Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-37-2022.pdf
PDF · 141.18 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Kanásom, v trestnej veci obvineného A. B., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 22.augusta 2023 takto
rozhodol:
obžalovaný A. B.. narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., B. E. XXXX/XX
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
dňa 07.05.2021 v čase okolo 19.30 hod. v meste Vráble na ulici Hlavná 6, pred barom Ro-Gal, po predchádzajúcej slovnej výmene a nadávkach, vystúpil zo svojho vozidla a pred viacerými prítomnými osobami napadol teleskopickým obuškom F. G., ktorého švihom obuškom udrel do ruky a A. B., ktorého obuškom udrel do hlavy, čím spôsobil poškodenému F. G. zranenie - trieštivú, viacúlomkovú zlomeninu dolnej strednej časti ľavej lakťovej kosti s minimálnym posunom kostných úlomkov, ktoré si vyžiadalo liečenie a následnú práceneschopnosť po dobu do 42 dní a poškodenému A. B. tržnú ranu na hlave o veľkosti 1,5 cm s dobou liečenia do 7 dní,
t e d a :
- dopustil sa slovne a fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví
t ý m s p á c h a l :
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to – teleskopický obušok. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému A. B., aby nahradil poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. IČO: 35 937 874, pobočka Nitra, so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, spôsobenú škodu vo výške 83,43 Eur (za poistenca F. G., nar. XX.XX.XXXX) a škodu vo výške 67,34 Eur (za poistenca A. B., nar. XX.XX.XXXX)
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra č. 1 Pv 232/21/4403, prejednal Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd“) trestnú vec proti obžalovanému A. B. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie osobným výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného F. G., poškodeného A. B., svedkyne H. F. G., svedkyne B. I., svedka J. A. a znalca F. K. I., prečítaním výpovede svedka J. F., prehraním video záznamu a najmä oboznámením listinných dôkazov vzťahujúcich sa k prejednávanej veci.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním návrhu na náhradu škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne,a.s., na náhradu škody podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku z prípravného konania (čl. 152-153), ktorá si uplatnila nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému F. G. vo výške 83,43 Eur a poškodenému A. B. vo výške 67,34 Eur. Nárok na náhradu škody bol uplatnený zo strany zdravotnej poisťovne riadne a včas, do skončenia vyšetrovania.
Obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní uviedol, že konaniu zo dňa 07.05.2022 predchádzalo viacero udalostí. Prvá udalosť sa odohrala dňa 24.12.2019, keď s H. A. išli zaniesť bezdomovcovi večeru, počas cesty mal na hlave čelovku, tiež stretli skupinku zabávajúcich sa ľudí, ktorým svetlo prekážalo, v dôsledku čoho medzi nimi vznikol slovný konflikt trvajúci približne 5-10 minút. Po konflikte pokračovali smerom k Lidlu vo Vrábľoch a z tmy sa vynorila osoba, ktorá sa nezúčastnila predchádzajúceho konfliktu, namierila na nich zbraň so slovami „Teraz buď frajer“. Vytiahol telefón a privolal hliadku, pričom túto osobu spoznal jeho priateľ, bol to F. G.. Následne vypovedali na policajnej stanice, kde uviedol všetko pravdivo, pričom z postoja, z držania tela a rúk usúdil, že osoba na nich mierila zbraňou. F. G. bol dňa 27.12.2019 zadržaný a skončil v cele predbežného zadržania, a ten vedel, že na neho podal trestné oznámenie. Ďalšia udalosť sa odohrala na Vrábeľskej pumpe v januári alebo februári 2020, keď si umýval auto a po druhej strany cesty kráčali F. G. s F. F.. Obaja prešli cez cestu za ním, pričom F. F. sa k nemu približoval nebezpečným spôsobom a povedal „ja si ťa odsedím“, na čo vytiahol slzný sprej a použil ho. F. G. stal v pozadí, pretože bolo na neho vedené trestné stíhanie z Vianoc 2019. Sám bol zasiahnutý slzným sprejom, ktorý si zmyl na pumpe. F. G. a F. F. na neho privolali hliadku. Tretia udalosť sa stala v bare Amsterdam vo Vrábloch, pár týždňov po predchádzajúcej udalosti, keď išiel od starej mamy tak bol svedkom ako na námestí nejaká jemu neznáma osoba sedela na hlave druhej a tú udierala. Jeho cit pre spravodlivosť ho donútil zastaviť, prejsť 15 m, a povedal útočiacej osobe „okamžite ho pusti“. Poškodeného zobral pri auto a telefónom nahrával spôsobené zranenia, pýtal sa ho čo sa stalo. Išlo o nejakého Srba alebo Ukrajinca, ktorý sa s poškodeným začal biť už v bare Amsterdam, pretože mu nezobral drink. V bare Amsterdam sa začala šíriť fáma, že niekoho dopichal nožom, povedal mu o tom H. A.. Išiel do baru, kde sedel F. G. s ďalšími dvoma osobami, pristúpil k nim a povedal „dobrý večer páni, počul som, že sa tu šíria nejaké klamstvá a hlúposti“, predmetné si nahrával ako video. Nejaká osoba stále uvádzala nepravdivé informácie, čo ho vyprovokovalo, preto drgol do stola a rozbil pohár, za ktorý zaplatil čašníčke. F. G. na neho privolal hliadku a uviedol, že sa mu vyhrážal fyzickým napadnutím. Hliadka ho zadržala a bol predvedený na policajnú stanicu, kde im ukázal video a celú situáciu uzavreli ako skutok sa nestal. V lete 2020 ako prechádzal autom okolo autobusovej stanice vo Vrábloch ho zahliadol F. G., ktorý za ním agresívne rozutekal. Posledná udalosť sa odohrala v máji 2021, keď počas návštevy u priateľky išiel na aute kúpiť čipsy do Lidla, a cestou naspäť po Žitavskej ulici okolo podniku Ro-gal začul slová „ryšavý kokot“. Na vulgarizmy
reagoval zastavením auta a snažil sa spoznať osobu, ktorá ich adresovala, bol to F. G., ktorý sedel spolu s inými osobami na terase v podniku. Vulgarizmy pokračovali, na tie nereagoval, následne sa F. G. postavil s ďalšími osobami a blížili sa k jeho autu. Zaradil spiatočku pričom osoby sa stále približovali, až kým nezistili, že si celú situáciu natáčal na mobil, pretože mal strach. Na čo sa otočili a išli naspäť do podniku, preto znova zaradil a pohol sa autom dopredu a F. G. adresoval slová „ty basista vyjebaný“. Ako prechádzal úrovňou vchodu do podniku, tak so zdvihnutými rukami zovretými v päsť vybehol F. G. a z celej sily mu udrel do zadnej častí dverí za šoférom, na čo zareagoval slovami „čo to robíš“, cítil právo brániť sa, zaparkoval a vystúpil s obuškom v ruke. Obušok mal, pretože ich bolo viacej 6-7. F. G. bol s nepríčetným výrazom a s agresívnymi úmyslami, aby vyriešil vzniknutú situáciu spravil pár krokov smerom k F. G., ten bol v dynamickom pohybe, preto ho udrel obuškom do pleca z vonkajšej strany. Všetko si zaznamenal ako audio, pričom audio-vizuálne nahrávanie ukončil vystúpením z auta. Napriek celej situácii sa k nemu priblížil B. na vzdialenosť asi 10 cm, ktorému vysvetlil, že nechce problémy, avšak B. mykalo plecom, čím usúdil, že čakal na správnu chvíľu na úder, ten sa mu zošuchol po tvári. So B. začali zápasiť, následne pristúpili ďalšie dve jemu neznáme osoby a začali ho udierať päsťami do krížovej chrbtice. Trvalo to približne 15 až 20 sekúnd, počas toho celý čas držal obušok v ruke, neskôr nad hlavou. B. ho škrtil a popritom ho stále udierali zozadu. Dochádzali mu možnosti na obranu, preto z posledných síl ohol v neurčitom smere ruku s obuškom, bolo mu jedno kam úder dopadne, ktorého intenzita bola minimálna. Tým úderom zasiahol B. na temeno alebo stred hlavy, škrtenie prestalo ale ostatní ho zvalili na zem a kopali. Počas toho vyšiel z podniku jeho známy z detstva A. s priateľkou, ktorý začal od neho oddeľovať osoby nenásilným spôsobom so slovami „čo vám jebe, čo robíte“. Postavil sa a privolal policajnú hliadku, ktorú v konečnom dôsledku volali všetci. A. v žiadnom okamihu počas celej situácie nikomu neublížil. Počas volania hliadke uviedol „ten hajzel má podmienku“, myslel F. G.. S A. boli následne v cele predbežného zadržania. Prišlo mu, že celá situácia bola o tom, že sa chlapci chceli predviesť pred dievčatami. Pracuje v Nemecku ako nukleárny zvárač, ako živnostník, keby mal zranené ruky alebo prsty prišiel by o prácu. Po celom incidente mal na hlave hrče a bolel ho ohryzok na krku. Slzný sprej a obušok si zabezpečil, pretože Vráble sú nebezpečné a bývajú tam zlý ľudia, a najmä aby to pôsobilo ako psychologická zbraň a odradilo útočníka.
Poškodený F. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred skutkom sa s obžalovaným poznal, mali medzi sebou viacero problémov. S odstupom času si skutok nepamätal tak dobre ako v období, keď k nemu došlo. B. ho natáčal, že nemal rúško alebo striekal na námestí kaserom na medvede po ľuďoch či sa vyhrážal mamičkám. Viackrát si ho B. nahrával na telefón, a to pred Tescom, domom, bytovkou aj na stanici. V lete sedeli s A. B. s jeho priateľkou a s pár inými ľuďmi na terase v pohostinstve Rogal, pri ktorom sa zastavilo auto, z ktorého začal pán B. nadávať „ čo vy kokoti“. Obžalovaný v čase, keď nadával sedel v aute pri plote pohostinstva, usmieval sa a natáčal si to na telefón. Vyšiel von z pohostinstva, povedal „ty si kokot“, pričom ho takmer prešiel autom B.. Následne sa otočil a kráčal naspäť, v tom momente vyšiel z pohostinstva aj A. B., ktorý zakričal „pozor zozadu“, na čo sa otočil, ruku dal pred seba a dostal ranu teleskopom. Po rane teleskopom ucítil bolesť a držal si ruku a ostatní sa tam krížom krážom bili. Svedok, ktorý sa nachádzal v pojednávacej miestnosti (meno nevedel) bil A. B.. Na viac si po údere teleskopom nepamätal. Všetci následne išli na políciu, bol 6 týždňov práceneschopný. V deň skutku na terase pohostinstva konzumoval alkohol, mal 4 pivá a 2 hrušky. So B. obžalovaného nevyzývali na súboj ani mu žiadnym spôsobom nepoškodzovali jeho auto. V minulosti bol priestupkovo riešený za vyhrážanie so zbraňou B., a to za situáciu s kaserom, tiež bol jedenkrát súdne trestaný. V súčasnosti je vo väzbe za vedené trestné stíhanie pre týranie. Postupom podľa § 264 odsek 1Trestného poriadku bola prečítaná na návrh obhajcu obžalovaného výpoveď poškodeného z prípravného konania zo dňa 18.02.2022 z č.l. 246-250. Poškodený sa vyjadril k rozporom, že nevedel prečo neuviedol polícii informáciu, že tu prítomný svedok napadol B.. Nevedel čo mal, a aj B., oblečené v deň skutku.
Svedkyňa H. F. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň skutku bol daždivý deň a odohralo sa to vo Vrábľoch v krčme, zapíjali dcéru aj s F. G.. Išlo okolo auto, z ktorého začal niekto vykrikovať na F. „skurvysyn, vyjebanec“, na čo sa nahneval a utekal von, kde kričal na B. aby sa vrátil, ktorý do neho nacúval spätným zrkadlom. Následne B. vystúpil z auta s obuškom v ruke a udrel F. do pravej ruky. F. ušiel za bránu podniku. Priateľ A. B. chcel B. vziať obušok ale ho ním udrel do hlavy a B. kamarát ho ťahal za mikinu. Potom priateľ utiekol za ňou, pretože mu z hlavy tiekla krv. Na terase podniku bolo pred incidentom približne 20 ľudí, sama počula nadávky, ktoré vykrikoval B.. Nebola svedkom ublíženia F., videla len ako ublížili jej priateľovi ostatne mala len z počutia od F.. F. aj B. mali v deň skutku vypité.
Poškodený A. B. na hlavnom pojednávaní trval na výpovedi z prípravného konania. V deň skutku okolo 19.00 hod. sedeli s priateľkou, s F. G. v pohostinstve Rogal vo Vrábľoch na pive. Potom prišiel pán B., respektíve išiel okolo na aute, a tak začala hádka. F. začal vulgárne nadávať B., ktorý mu ukázal prostredník. G. vybehol z terasy za B., avšak nebolo jasné či B. pri vracaní buchol zrkadlom do F. alebo mu buchol F. do auta. B. sa išiel otočiť autom a vrátil sa s teleskopickým obuškom v ruke, rozbehol sa za F., a chcel ho udrieť do hlavy. Na jeho zakričanie sa F. otočil a zakryl si hlavu rukou, do ktorej ho B. udrel obuškom a spôsobil mu zlomeninu. V tom čase bol pri bráne pohostinstva, G. nemohol nič vidieť, pretože bol otočený chrbtom, po údere sa stiahol a nikomu neublížil. Snažil sa zobrať B. obušok, pričom sám dostal dve rany do zadnej časti hlavy, tiež ho napadol zozadu A.. So B. sa nerozprával predtým ako sa mu snažil zobrať obušok, pretože bol agresívny. Celé sa to udialo veľmi rýchlo, bolo tam veľa ľudí, ktorí vybehli z pohostinstva, a následne boli privolaný policajti.
Svedkyňa B. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sedeli v krčme Rogal vo Vrábľoch a vedľa ich stola sedeli A. B. s priateľkou a F. G. a popíjali alkohol. Keď prechádzal okolo krčmy B., tak vykrikovali po ňom nadávky, na ktoré nereagoval. Videla ako sa F. a A. rozbehli za obžalovaným, padli medzi nimi nadávky. B. zastavil auto, potom ako mu G. buchol päsťou do zadnej časti auta. B., ktorý ani nestihol otvoriť dvere, ťahal B. a G. z auta a začali ho biť. Prišiel ich rozdeliť jej priateľ A.. B. pri bránení mal obušok nad hlavou, nevidela žeby ho nejakých spôsobom použil. Priateľ nechtiac pri ich oddeľovaní roztrhal A. bundu, potom už prišli policajti. Pri čakaní na políciu jej G. povedal aby nechodila po meste inak ju zabije.
Svedok J. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa to stalo v lete v podniku Rogal vo Vrábľoch, kde sedeli s partiou a ostatní chlapci, ako G., sedeli od nich o dva stoly ďalej a popíjali. A. išiel okolo na aute, keď ho zbadali rozbehli sa za ním ako psi, kričali po ňom a búchali mu do auta. Nevidel či A. z auta vybrali alebo vystúpil, pretože sa všetko udialo veľmi rýchlo. Na A. boli 3 až 4, preto mu pribehol na pomoc, respektíve aby ich rozdelil od seba, pretože sa búchali aj kopali. Nikoho neudrel, len roztrhal niekomu mikinu pri rozdeľovaní. A. sa pri bitke ocitol aj na zemi, zároveň podotkol, že A. nemal od začiatku v ruke obušok, vytiahol ho z auta niekedy počas toho ako ho bili 3 alebo 4 vedľa auta. Zavolal na nich policajtov a zobrali ich na oddelenie a umiestnili aj do cely predbežného zaistenia. Policajti danú situáciu zle vyhodnotili. G. mal zlomenú ruku, pretože ho videl so sadrou na ruke.
Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedka J. F. z prípravného konania zo dňa 16.05.2022 (č.l. 283-285). Z prečítanej výpovede svedka z prípravného konania vyplývalo, že dňa 07.05.2021 bol v pohostinstve Rogal a išiel okolo na aute A. B., pričom pred pohostinstvom postál a vystúpil z auta. Z vedľajšieho stola sa postavili jemu neznámi chlapci a rozbehli sa za A. B., kričali po ňom „ty kokot ryšavý, zajebem ťa“. A. B. vytiahol z auta obušok a fyzicky sa medzi sebou napádali. S obuškom buchol A. jedného do ruky a druhého zase do hlavy v sebaobrane ako ho tí chlapci napádali. Rozbehol sa tam aj J. A., ktorý sa ich snažil rozdeliť od seba, podarilo sa mu to a následne prišla polícia. S odstupom času si nepamätal na detaily, avšak A. sa len bránil, pretože ho tí chlapci napadli ako prví.
Znalec MUDr. Šimon Kónya, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku. Tak ako uviedol v znaleckom posudku, tak išlo o typické obranné zlomeniny strednej časti lakťovej kosti, keď si poškodený bránil hlavu. Samozrejme ak by mal poškodený ruku aj v inej polohe, tak nevylúčil vznik takého zranenia aj v inej polohe, teda nie len pri obrannej.
Na hlavnom pojednávaní súd postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku prehral CD záznam zo spisu (č.l. 132), na ktorom bol zachytený incident obžalovaným na jeho telefón.
Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do spisu a oboznámením obsahu z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra, Obvodné oddelenie Vráble ČVS:ORP-1999/VR-NR-2019. Zo zápisnice o prehliadke tela s obrazovými prílohami (č.l. 100-102 a č.l. 103-104) vyplývalo, že dňa 08.05.2021 o 00.50 hod bola na Obvodnom Oddelení PZ Vráble podľa § 155 odsek 1 Trestného poriadku vykonaná prehliadka tela zadržanému-podozrivému J. A., a o 05.55 hod zadržanému-podozrivému J. B.. Prehliadkou tela u oboch osôb bolo treba zistiť, či boli na ich tele stopy alebo následky trestného činu, obaja sa podrobili prehliadke tela dobrovoľne. Obžalovaný uviedol, že mal na hlave hrče od úderov, konkrétne na čele a vzadu na temene.
Zo zápisu o dychovej skúške (č.l. 107-110) vyplývalo, že obžalovaný bol dňa 07.05.2021 o 22.05 hod. podrobený dychovej skúške na alkohol s výsledkom 0,00 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu. Svedok J. A. bol dňa 07.05.2021 o 22.04 hod. podrobený dychovej skúške na alkohol s výsledkom 0,61 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu. Poškodený F. G. bol dňa 07.05.2021 o 22.08 hod. podrobený dychovej skúške na alkohol s výsledkom 0,16 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a následne opakovanej dychovej skúške dňa 08.05.2021 o 01.07 hodine s výsledkom 0,00 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu. Poškodený A. B. bol dňa 07.05.2021 o 22.09 hod. podrobený dychovej skúške na alkohol s výsledkom 0,27 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a následne opakovanej dychovej skúške dňa 08.05.2021 o 01.05 hodine s výsledkom 0,00 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu. Z lekárskych správ vypracovaných MUDr. Miroslavom Benkovským (č.l. 115-116) vyplývalo, že A. B. bol napadnutý neznámou osobou, dostal teleskopom po záhlaví, v dôsledku čoho mu vznikla tržná rana v mieste protuberantia occipitalis externa, asi 1,5 cm s ostrými okrajmi s odhadovanou dobou liečby 7 dní. Ďalej F. G. bol napadnutý neznámou osobou, úderom teleskopickým obuškom do oblasti predlaktia, čím utrpel S600 fractrua partis distale diaphyseos ulnae 1.sin s odhadovanou dobou liečby na 4 týždne. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č.l. 140-142) súd zistil, že svedok J. A. bol ku dňu 07.05.2021 deväťkrát priestupkovo prejednaný, z toho za osem priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (prevažne prekročenie rýchlosti, jazda na bicykli pod vplyvom alkoholu a nerozsvietené svetlá) a za jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (slovná hádka, potýčka). Priestupky boli riešené uložením pokuty vo výške od 10,- eur do 200,- eur. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č.l. 144-146) súd zistil, že obžalovaný bol ku dňu 07.05.2021 osemkrát priestupkovo prejednaný, z toho za štyri priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (prekročenie rýchlosti, porušenie povinnosti vodiča, spôsob jazdy) a za štyri priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (slovná hádka, potýčka, agresívne správanie - napadnutie oznamovateľa, vyhrážanie cez hlasovú správu). Priestupky boli riešené uložením pokuty vo výške od 10,- eur do 200,- eur. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č.l. 147) súd zistil, že poškodený A. B. bol ku dňu 07.05.2021 jedenkrát priestupkovo prejednaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (počas cesty autobusom, udrel oznamovateľa päsťou do tváre), bola mu uložená pokuta vo výške 30,-eur. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č.l. 148) súd zistil, že poškodený F. G. bol ku dňu 07.05.2021 dvakrát priestupkovo prejednaný, a to za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (jazda na motorovom vozidle bez vodičského oprávnenia) a za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (vulgárne správanie a vyhrážanie). Priestupky boli riešené pokarhaním a uložením pokuty vo výške od 400,- eur. Zo zápisnici o vydaní veci (č.l. 161) vyplývalo, že obžalovaný dňa 08.05.2021 v čase o 5.50 hod. podľa § 89a Trestného poriadku dobrovoľne vydal teleskopický obušok, určený na základnú sebaobranu, ktorým dňa 07.05.2021 ublížil F. G.. Zo zápisnici o vydaní veci (č.l. 130) vyplývalo, že obžalovaný dňa 08.05.2021 v čase o 12.45 hod. podľa § 89a Trestného poriadku dobrovoľne vydal kamerový záznam z jeho mobilného telefónu zo dňa 07.05.2021 spred podniku RO-GALO vo Vrábľoch. Z prepisu hlasového záznamu z REDAT zo dňa 07.05.2021 (č.l.135-137) vyplývalo, že volajúca osoba na tiesňovú linku 158 F. G. uviedla, že A. B. ublížil jemu úderom do ruky a A. B. úderom do hlavy, správal sa agresívne s pelendrekom v ruke. Takéto konanie sa odohralo pri krčme Rogalo. Ďalej z prepisu hlasového záznamu z REDAT zo dňa 07.05.2021, kedy na tiesňovú linku volal obžalovaný, ktorý oznámil, že ho napadlo sedem ľudí, bránil sa obuškom. Dispečer obžalovanému povedal, aby zotrval na mieste do príchodu polície. Na tiesňovú linku volal aj J. A., ktorý uviedol, že ich pred L. napadli vandali. Z fotografií z obrazovo zvukového záznamu s prepisom (č.l. 398-399), ktorý bol predložený právnym zástupcom obžalovaného vyplývalo, že v čase 0.06 podľa pohybu sa auto obžalovaného vzďaľovalo od poškodených, cúval. V čase 0.20 poškodení zaútočili na vozidlo obžalovaného vyzývali ho „sem poď“. V čase 0.22-024 zaútočil poškodený s kapucňou. V čase 0.59-01.03 bolo počuť opakované výzvy obžalovaného „odstúp, odstúp do piči“, následne bol počuť buchot a výkrik obžalovaného, potom v čase 1.30 obžalovaný povedal “volám policajtov, henten má podmienku“. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR (č.l. 400-408) súd zistil, že obžalovaný mal ku dňu 17.08.2023 evidovaných osem priestupkov, z toho štyri priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (prekročenie rýchlosti, porušenie povinnosti vodiča, spôsob jazdy) a štyri priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (slovná hádka, potýčka, agresívne správanie
- napadnutie oznamovateľa, vyhrážanie cez hlasovú správu). Priestupky boli riešené uložením pokuty vo výške od 10,- eur do 200,- eur. Z odpisu registra trestov (čl. 409) súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra, Obvodné oddelenie Vráble ČVS:ORP-1999/VR-NR-2019 súd zistil, že dňa 27.12.2019 o 16.45 hod. bola podľa §85 odsek 1 Trestného poriadku zadržaná podozrivá osoba F. G., ktorá bola rovnaký deň v čase o 23.00 hod. prepustená na slobodu so súhlasom službukonajúceho prokurátora. Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Vráble zo dňa 18.02.2020 bola podľa § 214 odsek 1 Trestného poriadku vec, v ktorej bolo podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona postúpená na vybavenie Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko nešlo o trestný čin. Vo veci vystupoval ako podozrivý F. G. a ako poškodený A. B..
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založenom na zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania, bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tiež bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a takýmto protiprávnym konaním obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona po stránke subjektívnej ako aj objektívnej. K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Obžalovaný svojím aktívnym úmyselným protiprávnym konaním (jedným skutkom) naplnil znaky dvoch skutkových podstát trestných činov s odlišným objektom a to skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, a preto jeho konanie bolo posúdené ako jednočinný súbeh trestných činov. Zdravie (ako optimálny funkčný stav živého organizmu) patrí medzi najvýznamnejšie zákonom chránené záujmy. Ustanovenie § 156 Trestného zákona chráni ktoréhokoľvek človeka (hmotný predmet útoku) pred protiprávnym konaním páchateľa (aktívnym alebo pasívnym), ktorým páchateľ zasahuje do jeho osobnej integrity v úmysle spôsobiť mu ublíženie na zdraví. Ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (123 odsek 2 Trestného zákona). Z hľadiska praxe sa za ublíženie na zdraví pokladá porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní (R 16/1986). Pri posudzovaní ublíženia na zdraví majú význam hlavne také skutočnosti, ako je povaha poruchy zdravia, ako bola spôsobená, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán a ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť zranenia a jeho intenzita, či a aké lekárske ošetrenie vyžadovalo a či a do akej miery porucha narušila obvyklý spôsob života postihnutého, počítajúc do toho i vyradenie z pracovného procesu. Ustanovenie § 364 Trestného zákona chráni pokojné občianske spolužitie pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Trestného činu výtržníctva sa tak dopustí ten, kto sa slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť, morálka, dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt). Objektívna stránka spočíva v konaní, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí, a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí tak, že výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Z povahy chráneného záujmu je potrebné potom vyvodiť, že ak má byť určité správanie považované za výtržnosť, musí sa výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy jednotlivcov.
Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súd rozhodol tak, že obžalovaného uznal za vinného, nakoľko bolo dostatočným spôsobom bez dôvodných pochybností
preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaných trestných činov a spáchal ho obžalovaný, ktorý po slovnej výmene a nadávkach, vystúpil z auta a napadol s teleskopickým obuškom poškodeného F. G. a poškodeného A. B., a spôsobil im zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, vzhľadom na intenzitu útoku, ktorý bol zjavne neprimeraný udalostiam, ktoré mu predchádzali. Obžalovaný spôsobil poškodenému F. G. zranenie trieštivú, viacúlomkovú zlomeninu dolnej strednej časti ľavej lakťovej kosti s minimálnym posunom kostných úlomkov, ktoré si vyžiadalo liečenie a následnú práceneschopnosť po dobu do 42 dní a poškodenému A. B. tržnú ranu na hlave o veľkosti 1,5 cm s dobou liečenia do 7 dní. Obžalovaný napadol poškodeného F. G. a poškodeného A. B. verejne, za prítomnosti viac ako dvoch osôb a na mieste prístupnom verejnosti na ulici pred pohostinstvom, čim naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Zo znaleckého posudku a z listinných dôkazov vyplynulo, že doba liečenia poškodeného F. G. bola stanovená znalcom do 42 dní s tým, že k jeho zraneniu prišlo pôsobením vonkajšieho, priameho, aktívneho, tupého násilia silnej intenzity, ktoré pôsobilo na oblasť lakťovej dolnej časti predlaktia. Na základe charakteru a typu zlomeniny išlo o zranenie spôsobené cudzou osobou, teda obžalovaným, a jednalo sa o tzv. obranné zlomeniny, reflexne si poškodený chránil hlavu pred úderom do hlavy. Z listinných dôkazov vyplynulo, že A. B. bol napadnutý obžalovaným, od ktorého dostal teleskopom po záhlaví, čím mu spôsobil tržnú ranu v mieste protuberantia occipitalis externa, asi 1,5 cm s ostrými okrajmi s odhadovanou dobou liečby 7 dní. Zranenie poškodeného si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, keďže sa úmyselne dopustil protiprávneho konania tým, že poškodenému F. G. a poškodenému A. B. spôsobil zranenia, ktoré vyžiadali lekárske vyšetrenie a následne ošetrenie, nakoľko išlo o zlomeninu na ruke a tržnú ranu na hlave. Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou poškodeného F. G., poškodeného A. B. a svedkyne H. F. G., ktorý dostatočne opísali priebeh skutku, a teda potvrdili, že obžalovaný spôsobil s teleskopickým obuškom zranenia F. G. a A. B., pričom zo skutočností, ktoré tomu predchádzali nevyplývalo, že by bol obžalovaný ohrozený na živote alebo by to u neho vzbudilo strach. Tvrdenia poškodeného F. G. o priebehu vzniku zranenia, boli potvrdené znalcom MUDr. Šimonom Kónyom, a išlo o obranné zranenie, zlomeninu. Zároveň bolo potvrdené aj výpoveďami svedka J. A., svedka J. F. a svedkyne B. I., že v deň skutku prišlo k fyzickému napadnutiu medzi obžalovaným a poškodenými, pričom obžalovaný s teleskopickým obuškom konal v sebaobrane, čo tiež obžalovaného čiastočne usvedčuje z jeho protiprávneho konania. Je nepochybné, že pred skutkom zo dňa 07.05.2021, obžalovaný a poškodený F. G. mali medzi sebou viacero konfliktov, čo potvrdzuje výpis oboch z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Obžalovaný má sklony ku konfliktnému správaniu v rozpore s platnými právnymi predpismi. Videozáznam vyhotovený zo dňa skutku obžalovaným, len preukazuje, že je konfliktný človek, ktorý namiesto pokojného odchodu z miesta skutku svojím autom, keď mu nehrozila žiadna ujma, vystúpil z auta a svojím konaním neprimeraným k vzniknutej situácii spôsobil zranenia poškodenému F. G. a poškodenému A. B.. Správanie a útok obžalovaného teleskopickým obuškom bolo zjavne neprimerané udalostiam, ktoré mu predchádzali, pretože obžalovaný vulgárnym vyjadrovaním „no čo je ty basista skurvený vyjebaný“ vyprovokoval poškodeného F. G., ktorý reagoval úderom do auta obžalovaného, ktorému nič nebránilo aby autom odišiel z miesta skutku preč. Teda vina obžalovaného bola dostatočne preukázaná aj videozáznamom, ktorý sám vyhotovil, pretože mal opačný efekt ako mal obžalovaný zámer, teda vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Na svoju obranu obžalovaný uviedol viacero skutočnosti najmä, že sa bránil, konal v nutnej obrane a skutok, ktorý sa stal pripisoval za vinu poškodenému F. G., vzhľadom na ich spoločnú konfliktnú minulosť. Výpovede poškodených a svedkov, dostatočne vyvrátili tvrdenia obžalovaného, a ako priamy usvedčujúci dôkaz voči obrane obžalovaného nestáli osamotene, boli podporené reťazou priamych a nepriamych dôkazov (listinných dôkazov, vecných dôkazov, znaleckých posudkov a svedeckých výpovedí), ktoré tvorili ucelenú logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, svedčiacich v neprospech obžalovaného. Súd v tejto súvislosti vylúčil možnosť, že by niektorí zo svedkov ako aj z poškodených mali osobný alebo spoločný záujem na falošnom obvinení obžalovaného, pretože takýto motív konania zo strany poškodených ani svedkov nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný. Vykonaným dokazovaním nebolo teda preukázané, že by poškodení, najmä poškodený F. G., napadli obžalovaného spôsobom opísaným obžalovaným, ktorých útokom by sa musel brániť teleskopickým obuškom a nebola mu konaním poškodených spôsobená ani žiadna ujma na zdraví, alebo akékoľvek hoc aj minimálne zranenie, pretože to nepreukazoval ani žiadny listinný dôkaz napr. lekárska správa.
V súvislosti s tvrdeniami obžalovaného, ktorý v priebehu celého procesu zotrvával, že konal v nutnej obrane, súd uvádza, že len proti verbálnemu útoku poškodeného F. G. a vyprovokovaného správania, v skutočnosti neohrozujúceho žiadny konkrétny záujem chránený zákonom, oproti ktorému obžalovaný zakročil obranou za použitia fyzického násilia, použitím teleskopického obuška, je zjavne neprimeraná, a také konanie nemožno vyhodnotiť ako konanie v nutnej obrane. Súd k uvedenému dodáva, že aj v prípade, že by v dôsledku použitia pravidla pri dokazovaní „in dubio pro reo“ – v pochybnostiach v prospech obvineného, bolo hodnotením všetkých vykonaných dostupných dôkazov možné opodstatnene a zákonu zodpovedajúcim spôsobom dospieť k záveru, že obžalovaný konaním opísaným v skutku odvracal priamo hroziaci útok poškodených na záujem chránený Trestným zákonom, nešlo o nutnú obranu podľa § 25 odsek 1 Trestného zákona z dôvodu, že táto bola podľa § 25 odsek 2 Trestného zákona zjavne neprimeraná útoku (a to tak jeho spôsobu, miestu a času, ako aj okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka a k osobe obrancu), pričom obžalovaný nekonal v silnom citovom rozrušení spôsobenom útokom v dôsledku strachu (resp. iba strachu, tobôž zmätku, či zľaknutia), teda tak ako to ustanovuje § 25 odsek 3 Trestného zákona. Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu za svoje protiprávne konanie. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní jednoznačne preukazovali, že žalovaný skutok zavinene spáchal bez akýchkoľvek pochybností obžalovaný a žalovaný skutok bol aj správne právne kvalifikovaný.
Z hľadiska protiprávneho konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa ako trestne zodpovedná osoba dopustil trestného činu vyššej závažnosti a konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom (jednota vedomosti a vôle), berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal, spôsobené následky a tiež skutočnosť, že neexistovali pochybností o zachovaní jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku. Obžalovaný vedel, že fyzickým násilím proti zraniteľným častiam ľudského tela, môže spôsobiť poškodeným zranenia a s prípadným spôsobením zranenia aj počítal, nakoľko pri útoku voči poškodeným použil teleskopický obušok. Vzhľadom na atak obžalovaného, nemohla u obžalovaného nastať žiadna pochybnosť o možnom následku, čiže obžalovaný mohol bezpečne vedieť a vnímať, že takto použité fyzické násilie zdôraznené teleskopickým obuškom spôsobí u poškodených ublíženie na zdravím.
Súd pri posudzovaní protiprávnosti konania obžalovaného vzal do úvahy všetky zabezpečené dôkazy aj skutočnosti, ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní. Pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona súd hodnotil intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku, morálnu ujmu, následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976). Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne, vyhodnocoval závažnosť žalovaných trestných činov s prihliadnutím na uvedené kritéria. Po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií súd neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív ( § 10 odsek 2 Trestného zákona) a ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako malá, teda že z hľadiska závažnosti išlo o trestné činy.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní trestu. Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určuje závažnosť trestného činu, pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Osobu páchateľa treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadal na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ich pomer, ako aj na osobné pomery obžalovaného, ktorý síce nebol trestne stíhaný, avšak bol osemkrát priestupkovo prejednaný, prevažne za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z čoho možno dedukovať, že obžalovaný ma sklony ku konfliktnému správaniu. Súd prihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona podľa písmena h), pretože obžalovaný svojím protiprávnym konaním spáchal viac trestných činov. Súd nezistil v prípade obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. S prihliadnutím na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (0:1), súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona a trest obžalovanému ukladal podľa zásady na ukladanie úhrnného trestu uvedenej v § 41 odsek 1 Trestného zákona (jednočinný súbeh).
S poukazom na skutočnosť, že obžalovaného odsudzoval súd za dva trestné činy s rôznymi trestnými sadzbami, ukladal mu trest úhrnný podľa zákonného ustanovenia §41 odsek 1 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 156 odsek 1 Trestného zákona 6 mesiacov až 2 roky a postupom v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, z dôvodu prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností, a tak vychádzal z upravenej trestnej sadzby 1 rok až 2 roky. Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti prípadu (charakter trestných činov, spôsob ich spáchania, ich následok a osobu obžalovaného), dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky uvedené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 16 mesiacov s presvedčením, že uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom bude postačujúce pre naplnenie účelu trestu a prevýchovu obžalovaného. Vo vzťahu k dobrovoľne vydanej veci 1 ks teleskopický obušok mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že majiteľom je obžalovaný, a že bol použitý na spáchanie trestného činu, preto súd popri treste odňatia slobody s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou uložil obžalovanému trest prepadnutia veci s tým, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Teleskopický obušok sa nachádza v úschove OR PZ Nitra, Obvodné oddelenia PZ Vráble pod číslom ORP-561/VR-NR-2021. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že uložený trest vzhľadom na charakter trestného činu, ale aj s ohľadom na osobu a predchádzajúci život obžalovaného zabezpečí účel trestu spočívajúci v ochrane spoločnosti jednak tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a zároveň mu vytvorí podmienky na jeho výchovu v tom, aby v budúcnosti viedol riadny život. Uložený trest obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje takto uložený trest za zákonný, adekvátny, spravodlivý a primeraný k spáchanému skutku.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil obžalovanému aby nahradil poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Nitra so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra spôsobnú škodu vo výške 83,43 Eur, ktorá vznikla v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenému F. G. a vo výške 67,34 Eur, ktorá vznikla v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenému A. B.. Táto výška škody bola riadne a včas uplatnená a v priznanej výške aj bez pochybností preukázaná.
Vzhľadom na všetky podrobne uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu súd o vine a treste obžalovaného a o nároku na náhradu škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.