Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-130-2023.pdf
PDF · 74.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/130/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., trvale bytom D., E. B. C. XXXX/XX, v konaní o jeho osvedčení/neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.08.2023 v Trnave sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.02.2023, č. k. 7PP/73/2016-150 a takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.
II. Podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., trvale bytom E. B. C. XXXX/XX, D. vykoná zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 358 (tristopäťdesiatosem) dní z pôvodne uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 06.07.2011, sp. zn. 3T/114/2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 06.10.2014, sp. zn. 3T/114/2011, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.05.2016, sp. zn. 7PP/73/2016, právoplatným dňa 13.05.2016, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava (ďalej aj okresný súd) uznesením zo dňa 16.02.2023, č. k. 7PP/73/2016-150, podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona nariadil odsúdenému A. B. výkon zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) mesiacov a 23 (dvadsaťtri) dní z pôvodne uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 06.07.2011, sp. zn. 3T/114/2011, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.05.2016, sp. zn. 7PP/73/2016, právoplatným dňa 13.05.2016, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k záveru, že spôsob života odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné hodnotiť ako riadny život. Odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody opakovane dostal do rozporu so zákonom, dopustil sa úmyselného protiprávneho konania, za čo bol právoplatne odsúdený rozhodnutiami rakúskych súdov - Bezirksgericht Leopoldstadt zo dňa 12.06.2018 sp.zn. 038/U27/2018d, právoplatného dňa 15.06.2018 a tiež Landesgericht fűr Strafsachen Wien zo dňa 08.06.2020, sp. zn. 96Hv51/2020b, právoplatného dňa 13.06.2020. Odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania (aj rozhodovania o osvedčení resp. neosvedčení sa v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody) zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky (§7b odsek 2 Trestného zákona), ktorá podmienka bola splnená, lebo trestný čin ublíženia na zdraví je trestný aj podľa Trestného zákona Slovenskej republiky.
Na záver okresný súd uviedol, že na základe uvedených zistení tak nemohol vysloviť záver o tom, že by odsúdený v určenej skúšobnej dobe viedol riadny život v zmysle § 68 ods. 2 Trestného zákona a preto rozhodol, že sa odsúdený v skúšobnej dobe stanovenej uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.05.2016, sp. zn. 7PP/73/2016 neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) mesiacov a 23 (dvadsaťtri) dní vykoná.
Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti.
V zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený, ktorá bola okresnému súdu doručená dňa 28.03.2023. Uviedol v nej, že si je vedomý, že priestupky, ktorých sa dopustil sú dôvodom na neosvedčenie sa v skúšobnej dobe, ale bol dostatočne potrestaný rakúskym súdom. Inak vedie riadny život a trest, ktorý by mal vykonať, by mu veľmi uškodil po všetkých stránkach. Bude však rešpektovať rozhodnutie súdu a v prípade zamietnutia jeho sťažnosti žiadal o oddialenie nariadenia výkonu trestu, aby mal dostatok času na zariadenie si osobného a pracovného života.
Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia písomne nevyjadril.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná, ale len pokiaľ ide o určenie počtu dní zvyšku trestu odňatia slobody.
Preskúmavajúc najskôr konanie predchádzajúce napadnutému výroku krajský súd zistil, že okresný súd vykonal verejné zasadnutie dňa 16.02.2023 o 12.15 hod., na ktorom vyhlásil napadnuté uznesenie, v neprítomnosti odsúdeného, pričom na to boli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 292 ods. 1 Trestného poriadku, predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím. Ak mladistvý obvinený v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok svojho veku, upovedomí sa aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Predseda senátu
o verejnom zasadnutí upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného zástupcu. K predvolaniu alebo upovedomeniu pripojí rovnopis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.
Podľa § 293 ods. 3 Trestného poriadku, verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.
Podľa § 293 ods. 4 Trestného poriadku, verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený.
Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku, verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
Odsúdenému bolo upovedomenie o termíne verejného zasadnutia doručené dňa 30.01.2023, pričom v upovedomení bol odsúdený zároveň poučený o možnosti vykonania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona veta prvá, ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.
Okresný súd postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí nariadil odsúdenému výkon zvyšku trestu odňatia slobody v zmysle § 68 ods. 2 Trestného zákona. Toto rozhodnutie po formálnej i materiálnej stránke vecne správne odôvodnil a dôvodne skonštatoval, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neviedol riadny život, keďže v skúšobnej dobe spáchal úmyselné trestné činy, a to ublíženie na zdraví v štádiu pokusu, prečin odporu voči štátnej moci v štádiu pokusu a prečin ťažkého ublíženia na zdraví v štádiu pokusu, za čo bol odsúdený rakúskymi súdmi, pričom ide o činy trestné aj podľa právneho priadku Slovenskej republiky.
Elementárnou povinnosťou odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby bolo viesť riadny život tak, aby sa nedostal do rozporu so zákonom. Práve vedenie riadneho života je základnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma v rámci rozhodovania o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.
Odsúdený vo svojej sťažnosti ani nepopiera, že uvedenú trestnú činnosť spáchal. V tomto prípade išlo u odsúdeného o úmyselnú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil 3 trestnými činmi, teda jednoznačne nemožno hovoriť o ojedinelom excese v jeho správaní. Krajský súd dospel k záveru, že jeho náprava bude zaručená len výkonom zvyšku nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pokiaľ odsúdený namieta, že už bol dostatočne potrestaný, k tomu treba uviesť, že predmetom tohto konania nie je prieskum, či trest uložený odsúdenému je alebo nie je dostatočný, ale predmetom tohto konania je, či odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia viedol alebo neviedol riadny život.
Krajský súd sa však nestotožnil s postupom okresného súdu, ktorý určil zvyšok trestu v prepočte na mesiace a dni, pretože tento prepočet nie je presný. Pri určení presného výpočtu zvyšku trestu treba tento prepočítať na dni, aby bola zohľadnená skutočnosť, že odsúdený mal vykonávať trest do 06.05.2017, pričom bol dňa 13.05.2016 prepustený (pokiaľ by súd prepočítaval zvyšok trestu na mesiace a dni, išlo by o 11 mesiacov a 22 dní, nie 23 dní ako nesprávne uviedol okresný súd v napadnutom uznesení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.