Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/92/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X Z., zastúpená JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Račianska 62, Bratislava proti odporcovi: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Werner & Co. s.r.o., so sídlom Stromová 54/A , Bratislava o obnovu konania takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 5. 2010 domáhala, aby súd nariadil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. (ďalej len „pôvodné konanie“).

Svoj návrh odôvodnila tým, že sa dozvedela o nových, pre obnovu konania rozhodujúcich skutočnostiach, a to, jednak, že vo vzťahu k poskytovateľovi pôžičky nie je podnikateľkou, ale spotrebiteľkou, čo v prejednávanej veci nesprávne posúdil, tak Okresný, ako aj Krajský súd. Poukázala pritom na Nález Ústavného súdu ČR, zo dňa 15.6.2009, zn. . Ako rozhodujúcu skutočnosť uviedla tiež to, že v rámci pôvodné konania na oboch stupňoch nebolo uplatnené spotrebiteľské právo, preto je dôvodné, aby toto právo uplatnil súd rozhodujúci o obnove. O týchto skutočnostiach sa navrhovateľka ako uviedla v návrhu dozvedela len „teraz“. O existencii rozhodnutí krajských súdov, týkajúcich sa obdobných vecí sa navrhovateľka dozvedela dňa 27.4.2010. Navrhovateľka v návrhu poukázala tiež na skutočnosť, že zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba, peňažné prostriedky si požičala na osobnú spotrebu od právnickej osoby, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Zmluva o úvere teda vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, čím sa však Okresný ani Krajský súd v pôvodnom konaní nezaoberali a zmluvu posúdili podľa ustanovení . Toto nesprávne posúdenie sa podľa navrhovateľky najviac prejavilo v rozhodovaní súdu o priznaní úroku z omeškania vo výške 0,25% denne. Navrhovateľka zo stránky Ministerstva spravodlivosti SR zistila, že viaceré súdne rozhodnutia v exekučných veciach potvrdzujú, že takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala najmä na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Za novú skutočnosť označila aj to, že súdy v pôvodnom konaní neaplikovali ani o ochrane spotrebiteľa, a neprihliadli na výraznú nerovnosť zmluvných strán v posudzovanom záväzkovom vzťahu.

Navrhovateľka návrh na obnovu konania právne odôvodnila ustanovením

Navrhovateľka sa súčasne domáhala nariadenia odkladu vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava z 24.5.2007, č.k. -74. .

Za účelom objasnenia skutočnosti, kedy bol navrhovateľke doručený rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, súd nariadil vo veci pojednávanie.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.11.2011 žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľka odôvodňuje návrh na povolenie obnovy výlučne rozhodnutiami, ktoré v návrhu na povolenie obnovy vymenúva, pričom nepreukázal, že ide o rozhodnutia, ktoré by sa týkali prejednávanej právnej veci, osobitne, že ide o rozhodnutia , z ktorých bol súd, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní, povinný vychádzať alebo ktorými bol viazaný alebo, že ide o rozhodnutie orgánu vynesené potom, ako si súd urobil úsudok o predbežnej otázke sám (, ). Akékoľvek iné rozhodnutia totiž podľa názoru odporcu nie súd rozhodnutiami v zmysle . Uviedol tiež, že právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom, než procesným súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. Takým dôvodom nie je ani to, ak sa v odôvodnení rozhodnutia iného orgánu verejnej moci uvedie také posúdenie určitej právnej otázky, ktoré je odchylné od riešenia tejto právnej otázky v rozhodnutí napádanom návrhom na obnovu konania (Mazák,J.: základy občianskeho procesného práva, IURA EDITION, s. 395). Dôvodom obnovy môže byť len rozhodnutie iného orgánu a nie skutočnosti z neho vyplývajúce.

Súd vec prejednal na pojednávaní nariadenom za účelom poskytnutia možnosti navrhovateľke objasniť dôvod obnovy a preukázať splnenie jednotlivých podmienok prípustnosti podľa a 230 , na základe čoho dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľky na obnovu konania je nedôvodný.

Podľa právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. c), c) § 228 ods. 1 písm. d), d) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

V rámci rozhodovania o povolení prípustnosti obnovy konania sa súd v prvom rade vysporiadal s podmienkou pre povolenie obnovy podľa , teda či bol návrh navrhovateľky podaní pred uplynutím tzv. subjektívnej lehoty, ktorá je trojmesačná a začína plynúť odo dňa, resp. od času, kedy sa ten, kto obnovu konania navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo od času,

kedy ho mohol uplatniť. Uvedené ustanovenie upravuje zároveň objektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, ktorá je trojročná a plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, proti ktorému návrh na obnovu konania smeruje. Výnimky z trojročnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania upravuje ods. 3 uvedeného ustanovenia . Subjektívna lehota môže plynúť iba v rámci objektívnej lehoty, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna i objektívna lehota sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Podľa ust. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je možné. Preukázanie skutočnosti, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná zaťažuje toho, kto obnovu konania navrhuje.

Navrhovateľka ohľadom rozhodnutí, ktoré označila ako dôvod obnovy uviedla, že sa o nich dozvedela „teraz“, resp. uviedla, že o existencii rozhodnutí Krajských súdov zverejnených na stránke Ministerstva spravodlivosti sa dozvedela dňa 27.4.2010, čo však pred súdom nepreukázala. Vo výpovedi na pojednávaní uviedla č.l. 37), že niekedy začiatkom roku 2010 si kúpila notebook a potom sa začala oboznamovať s webovou stránkou Ministerstva spravodlivosti, z ktorej začala postupne získavať rozhodnutia vydané ohľadom spotrebiteľov.

Navrhovateľka zachovanie subjektívnej lehoty, preukázanie ktorej ju v konaní zaťažuje nepreukázala nielen z dôvodu, že jej tvrdenie o čase, kedy sa mala o rozhodnutiach slúžiacich ako podklad pre povolenie obnovy nepodložila relevantnými dôkazmi, ale najmä z dôvodu, že v danom prípade je vo vzťahu k začatiu plynutia subjektívnej lehoty rozhodujúci okamih, kedy od ktorého bolo možné dôvod obnovy uplatniť, preto je potrebné posúdiť, kedy boli uvedené rozhodnutia vydané, resp. zverejnené, teda kedy sa o nich navrhovateľka dozvedieť mohla a mohla ich aj ako dôvod obnovy uplatniť. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka sa odvoláva v návrhu na viacero rozhodnutí bolo potrebné, aby pred súdom spoľahlivo preukázala, kedy boli jednotlivé rozhodnutia zverejnené, teda kedy bolo možné sa s nimi oboznámiť. Navrhovateľka v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, preto súd ako jeden z dôvodov prečo nebolo možné jej návrhu vyhovieť, uzavrel, že v konaní nepreukázala zachovanie subjektívnej lehoty na podanie návrhu.

Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľky bol ten, že rozhodnutia, ktoré navrhovateľka ako dôvod pre obnovu uvádza nie sú v zmysle výkladu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) spôsobilým dôvodom prípustnosti obnovy konania. Pri riešení tejto otázke sa súd stotožnil s tvrdením odporcu vychádzajúcom z výkladu ustáleného právnou doktrínou, že v zmysle citovaného ustanovenia môžu slúžiť ako spôsobilý dôvod obnovy len také rozhodnutia, z ktorých bol súd, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní, povinný vychádzať alebo ktorými bol viazaný alebo rozhodnutia orgánu vydané potom, ako si súd urobil úsudok o predbežnej otázke sám (, ). Naviac je potrebné uviesť, že zo samotného návrhu navrhovateľky vyplýva, že napáda nesprávne právne posúdenie veci súdom v pôvodnom konaní, čo bolo dôvodom pre podanie riadneho opravného prostriedku, nie však dôvodom pre obnovu konania. Z vykonaného dokazovania mal súd za tiež za preukázané, že v danom prípade ide o rozhodnutia, ktorými súd nie je viazaný a nebol by nimi viazaný ani v konaní po pripustení obnovy, preto ani nie je možné ustáliť, či by mohli privodiť navrhovateľke priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností a dôvodov, s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľky na obnovu konania zamietol.

Vzhľadom na rozhodnutie o povolení obnovy konania súd zamietol aj návrh navrhovateľky na nariadenie odkladu vykonateľnosti v petite označených rozsudkov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , veta prvá , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Súd v danom prípade s cieľom zmierniť dôsledky zákonných noriem upravujúcich náhradu trov konania využil svoje moderačné absolučné právo, rešpektujúc pri tom podmienky, ktoré zákon na takéto rozhodnutie vyžaduje. Pri svojom rozhodovaní sa preto zaoberal otázkou, či v danom prípade ide o dôvody osobitného zreteľa a či ide o výnimočné okolnosti. Dôvod osobitného zreteľa je v tomto prípade daný podľa názoru konajúceho súdu je daný sociálnymi aspektmi na strane navrhovateľky, a to jej

dôchodkový vek, pre ktorý má už obmedzené možnosti zárobku a náhrada trov konania by ju mohla privodiť do nepriaznivej sociálnej situáciu, pričom súd zohľadnil aj všetky ďalšie okolnosti prípadu. Súd pri svojom rozhodovaní bral na zreteľ osobné, zárobkové a majetkové a iné pomery oboch účastníkov, nielen navrhovateľky, nakoľko jeho rozhodnutím je dotknutá majetková sféra odporcu. Odporca je ako vyplýva z výpisu z obchodného registra právnická osoba, ktorá podniká, obchodná spoločnosť, konkrétne spoločnosť s ručením obmedzeným vykonávajúca obchodnú činnosť okrem iného poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Ako taká vlastní majetok, hospodári s ním, obchoduje v súvislosti s čím má objektívne predpoklady produkovať zisk, ak to tak nie je, je to výsledkom jej hospodárenia a súčasťou podnikateľského rizika. Po zvážení všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že miera akou sa rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania dotkne majetkovej sféry odporcu je nepomerne menšia ako miera akou by sa priznanie náhrady trov dotklo navrhovateľky, ktorá by na jeho základe bola povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré by vzhľadom na počet vykonaných úkonov právnej služby bola čiastka, ktorá by nepriaznivo zasiahla do jej majetkovej sféry, preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.