Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoCsp/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXXX/XX, D., zastúpenému splnomocnencom: MICHALIČKA advokáti s.r.o., so sídlom Halenárska 18, Trnava, IČO: 53 309 936, o zaplatenie 4.509,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -173 zo dňa 24. januára 2023 – voči časti výroku II. o splatnosti peňažného plnenia v mesačných splátkach, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. v časti splatnosti uloženej povinnosti a v závislom výroku IV. o trovách konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 253,50 eura s príslušenstvom zastavil; výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.256,28 eura, vyčíslený zmluvný úrok v sume 221,67 eura, vyčíslený úrok z omeškania v sume 2,62 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.509,78 eura od 25.4.2019 do 17.8.2019, zo sumy 4.412,28 eura od 18.8.2019 do 18.5.2020, zo sumy 4.325,28 eura od 19.5.2020 do 16.7.2020, zo sumy 4.256,28 eura od 17.7.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 221,67 eura od 25.4.2019 do zaplatenia, úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 4.509,78 eura od 25.4.2019 do 17.8.2019, zo sumy 4.412,28 eura od 18.8.2019 do 18.5.2020, zo sumy 4.325,28 eura od 19.5.2020 do 16.7.2020, zo sumy 4.256,28 eura od 17.7.2020 do zaplatenia, najviac však do sumy 1.804,06 eura, v pravidelných splátkach po 150 eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku; výrokom III. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , (ďalej len „“), až 3, , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“), , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“), , , , (ďalej len „“), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

3. Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 6.000 eur. Žalobca a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy (§ 9 ods. 2 ZoSÚ) súd prvej inštancie zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti tak, ako to predpokladá ZoSÚ. K námietke žalovaného, že úverovú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pretože v zmluve absentuje výpočet RPMN, resp. uvedenie priamo matematického vzorca, na základe ktorého je možné vypočítať výšku RPMN, bol súd prvej inštancie toho názoru, že v uvedenej zmluve sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN. Z § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy priamo nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN, ale uvedenie len všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, preto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie ďalej s prihliadnutím na , po posúdení primeranosti poplatku za poskytnutie úveru, dospel k záveru, že žalobca pri určení výšky poplatku postupoval v zmysle zákonných ustanovení a od žalovaného nevyžadoval neprimerané protiplnenie. V danej veci pritom nebolo sporné, že poplatok za poskytnutie úveru bol žalovanému v plnej výške 180 eur vrátený dňa 13.2.2017 na jeho osobný účet. Námietku žalovaného o neprimeranosti poplatku za upomienky a výzvy, súd prvej inštancie tieto považoval za úplne bežne účtované poplatky, ktorých úlohou je motivácia dlžníka splniť svoj konkrétny záväzok riadne a včas, pretože riadne neplnenie jeho záväzku je pre neho ekonomicky nevýhodné. Uvedený poplatok navyše dlžník platí len v prípade, ak je v omeškaní so splácaním úveru. Uvedené poplatky si však žalobca v konaní ani neuplatnil a rovnako ani zmluvnú pokutu vo výške 200 eur, preto tieto námietky žalovaného súd nepovažoval za opodstatnené. Pri preskúmavaní jednotlivých čiastkových nárokov uplatnených žalobcom súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný. V časti uplatneného zmluvného úroku si žalobca zmluvný úrok uplatnil aj po zosplatnení úveru, t.j. po dátume 24.4.2019. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.6.2020 a sp. zn. zo dňa 26.8.2020, zmluvný úrok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy priznal aj po zosplatnení, avšak jeho výšku limitoval hornou hranicou vyplývajúcou zo zmluvy, zistenou z celkového prehľadu plánovaných splátok. Z prehľadu splácania jednotlivých splátok žalovaným vyplynulo, že žalovaný do zosplatnenia úveru na úrokoch zaplatil sumu 2.509,74 eura. Celková suma, ktorú mal za poskytnutý úver žalovaný zaplatiť je 10.716,48 eura, celkový zmluvný úrok z nej potom predstavuje sumu 4.535,47 eura (po odpočítaní istiny a jednorazového poplatku). Keďže z celkového úroku bola do zosplatnenia zaplatená žalovaným na anuitných splátkach suma 2.509,74 eura a žalobca si v žalobe uplatnil samostatne vyčíslený úrok do predčasného zosplatnenia úveru v sume 221,67 eura, súd žalovaného zaviazal zaplatiť maximálnu sumu úroku po zosplatnení, na ktorú má žalobca nárok a ktorý predstavuje rozdiel medzi doposiaľ neuhradeným zmluvným úrokom, na ktorom sa strany zmluvou zaviazali a sumou, ktorú žalovaný na zmluvnom úroku už zaplatil. Súd tak zaviazal žalovaného zaplatiť zmluvne dohodnutý úrok vo výške 13,90 % ročne z dlžnej istiny odo dňa zosplatnenia, t.j. od 25.4.2019 do zaplatenia, avšak maximálne do výšky sumy 1.804,06 eura, ktorá suma zároveň predstavuje doposiaľ neuhradený zmluvný úrok dohodnutý - tzn. hornú hranicu zmluvného úroku. Vo zvyšnej časti uplatneného zmluvného úroku súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nemá nárok na úrok po konečnej splatnosti úveru vyplývajúci zo zmluvy. Žalobcovi súd prvej inštancie ďalej priznal voči žalovanému aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.4.2019 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zároveň v zmysle , umožnil žalovanému rozsudkom priznanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach až do úplného splatenia dlhu, a to s prihliadnutím na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, pre ktorú žalovaný nie je schopný zaplatiť pohľadávku žalobcu v kratšej lehote, ako aj s prihliadnutím na výšku uplatneného nároku.

4. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. , , , (ďalej len „“), vecne plným procesným úspechom žalobcu.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca v časti výroku II., ktorým súd povolil žalovanému plnenie v splátkach s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Odvolanie odôvodnil ust. a . Namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Zákon explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Súd vychádzal iba z tvrdení žalovaného, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Z vykonaného

dokazovania vo veci súd nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť komplexné pomery žalovaného. Súd svoje zistenia obmedzil výlučne na uvedenie, že žalovaný má dve vyživovacie povinnosti a manželku na rodičovskej dovolenke, spláca tri úvery a hypotekárny úver, je zamestnaný s príjmom okolo 1000 eur. Priznaním splátok vo výške 150 eur mesačne súd zapríčinil, že žalovaný bude len istinu splácať takmer 2,5 roka. Výška priznanej splátky je neadekvátna výške priznanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty, ku ktorej má súdne konanie smerovať. Výška splátky musí byť určená primerane tak, aby splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do práv žalobcu a v konečnom dôsledku aj žalovaného neúmerným predlžovaním splatnosti tým, že bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj zmluvný úrok a úrok z omeškania. Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh v neprimerane nízkych splátkach je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje rovnosť účastníkov konania. Žalovaný mal možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam, avšak tak neurobil. Po predčasnom zosplatnení úveru síce žalovaný uskutočnil niekoľko splátok (spolu vo výške 253,50 eura, ktoré sú však v zanedbateľnej výške oproti žalovanej sume), pričom ale posledná úhrada bola zo dňa 16.7.2020 (pred takmer troma rokmi), čo nepreukazuje skutočnú snahu žalovaného dlh hradiť ani nepreukazuje schopnosť žalovaného hradiť dlh v určených splátkach. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov v obdobných veciach.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti časti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné v napadnutej časti splatnosti priznanej pohľadávky aj v spojení so závislým výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( v spojení s ).

8. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie v zastavujúcej časti (výrok I.), zvyškovo zamietajúcej časti (výrok III.) a vo vyhovujúcej časti (výrok II.) s výnimkou splatnosti uloženej povinnosti, nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, nadobudol právoplatnosť a nepodliehal tak prieskumu odvolacieho súdu.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom odôvodnenie preskúmavaného rozsudku a uplatnené odvolacie dôvody bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobcovi priznanú pohľadávku umožnil žalovanému uhradiť v pravidelných splátkach po 150 eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

10. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

11. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

12. Z citovaných ustanovení vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenia ale súdu umožňujú, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako

i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

13. Vyššie citované procesné ustanovenia teda umožňujú súdu, aby v určitých odôvodnených prípadoch určil dlhšiu paričnú lehotu ako je 3 dni, pričom pri širšom výklade citovaných ustanovení v ich vzájomnom kontexte je nutné dospieť k záveru, že súd môže umožniť uhradenie dlhu aj v splátkach, ktorých rozsah a podmienky zročnosti musí v rozhodnutí určiť. Povolenie splátok povinnému subjektu (tu žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (tu žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, resp. pri určení dlhšej lehoty na splnenie povinnosti, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Súd pritom musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie, dobu, po ktorú by došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, pričom závery súdu o určení dlhšej ako zákonnej paričnej lehoty musia byť vždy náležite odôvodnené.

14. Odvolací súd však zistil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, či a do akej miery súd prvej inštancie vyššie uvedené kritériá zohľadnil a preskúmaval. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž vyplýva len toľko, že súd pri svojom rozhodovaní o povolení splatenia priznanej sumy v splátkach vychádzal len z tvrdení žalovaného, t.j. z príjmu uvedeného žalovaným cca 1.000 mesačne, jeho dvoch vyživovacích povinností s tým, že jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, a ďalej z tvrdenia, že spláca 3 úvery a hypotekárny úver a jeho žiadosti povoliť mu splácanie dlhu v splátkach po 100 eur mesačne (ods. 11 napadnutého rozsudku). Na tomto základe súd prvej inštancie umožnil žalovanému rozsudkom priznanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach až do úplného splatenia dlhu, a to s prihliadnutím na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, pre ktorú žalovaný nie je schopný zaplatiť pohľadávku žalobcu v kratšej lehote, ako aj s prihliadnutím na výšku uplatneného nároku (ods. 38 napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie si tvrdenia žalovaného o jeho zárobkových, majetkových a rodinných pomeroch osvojil bez toho, aby boli tieto tvrdenia žalovaného akýmkoľvek spôsobom preukázané. Súd si dokonca ani nezabezpečil konkrétny doklad – potvrdenie o príjme žalovaného od jeho zamestnávateľa za posledných 12 mesiacov. Súd neporovnal tieto pomery žalovaného s výškou prisúdenej sumy, nezaoberal sa tým, v čom spočívalo porušenie povinností žalovaného pri plnení záväzku, aká bola výška splátok dohodnutých so žalobcom v základom právnom vzťahu, či povolenie splácania dlhu v splátkach nejako ovplyvní postavenie žalobcu a či je celkovo povolenie splatenia dlhu v splátkach a výška týchto splátok vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu spravodlivé. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ani z obsahu spisu teda nie je možné zistiť pre rozhodnutie o povolení vykonania plnenia v splátkach relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dostatočné skutkové zistenia pre povolenie splátok.

15. V tejto veci, keďže ide o spotrebiteľský spor, pritom v zmysle súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Pokiaľ je predmetom konania plnenie pôvodne dojednané v splátkach, v záujme zachovania spravodlivosti je tiež nevyhnutné prihliadnuť na výšku pôvodne stranami dojednaných splátok, pričom výška splátok dlhu umožnená súdom by zásadne nemala byť nižšia, výhoda poskytnutá žalovanej strane v podobe umožnenia uhradiť dlh v splátkach, nesmie byť neprimeraná nevýhodnosti postavenia žalobcu, nesmie porušovať rovnosť účastníkov občiansko- právnych vzťahov v zmysle . Ak súd rozhodne o povolení splátok uloženej povinnosti bez náležitého zistenia rozhodných pomerov na strane žalovaného, rozhodnutie je nepresvedčivé a nesie prvky arbitrárnosti.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

18. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

19. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

20. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

21. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia ( ) musí mať náležitosti uvedené v . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

22. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

23. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

24. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením časti rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch vo vzťahu k splatnosti riadne a dostatočne neodôvodnil ani nepodložil dôkazmi, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím súdom.

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu splatnosti dlhu, s použitím ust. vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť požiadavku žalovaného na umožnenie mu uhradiť uloženú povinnosť v splátkach v zmysle a , za tým účelom v súlade s ust. zabezpečiť ďalšie potrebné dôkazy, následne komplexne zohľadniť všetky okolnosti nielen na strane žalovaného a potom opätovne rozhodnúť o splatnosti uloženej povinnosti, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov prvoinštančného, aj tohto odvolacieho konania ( ).

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.