Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/183/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcov: X/ E. Z.Á., X.. XX.XX.XXXX C. X/ K. Z., X.. XX.XX.XXXX, S. L. L., R. Č.. X, zastúpených JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Domašská č. 11, proti žalovanému: HABITAT, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Saratovská č. 4, IČO: 357 134 29, zastúpenému JUDr. Oliverom Korcom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 9, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. júla 2022 č. k. -137, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa a zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 10.7.2019, žalovaným udelenej podľa o spôsobe a ukončení usporiadania nájomných vzťahov k bytom. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa podľa formulácie rozsudočného petitu nedomáhajú výslovne určenia existencie, resp. neexistencie ich práva k nájmu bytu ( ), ale určenia právnej skutočnosti, za ktorú treba považovať i právny úkon ( ). Dospel k záveru, že na rozdiel od úpravy výpovede nájmu podľa , zo a ani z bytového zákona () nevyplýva, že niektorý z týchto právnych predpisov počíta so žalobou o určenie neplatnosti výpovede, z ktorej skutočnosti vyvodil procesnú neprípustnosť žaloby.

3. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že naliehavý právny záujem vyplýva z ustanovenia § 16 ods. 1 bytového zákona, ktoré pojednáva o povinnosti vlastníka domu previesť vlastníctvo bytu len nájomcovi bytu. Prihliadol pritom na rozhodnutia súdov v spore sp. zn. , v ktorom sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu na žalobcov ako jeho nájomcov.

4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Pre nesprávne právne posúdenie veci v otázke nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Zopakovali svoju argumentáciu o tom, že bez požadovaného určenia je ich právo neisté, pretože len ako nájomcovia bytu majú v zmysle § 16 ods. 1 bytového zákona právo na nadobudnutie bytu do vlastníctva. Tvrdili, že rozhodnutím súdu došlo k zmareniu ochrany ich legitímnych očakávaní na nadobudnutí majetku, ktoré sú ústavným súdom chránené rovnako, ako majetok osôb. Osobitne poukázali na závery ústavného súdu v kasačnom náleze, keď ústavný súd si neosvojil názor odvolacieho súdu v rozsudku zo dňa 21.01.2017 č. k. -510, podľa ktorého je výlučne na vôli vlastníka domu, či byt predá a iba v prípade, ak sa

tak rozhodne urobiť, ho v zmysle § 16 ods. 1 bytového zákona zaväzuje povinnosť byt predať práve nájomcovi bytu.

5. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobu o určení neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti je možné považovať za prípustnú podľa iba za predpokladu, ak to vyplýva z hmotného práva. Zo zák. č. 260/11 Z. z. prípustnosť žaloby neplatnosť výpovede z nájmu bytu nevyplýva. Žalobcovia preto nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Domnievali sa, že posúdenie platnosti výpovede prichádza do úvahy v spore o vypratanie bytu, pokiaľ by sa žalovaný rozhodol domáhať práva z namietanej výpovede. K vyjadreniu pripojil viaceré rozhodnutia súdov v obdobných sporoch.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzených ( a ) a dospel k záveru, že je opodstatnené.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalovaného Pozemné stavby, š. p. žalobkyni 1/ pridelil do užívania podnikový byt rozhodnutím zo dňa 09.02.1990.

8. Jediný spoločník žalovaného E.. Ľ. M. nadobudol bytový dom (71 bytových jednotiek), v ktorom sa sporný byt nachádza, do vlastníctva v druhom kole verejnej dražby podľa zák. č. 92/91 Zb. dňa 16.11.1992 za sumu 2.979.500,- Kčs. K nadobudnutiu bytového domu do vlastníctva fyzickej osoby došlo teda ešte pred účinnosťou bytového zákona (01.09.1993), na základe ktorého došlo k zásadnej privatizácii bytového fondu, ktorá sa dotýkala veľkého množstva oprávnených nájomcov. Žalobcovia ešte v r. 1999 spolu s ďalšími nájomcami požiadali o odkúpenie prenajatého bytu. Na súdoch prebieha viacero súdnych sporov o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, o neplatnosť zmlúv o scudzení niektorých bytov na osoby, personálne prepojené s jediným aktuálnym spoločníkom žalovaného, o vypratanie bytu, o určenie existencie práva nájmu a pod.

9. Žalobkyňa ešte v roku 2004 iniciovala spor o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa bytového zákona. Spor, vedený pod sp. zn. , skončil pôvodne v neprospech žalobcov, vrátane dovolacieho konania.

10. Po jeho skončení žalovaný dňa 10.7.2019 vypovedal žalobcom nájom bytu podľa o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. Vo výpovedi uviedol, že na právny vzťah medzi stranami dopadá pôsobnosť zákona v zmysle , , teda že ide o byt v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu alebo ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného predpisu nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti a v ktorých nájom vznikol podľa a a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.

11. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu v predmetnom spore žalobcovia dosiahli úspech pred ústavným súdom (kasačný nález zo dňa 10.11.2020 sp zn. -74), následne dovolací súd uznesením zo dňa 28.02.2023 sp. zn. rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené negatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie () zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odvolací súd prvoinštančný rozsudok zmenil a nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť so žalobkyňou 1/ zmluvu o prevode vlastníctva k bytu (rozsudok zo dňa 05. júna 2024 č. k. -893).

12. Odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa , tieto závery považuje za formalistické, vedúce k odmietnutiu spravodlivosti, ktoré treba v materiálnom právnom štáte celkom jednoznačne odmietnuť.

13. Je pravdou, že v zmysle sa žalobcovia mohli domáhať určenia, že sú nájomcami bytu, v ktorom spore by súd prejudiciálne posúdil platnosť namietanej výpovede nájmu. Napriek tomu, že po účinnosti nového tak neurobili a domáhali sa určenia neplatnosti právneho úkonu - výpovede z nájmu bytu, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné takúto žalobu z procesných dôvodov akceptovať ako prípustnú, bez ohľadu na skutočnosť, že právny predpis, na základe ktorého bola výpoveď udelená, s preskúmaním platnosti výpovede výslovne nepočíta.

14. K tejto úvahe odvolací súd vedie predovšetkým skutočnosť, že ide o výpoveď z nájmu bytu, ktorá i v prípade, že je udelená podľa , má rovnaké účinky ako výpoveď podľa , spočívajúce v strate bývania, ktoré právo je osobitne chránené nielen judikatúrou všeobecných súdov, ústavného súdu ale i Európskeho súdu pre ľudské práva. Osobitne pritom treba zdôrazniť, že na rozdiel od úpravy v , výpoveď podľa sa udeľuje bez uvedenia dôvodov a zákon nepočíta s povinnosťou prenajímateľa zabezpečovať bytovú náhradu, z čoho možno celkom jednoznačne vyvodiť podstatne nižšiu ochranu nájomcu podľa tohto právneho predpisu. Uvedený kontext si musí súd konajúci v spore, v ktorom sa jedná práve o zánik bývania, vždy náležite ujasniť a brať do úvahy i ústavnoprávny rámec sporu. Okrem toho, je nielen v odbornej vedomosti všeobecne známa existencia sporov o neplatnosť výpovede nájmu podľa , ktoré prebiehajú na súdoch i v súčasnosti. Teda ak hmotné právo, špeciálny právny predpis, reflektujúci dopad transformácie spoločnosti na nájomné vzťahy, chráni nájomcu v menšom rozsahu, ako v obdobnom právnom vzťahu lex generalis, je potreba súdnej ochrany práv nájomcov zvýraznená, a nemožno ju odmietnuť len z procesných dôvodov.

15. Ako uvádzal dovolací súd v uznesení zo dňa 28.02.2023 sp. zn.4Cdo/40/21, všeobecné súdy nemajú poskytovať formalisticky výklad a aplikáciu práva, ale taký, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu (porovnaj ). Zásada iura novit curia neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo k hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv.

16. Osobitne za situácie, ak žalovaná strana mala vypovedať nájom bytu podľa Tento predpis síce pripúšťal výpoveď nájmu bytu bez uvedenia dôvodov, ale ochranu práva bývania riešil spôsobom, ktorý v čase udelenia výpovede už nebol aktuálny! Okrem toho prenajímateľ bytu mohol vypovedať nájom bytu do 31.03.2012, resp. do 31.12.2012 (, ). V súlade s uvedeným oprávnením prenajímateľa mal nájomca možnosť požiadať obec o bytovú náhradu len do 30.9.2012, resp. 30.4.2013 (, tohto zákona). Žalovaný vypovedal nájom bytu v roku 2019.

17. Zákon v ustanovení § 3 síce počíta s predĺžením lehoty na vypovedanie nájmu do dvoch mesiacov po skončení taxatívne vymedzených súdnych sporov, ktoré riešia spor osobu prenajímateľa alebo nájomcu (§ 3 ods. 2 spor o vydanie nehnuteľnosti, súvisiaci s reštitučnými nárokmi, spor o prechode nájmu alebo výmeny bytu podľa § 3 ods. 3).

18. Žalovaný mal vypovedať nájom bytu v dvojmesačnej lehote po skončení iného druhu sporu (o splnenie povinnosti uzatvoriť zmluvu), teda medzi stranami neprebiehal spor, ktorý by oprávňoval prenajímateľa vypovedať nájom bytu po 31.12.2012.

19. Za tohto stavu neposkytnutie súdnej ochrany žalobcom z procesných dôvodov odvolací súd hodnotí ako porušenie zákazu odmietnuť spravodlivosť. V zmysle za použitia analogie legis s ustanovením treba žalobu vyhodnotiť ako procesne prípustnú.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom podľa záväzného názoru odvolacieho súdu bude mať procesnú podmienku danosti naliehavého právneho záujmu za splnenú a následne bude posudzovať súlad výpovede s objektívnym právom. Za týmto účelom vykoná dokazovanie, dôkazy pri ustaľovaní skutkového stavu vyhodnotí podľa a svoje závery náležite argumentačne podloží i s prihliadnutím na účel bytového zákona a legitímne očakávanie žalobcov, že byt, ktorý žalobkyňa 1/ nadobudla do osobného užívania od svojho zamestnávateľa, nadobudnú do vlastníctva rovnako, ako tisíce iných fyzických osôb.

21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne tiež o trovách odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).