Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5T-101-2011.pdf
PDF · 109.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/101/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. februára 2013 samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného M.. P. Š., nar. XX.XX.XXXX Z. O. - A. A., trvale bytom A., F.. I. Č.. XXX/XX, súkromný podnikateľ a obžalovaného Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX Z. O. - A. A., trvale bytom A., F.. I. Č.. XXX/XX, súkromný podnikateľ, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad, sp. zn. 2Pv 399/2008 zo dňa 20.07.2011, ktorého sa mali dopustiť tak, že
- presne nezisteného dňa v apríli 2007 vo Svite, okres Poprad, spoločne odkúpili od K. N.L., bytom C. - C. G. Z., F.. A.. L. Č.. XX, motorové vozidlo zn. Ford Tranzit, ev. č. C. XXX N. za sumu 630 000,-Sk, t. j. 20.912,17,-eur, pričom neskôr, niekedy v mesiaci jún 2007 K. N. oznámili, že predmetné vozidlo malo byť kradnuté a preto žiadajú vrátenie peňazí s tým, že jej vozidlo vrátia, na základe čoho im K. N. v presne nezistených dňoch v lete r. 2007 vo Svite, v dvoch splátkach vrátila sumu 630.000,-Sk, t. j. 20.912,17,- eur, kde po vrátení peňazí jej uviedli, že do 2 až 3 dní jej vozidlo vrátia, pričom toto jej nevrátili ani po viacerých výzvach a urgenciách a bolo zistené, že vozidlo bolo dňa 29.10.2007 v Rožňave zaistené podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore osobe M. O.G., čím konaním obvinených bola K. N. uvedená do omylu a bola jej spôsobená škoda vo výške najmenej 20.912,17,-eur, t. j. 630.000,-Sk,
- právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
p r e t o ž e
- nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - C. G. Z., F.. A. L. Č.. XX o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na obžalovaného M.. P. Š. a obžalovaného Ľ. Š. obžalobu pre skutok, ktorého sa mali dopustiť tak, že presne nezisteného dňa v apríli 2007 vo Svite, okres Poprad, spoločne odkúpili od K. N., bytom C. - C. G. Z., F.. A.. L. Č.. XX, motorové vozidlo zn. Ford Tranzit, ev. č. C. XXX N. za sumu 630 000,-Sk, t. j. 20.912,17,-eur, pričom neskôr, niekedy v mesiaci jún 2007 K. N.U. oznámili, že predmetné vozidlo malo byť kradnuté a preto žiadajú vrátenie peňazí s tým, že jej vozidlo vrátia, na základe čoho im K. N. v presne nezistených dňoch v lete r. 2007 vo Svite, v dvoch splátkach vrátila sumu 630.000,-Sk, t. j. 20.912,17,-eur, kde po vrátení peňazí jej uviedli, že do 2 až 3 dní jej vozidlo vrátia, pričom toto jej nevrátili ani po viacerých výzvach a urgenciách a bolo zistené, že
vozidlo bolo dňa 29.10.2007 v Rožňave zaistené podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore osobe M. O., čím konaním obvinených bola K. N. uvedená do omylu a bola jej spôsobená škoda vo výške najmenej 20.912,17,-eur, t. j. 630.000,-Sk a ktorý právne kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných M.. P. Š. a Ľ. Š., poškodenej K. N., svedkov T.. B. B., B. C., P. W., M. M., M. O., P. Y., ako aj listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.
Obžalovaný M.. P. Š. v prípravnom konaní spáchanie žalovaného skutku poprel a tvrdil, že žiadne osobné motorové vozidlo od K. N. nekúpil, s menovanou sa stretol iba jedenkrát, vedel o nej, že je spoločníčkou T.. B. B., ktorý jemu i bratovi ponúkal odpredaj dvoch motorových vozidiel, on o ich kúpu však záujem nemal. Obžalovaný poprel aj to, aby poškodenej K. N. vyplácal nejaké peniaze a aby peniaze prevzal od poškodenej či T.. B. B.. Tieto skutočnosti obžalovaný potvrdil aj pri konfrontácii s poškodenou K. N.. Pri konfrontácii so svedkom T.. B. B. tvrdil, že predmetné motorové vozidlo neodkúpil ani od T.. B. B.a a že mu žiadne peniaze v súvislosti s kúpou tohto vozidla nikdy nedal. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný M.. P. Š. využil svoje právo a nevypovedal.
Obžalovaný Ľ. Š. v prípravnom konaní rovnako tak, ako spoluobžalovaný M.. P. Š. poprel, aby od poškodenej K. N. prevzal alebo odkúpil nejaké motorové vozidlo aj to, aby od K. N. alebo T.. B. B. prevzal nejaké peniaze v súvislosti s kúpou motorového vozidla. Aj tento obžalovaný pri konfrontácii s poškodenou K. N. potvrdil svoju výpoveď urobenú pred vyšetrovateľom. Pri konfrontácii so svedkom T.. B. B. obžalovaný tvrdil, že predmetné motorové vozidlo neodkúpil ani od T.. B. B. a že mu žiadne peniaze v súvislosti s kúpou tohto vozidla nikdy nedal. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Ľ. Š. využil svoje právo a nevypovedal.
Poškodená K. N. pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní uvádzala, že niekedy v apríli 2007 od jej neznámych mužov odkúpila motorové vozidlo zn. Ford Tranzit za hotovosť 480 000,--Sk, o kúpe tohto vozidla nebol vyhotovený žiadny doklad, resp. kúpno-predajná zmluva, vozidlo v nasledujúcich dňoch sama prihlásila na Dopravnom inšpektoráte v Košiciach, pričom pri prihlasovaní do príslušnej evidencie motorových vozidiel nebolo políciou zistené, aby toto vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti. Motorové vozidlo poškodená užívala asi pol roka, potom sa ho rozhodla predať a o pomoc pri predaji požiadala jej spoločníka vo firme T.. B.Á. B., ten jej mal po určitom čase povedať, že o kúpu vozidla prejavili záujem obžalovaní a preto /opäť/ v apríli 2007 spolu vycestovali do Svitu a s obžalovanými sa ústne dohodli na kúpe a odpredaji vozidla za kúpnu cenu 630 000,--Sk, ktorú jej o pár dní na to pred T.. B. B. obaja obžalovaní odovzdali. Po dvoch mesiacoch na to jej T.. B. B. oznámil, že obžalovaní mu avizovali, že toto vozidlo je kradnuté, čo mala potvrdiť spoločnosť Car Detect a že im z tohto dôvodu vozidlo bolo odobraté a preto požadujú vrátenie kúpnej ceny. Podľa tvrdenia poškodenej ona polovicu peňazí vo výške 330 000,--Sk odovzdala T.. B. B. a spoločne ju na to odovzdali obžalovanému Ľ. Š.. Po týždni mu odovzdali aj zvyšnú časť kúpnej ceny a obžalovaný Ľ. Š. im prisľúbil, že po vozidlo si môžu prísť do troch dní. Vozidlo im však vrátené nebolo, hoci za obžalovanými poškodená bola spoločne s T.. B. B. asi 10-krát, obžalovaní sa však neskôr už zatajovali a prestali brať aj telefóny, čo ju viedlo k podaniu trestného oznámenia. Poškodená ďalej uviedla, že pri šetrení veci políciou jej boli predložené kúpno-predajné zmluvy, ktoré mali svedčiť preto, že odpredala toto vozidlo ďalším neznámym osobám, poškodená však namietala pravosť jej podpisu na týchto zmluvách, o ďalšom predaji tohto vozidla a o jeho prihlásení v Dolnom Kubíne a Rožňave vedomosť nemala. Poškodená pri konfrontácii s obžalovaným M.. P. Š. Q. Ľ. Š. už tvrdila, že osobne pri predaji tohto vozidla nebola i to, že vozidlo obžalovaným odovzdal len T.. B. B., ktorý jej dal osobne čiastku 630 000,--Sk ako kúpnu cenu, ďalej to, že následne osobne ani jednému z obžalovaných nevrátila túto čiastku, ale že ju na dvakrát odovzdala T.. B. B., ktorý jej mal potvrdiť, že peniaze odovzdal obžalovaným.
Poškodená ďalej tvrdila, že až od T.. B. B. sa dozvedela, že vozidlo je kradnuté, že jej ho chcú obžalovaní vrátiť i to, že T.. B. B. mal viackrát telefonicky i osobne žiadať obžalovaných o vrátenie vozidla, že ona osobne nikdy s obžalovanými v danej veci nejednala, všetky informácie mala len z tvrdení T.. B. B. a že až pri výsluchu na polícii v Košiciach jej bolo oznámené, že vozidlo bolo zaistené v Rožňave. Na hlavnom pojednávaní poškodená K. N. opäť tvrdila, že s obžalovanými sa stretávala aj pracovne a aj obchodne, že osobne aj za prítomnosti T.. B. B. predmetné motorové vozidlo odovzdala obžalovaným a že spolu s T.. B. B. peniaze odovzdala na dvakrát obžalovanému Ľ. Š.. Rozpory vo svojich výpovediach, na ktoré ju súd upozornil v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a týkajúce sa podľa jeho názoru podstatných okolností skutku - doby kúpy predmetného vozidla od neznámych mužov z Bratislavy, doby po ktorú ona vozidlo užívala, doby jeho predaja obžalovaným, okolnosti samotného predaja, okolnosti vyplatenia kúpnej ceny či jej vrátenia, poškodená zdôvodňovala len tým, že svojim pôvodným výpovediam neprikladala veľký význam, že na konfrontáciu nariadenú v prípravnom konaní nebola pripravená, ďalej odstupom času od jej prvých výpovedí, resp. tým že sa domnievala, že celá záležitosť ohľadne kúpy či predaja vozidla sa vyrieši v rámci dohody s obžalovanými a že si nemyslela, že sú to dôležité skutočnosti, ktorým treba prikladať určitú vážnosť. Súd však zdôvodneniam rozporov vo výpovediach poškodenej o tak rozhodujúcich a závažných okolnostiach žalovaného skutku a konania obžalovaných, na ktoré vyššie poukázal, nemohol uveriť a ani ich vyhodnotiť ako nepodstatné. Dôveryhodnosť a objektivita jej svedeckej výpovede bola v spojení s obranou a výpoveďami obžalovaných i ďalšími svedeckými výpoveďami, ako aj listinnými dôkazmi spochybňovaná do takej miery, že jej súd neuveril aj vzhľadom na ďalšie listinné dôkazy, nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise / napr. poškodená podala trestné oznámenie vo veci až dňa 18.03.2008, teda až po tom, čo ju príslušný orgán činný v trestnom konaní začal podozrievať z legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na základe podnetu polície zo dňa 02.01.2008 týkajúceho sa predmetného motorového vozidla Ford Tranzit viď čl. 79 až 81/. Poškodená ďalej napr. uvádzala, že predmetné vozidlo Ford Tranzit zakúpila v apríli 2007 a že ho užívala asi pol roka, kým ho nepredala obžalovaným. V ďalšej časti výpovede už uvádzala, že vozidlo spoločne s T.. B. odpredala obžalovaným už v apríli 2007, teda v tom istom mesiaci ako ho predtým od neznámych mužov zakúpila v Bratislave, ďalej že spoločne s T.. B. B.Í. odovzdali na dvakrát obžalovanému Ľ. Š. spolu čiastku 630 000,--Sk, no v druhej časti svojej výpovede už tvrdila, že pri predaji motorového vozidla obžalovaným nebola, že predaj sprostredkoval výlučne T.. B. B. a že iba on, nie obžalovaní, jej osobne odovzdal čiastku 630 000,--Sk, dokonca v ďalšej časti svojej výpovede zasa tvrdila, že ona osobne vtedy a ani neskôr, žiadne peniaze obžalovaným nevrátila, ale že peniaze dala T.. B. B. a že ten ich mal odovzdať obžalovaným.
Rozporuplne a nejednotne vypovedal aj svedok T.. B. B., ktorý v prípravnom konaní tvrdil, že predmetné vozidlo obžalovaným odovzdal spoločne s K. N. a že poškodená od obžalovaných sama prevzala peniaze. Svedok nevedel uviesť kedy presne došlo ku odpredaji tohto vozidla dodal len to, že niekedy už v mesiaci júli 2007 sa od obžalovaných dozvedel, že vozidlo je kradnuté, čo malo byť zistené obžalovanými, keď sa pokúsili toto vozidlo predať a že sám im za vykonanie kontroly originality vozidla vo firme Card Detect zaplatil čiastku 5 500,--Sk a o čom vraj informoval aj poškodenú K. N.. Poškodená, podľa ďalšieho tvrdenia svedka, mala polovicu peňazí neskôr sama osobne odovzdať obžalovanému Ľ. Š.Á. a druhú polovicu už mali vrátiť spoločne niektorému z obžalovaných, jeho meno však svedok nevedel uviesť. Svedok T.. B. B. vo svojej výpovedi ďalej uvádzal, že s poškodenou opakovane kontaktovali obžalovaných vo veci vrátenia predmetného motorového vozidla, k jeho vráteniu však nedošlo i to, že až v máji 2008 sa dozvedel, že vozidlo bolo zaistené v Rožňave ako aj to, že poškodená K. N. mala motorové vozidlo podľa dokladov predložených jej vtedy políciou dvakrát za sebou odpredať nejakým ďalším osobám, pričom svedok ďalej tvrdil, že podpisy poškodenej na listinách predložených jej políciou mali byť falošné, túto informáciu však mal len od samotnej poškodenej. Svedok pri konfrontácii s obžalovaným M.. P. Š. už uvádzal, že motorové vozidlo Ford Tranzit odovzdal obžalovanému za prítomnosti jeho brata Ľ. Š. na parkovisku pred pizzériou vo Svite a že vtedy aj od nich obidvoch prevzal sumu 600 000,--Sk a ďalej aj to, že až po pár mesiacoch, keď obžalovaní zistili, že toto vozidlo bolo kradnuté, im v dvoch splátkach peniaze vrátil, auto však obžalovaní podľa svedka ani po viacerých výzvach nevrátili. Pri konfrontácii s obžalovaným Ľ. Š. svedok uvádzal rovnaké skutočnosti, ako pri konfrontácii s obžalovaným M.. P. Š..
Na hlavnom pojednávaní svedok T.. B. B. zasa tvrdil, že on sám obžalovaným predal vozidlo Ford Tranzit, vlastníkom ktorého bola K. N. a za dohodnutú sumu 600 000,--Sk, že táto nikdy nebola obžalovanými vyplatená a to ani jemu ani K. N. a že na základe dohody s obžalovanými im on spolu s poškodenou napriek tomu vrátili čiastku 630 000,--Sk, keďže im obžalovaní prisľúbili vrátiť vozidlo, k čomu však podľa svedka nedošlo. Svedok sa vo svojej výpovedi nevedel bližšie vyjadriť k podstatnejším okolnostiam predchádzajúcej kúpy motorového vozidla poškodenou, ani k dobe jeho užívania poškodenou až do jeho odpredaja obžalovaným, resp. k bližším okolnostiam žalovaného skutku či konaniu obžalovaných, na hlavnom pojednávaní uviedol len to, že v súčasnosti má s poškodenou K. N. zlý vzťah pre ukončenie ich podnikateľskej spolupráce a preto, že ho ona krivo a nepravdivo obvinila vo viacerých trestných veciach. Svedok sa nevedel bližšie vyjadriť k tomu, či a prečo sú niektoré ním uvádzané skutočnosti rozdielne oproti skutočnostiam uvádzaných vo výpovediach K. N. a týkajúcich sa napr. toho či jemu alebo poškodenej bola obžalovanými vyplatená kúpna cena 600 000,--Sk, či vozidlo obžalovaným predal on osobne alebo aj s poškodenou a za jej prítomnosti, či poškodená bola priamo prítomná pri predaji vozidla obžalovaným, či a kedy on osobne alebo za prítomnosti poškodenej vrátili obžalovaným kúpnu cenu, či to bola suma 600 000,--Sk alebo 630 000,--Sk a či poškodená vôbec jednala s obžalovanými vo veci vrátenia vozidla, svedok nezrovnalosti v ich výpovediach odôvodňoval len odstupom času od kedy malo dôjsť ku skutku.
Svedkovia B. C., P. W., M. M., M. O., P. Y. priame vedomosti o konaní, ktoré sa kládlo za vinu obžalovaným vedomosť nemali tvrdili, že obžalovaných ani poškodenú nepoznali a nepoznajú a pred vyšetrovateľom i pred súdom vypovedali len o okolnostiach predchádzajúcich i následných kúp a predajov predmetného motorového vozidla Ford Tranzit aj za pomoci ďalších a doposiaľ nestotožnených osôb, resp. o okolnostiach, za ktorých bolo zistené, že toto vozidlo bolo odcudzené a neskôr políciou aj zaistené. Z ich výpovedí sa súdu nepodarilo získať ani jeden relevantný dôkaz o tom, aby sa obrana obžalovaných vyvrátila, resp. aj potvrdila, rovnako tak jednoznačný dôkaz o tom, aby svedkovia potvrdili výpovede poškodenej K. N. a svedka T.. B.Á. B.. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy k žalovanému skutku či konaniu kladenému za vinu obžalovaným M.. P. Š. Q. Ľ. Š. a z nich zistil nasledovné. Zo zápisnice o rekognícií osôb a fotodokumentácie vyplýva, že poškodená K. N. v obžalovaných opoznala osoby, s ktorými jednala o predaji motorového vozidla Ford Tranzit, EČV: C.-XXXEU a ktorým odovzdala peniaze. Zo zápisnice o rekognícií osôb a fotodokumentácie, ktorú vykonával svedok P. W. vyplýva, že z predložených fotografií svedok neopoznal ani obžalovaných ani ďalšiu osobu, ktorá mu ponúkla v apríli 2007 v meste Spišská Nová Ves na odpredaj motorové vozidlo zn. Ford Tranzit. Z evidenčnej karty vozidla Ford Tranzit vyplýva, že toto vozidlo bolo dovezené z Talianska v októbri 2006 a že v októbri 2007 bol jeho vlastníkom a držiteľom M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., P. Č.. XXX, pričom v období od 09.10.2006 do 19.04.2007 bola jeho vlastníčkou K. N., od 19.04.2007 do 23.05.2007 firma TRANSECO, a.s. Žilina, od 23.05.2007 do 11.07.2007 opäť K.N. N., od 11.07.2007 do 13.07.2007 B. C., bytom M., U. V. C., od 13.07.2007 do 24.10.2007 V. K., bytom O. a od 24.10.2007 k výpisu z evidenčnej karty vozidla t. j. ku dňa 16.01.2008 bol jeho vlastníkom vyššie uvedený M. O. a ktorému dňa 29.10.2007 polícia toto vozidlo aj zaistila /podľa úradného záznamu na čl. 87 vyšetrovacieho spisu M. O. uviedol, že vozidlo mu doniesol a dal V. K. v rámci ich zmluvy o pôžičke zo dňa 13.07.2007 ako zabezpečenie záväzku a že v danom čase bolo toto vozidlo zaevidované na Dopravnom inšpektoráte v Lučenci a ako vlastník bol v nej vedený V. K. na základe osvedčenia o evidencii č. SB 460042/. Z vyššie uvedeného listinného dôkazu je zrejme, že oficiálne v evidenčnej karte vozidla a v žalovanom období obžalovaní neboli uvádzaní ako jeho vlastníci či držitelia. Z ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa na čl. 98 až 103 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že B. C., bytom M., U. V. C. objednal niekedy v máji 2007 prostredníctvom P. W. vo firme Car Detect previerku pôvodu vozidla Ford Tranzit, EČV: C. XXXFE, pri ktorej bolo zistené, že predmetné vozidlo je v pátraní od 27.03.2006 v Nemeckej spolkovej republike, kedy došlo k jeho odcudzeniu. Z ďalších listinných dôkazov, ktoré zabezpečilo prípravné konanie vo veci na čl. 117 až 172, 173 až 194 vyplýva, že poškodená dňa 09.10.2006 požiadala o zapísanie predmetného motorového vozidla do evidencie na Dopravnom inšpektoráte v Košiciach a ďalších príslušných štátnych orgánov, k žiadosti boli priložené príslušné doklady /napr. jej čestné vyhlásenie, doklady o zaplatení poistného a príslušných správnych podkladov, technický preukaz, osvedčenie o evidencii, žiadosti o uznanie typového schválenia, rozhodnutia správnych orgánov, protokoly a iné/, ďalej to, že poškodená
dňa 04.04.2007 požiadala o zmenu vlastníka a držiteľa predmetného motorového vozidla na firmu TRANSECO, a.s. Žilina, dňa 23.05.2007 o opätovný zápis zmeny do evidencie vozidiel a to na osobu B. C., bytom M., U. V. C. ako nový držiteľ a vlastník /pričom v žiadosti bola ako predchádzajúci držiteľ vozidla uvedená firma TRANSECO, a.s. Žilina/, že dňa 11.07.2007 požiadal o zápis motorového vozidla do evidencie už B. C., bytom M., U. V. C. a to na osobu V. K., bytom I. Z. /pričom v tejto žiadosti bola ako držiteľka vozidla uvedená K. N., K. C./, že dňa 24.10.2007 takúto žiadosť o zápis vozidla do evidencie podal M. O. /v žiadosti bol ako predchádzajúci držiteľ vozidla uvedený V. K./ a že dňa 16.01.2008 bolo toto vozidlo pre účely trestného konania zaistené políciou v zmysle zákona o policajnom zbore.
Takto vykonané dôkazy súd potom vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, 11 a 12 Trestného poriadku a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho kto ich obstaral a mal za to, že bol nimi zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti a že ich rozsah mu postačuje na rozhodnutie v danej veci a dospel k záveru, že cez vykonané dôkazy nie je možné spoľahlivo a objektívne konštatovať, že obžalovaní M.. P. Š. Q. Ľ. Š. sa dopustili trestného činu kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona tým konaním, ktoré im obžaloba kládla za vinu a to tak, že presne nezisteného dňa v apríli 2007 vo Svite, okres Poprad, spoločne odkúpili od K. N.L., bytom C. - C. G. Z., F.. A.. L. Č.. XX, motorové vozidlo zn. Ford Tranzit, ev. č. C. XXX N. za sumu 630 000,-Sk, t. j. 20.912,17,-eur, pričom neskôr, niekedy v mesiaci jún 2007 K.N. N. oznámili, že predmetné vozidlo malo byť kradnuté a preto žiadajú vrátenie peňazí s tým, že jej vozidlo vrátia, na základe čoho im K. N. v presne nezistených dňoch v lete r. 2007 vo Svite, v dvoch splátkach vrátila sumu 630.000,-Sk, t. j. 20.912,17,-eur, kde po vrátení peňazí jej uviedli, že do 2 až 3 dní jej vozidlo vrátia, pričom toto jej nevrátili ani po viacerých výzvach a urgenciách a bolo zistené, že vozidlo bolo dňa 29.10.2007 v Rožňave zaistené podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore osobe M. O., čím konaním obvinených bola K. N. uvedená do omylu a bola jej spôsobená škoda vo výške najmenej 20.912,17,-eur, t. j. 630.000,-Sk. Ani jeden z vyššie uvedených dôkazov nesvedčil pre to, aby sa obžalovaní M.. P.K. Š. Q. Ľ. Š. spoločným konaním vo vzťahu k poškodenej K. N. dopustili trestno-právnej zodpovednosti za žalovaný skutok a aby tým naplnili po všetkých stránkach skutkovú podstatu trestného činu kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, t. j. aby na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku a na tom skutkovom základe, ktorý im obžaloba kládla za vinu. Žiadny dôkaz vykonaný súdom objektívne a jednoznačne nenasvedčoval tomu, aby obžalovaní M.. P. Š. Q. Ľ. Š. od poškodenej K. N. v apríli 2007 predmetné vozidlo zakúpili za sumu 630 000,--Sk a aby im ona v dvoch splátkach v lete roku 2007 vrátila túto čiastku s tým, že jej oni do dvoch až troch dní toto vozidlo vrátia z dôvodu nelegálneho pôvodu tohto vozidla a tak, ako im to obžaloba kládla za vinu v skutkovej vete obžalobného návrhu. Takýto dôkaz nevyplynul ani z vyššie uvedených listinných dôkazov, pretože ani v jednom z nich sa nenachádza priamy či nepriamy dôkaz o tom, aby obžalovaní M.. P. Š. Q. Ľ. Š. oficiálne vystupovali ako vlastníci či držitelia motorového vozidla, resp. ako žiadatelia o nejakú zmenu či zápis v evidencii vozidiel v žalovanom období, vždy išlo o dôkazy - žiadosti adresované príslušným dopravným inšpektorátom vyhotovených niektorým zo svedkov alebo priamo poškodenou K. N. a že k žiadostiam boli týmito osobami predkladané aj príslušné a potrebné doklady. Aj keď poškodená K. N. vo svojich výpovediach namietala, že na žiadostiach adresovaných príslušným dopravným inšpektorátom a štátnym orgánom a v žalovanom období - žiadosť o zápis či zmenu v evidencii vozidiel sú jej podpisy sfalšované, ani jeden z týchto listinných dôkazov nesvedčil oficiálne o tomto jej tvrdení a objektívne toto jej tvrdenie ničím nepotvrdzoval. Rovnako tak ani jeden z týchto listinných dôkazov nepotvrdzoval jej tvrdenie a tvrdenie svedka T.. B. B., že im obžalovaní oznámili, že cez spoločnosť Car Detect sami zistili, že vozidlo má byť ukradnuté, práve naopak, pretože aj svedok B. C. vo svojej výpovedi uvádzal, že o kontrolu originality vozidla / vo vyšetrovacom spise sa nachádza len jeden exemplár takéhoto potvrdenia spoločnosti Car Detect/ cez túto spoločnosť žiadal on sám vtedy, keď mu vozidlo ponúkol na predaj svedok P. W., čo vo svojej výpovedi potvrdzuje aj sám. Súdu sa žiadnym z vykonaných dôkazov nepodarilo preukázať napojenie obžalovaných osôb na týchto svedkov, každý z nich tvrdil, že obžalovaných nepozná a že vo veci kúpy či predaja vozidla Ford Tranzit s nimi nikdy nejednal. Rovnako tak sa súdu nepodarilo výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi preukázať aj ďalšie tvrdenie poškodenej K. N., že táto v apríli 2007 odpredala motorové vozidlo len obžalovaným, pretože to
vyvracala tak evidenčná karta vozidla - viď čl. 77, ako aj výpoveď svedka M. M., ktorý vo svojej výpovedi tvrdil, že vozidlo zn. Ford Tranzit pre vysokú kúpnu cenu a neuzatvorenie zmluvy o prefinancovaní so spoločnosťou VK Stavby Žilina /konateľom ktorej bol P. Y./ sám už v máji 2007 prepísal na príslušnom dopravnom inšpektoráte na pôvodného majiteľa vozidla, ktorou bola K. N.. Vyššie uvedené listinné dôkazy /predovšetkým evidenčná karta vozidla na čl. 76 až 77, zmluva o pôžičke na čl. 88 až 89, potvrdenie o zaistení a prevzatí vozidla na čl. 85, 86, spolu s výpoveďou svedka M. O./ vyvracali aj ďalšie tvrdenie poškodenej K. N., že predmetné motorové vozidlo kúpila v apríli 2007 od neznámych mužov a že ho aj v tom istom mesiaci odpredala obžalovaným. Podľa evidencie na karte vozidla ho však mala vlastniť už od 09.10.2006 do 19.04.2007 a od 23.05.2007 do 11.07.2007, s výnimkou obdobia od 19.04.2007 do 23.05.2007 kedy vlastníkom vozidla mala byť podľa evidencie firma TRANSECO a.s. Žilina a čo opäť potvrdzujú aj svedkovia B. C., P. W., M. M., P. Y. Č. M. O.. Všetci svedkovia zhodne uvádzali, že v týchto príslušných obdobiach teda vrátane žalovaného obdobia, buď vozidlo vlastnili alebo ho aj fyzicky užívali. Ani jeden zo svedkov vo svojich výpovediach neuvádzal rovnako tak ako tieto listinné dôkazy, že by predmetné vozidlo Ford Tranzit v tomto období vlastnili alebo užívali aj obžalovaní. Z vykonaných svedeckých výpovedí či listinných dôkazov, okrem už spomínaných, ale pochybných a rozporuplných výpovedí K. N. Q. T.. B. B.C., nevyplynul žiaden relevantný a spoľahlivý dôkaz o tom, aby obžalovaní M.. P. Š. Q. Ľ. Š. K. N. alebo T.. B. B. v apríli 2007 vyplatili za kúpu tohto vozidla čiastku 630 000,--Sk a aby od K. N. či T.. B. B. spätne prevzali niekedy v lete roku 2007 v dvoch splátkach spolu aj sumu 630 000,--Sk. Súd už vyššie poukázal prečo a z akých dôvodov ich tvrdeniam nemohol pre podstatné a neodstrániteľné rozpory uveriť a prečo tvrdenia poškodenej K. N. a svedka T.. B.Á. B. nepovažoval za spoľahlivé a presvedčivé do takej miery, aby im mohol uveriť a aby súčasne mohol konštatovať, že ich výpoveďami bola objektívne, jednoznačne a spoľahlivo vyvrátená obrana oboch obžalovaných. Práve naopak tieto dôkazy potvrdzovali tvrdenia obžalovaných, že od K. N. predmetné motorové vozidlo zn. Ford Tranzit a v žalovanom období neodkúpili. Z dôkazov zabezpečených prípravným konaním a vykonaných pred súdom je spoľahlivo preukázaný iba fakt svedčiaci pre to, že vozidlo zn. Ford Tranzit bolo odcudzené v marci 2006 na území Nemeckej spolkovej republiky doposiaľ neznámymi páchateľmi, ďalej to, že ho okrem K. N. vlastnili a užívali aj iné osoby, nie však obžalovaní. Iba domnienka súdu, že obžalovaní mohli krátko a neoficiálne disponovať týmto vozidlom až do doby zistenia, že vozidlo bolo kradnuté alebo peniazmi, ktoré im poškodená mala vrátiť vo výške 630 000,-- Sk, tak ako to tvrdí poškodená K. N. pre záver o ich vine zo žalovaného skutku a konania, ktoré im kládol prokurátor za vinu, bez ďalšieho relevantného, zákonného a spoľahlivého dôkazu nepostačuje. Či bolo alebo nebolo manipulované s údajmi v evidencii vozidla príslušných dopravných inšpektorátoch, tak ako to tvrdí K. N.É., nebolo predmetom tohto konania a v tejto trestnej veci, nemôže to byť však na ťarchu obžalovaným osobám a použité v ich neprospech.
Podľa názoru súdu dôkazy pred ním vykonané musia priamo či nepriamo, spoľahlivo a jednoznačne, bez akejkoľvek pochybnosti preukazovať, že sa stal skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, že tento má znaky konkrétneho trestného činu a že ho spáchala osoba, na ktorú podal prokurátor svoju obžalobu, čo vykonaným dokazovaním absentovalo do takej miery, že súd musel potom konštatovať, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní M.. P. Š. Q. Ľ. Š. stíhaní aj vzhľadom na jednu zo základných zásad trestného stíhania - in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obžalovaných. Súd v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia poukázal na to, prečo a z akých dôvodov jednotlivým dôkazom a tvrdeniam obžalovaných či svedkov uveril, resp. neuveril, prečo ich považoval za dôveryhodné či nedôveryhodné, objektívne či neobjektívne, spoľahlivé či pochybné. Vzhľadom na takéto vyhodnotenie dôkazov súd potom obžalovaných M.. P. Š. Q. Ľ. Š. spod obžaloby prokurátora oslobodil v zmysle ustanovenia § 285 písm. a/ Trestného poriadku. V súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú K. N. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. -----------
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.