. účinnom do 1.9.2007. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca fakticky vykonával strážnu službu tak, ako to vyplýva z objednávky žalovaného z 2.8.2007 a akceptoval cenu za výkon práce 80 Sk za hod. Tieto práce vykonával od 2.8.2007 do 14.10.2007, pričom žalovaný mu dohodnutú mzdu za výkon tejto práce nevyplatil. V auguste 2007 odrobil 414 hodín, septembri 420 hodín, v októbri 144 hodín. Celkove mu teda podľa dojednanej ceny práce patrí odmena vo výške 2.597,09 Eur (78.240 Sk). Výkon týchto prác potvrdil svedok G.. Ľ.J. P., ktorý aj potvrdil, že dojednal výkon týchto prác, ako aj podmienky výkonu práce. Taktiež potvrdil, že žalovaný mzdu nevyplatil a žalobca sa niekoľkokrát obrátil na neho s požiadavkou, že mu nebola vyplatená mzda, čo on nemohol vyriešiť, ale vec odstúpil konateľovi spoločnosti p. W.. Aj keď vtedajší konateľ spoločnosti p. W. X. nepamätal na to, že ho mal žalobca urgovať pre nevyplatenú mzdu, tomuto faktu svedčí listinný dôkaz, a to odpoveď uvedeného svedka na žiadosť žalobcu o výplatu mzdy, kde od neho žiadal predložiť faktúru za vykonané práce za stráženie objektu s kópiou živnostenského listu. Žalobca toto aj urobil, ale vzhľadom na to, že nebol živnostníkom, nepredložil ďalšie listiny, na základe čoho konateľ spoločnosti p. W. vrátil faktúru, lebo neobsahovala účtovné náležitosti.
Podľa § 118 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež považuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vykonával práce u žalovaného, a to prácu strážnej služby, za ktorú mu nebola vyplatená mzda, súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade mzdy podľa dohodnutých podmienok za výkon práce, t.j. 80 Sk za hodinu práce a preto aj priznal žalobcovi žiadanú náhradu mzdy 2.597,09 Eur.
Žalobca si uplatnil aj úrok za omeškanie v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý odkazuje na Občiansky zákonník. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prvá veta dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd priznal žalobcovi úrok za omeškanie keď mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, tento úrok súd priznal od 3.7.2011, keďže žalobca si úrok uplatnil až podanou žalobou a žalovanému bola doručená žaloba podľa právnej domienky podľa § 48 ods. 2 O.s.p. uplynutím 3 dní od vrátenia nedoručenej zásielky a k vráteniu došlo 29.6.2011, teda uplynutím 3 dní nastalo jej doručenie, t.j. 3.7.2011 sa žalovaný dostal do omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd tento nárok nepriznával. Žalovaný v konaní bol procesne neúspešným účastníkom, právo na náhradu trov konania mu nevzniklo. Z tohto dôvodu súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Keďže súd priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 2 ods. 2 Zákona 71/92 Z.z. o súdnych poplatkoch v znení noviel, poplatková povinnosť podľa výsledku konania prešla na žalovaného, ktorý od poplatku nebol oslobodený. Z tohto dôvodu súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok podľa položky 1 písm. a) t.j. 6% z priznanej sumy 2.597 Eur, teda 155,82 Eur, ktoré uhradí žalovaný priamo na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.