Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/130/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., trvale bytom D., E. B. C. XXXX/XX, v konaní o jeho osvedčení/neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.08.2023 v Trnave sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.02.2023, č. k. -150 a takto

rozhodol:

I. Podľa sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., trvale bytom E. B. C. XXXX/XX, D. vykoná zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 358 (tristopäťdesiatosem) dní z pôvodne uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 06.07.2011, sp. zn. v spojení s uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 06.10.2014, sp. zn. , z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.05.2016, sp. zn. , právoplatným dňa 13.05.2016, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava (ďalej aj okresný súd) uznesením zo dňa 16.02.2023, č. k. -150, podľa nariadil odsúdenému A. B. výkon zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) mesiacov a 23 (dvadsaťtri) dní z pôvodne uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 06.07.2011, sp. zn. , z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.05.2016, sp. zn. , právoplatným dňa 13.05.2016, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k záveru, že spôsob života odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné hodnotiť ako riadny život. Odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody opakovane dostal do rozporu so zákonom, dopustil sa úmyselného protiprávneho konania, za čo bol právoplatne odsúdený rozhodnutiami rakúskych súdov - Bezirksgericht Leopoldstadt zo dňa 12.06.2018 sp.zn. 038/U27/2018d, právoplatného dňa 15.06.2018 a tiež Landesgericht fűr Strafsachen Wien zo dňa 08.06.2020, sp. zn. , právoplatného dňa 13.06.2020. Odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania (aj rozhodovania o osvedčení resp. neosvedčení sa v skúšobnej

dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody) zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ( ), ktorá podmienka bola splnená, lebo trestný čin ublíženia na zdraví je trestný aj podľa Slovenskej republiky.

Na záver okresný súd uviedol, že na základe uvedených zistení tak nemohol vysloviť záver o tom, že by odsúdený v určenej skúšobnej dobe viedol riadny život v zmysle a preto rozhodol, že sa odsúdený v skúšobnej dobe stanovenej uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.05.2016, sp. zn. neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) mesiacov a 23 (dvadsaťtri) dní vykoná.

Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti.

V zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený, ktorá bola okresnému súdu doručená dňa 28.03.2023. Uviedol v nej, že si je vedomý, že priestupky, ktorých sa dopustil sú dôvodom na neosvedčenie sa v skúšobnej dobe, ale bol dostatočne potrestaný rakúskym súdom. Inak vedie riadny život a trest, ktorý by mal vykonať, by mu veľmi uškodil po všetkých stránkach. Bude však rešpektovať rozhodnutie súdu a v prípade zamietnutia jeho sťažnosti žiadal o oddialenie nariadenia výkonu trestu, aby mal dostatok času na zariadenie si osobného a pracovného života.

Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia písomne nevyjadril.

Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Podľa ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa , až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa , alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa .

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná, ale len pokiaľ ide o určenie počtu dní zvyšku trestu odňatia slobody.

Preskúmavajúc najskôr konanie predchádzajúce napadnutému výroku krajský súd zistil, že okresný súd vykonal verejné zasadnutie dňa 16.02.2023 o 12.15 hod., na ktorom vyhlásil napadnuté uznesenie, v neprítomnosti odsúdeného, pričom na to boli splnené zákonné podmienky.

Podľa , predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím. Ak mladistvý obvinený v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok svojho veku, upovedomí sa aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Predseda senátu

o verejnom zasadnutí upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného zástupcu. K predvolaniu alebo upovedomeniu pripojí rovnopis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.

Podľa , verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.

Podľa , verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený.

Podľa , verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v .

Odsúdenému bolo upovedomenie o termíne verejného zasadnutia doručené dňa 30.01.2023, pričom v upovedomení bol odsúdený zároveň poučený o možnosti vykonania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Podľa veta prvá, ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

Okresný súd postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí nariadil odsúdenému výkon zvyšku trestu odňatia slobody v zmysle . Toto rozhodnutie po formálnej i materiálnej stránke vecne správne odôvodnil a dôvodne skonštatoval, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neviedol riadny život, keďže v skúšobnej dobe spáchal úmyselné trestné činy, a to ublíženie na zdraví v štádiu pokusu, prečin odporu voči štátnej moci v štádiu pokusu a prečin ťažkého ublíženia na zdraví v štádiu pokusu, za čo bol odsúdený rakúskymi súdmi, pričom ide o činy trestné aj podľa právneho priadku Slovenskej republiky.

Elementárnou povinnosťou odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby bolo viesť riadny život tak, aby sa nedostal do rozporu so zákonom. Práve vedenie riadneho života je základnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma v rámci rozhodovania o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.

Odsúdený vo svojej sťažnosti ani nepopiera, že uvedenú trestnú činnosť spáchal. V tomto prípade išlo u odsúdeného o úmyselnú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil 3 trestnými činmi, teda jednoznačne nemožno hovoriť o ojedinelom excese v jeho správaní. Krajský súd dospel k záveru, že jeho náprava bude zaručená len výkonom zvyšku nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pokiaľ odsúdený namieta, že už bol dostatočne potrestaný, k tomu treba uviesť, že predmetom tohto konania nie je prieskum, či trest uložený odsúdenému je alebo nie je dostatočný, ale predmetom tohto konania je, či odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia viedol alebo neviedol riadny život.

Krajský súd sa však nestotožnil s postupom okresného súdu, ktorý určil zvyšok trestu v prepočte na mesiace a dni, pretože tento prepočet nie je presný. Pri určení presného výpočtu zvyšku trestu treba tento prepočítať na dni, aby bola zohľadnená skutočnosť, že odsúdený mal vykonávať trest do 06.05.2017, pričom bol dňa 13.05.2016 prepustený (pokiaľ by súd prepočítaval zvyšok trestu na mesiace a dni, išlo by o 11 mesiacov a 22 dní, nie 23 dní ako nesprávne uviedol okresný súd v napadnutom uznesení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.