Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/48/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: M. G., G. Na K. XXX/XX, XXX XX Č. proti odporcovi v prvom rade : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova, Bratislava, odporcovi v druhom rade : O. H., G. V. G. XXX, L. Q. : Z. Č. , K. Okresného N. Bratislava F., N. N. J. G. H. Č..X,XXX XX Bratislava o náhradu škody v sume 267 556,27 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh voči odporcovi v prvom rade v celom rozsahu zamieta.

Odporkyňa v druhom rade je povinná navrhovateľovi nahradiť škodu v sume 267 556,27 € spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne odo dňa 5.12.1998 do zaplatenia.

Súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 18.8.2009 , postúpeným tunajšiemu súdu dňa 25.5.2010 žiadal ,aby súd zaviazal odporcu v prvom rade a odporcu v druhom rade pôvodne označeného - O. H. - J.- P., N. N.Í. V. XX, XXXXX H. ,na zaplatenie sumy 267 556,27 € s príslušenstvom titulom náhrady škody , ktorá mal byť navrhovateľovi spôsobená odporcom v prvom rade a to nesprávnym úradným postupom podľa a nasl. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a odporcom v druhom rade tým, že si voči navrhovateľovi nesplnil zmluvné záväzky ,ktoré mu vyplývali z obsahu uzavretých zmlúv o tichom spoločenstve.

Navrhovateľ uviedol , že uzavrel v dôvere v právny štát osem zmlúv o tichom spoločenstve s odporcom v druhom rade . Svoj návrh ďalej odôvodnil tým , že mu vznikla škoda tým, že zo strany štátu nebol jeho majetok vložený odporcovi v druhom rade ,ktorý bol nebankovým subjektom na základe zmlúv o tichom spoločenstve dostatočne ochraňovaný. Odporca v druhom rade ako nebankový subjekt získaval finančné prostriedky od klientov na základe zmlúv o tichom spoločenstve , teda naoko legálnym spôsobom pokiaľ by nešlo o natoľko rozsiahlu činnosť, že možno hovoriť o masovom poskytovaní peňažných služieb v zmysle , , 566/2001. Súčasťou podnikania nebankových subjektov bola klamlivá resp. zavádzajúca reklama.

Odporca v prvom rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to, že podľa výpisu zo živnostenského registra predmetná obchodná spoločnosť s ktorou navrhovateľ uzavrel zmluvné vzťahy nevykonávala činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť či fond a navrhovateľ pri nahliadnutí do živnostenského registra musel vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť. Činnosť odporcu v druhom rade -nebankového subjektu nemožno stotožňovať s

činnosťou investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ). Uvedená spoločnosť tiež nespĺňala podmienky pre banky a preto nepodliehali dohľadu NBS. V čase uzavretia zmlúv navrhovateľom s odporcom v druhom rade bol účinný o kolektívnom investovaní ( 01. 01. 2000 ), kedy už nemožno hovoriť o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovateľ bol v presvedčení, že sa jedná o investičnú spoločnosť, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. Tým, že navrhovateľ uzatvoril zmluvy so súkromnoprávnymi podnikateľským subjektom ,vstupoval do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle, štát nemôže zakázať vstup fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu. Navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol uzavrieť zmluvy s nebankovým subjektom, a preto musí znášať aj riziká s tým spojené. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol. Odporca v prvom rade súhlasil ,aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľ v konaní bol vypočutý prostredníctvom Okresného súdu Košice II dňa 13.9.2011 / č.l.93 spisu/ .

Z výpisu zo živnostenského registra č. 803-4998 mal súd preukázané , že odporca v druhom rade prestal ku dňu 10.3.2011 vykonávať živnostenskú činnosť .Súd odporcovi v druhom rade pre celé konanie ustanovil opatrovníka v zmysle ustanovenia , nakoľko pobyt odporcu v druhom rade sa súdu po vyčerpaní všetkých zákonných možností nepodarilo zistiť.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to z výpovede navrhovateľa, oboznámením s obsahom zmlúv o tichom spoločenstve uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom v druhom rade -nebankovým subjektom a to obsahom zmluvy uzavretej dňa1.12.1998, 5.6.1998, 5.12.1997, 29.1.1998, 29.7.1997, 22.4.1998, 7.1.1999, 22.5.1996 ,obsahom uznesenia krajského súdu v Košiciach č.k. -13479 zo dňa 17.6.2002 , obsahom rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -14119 zo dňa 14.11.2005 , právoplatným dňa 12.12.2007 , pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh . Súd nevykonal výnimočne ďalšie dokazovanie nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania ( , ), nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, a preto ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril zmluvy o tichom spoločenstve s odporcom v druhom rade ,ktorý v čase uzavretia zmlúv vykonával živnostenskú činnosť , ktorý bol nebankovým subjektom . Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil, avšak odporca v druhom rade si svoj záväzok vyplývajúci mu z uzavretých zmlúv o tichom spoločenstve voči navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi nesplnil.

Vo vzťahu k odporcovi v prvom rade súd udáva:

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom platného a účinného v rozhodnom období to je v období kedy navrhovateľ uzavrel zmluvy o tichom spoločenstve s odporcom v druhom rade štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnenia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených

právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa ,3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Podľa ,3 Ods. 1 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa , o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa , písm. a, o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01. 11. 2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

V prejednávanej veci mohol odporca v prvom rade pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany odporcu v druhom rade na základe zmlúv o tichom spoločenstve nešlo. Z uvedeného vyplýva, že takúto inú činnosť nebolo v právomoci odporcu v prvom rade zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu v prvom rade založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v prvom rade v tomto

ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu v prvom rade .

Na druhej strane garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o tichom spoločenstve .V súlade s princípom zmluvnej autonómie, rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s odporcom v druhom rade ako obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o tichom spoločenstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by odporca v prvom rade zakázal činnosť odporcu v druhom rade - nebankového subjektu spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o tichom spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do občiansko- obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce zo zmlúv o tichom spoločenstve ( podielu na zisku ).

Obdobne možno konštatovať, že podľa o kolektívnom investovaní mohli zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel investovania do majetku vymedzeného týmto o Úrade pre finančný trh .Činnosť správcovských spoločností bola vymedzená v veta prvá ,tak ,že správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť odporcu v druhom rade činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti.

V danom prípade nebankové subjekty a teda aj žalovaný odporca v druhom rade pôsobili t.j. podnikali na základe ustanovení a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a vstupovali do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o tichom spoločenstve , ktoré sú uvedeným ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka. Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo rámca dozoru NBS.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že bol to práve samotný navrhovateľ, ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musí následky s tým spojené znášať sám. Mohol sa totiž pred uzatvorením zmlúv presvedčiť napr. na základe výpisu zo živnostenského registra , že odporca v druhom rade ,s ktorým vstúpil do záväzkového vzťahu nie je investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemal formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a ani v predmete podnikania prijímanie vkladov či poskytovanie úverov a na základe predložených dokladov mohol poznať ( bez právnych a iných odborných znalostí ) ,že sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov či formou akcií. Mal postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje.

Nemožno prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že nadobudol presvedčenie, že investuje svoje peňažné prostriedky v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že ich investoval do bankového subjektu. Mohol sa presvedčiť na základe výpisu zo živnostenského registra, ktorý je verejnou listinou,

že odporca v druhom rade nemá v predmete podnikania prijímanie vkladov a poskytovanie úverov ( o bankách ), nemal formu akciovej spoločnosti predpísanú bankám a pokiaľ sa rozhodol vložiť peňažné prostriedky do nebankového subjektu, pretože ponúkali zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že mal vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky oproti iným nie bankovým subjektom, a teda z toho vyplýva, že si bol vedomý, že nevkladá peniaze do banky.

Nie je tiež daná zodpovednosť odporcu v prvom rade podľa Obč. zák., lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa , pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie Obč. zák. zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa Obč. zák., ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou zákona.

Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi vzniknutou škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy do nebankového subjektu a nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nečinnosti orgánov štátu je daná príčinná súvislosť, v tom, že keby tieto včas zakročili a pozastavili by činnosť nebankového subjektu -odporcu v druhom rade , nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril tomuto nebankovému subjektu. Je síce pravdou, že keby bola jeho činnosť zakázaná, tak by navrhovateľ neuzavrel zmluvy, ktorých uzavretím mu však škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči nebankovému subjektu .

Na základe uvedených právnych záverov súd dovodil, že neboli preukázané v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu v prvom rade za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný voči odporcovi v prvom rade zamietol.

Podľa ustanovenia Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ ]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané , že odporca v druhom rade pôvodne označený O. H. - J.-P., N. N. V.J. XX, XXXXX H. ukončil svoju činnosť k 10.3.2011 . Odporkyňa v druhom rade ako súkromná podnikateľka bola rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -14119, zo dňa 14.11.2005 ,právoplatným dňa 12.12.2007 uznaná vinnou, že ako fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom O. H. - J. - P., N. N. V. XX, XXXXX H. v období od januára 1996 do mája 1999 v pobočkách záložne J.- P. I. H. na W. S. Č..XX, I. G. G. na W.. E..XX, G. na U. Č..XX M. E. Č..X prijímala v klady od tichých spoločníkov a to na základe zmlúv o tichom spoločenstve uzavretých s osobami poškodených v rozsudku uvedených medzi ktorými bol ako poškodený po číslom 57 uvedený aj navrhovateľ , ktorý v zmysle uzavretých zmlúv odviedol finančné prostriedky odporcovi v druhom rade za účelom ich zhodnotenia, pričom odporkyňa v druhom rade s týmito finančnými prostriedkami nepodnikala, ale použila ich na vyplácanie výnosov vyplývajúcich z predchádzajúcich zmlúv a pre osobnú potrebu , čím takto spôsobila poškodeným škodu v trestnom konaní ustálenú na sumu 398 098 458,-Sk čím spáchala pokračujúci trestný čin podvodu podľa , ,za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť rokov. Krajský súd uznesením -13479 zo dňa 17.6.2002 účasť poškodených v konaní pred súdom nepripustil . Súd v zmysle citovaného ustanovenia O.s.p je viazaný citovaným rozsudkom , ktorým bolo konštatované , že odporkyňa ako podnikateľka bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu podvodu a že poškodeným a teda aj navrhovateľovi svojim konaním spôsobila škodu. Súd však vzhľadom na obsah trestného rozsudku doplnil dokazovania za účelom zistenia rozsahu škody spôsobenej odporkyňou navrhovateľovi porušením jej právnej povinnosti v zmysle ustanovenia a . Podľa ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu navrhovateľa , ktorým si uplatnil nárok voči žalovanému odporcovi v druhom rade vyhovel . Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/existencia škody, 3/príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou , 4/zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu , ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho , čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy ,ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Škoda je ujma , ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť ,ako ďalší základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu znamená , že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku . Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná., nemožno ju len predpokladať. Posledným základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je zavinenie. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce , či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. V konaní súd mal jednoznačne preukázané, , že odporca v druhom rade porušil právnu povinnosť pri výkone svojej podnikateľskej činnosti ,čo je jednoznačne konštatované v citovanom rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.11.2005 ,právoplatného dňa 12.12.2007. V konaní považoval súd za preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a uplatnenou škodou navrhovateľom konaní. V konaní bolo preukázané zavinenie odporcu v druhom rade taktiež na základe citovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach. V konaní boli preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu / porušenie právnej povinnosti , výška škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a uplatnenou škodou , zavinenie odporcu v druhom rade / súd zaviazal odporcu v druhom rade na vyplatenie žalovanej sumy vo výške 267 556,27 € spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 5.12.1998 . Odporca v druhom rade pôvodne označený O. H. - J.-P., N. N. V. XX, XXXXX H. ukončil svoju činnosť k 10.3.2011 . Túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu živnostenského registra / č.l.89,97 spisu/.Odporca v druhom rade v čase uzavretia zmlúv o tichom spoločenstve s navrhovateľom vykonával podnikateľskú činnosť . Z obsahu zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 22.5.1996 mal súd preukázané, že navrhovateľ ako tichý spoločník vložil odporcovi v druhom rade vklad v sume 313.000,-Sk. Z obsahu zmluvy vyplýva, že odporca v druhom rade zaviazal navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi vyplatiť podiel na zisku vo výške 125 200,- Sk Po zániku tichej spoločnosti sa zaviazal odporca v druhom rade navrhovateľovi vrátiť ako tichému spoločníkovi vklad zvýšený o pomernú časť na zisku. Z obsahu zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 29.7.1997 mal súd preukázané, že navrhovateľ ako tichý spoločník vložil odporcovi v druhom rade vklad v sume 253 000,-Sk. V zmysle uzavretej zmluvy sa odporca v druhom rade zaviazal navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi vyplatiť podiel na zisku vo výške 101200,-Sk Po zániku tichej spoločnosti sa zaviazal odporca v druhom rade navrhovateľovi vrátiť ako tichému spoločníkovi vklad zvýšený o pomernú časť na zisku. Z obsahu zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 5.12.1997 mal súd preukázané, že navrhovateľ ako tichý spoločník vložil odporcovi v druhom rade vklad v sume 862000,-Sk. V zmysle uzavretej zmluvy sa odporca v druhom rade zaviazal navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi vyplatiť podiel na zisku vo výške 344800,-Sk Po zániku tichej spoločnosti sa zaviazal odporca v druhom rade navrhovateľovi vrátiť ako tichému spoločníkovi vklad zvýšený o pomernú časť na zisku. Z obsahu zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 29.1.1998 mal súd preukázané, že navrhovateľ ako tichý spoločník vložil odporcovi v druhom rade vklad v sume 279000,-Sk. V zmysle uzavretej zmluvy sa odporca v druhom rade zaviazal navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi vyplatiť podiel na zisku vo výške 122760,-Sk Po zániku tichej spoločnosti sa zaviazal odporca v druhom rade navrhovateľovi vrátiť ako tichému spoločníkovi vklad zvýšený o pomernú časť na zisku. Z obsahu zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 22.4.1998 mal súd preukázané, že navrhovateľ ako tichý spoločník vložil odporcovi v druhom rade vklad v sume 620000,-Sk. V zmysle uzavretej zmluvy sa odporca v druhom rade zaviazal navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi vyplatiť podiel na zisku vo výške 168000,-Sk Po zániku tichej spoločnosti sa zaviazal odporca v druhom rade navrhovateľovi vrátiť ako tichému spoločníkovi vklad zvýšený o pomernú časť na zisku. Z obsahu zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 5.6.1998 mal súd preukázané, že navrhovateľ ako tichý spoločník vložil odporcovi v druhom rade vklad v sume 2 562 000,-Sk. V zmysle uzavretej zmluvy sa odporca v druhom rade zaviazal navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi vyplatiť podiel na zisku vo výške 1 296372,- Sk Po zániku tichej spoločnosti sa zaviazal odporca v druhom rade navrhovateľovi vrátiť ako tichému

spoločníkovi vklad zvýšený o pomernú časť na zisku. Z obsahu zmluvy zo dňa1.12.1998 mal súd preukázané , že odporca v druhom rade prijal vklad od navrhovateľa v sume 3 216200,-Sk. V zmysle uzavretej zmluvy sa odporca v druhom rade zaviazal navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi vyplatiť podiel na zisku vo výške 1 801072 ,-Sk. Po zániku tichej spoločnosti sa zaviazal odporca v druhom rade navrhovateľovi vrátiť ako tichému spoločníkovi vklad zvýšený o pomernú časť na zisku. Z obsahu zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 7.1.1999 mal súd preukázané, že navrhovateľ ako tichý spoločník vložil odporcovi v druhom rade vklad v sume 155000,-Sk. V zmysle uzavretej zmluvy sa odporca v druhom rade zaviazal navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi vyplatiť podiel na zisku vo výške 86800,-Sk Po zániku tichej spoločnosti sa zaviazal odporca v druhom rade navrhovateľovi vrátiť ako tichému spoločníkovi vklad zvýšený o pomernú časť na zisku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá avšak navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal , keďže mu žiadne trovy nevznikli v súvislosti s konaním nevznikli .

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /s.2 /