Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-166-2012.pdf
PDF · 87.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/166/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci navrhovateľky: I. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. XX, proti odporcovi: I. S., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako navrhovateľka, o určenie výživného manželke takto
rozhodol:
Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné v sume 30 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 29.10.2012.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Dlh na zročnom výživnom vznikol odporcovi za obdobie od 29.10.2012 do 28.02.2013 v sume 122,90 eur. Súd povoľuje odporcovi dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 25 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 29.10.2012 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia výživného pre ňu, v doplňujúcom podaní uviedla nárok vo výške 200 eur mesačne s odôvodnením, že s odporcom sú manželia, od júna 2012 s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa odporca odsťahoval. Navrhovateľka ostala s troma maloletými deťmi. O určenie výživného pre deti prebieha na tunajšom súde konanie (pod sp. zn. 9P/150/2012). Návrh odôvodnila tým, že je nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti 116 eur mesačne, ktorá nepokryje jej výdavky na domácnosť a starostlivosť o deti.
Odporca sa k návrhu vyjadril s tým, že navrhuje určiť mu výživné sumou 50 eur mesačne, následne sa vyjadril, že nie je schopný platiť žiadne výživné, vzhľadom na súdne rozhodnutie vo veci výživného pre maloleté deti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania sú manželia od roku 1996. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti, narodené v roku 1997, 1999 a 2005. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9P/150/2012-21 zo dňa 24.01.2013 súd schválil
dohodu rodičov, ktorou sa odporca zaviazal platiť výživné na deti v sumách 80, 70 a 50 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že je v súčasnosti nezamestnaná, od 01.07.2012 evidovaná na úrade práce. S deťmi býva v obecnom nájomnom byte, nájomné predstavuje 110 eur mesačne, elektrina 18 eur mesačne. Je nemajetná. Odporca spoločnú domácnosť opustil preto, že už dlhšiu dobu spolu nevychádzali, citovo sa odcudzili. V čase spolužitia spoločne hospodárili, mali zriadený spoločný účet. Spláca dva úvery poskytnuté nebankovými spoločnosťami 60 eur mesačne. Úvery spotrebovala na nájomné, z jedného úveru má k dispozícii platobnú kartu, ktorú naďalej využíva, najmä na stravu, oblečenie pre deti. Odporca na deti platí zatiaľ dobrovoľne výživné spolu 150 eur mesačne.
Podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne poberala navrhovateľka dávku v nezamestnanosti od júla 2012 priznanú na obdobie šiestich mesiacov vo výške 116 eur mesačne. Navrhovateľka preukázala splácanie jedného z uvedených úverov, podľa jej vyjadrenia na základe dohody spláca úver sumou 20 eur mesačne, ku koncu roka 2012 má vykázaný zostatok 151,83 eur.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že má príjem 700 eur mesačne, popri výživnom, ktoré platí, navyše deti finančne podporuje. Spláca tri úvery, jeden poskytnutý bankou, dva nebankovými subjektami, bankový úver je vymáhaný už exekučne, zatiaľ bez zrážok, ďalší úver spláca zrážkami zo mzdy vo výške 200 eur mesačne. Úvery boli spotrebované pre potreby rodiny. Z úverov kúpili drevo na kúrenie, ohrievač vody (bojler) a vyplatili nedoplatok za spotrebu elektriny. Býva v rodičovskom v dome, spolu so synom svojej sestry, ktorej dom patrí. V dedičskom konaní po nebohom otcovi sa odporca vzdal svojho dedičského podielu. Výdavky na bývanie predstavujú 90 eur na elektrinu, 120 eur na plyn, z toho mu sestrin syn prispieva na bývanie sumou 30 eur mesačne zo sociálnych dávok. Odporca je nemajetný. Uviedol, že spoločnú domácnosť s navrhovateľkou opustil z dôvodu jej mimomanželskej známosti. navrhovateľka túto skutočnosť nepotvrdila.
Podľa zárobkového výkazu zamestnávateľa odporcu mal odporca za rok 2012 príjem v priemere 641,44 eur mesačne. Z výplatnej listiny odporcu za december 2012 vyplýva zrážka zo mzdy na pôžičke v sume 181,32 eur.
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. (§ 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov vzniká uzavretím manželstva a viaže sa na jeho existenciu, zaniká so zánikom manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Podstatu majetkových vzťahov a hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov vyjadruje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré rovnako vzniká uzavretím manželstva. V rámci neho si majú manželia organizovať a zabezpečiť všetky osobné potreby, pretože veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Za existencie
spoločného hospodárenia, zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania si osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je dôvod upravovať vyživovaciu povinnosť medzi manželmi súdom. Pokiaľ však dôjde k nezhode medzi manželmi a manželia spolu nehospodária, je tu aj možnosť súdnej úpravy vyživovacej povinnosti.
Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Rozdelenie úloh predpokladá, že niektorý z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť na „úkor“ vlastnej pracovnej činnosti, preto sa rovnosť manželov neuplatňuje mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Pri rešpektovaní zásady rovnakej životnej úrovne manželov sa neprihliada na otázku odkázanosti. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je možné aj vtedy, keď sú obaja manželia zárobkovo činní, prípadne sú schopní zabezpečiť si svoje osobné potreby, ale pretože hospodária oddelene, vzniká nerovnováha v ich celkovej životnej úrovni, čo ale neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Na druhej strane je potrebné však rešpektovať zásadu dobrých mravov, čo môže spôsobiť, že zásadu rovnakej životnej úrovne nebude možné uplatniť. Po morálnej stránke vymedzuje obsah manželstva ustanovenie § 18 zákona o rodine („Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.“), avšak nerešpektovanie niektorej z týchto povinností zase neznamená automaticky zánik vyživovacej povinnosti, ale do úvahy sa musia brať prípady napríklad fyzického alebo psychického násilia, prípady nevery alebo opustenia manžela. Súd musí skúmať, ako si obaja z manželov plnia svoje povinnosti, resp. prečo si ich niektorý z nich neplní. (z komentárov k Zákonu o rodine, E. Horváth a sp., 2009 a B. Pavelková, 2011)
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. (§ 75 ods. 2 zák. o rodine)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadať predovšetkým na osobné potreby manželov, ich potreby a náklady vyplývajúce zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, celkového spôsobu života, zamestnania, tiež aj na starostlivosť o domácnosť, príp. o spoločný majetok.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je tu daný priestor na určenie vyživovacej povinnosti odporcovi voči navrhovateľke. Navrhovateľka sa domáha výživného od odporcu. Účastníci konania sú manželia, z ich manželstva pochádzajú tri, neplnoleté deti. Od júna 2012 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odporca sa odsťahoval. Počas manželstva spoločne nadobudli a v súčasnosti vlastnia rodinný dom. Životná úroveň navrhovateľky tým, že odporca odišiel zo spoločnej domácnosti a manželia prestali hospodáriť so spoločnými prostriedkami spoločne, výrazne utrpela, keďže má v súčasnosti k dispozícii na výdavky spojené s udržiavaním domácnosti (a spoločného majetku), osobné výdavky a výživu pre seba a deti iba svoj príjem. Navrhovateľka pre svoju osobnú potrebu nepreukázala súdu žiadne odôvodnené výdavky. Podľa súdu tu nie je dôvod na zamietnutie návrhu pre jeho rozpor s dobrými mravmi, nebolo preukázané také správanie zo strany navrhovateľky, ktoré by takýto záver odôvodňovalo. Odporca má príjem 640 eur mesačne, z toho predstavuje jeho vyživovacia povinnosť voči deťom 200 eur mesačne, spláca úver spotrebovaný pre potreby rodiny 180 eur, k živobytiu mu ostáva 260 eur. Z tejto čiastky bolo potrené vychádzať pri určení výživného manželke. Navrhovateľka v období posledných šiestich mesiacov mala príjem 116 eur, poberala prídavky na tri deti a výživné pre deti. Mieni podať žiadosť o priznanie sociálnej dávky. (Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. o hmotnej núdzi ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi. Podľa ods. 2 zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné podľa osobitného predpisu, ...) Na základe uvedeného súd uzavrel, že odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné, aby zostala zachovaná rovnaká životná úroveň oboch manželov a nárok navrhovateľky posúdil za primeraný s prihliadnutím na uvedené skutočnosti v rozsahu 30 eur mesačne. Vo zvyšku bolo potrebné návrh zamietnuť.
O výživnom odporcu pre navrhovateľku súd rozhodol za spätné obdobie (od podania návrhu). Výživné od tohto obdobia navrhovateľke neplatil. Odporcovi do konca mesiaca, kedy súd rozhodol (výživné za mesiac február už bolo splatné) takto na určenej čiastke výživného (30 eur mesačne) vznikol dlh na výživnom za mesiace november 2012 až február 2013 (4 mesiace x 30 eur) a za 3 dni mesiaca október 2012 (30 eur/31 dní x 3), ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach splatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné odporcom a dlh v záujme navrhovateľky čo najskôr uhradený.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., odporca bol v konaní úspešnejší po procesnej stránke, náhradu trov konania si neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).