Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/360/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: V. C., D.. XX.X.XXXX, N. XX, v konaní o zaplatenie 47,80 eura s prísl.

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 47,80 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania od 5.4.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaná suma predstavuje zmluvnú pokutu na základe zmluvy o pripojení zo dňa 14.2.2008

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur), a že o veci možno rozhodnúť na základe predložených listín, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.2.2013.

Súd z predložených dôkazov zistil, že: dňa 14.2.2008 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému dojednané služby (pripojiť ho k elektronickej sieti). Podľa čl. 3 zmluvy zo 14.2.2008 sa žalovaný v prípade, že poruší zmluvné povinnosti (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 2 zmluvy alebo čl.3 bod 3.6. VOP alebo čl.5 bod2. písm. c) VOP) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 1.440 Sk (47,80 eura).

Súd uznesením zo dňa1.8.2012 vyzval žalobcu, aby 1/ v danej veci skutkovo popísal okolnosti vedúce k vystaveniu faktúry, ktorá je predmetom konania, 2/ aby špecifikoval t.j. konkretizoval porušenie zmluvnej povinnosti, ktorú mal žalovaný porušiť a takto bola aj definovaná ako dôvod pre jej uplatnenie žalobou na súde, 3/ ak bolo odo zmluvy odstúpené, aby preukázal kedy a a kým spôsobom zmluva zanikla a k akému dňu.

Žalobca na výzvu súdu (v odvolaní proti uzneseniu, ktorým bolo podanie žalobcu zo dňa 25.2.2012 odmietnuté) podaním zo dňa 19.9.2012 prezentoval, a listinami - faktúrami za cenu služieb na čl.32 - 35 preukázal, že žalovanému boli vystavené faktúry v období od 15.2.2008 až do apríla 2008 o ktorých tvrdil, e ich žalovaný nezaplatil. Celková suma, ktorú by mal žalovaný zaplatiť (spolu s poplatkami za oneskorené platby), činí 5.605 Sk (186,05 eura). V tomto podaní žalobca uvádza, že predmetom postúpenia medzi pôvodným veriteľom a žalobcom bola len zmluvná pokuta, pričom nemá vedomosť o tom, či právny predchodca dlžné sumy vymáha súdnou cestou, a rovnako tak nedisponuje informáciou o tom či a kedy pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa ust. ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ako vyplýva z úpravy bodu 3 zmluvy o pripojení: v prípade, porušenia zmluvných povinnosti (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 2 zmluvy alebo čl.3 bod 3.6. VOP alebo čl.5 bod2. písm. c) VOP) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 1.440 Sk (47,80 eura).

Z bodu 2 zmluvy vyplýva, že žalovaný prehlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami, potvrdil ich prevzatie a tiež cenníka, že bude riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb, že po dobu 12 mesiacov od účinnosti zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zmluvu zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo ju vypovedať.

Slovné spojenie „ak účastník poruší niektorú z povinností, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Vychádzajúc zo znenia na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vždy z hľadiska určitosti vyžaduje, aby oprávnený subjekt povinnému subjektu presne označil, ktorú povinnosť porušil a to z dôvodu nezameniteľnosti s inou povinnosťou, zabezpečenej zmluvnou pokutou. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute ale aj úkonu, ktorým sa nároku na zaplatenia zmluvnej pokuty domáha.

Z obsahu faktúry, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti uvedenej v bode 2 zmluvy o pripojení si ju žalobca účtuje. Dôvod jej uplatnenia totiž nemožno meniť a ani prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7902512601 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola uplatnená), o neplatný právny úkon podľa a , podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Teda, ak z faktúry č. 7902512601 vyplýva, že je vystavená na sumu 47,80 eura - zmluvná pokuta ide o neplatný právny úkon napriek tomu, obom účastníkom je zrejmé, že dôvodom uplatnenia zmluvnej pokuty bolo nezaplatenie služieb. Práve a jedine tento dôvod však z faktúry nevyplýva a ani žiaden iný konkretizovaný nebol. pretože to z tejto listiny nevyplýva.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným ůsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a síce, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení a neplatnosť úkonu, ktorým bola zmluvná pokuta uplatnená, súd žalobu zamietol.

Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy nevznikli, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.