Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/85/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľky S. P. J.. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, N. I., zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Nám. Mieru 15, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, proti odporcovi Z. P. J.. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, N. I., o určenie manželského výživného takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu titulom manželského výživného výživným vo výške 60 eur. V návrhu uviedla, že jej manželstvo s odporcom, uzavreté dňa XX.X.XXXX, doposiaľ trvá. S odporcom síce žije v spoločnej domácnosti, ale jeho správanie voči navrhovateľke je dlhšiu dobu problematické a komunikuje s navrhovateľkou iba minimálne. Údajne požíva vo zvýšenej miere alkoholické nápoje. Odporca uhrádza náklady spojené s bývaním čo do výšky 25 eur mesačne, zvyšné náklady vo vzťahu k platbám energií a dodávky vody uhrádza ich syn N. P., ktorý údajne zdieľa ich domácnosť. Navrhovateľka má značné náklady spojené so zdravotnými problémami, následkom ktorých musí užívať množstvo liekov. Mesačne na lieky vynakladá od 60 do 80 eur. Ďalšími výdavkami navrhovateľky sú výdavky na zabezpečenie čistiacich prostriedkov približne 30 eur mesačne a výdavky na návštevy a oslavy. Navrhovateľka i odporca sa stravujú každý osobitne. Príjem navrhovateľky je 287,50 eur mesačne, príjem odporcu najmenej 430 eur mesačne. V návrhu poukázala na ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona o rodine o vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, ktorá má byť určená tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka z dôchodku, ktorý dosahuje spolu vo výške 305 eur, je schopná zabezpečiť všetky svoje životné náklady pri zachovaní rovnakej životnej úrovne účastníkov konania, pretože jej výdavky spočívajú v nákladoch na zakúpenie liekov a táto skutočnosť už bola zohľadnená v konaní sp.zn. . Vyslovil podozrenie, že navrhovateľka si dáva lieky predpisovať účelovo, aby zvýšila náklady na nákup liekov z dôvodu úspechu v spore o určenie manželského výživného. Uviedol, že jeho príjem je tvorený invalidným dôchodkom a taktiež vynakladá množstvo finančných prostriedkov súvisiacich s jeho zdravotným stavom, keďže trpí kožnou chorobou a na obväzy, vatu a lieky vynaloží mesačne v priemere od 42,12 eur do 84,88 eur. Výdavky na stravu ho vyjdú mesačne od 100 do 150 eur, keďže sa stravuje sám. Taktiež má náklady na nákup čistiacich prostriedkov, keďže každý z manželských partnerov si po sebe upratuje. Aj za navrhovateľku platí inkasné platby 25 eur synovi, ktorý uhrádza inkasné platby vo vzťahu k dodávateľovi. Ďalej uviedol, že iba on sa stará o nehnuteľnosť, v ktorej účastníci bývajú spolu so synom, realizuje udržiavacie práce

na dome a zabezpečuje vykurovanie domu tuhým palivom podľa podielu užívania domu so synom. Predložil faktúru Mestských lesov a majetkov v N. I. o zakúpení dreva v hodnote 550,90 eur + 100 eur za dovoz tvrdiac, že z tejto sumy zaplatil synovi polovicu t.j. 300 eur. V tomto vykurovacom období uhradil synovi 150 eur. Tiež prispel synovi 200 eur na kúpu prívesného vozíka, ktorý slúži na zabezpečovanie prác v záhrade a prác súvisiacich s údržbou domu.

Obaja účastníci konania predložili listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd vykonal dokazovanie, podrobne vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, so spisom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania sú manželia a bývajú v spoločnom dome. Ide o dvojpodlažný dom, ktorý pozostáva z dvoch bytov. Vrchné poschodie domu obýva syn účastníkov konania N. P. spolu s rodinou a byt na prízemí obývajú účastníci konania tak, že každý z manželov, ktorí nevedú spoločnú domácnosť a spoločne nehospodária, býva v samostatnej izbe a spoločne užívajú chodbu, kuchyňu a príslušenstvo. Podľa výpovede svedka N. P. obývačka je zamknutá s tým, že kľúč od nej má iba navrhovateľka, ktorá bráni odporcovi v užívaní tejto izby. Účastníci konania nehospodária spoločne od r. 2008 a každý z nich pokrýva svoje náklady na živobytie zo svojho príjmu. Navrhovateľka odporcovi nevarí, neperie a podľa zhodných účastníckych výpovedí, ale aj svedeckej výpovede syna N. P. žiadnym spôsobom sa nepodieľa na platbách spojených s užívaním bytu v dome, inkasných poplatkoch, zabezpečovaní vykurovania a údržbe rodinného domu. Príjem navrhovateľky je tvorený invalidným dôchodkom, ktorý poberá vo výške 287,50 eur, k čomu treba pripočítať náklady vyplácané sociálnou poisťovňou vo výške 18,06 eur ako doplatok za zhoršenie zdravotného stavu. Teda príjem navrhovateľky je tvorený sumou 305,56 eur. Príjem odporcu je tvorený invalidným dôchodkom vo výške 433 eur.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľka už v minulosti podala návrh na určenie výživného voči odporcovi, ktorým sa taktiež domáhala určenia manželského výživného vo výške 60 eur. Konanie sa viedlo pod sp.zn. a súd rozsudkom zo dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. , návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného zamietol ako návrh nedôvodný.

Skutkové tvrdenia účastníkov konania v tomto konaní sú identické so skutkovými tvrdeniami popisovanými konaní sp.zn. , okrem príjmov účastníkov konania. V čase rozhodnutia vo veci sp.zn. súd vychádzal z vtedajšieho príjmu navrhovateľky, ktorý dosahovala vo výške 291,20 eur (dôchodok + dávka zo sociálnej poisťovne 17,19 eur) a príjem odporcu tvorený invalidným dôchodkom bol 412 eur. Rozdiel financií, ktoré mali mesačne k dispozícii účastníci konania v neprospech navrhovateľky bol 120,80 eur. V tomto konaní v odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia bolo súdom konštatované, že navrhovateľka sa neusiluje o zabezpečenie potrieb rodiny. Odporca sa podieľa na hradení nákladov spojených s chodom domácnosti, nakoľko platí pravidelne inkaso aj za navrhovateľku, odporca uhrádzal náklady spojené s rekonštrukciou kúrenia bez finančného prispenia navrhovateľky, teda súd konštatoval, že starostlivosť o domácnosť zabezpečuje odporca. Súd dospel k záveru, že zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi vyvodzovanú iba z ich príjmov.

Vzhľadom na právoplatnosť rozsudku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky, teda súd skúmal, k akej podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania došlo od 15.3.2011 do podania návrhu navrhovateľkou v tomto konaní t.j. do 19.11.2012. Zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sa nezmenili, účastníci naďalej nevedú spoločnú domácnosť. Starostlivosť o domácnosť a to udržiavanie bytu, kúrenie, platby inkasa zabezpečuje odporca, pričom tieto platby sa znížili zo 45 eur na 25 eur, ktoré odovzdáva synovi. Syn N. P., ktorý obýva vrchné poschodie domu spolu s rodinou, uhrádza mesačne inkasné platby vo výške 111,14 eur a navrhovateľka zo svojho príjmu naďalej uhrádza náklady na udržiavanie a zlepšenie jej zdravotného stavu. Tieto náklady predstavujú doplatky na lieky, na užívanie ktorých je pravidelne odkázaná. Podľa navrhovateľky podstatná zmena pomerov spočíva v tom, že jej pribudli dve diagnózy a to diagnóza ochorenia očí a ortopedická diagnóza, v dôsledku čoho musí užívať ďalšie lieky a to nad sumu 50 eur, ktorá už bola zohľadnená v konaní sp.zn. .

Navrhovateľka na preukázanie svojho nepriaznivého zdravotného stavu predložila množstvo listinných dôkazov (výsledky vyšetrení od internistu, oftalmológa, ušného lekára, endokrinológa, dokonca výsledky z laboratórnych vyšetrení a žiadanku na CT vyšetrenie). Súd nepochyboval o nepriaznivom zdravotnom stave navrhovateľky, ktorá predložila súdu celý zoznam liekov, ktoré je nútená denne užívať a na užívanie ktorých je odkázaná. Preto, aby súd zistil, či došlo k podstatnej zmene pomerov v položke náklady na lieky, ktorých nákup sa mal predražiť nad sumu 50 eur, ktorá bola zohľadnená v konaní sp.zn. , súd tento navrhovateľkou predložený zoznam liekov predložil Lekárni na Letnej ulici v Spišskej Novej Vsi so žiadosťou o vyčíslenie doplatkov na jednotlivé lieky.

Zo správy MUDr. Ž. G. H. (č.l. 9) súd zistil, že doplatky na lieky, na užívanie ktorých je navrhovateľka odkázaná, v súčte predstavujú sumu 37,81 eur, pričom pri každom lieku je uvedená jeho skutočná cena a doplatok pacienta. Navrhovateľka užíva aj doplnky výživy, podľa poznámky lekárničky ide o lieky, ktoré sa neužívajú nepretržite celý mesiac a v tejto súvislosti doplatky na lieky predstavujú 31,04 eur, nie však mesačne. V zozname liekov navrhovateľky boli aj lieky na príležitostné užívanie ako Solmucol, Mucosolvan, Ibalgin, Heparoid, antibiotiká Fromilid a Sumamed, na ktoré sa dopláca suma od 3,05 eur až 6,14 eur. Nejde o lieky, na ktorých užívanie je navrhovateľka pravidelne odkázaná, ale lieky užívané príležitostne každým jedným človekom, ktoré potrebuje pre vyzdravenie antibiotickou liečbou. K liekom, ktoré v súčasnosti užíva navrhovateľka, je potrebné priradiť aj liek Aescin, na ochorenie chrbtice, s doplatkom 3,81 eur, pričom tento liek taktiež nie je možné užívať dlhodobo, iba tri balenia za sebou.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky v tom, že došlo k podstatnej zmene pomerov a k podstatnému zvýšeniu nákladov na zakúpenie liekov, pretože skutočnosť, že vynakladá finančné prostriedky na úhradu doplatkov za lieky vo výške 50 eur, už bola zohľadnená v konaní . Tiež súd ako podstatnú zmenu nemôže zohľadniť náklady na zakúpenie semienok rôznej zeleniny do záhrady, keďže ide o minimálne náklady navrhovateľky. Ďalšie náklady z príjmu navrhovateľky majú spočívať v nákupe čistiacich prostriedkov a zabezpečení pohostení a návštev rodín, pričom čistiace prostriedky zakupuje i odporca.

Odporca zo svojho príjmu má taktiež náklady spojené s udržiavaním jeho zdravotného stavu. Trpí kožnou chorobou, v dôsledku ktorej si zakupuje obväzy, zdravotnícky materiál, lieky a masti a pokladničnými blokmi preukázal, že za mesiac júl 2012 si zakúpil tento zdravotnícky materiál a lieky za 61,99 eur, august 49,61 eur, september 49,61 eur, október 42,12 eur a november 84,88 eur. Takéto náklady vynakladá dlhodobo. Ako už bolo konštatované, za seba a za navrhovateľku uhrádza inkasné platby synovi vo výške 25 eur a spolu so synom zabezpečuje starostlivosť o rodinný dom, v ktorom obe rodiny bývajú, pričom navrhovateľka sa na nákladoch ničím nepodieľa. Z faktúry predloženej odporcom súd zistil, že syn účastníkov konania N. P. uhradil Mestským lesom s.r.o. N. I. za drevo na vykurovanie sumu 515,50 eur dňa 19.9.2011, pričom polovicu týchto nákladov mu refundoval odporca.

Zo svedeckej výpovede svedka N. P. súd zistil, že odporca sa podieľa na financovaní údržby rodinného domu spolu so svedkom a aj v minulej vykurovacej sezóne odporca prispel svedkovi polovicou nákladov na zabezpečenie dreva t.j. sumou asi 150 eur. Tento svedok potvrdil, že každý z rodičov si stravu zabezpečuje z vlastných finančných prostriedkov, každý si sám perie a odporca si tiež varí sám a za sebou si aj poupratuje. Každý z rodičov si upratuje svoju izbu a spoločné priestory upratuje i navrhovateľka, ale i odporca. Svedok mal vedomosť o tom, že obaja účastníci konania sú chorí, odkázaní na užívanie liekov, avšak k výške doplatkov sa vyjadriť nevedel. Svedok potvrdil aj to, že odporca prispel na kúpu prívesného vozíka za auto sumou 200 eur a tento sa používa pre účely rodiny na dovoz dreva alebo stavebného materiálu na opravu domu. Okrem už deklarovaných výdavkov odporcu, odporca ešte uhrádza daň za ďalší dom v N. I. vo výške 20,20 eur a túto daň platí za všetkých spoluvlastníkov vrátane navrhovateľky.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia sp.zn. nedošlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania i keď došlo k zvýšeniu ich dôchodkov, ale u oboch manželských partnerov. Spôsob spolunažívania účastníkov konania sa od posledného rozhodnutia nezmenil, každý si výdavky zo svojho príjmu uhrádza sám, pričom navyše odporca zabezpečuje spoločne so synom údržbu, opravu a vykurovanie rodinného domu, v ktorom manželia bývajú, uhrádza i za navrhovateľku inkasné platby, pričom navrhovateľka sa žiadnym spôsobom na týchto platbách nepodieľa. Tvrdenie navrhovateľky, že došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane zhoršením zdravotného stavu, keď pribudli ďalšie dve diagnózy (očná a ortopedická), čo sa prejavilo v zvýšených nákladoch na lieky, nemožno akceptovať. Navrhovateľka dopláca na lieky mierne vyššiu sumu ako 50 eur, aj to nie pravidelne (raz je suma vyššia, raz nižšia), čo mal súd preukázané vyčíslením náhrady nákladov na doplatky z Lekárne na Letnej ulici v Spišskej Novej Vsi. Tiež nie je podstatnou zmenou pomerov účastníkov konania tá skutočnosť, že v čase rozhodnutia vo veci sp.zn. odporca prispieval synovi na inkasné platby 45 eur a v súčasnosti prispieva 25 eur. Súd má za to, že zo svojho príjmu každý z účastníkov zabezpečuje svoje potreby tak, aby bola zachovaná podmienka ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine o rovnakej životnej úrovne oboch manželov. Je pravdou, že rozdiel v príjmoch účastníkov konania je 127,84 eur, avšak s poukazom na výšku príjmov účastníkov konania a ich rozdiel v neprospech navrhovateľky možno konštatovať, že zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť, ktorá je vyvodzovaná iba z ich zárobkov. V zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné prihliadnuť aj na starostlivosť o domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú spoločnú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka sa ani naďalej neusiluje o zabezpečenie potrieb rodiny a je to práve odporca, ktorý sa podieľa na hradení nákladov spojených s chodom domácnosti, nakoľko pravidelne platí inkaso aj za navrhovateľku, uhrádza náklady spojené so zabezpečovaním kúrenia každoročne bez finančného prispenia navrhovateľky a nehnuteľnosť so synom udržiava. Okrem toho i odporca má zdravotné problémy a na doplatky za lieky a zdravotnícky materiál vynakladá sumu v priemere 57,64 eur. Súd teda konštatuje, že od posledného rozhodnutia vo veci sp.zn. nedošlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania, nedošlo k podstatnej zmene na strane navrhovateľky a teda návrh na určenie manželského výživného nebol návrhom dôvodným. Z týchto všetkých dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol, keďže dospel k záveru, že navrhovateľka zo svojho príjmu je schopná zabezpečiť náklady na živobytie a doplatky na lieky pri dodržaní zásady rovnakej životnej úrovne obidvoch účastníkov konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

O trovách štátu súd rozhodol v zmysle a ich náhradu štátu nepriznal, nakoľko navrhovateľka v konaní úspešná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.