Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., 735 32 Rychvald 816, Česká republika, IČO: 278 50 994, zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.074,00 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -114 zo dňa 27.8.2020 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -114 zo dňa 27.8.2020 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.074,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

2. Súd prvej inštancie predmetné meritórne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.074,- Eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 13.7.2016 do za- platenia na tom skutkovom základe, že žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017 nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom sporu od B. S.. Pôvodný poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9524844512 zo dňa 22.4.2016, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle Mercedes Benz S 500, ev.č. B. nútený účelne požičať si náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Následne mu bola vystavená faktúra v celkovej výške 1.404,- €. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 27.6. 2016 (oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti) poškodenému oznámil, že mu uhradí len sumu vo výške 330,- Eur za 3 dni zapožičania náhradného motorového vozidla (miesto 9), neuznal sadzbu denného nájmu. Zvyšok uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1.074,- Eur nebol zo strany žalovaného uznaný a vyplatený. Žalobca má za to, že má nárok na úhradu skutočnej škody, tj. na úhradu celej fakturovanej sumy, nakoľko poškodený mal prenajaté motorové vozidlo v nevyhnutne potrebnej dobe počas opravy poškodeného motorového vozidla. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 13.7. 2016 do zaplatenia.

3. Žalovaný uviedol, že na strane nájomcu je v zmluve uvedený poškodený, na strane prenajímateľa je uvedený SetCar, s.r.o., organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Černík, 386/4, Turany, IČO:

47 790 857 a teda Zmluvu o nájme neuzavrel žalobca, ale jeho organizačná zložka, pričom z obsahu Zmluvy o nájme vyplýva, že ju uzavrela len organizačná zložka, bez odkazu na žalobcu, teda vo vlastnom mene. Organizačnej zložke zahraničného podniku zákon nepriznáva žiadnu právnu subjektivitu, preto je Zmluva o nájme absolútne neplatný právny úkon, v prípade ktorého nemožno odstrániť vady spôsobujúce túto neplatnosť ani dodatočne (v tomto prípade uzatvorením Dodatku č. 1). Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmluve absentuje údaj o počte najazdených kilometrov prenajatého vozidla, čo vzhľadom na charakter zmluvy považuje žalovaný za podstatnú náležitosť zmluvy. Tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre, čo však považuje za dodatočne a účelovo uvedený údaj, ktorý nemožno považovať za spoľahlivý. Žalovaný za neplatné považoval aj Splnomocnenie zo dňa 23.3. 2018, ktorým žalobca splnomocnil svoju organizačnú zložku a tá následne splnomocnila advokáta na zastupovanie žalobcu. V uvedenom prípade nebol dodržaný ani spôsob konania vedúceho organizačnej zložky (pri Zmluve o nájme, faktúre a ani splnomocnení). Ďalej žalovaný namieta, že žalobca nemá v predmete podnikania činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Má za to, že činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. Čo sa týka uplatneného nároku žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb. Dokument s názvom „účelovosť použitia náhradného vozidla" žalovaný považuje za neurčitý, účelový a ničím nepodložený.

4. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že medzi procesnými stranami mal za nesporné, že dňa 22.4.2016 došlo k dopravnej nehode a poškodeniu motorového vozidla Mercedes benz S 5001, ev. č. B., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo B. S.. Pôvodný poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti č. 9524844512, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu trvania. Za 9 dní požičania si motorového vozidla mu bola následne vystavená faktúra v celkovej výške 1.404,- €. Náhradné motorové vozidlo si poškodený požičal z dôvodu nutnosti a z dôvodu zabezpečovania svojich potrieb. Poškodený sa dohodol na prenájme náhradného motorového vozidla na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorý trval celkovo 9 dní. Žalovaný však uznal ako účelné len 3 dni zapožičania motorového vozidla a neuznal sadzbu denného nájomného, celkovo priznal (ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.6. 2016) sumu 330,- Eur. Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo obdobie, počas ktorého je možné požadovať preplatenie nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, výška denného nájomného, aktívna legitimácia žalobcu, platnosť postúpenia pohľadávky poškodeného, požadované príslušenstvo. Prvostupňový súd nevyhodnotil ako dôvod neplatnosti zmluvy nepresnosť v označení účastníka zmluvy, keďže zo zistených skutkových okolností je zrejmé, kto zmluvu uzavrel. Rovnako došlo následne k odstráneniu nejasností týkajúcich sa označenia zmluvných strán uzavretím Dodatku č. 1 k zmluve o nájme, z ktorého vyplýva, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konala v mene žalobcu. K neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. a uviedol ďalej, že postupiteľ - poškodený postúpil nárok na náhradu škody voči žalovanému na postupníka - žalobcu. Zákon o PZP, takéto postúpenie nezakazuje. Obsah právnej povinnosti, spočívajúci v náhrade škody sa postúpením pre žalovaného nemení. Žalobca je tak aktívne legitimovaný, aby si v súlade s ustanovením zákona o PZP priamo uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti poistiteľovi. Škoda vo výške vystavenej faktúry je tak skutočnou škodou, ktorá vznikla poškodenému a nárok na jej uplatnenie bol postúpený na žalobcu, ktorý je však postupcom ako aj prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že neexistuje dôvod na to, aby poškodený žalobcovi uhradil vystavenú faktúru. Súd preto obranu žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú. Samotný žalovaný - ako vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení nenamieta platnosť postúpenia pohľadávky, keď žalobcovi (jeho organizačnej zložke) na jeho účet čiastočne poistné plnenie plnil. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo aj obdobie, počas ktorého je možné požadovať preplatenie nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla a cena nájmu náhradného vozidla. Súd nespochybňuje nárok poškodeného na náhradné vozidlo z rovnakej kategórie vozidiel, ako je jeho poškodené vozidlo, a to na dobu opravy motorového vozidla a má za to, že pri posudzovaní dĺžky opravy nemôže byť na ujmu žalobcu skutočnosť, že v inom servise by sa možno jednalo o kratšiu dobu opravy, nakoľko nie je povinnosťou žalobcu skúmať ponuky autoservisov a hľadať taký, ktorý ponúkne najkratšiu dobu opravy. Čo sa týka ceny nájmu, mal za nesporné, že poškodený si požičal motorové vozidlo a je nesporná doba jeho využívania. Nemá povinnosť preverovať trh a hľadať najlacnejšie ceny požičovného. Je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čím mu vznikla škoda vo výške ceny požičovného (nájomného).

Poškodený bol obmedzený v práve užívať svoje motorové vozidlo a bolo by nespravodlivé od neho žiadať, aby upustil od zaužívaného spôsobu života. Náhradné vozidlo je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného. Poškodený si potrebuje čo najskôr zabezpečiť náhradné vozidlo pre zvládanie každodenných situácii. Nepotrebuje súhlas poisťovne na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal prvostupňový súd nárok na náhradu škody (náklady spojené s nájom náhradného vozidla) dostatočným spôsobom zo strany žalobca konkretizovaný a preukázaný a preto súd žalobcovi priznal krátenú časť poistného plnenia. O nároku na náhradu trov konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle ust.

5. Proti výroku I. a III. predmetného meritórneho rozhodnutia podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie.

6. Žalovaný svoje odvolanie dôvodil v zmysle ustanovenia h) a tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú zároveň nedostatočne odôvodnil. Žalovaný má v prvom rade za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so zjavne absolútnou neplatnosťou právnych úkonov vo vedenom spore. Zmluvu o nájme neuzavrel žalobca, ale jeho organizačná zložka, pričom z obsahu zmluvy o nájme vyplýva, že ju uzavrel len ako organizačná zložka, bez odkazu na žalobcu, teda vo vlastnom mene. Organizačnej zložke zahraničného podniku zákon nepriznáva žiadnu právnu subjektivitu, t. j. organizačná zložka ako taká nemá spôsobilosť brať na seba práva a povinnosti. Z tohto dôvodu je písomná Zmluva o nájme, keďže ju uzavrel subjekt bez právnej subjektivity, absolútne neplatný právny úkon podľa . Zároveň, nakoľko v prípade absolútne neplatného právneho úkonu nemožno odstrániť vady spôsobujúce túto neplatnosť ani dodatočne, má za to, že uzavretím Dodatku č. 1 zo dňa 08.06.2016 k Zmluve o nájme, ktorý uzavrel s poškodeným žalobca v snahe odstrániť zjavné pochybenie pri uzavretí Zmluvy o nájme, ktorú uzavrela jeho organizačná zložka, sa neodstránila vada nedostatku právnej subjektivity pri uzavretí Zmluvy o nájme. Nedostatok právnej subjektivity zmluvnej strany, ktorým trpí samotná písomná Zmluva o nájme, pritom postihoval aj ďalšie právne úkony, o ktoré Žalobca opieral svoj žalobný návrh. Jedným z nich bola faktúra vystavená na základe absolútne neplatnej písomnej Zmluvy o nájme, na ktorej je ako dodávateľ uvedená organizačná zložka, bez právnej subjektivity. Z rovnakého dôvodu je neplatné aj Splnomocnenie zo dňa 23.03.2018 (ďalej len “Splnomocnenie”), ktorým žalobca najskôr splnomocnil svoju organizačnú zložku (bez právnej subjektivity) a následne organizačná zložka (bez právnej subjektivity) splnomocňovala advokáta JUDr. Tomáša Zboju na zastupovanie organizačnej zložky (bez právnej subjektivity) v konaní pred súdom. Dôsledkom neplatnosti Splnomocnenia je kauzálne aj absencia splnenia procesných podmienok vedeného súdneho konania, keďže právny zástupca žalobcu by v takomto prípade podával žalobu bez existencie platného písomného splnomocnenia. Rovnako, čo sa týka Zmluvy o postúpení, ktorú mal údajne uzavrieť žalobca s poškodeným, z jej obsahu vyplýva, že túto uzavrela organizačná zložka bez právnej subjektivity. V záhlaví Zmluvy o postúpení je síce uvedený žalobca, avšak na jej konci je miesto podpisu opatrené odtlačkom zjavne “firemnej pečiatky“ špecifikujúcej výlučne len organizačnú zložku. Navyše nie je vôbec zrejmé, aká osoba mala za Organizačnú zložku Zmluvu o postúpení podpisovať, keďže k podpisu nie je pripojené žiadne označenie konajúcej osoby (či už menom a priezviskom alebo aspoň funkciou). Vychádzajúc z uvedeného má za to, že Zmluva o postúpení je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia a už len z tohto dôvodu nemá žalobca aktívnu vecnú legitimáciu vo vedenom spore.

7. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalobca by nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný aj z ďalšieho dôvodu. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť eventuálne ani na základe vzájomného zápočtu, ktorý mal byť realizovaný v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú by následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný v závere podotkol, že prvoinštančný súd výrokom III. rozsudku nesprávne priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom je nepochybné, že žalobca na základe rozsudku úspešný v plnom rozsahu nebol. Žalovaný navrhol, aby odvolací Krajský súd v Bratislave vydal rozhodnutie, ktorým zruší výrok I. a III. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -114 zo dňa 27.08.2020 a vec v zrušujúcej časti vráti Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výroku I. a III., za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Ohľadom neplatnosti zmluvy o nájme a ďalších dokumentov, o ktoré žalobca opiera svoj nárok má za nepreukázané, nakoľko je zrejmé, že ide o vadu v označení osoby, ktorá je účastníkom právneho úkonu a táto nespôsobuje sama o sebe jeho neplatnosť, pokiaľ možno spoľahlivo zistiť z obsahu alebo skutkových okolností, kto bol jeho účastníkom (rozsudok NS ČR z 10.04.1997, sp.zn. ). Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.09.2001, sp. zn. , možno konštatovať, že samotné nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. To, medzi kým vznikol zmluvný vzťah napokon vyplýva aj z verejne prístupných všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a poškodený ich má k dispozícii vždy pri podpise zmluvy. Práve za účelom odstránenia prípadných výkladových nejasností alebo iného spochybňovania vôle zmluvných strán spojených s nepresným označením prenajímateľa bol medzi žalobcom a poškodeným uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o nájme, z ktorého jednoznačne vyplýva, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konala v mene žalobcu, ako aj vedomosť poškodeného o tom, s kým uzatvára predmetnú zmluvu. Zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že skutočnosti, ktoré žalovaný namieta nemôžu byť sporné, keďže ich sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie už raz potvrdil a žalobcovi (resp. organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby) na základe toho poskytol čiastočné poistné plnenie. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu mu boli riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia a o rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Rovnaké podklady boli predložené aj súdu. Tvrdenia žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme, ako aj ďalších právnych úkonov, o ktoré opierame žalobný návrh sú preto neopodstatnené a účelové. Pokiaľ ide o splnomocnenie právneho zástupcu, žalobca uviedol, že samotné splnomocnenie bolo koncipované na základe požiadaviek všeobecných súdov, najmä Okresného súdu Banská Bystrica ako kauzálne príslušného súdu v upomínacom konaní, a je z neho zrejmé, že právny zástupca koná v mene žalobcu SETCAR s.r.o. vo veci jeho organizačnej zložky podniku. Neobstojí námietka žalovaného o absencii platného splnomocnenia JUDr. Zboju na zastupovanie v tomto konaní. Z jeho obsahu je totiž zrejmé, že ho podpísala osoba oprávnená na takýto úkon - Jana Čempelová ako konateľ obchodnej spoločnosti (žalobcu) zapísaný v Obchodnom registri SR. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme z dôvodu neexistencie subjektu prenajímateľa, resp. z dôvodu neurčitosti, nejasnosti a zmätočnosti označenia prenajímateľa sú neopodstatnené, nakoľko v samotnej zmluve o nájme je okrem iných identifikačných znakov uvedené aj IČO a sídlo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby SETCAR s.r.o., ktoré ju v danom smere dostatočne odlišujú od iných subjektov.

9. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu považuje žalobca za zrozumiteľné a správne. Súd prvého stupňa v predmetnej veci odôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná. Poukazuje na skutočnosť, že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Považuje preto za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného uvedené v podanom odvolaní, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je napokon zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, ako postupníka. Uvedené potvrdzuje predložené oznámenie o poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný svojim konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. V čase pred podaním žaloby tak žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.

10. Pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje rozpor s ustanovením , či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorého došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a rozpore s ust. sú preto neopodstatnené. V danom smere je nevyhnutné poznamenať, že poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla). Dlžníkom tak v tomto prípade je práve žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky máme za nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považujeme za ničím nepodložené a zjavne účelové. Podotýkame, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal v súvisosti so svojimi tvrdeniami na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a záverom uviedol, že všetky námietky žalovaného uvedené v predloženom odvolaní zo dňa 16.09.2020 považuje za neopodstatnené a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -114 zo dňa 27.08.2020 v napadnutom výroku I. a III. potvrdil ako vecne správny. Súčasne žiada priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle ustanovenia a v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

12. Z obsahu spisu vyplýva a v konaní bolo preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody bolo poškodené motorové vozidlo, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo B. S.. Pôvodný poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti č. 9524844512, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu trvania. Za 9 dní požičania si motorového vozidla mu bola následne vystavená faktúra v celkovej výške 1.404,- €. Náhradné motorové vozidlo si poškodený požičal z dôvodu nutnosti a z dôvodu zabezpečovania svojich potrieb. Poškodený sa dohodol na prenájme náhradného motorového vozidla na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorý trval celkovo 9 dní. Žalovaný však uznal ako účelné len 3 dni zapožičania motorového vozidla a neuznal sadzbu denného nájomného, celkovo priznal sumu 330,- Eur. Spornou skutočnosťou medzi stranami zostalo obdobie, počas ktorého je možné požadovať preplatenie nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, výška denného nájomného, aktívna legitimácia žalobcu, platnosť postúpenia pohľadávky poškodeného, požadované príslušenstvo.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné.

15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal s odvolacou námietkou žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný a arbitrárny, je výsledkom zjavnej svojvôle a trpí nespreskúmateľnosťou. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (, ) vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie ( , čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutíia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Z odvolania žalovaného nie je zrejmé, v čom vidí nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku (na ktoré rozhodujúce otázky nedal súd prvej inštancie odpoveď), keď súd prvej inštancie vymedzil sporné a nesporné skutočnosti, so spornými otázkami sa vysporiadal aplikujúc príslušné právne predpisy. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

16. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou v absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V prvom rade sa zaoberal námietkou žalobcu o absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme, nakoľko zmluvu podľa žalovaného neuzavrel žalobca, ale jeho organizačná zložka, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že ju uzavrel len ako organizačná zložka, bez odkazu na žalobcu, teda vo vlastnom mene. Podľa vedúci organizačnej zložky podniku, alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku. Do obchodného registra sa musí zapísať meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky a aj jeho bydlisko a on na základe poverenia je oprávnený konať v mene zastupujúceho. Jeho konanie môže byť obmedzené, ale pre druhú stranu konania tieto obmedzenia nemajú záväznosť (Pohl, 2002, s.31). Vedúci organizačnej zložky podniku je teda "ex lege" splnomocnený konať v mene podnikateľa všetky právne úkony, ktoré sa týkajú tejto organizačnej zložky, alebo podniku aj bez toho, aby od podnikateľa potreboval osobitné plnomocenstvo. Osobitne ku skutočnosti, že v predmetnej veci bolo sporným uvedenie organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na Zmluve o nájme ako prenajímateľa, pričom zmluvu podpísal vedúci organizačnej zložky, odvolací súd poukazuje na judikát č. R 13/2003 (rozhodnutie NS SR, sp. zn. , ktorý doposiaľ nebol prekonaný neskorším publikovaným rozhodnutím), ktorého prvá právna veta znie nasledovne: „zo skutočnosti, že v zmluve je ako účastník zmluvy označená organizačná zložka existujúcej právnickej osoby (obchodnej spoločnosti), nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou.“ Vzhľadom na uvedené zo skutočnosti, že v zmluve je nesprávne (skôr nepresne) označený účastník zmluvy, nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrel subjekt, ktorý nemá spôsobilosť na práva a povinnosti.

17. Je nesporné, že zmluvu podpísala vedúca organizačnej zložky podniku, uvedená v Obchodnom registri SR. Základným ustanovením upravujúcim konanie v mene podnikateľa je ustanovenie <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-01.01.2025>, z ktorého vyplýva, že právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, alebo za ňu koná zástupca. Zastupovanie na základe zákona je oprávnenie konať v mene podnikateľa bez udelenia osobitného plnomocenstva, nakoľko sa viaže na určité v zákone vymedzené skutočnosti, pričom rozsah tohto splnomocnenia určuje taktiež priamo zákon. Ide o konanie vedúceho organizačnej zložky podniku, zapísaného do obchodného registra (§13 ods. 3 Ob <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-513/1991-ucinnost-od-01.01.2025>Z), prokuristu (§14 Ob <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-513/1991-ucinnost-od-01.01.2025>Z), osoby poverenej pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou (§15 Ob <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-01.01.2025>Z) a taktiež konanie inej osoby v prevádzkarni podnikateľa za účelom ochrany spotrebiteľa (§16 Ob <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-01.01.2025>Z). Konanie vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, t.j. uzavretie Zmluvy o nájme ako i podpísanie splnomocnenia, vyplýva z obvyklosti jeho funkcie a s ňou spojenou pracovnou činnosťou. Zo skutočnosti, že v záhlaví zmluvy bolo označenie odporcu nepresné, s poukazom na ustanovenia <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-01.01.2025> z už uvedených obdobných dôvodov nie je možné vyvodiť, a to aj vzhľadom na následné správanie sa oboch účastníkov konania, že zmluva nebola uzavretá organizačnou zložkou konajúcou v mene žalobcu. V zmysle uvedeného prejavená vôľa vyložená i v zmysle úmyslu konajúcej osoby bola jednoznačná, nie je možné z nej vyvodiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu tak, ako to namieta žalovaný. V zmysle uvedených dôvodov je preto taktiež neopodstatnená námietka žalovaného ohľadne neplatnosti Splnomocnenia zo dňa 23.3.2018.

18. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky odvolací súd uvádza, že predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky následne uplatňovanej žalobou (a tým aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným a žalobcom). Skutočnou škodou je podľa súdnej judikatúry aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide (R 7/1992). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Predmetom sporu je teda skutočná škoda podľa , t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného vozidla. Škoda vznikla poškodenému, ktorý uzatvoril zmluvu o postúpení práva na náhradu škody ako ujmy z dôvodu zapožičania motorového vozidla ako postupca so žalobcom ako postupníkom (zároveň prenajímateľ náhradného motorového vozidla). Predmetnou zmluvou došlo teda k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože postúpené bolo právo na náhradu škody, ktoré vzniklo poškodenému ako následok dopravnej nehody, nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle . Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Žalovaný nakoniec aj akceptoval postúpenie pohľadávky, keď čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, ako postupníka. Náklady síce poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi t.j. žalobcovi nezaplatil, k vysporiadaniu záväzku však došlo postúpením pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca sám vymáha dlh od žalovaného.

19. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky teda v zmysle odvolací súd uvádza, že absolútne neplatným je právny úkon vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, pričom v zmysle dôvodov uvedených vyššie konštatuje, že zmluvu o postúpení pohľadávky je jednoznačne možné definovať ako platný právny úkon, od ktorého je možné odvodiť aktívnu vecnú legitimáciu žalujúcej strany sporu v danom sporovom konaní.

20. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia, kedy žalovaný priznal sadzbu denného nájomného ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení vo výške 110,- Eur, teda celkovo sumu 330,- Eur ako i skrátil obdobie, počas ktorého je možné požadovať preplatenie nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, sadzbu ani krátenie obdobia nijako neodôvodnil a v odvolaní žalovaný výšku priznanej sumy ani nenapadol, odvolací súd sa ďalej výškou priznanej sumy ani nezaoberal.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil. Pri nároku na náhradu trov prvostupňového konania vychádzal odvolací súd zo skutočnosti, že žalobca mal v prvostupňovom konaní prevažujúci úspech v spore.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).