Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoCsp-64-2022.pdf
PDF · 108.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/64/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Prosta 18, 00 850 Varšava, Poľská republika, IČO: 001 254 524, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 16549/10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662 proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 7, Rožňava, o zaplatenie 6.441,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1Csp/73/2021 zo dňa 12. mája 2022
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Rožňava (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.895,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.895,83 eura od 16.11.2018 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70 eur splatných do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky stáva sa splatným celý dlh (I.), konanie v časti o zaplatenie sumy 490 eur zastavil (II.), žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (III.) a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia 6.441,49 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zmluvy o úvere. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že 10.11.2017 uzavrela so žalovaným prostredníctvom elektronických prostriedkov zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. HNN098696886/2017 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej mu poskytla úver 8.000 eur na jeho bežný účet vedený v mBank, žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky prostredníctvom 96 mesačných splátok po 120,97 eura, a to až do celkovej čiastky vo výške 11.627,42 eura. Žalovaný neplnil predpísané splátky riadne a včas v dôsledku čoho ho žalobkyňa listom ,,Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/ vyhlásenie okamžitej splatnosti“ vyzvala na úhradu dlžnej sumy a upozornila ho, že ak dlžné splátky neuhradí v lehote 15 dní od doručenia výzvy, využije svoje právo úver zosplatniť, pričom ak nedôjde k uhradeniu dlžnej sumy je táto výzva zároveň aj vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, ku ktorému dôjde po márnom uplynutí uvedenej lehoty. Žalobou uplatnená pohľadávka predstavovala 6.127,33 eura nesplatenej istiny úveru, 302,16 eura príslušenstva a 12 eur poplatkov. Žalovaný neuznal nárok žalobkyne a namietal, že žalobkyňa nedodržala zákonný postup pre zosplatnenie úveru, z ktorého dôvodu považoval zosplatnenie za neplatné. Okrem toho mal za to, že v Zmluve je uvedený nesprávny údaj o výške celkových nákladov ako aj výške RPMN, v dôsledku čoho je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzniesol aj námietku premlčania. Pre prípad, že by súd žalobe vyhovel žiadal o povolenie splácania dlžnej sumy v mesačných splátkach po 70 eur.
V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie v súlade s 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) konanie v časti o zaplatenie 490 eur zastavil. Vec posúdiac podľa § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 4, 16, 17, 19, 20, § 9 ods. 2 písm. j/, k/, l/, § 11 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, 3, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) súd prijal záver o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. V prvom rade sa súd zaoberal možným premlčaním žalobou uplatneného nároku, zistiac, že trojročná premlčacia doby by uplynula 1.8.2021, pričom žaloba bola na súd podaná 28.7.2021, teda včas. V súvislosti so zosplatnením úveru súd konštatoval, že žalobkyňa preukázala, že žalovaného výzvou zo 17.10.2018 upozornila na uplatnenie práva úver zosplatniť v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 19.10.2018. Keďže žalovaný po doručení výzvy dlžnú čiastku nezaplatil, došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto výzve bolo žalovanému zároveň oznámené, že je v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace a eviduje voči nemu dlžnú čiastku 252,08 eura. Súd bol toho názoru, že k zosplatneniu úveru došlo pre splátku splatnú v mesiaci júl 2018 a nie pre splátku splatnú v mesiaci august 2018 (ako to tvrdila žalobkyňa) ani pre splátku splatnú v mesiaci jún 2018 (ako to tvrdil žalovaný). K tvrdeniu žalobkyne o tom, že k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú v mesiaci august 2018 súd poznamenal, že v prípade doplatenia omeškanej splátky dlžníkom skôr, ako mu je doručená žiadosť veriteľa o zaplatenie celého dlhu, prípadne uhradením najbližšie nasledujúcej splátky predčasne a predstihnutím tým doručenie tejto žiadosti, veriteľovi ostáva zachované právo účinne žiadať zaplatenie celého dlhu. Súd teda musel konštatovať, že zosplatnenie bolo uskutočnené v súlade so zákonom aj zmluvou, a žalovanému nezostalo právo splácať poskytnutý úver v splátkach v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy. Preskúmaním obsahu Zmluvy z hľadiska jej zákonných náležitostí súd zistil, že v zmluve nebola celkom jasne a určito definovaná výška všetkých splátok, keď bolo v zmluvných podmienkach uvedené, že výška splátok je 120,97 eura, s tým že prvá splátka môže byť vyššia. Z prehľadu splátok súd zistil, že prvá splátka bola naozaj vyššia, a to 135,25 eura, o ktorej skutočnosti však nebol spotrebiteľ vopred informovaný uvedením tejto informácie v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z toho následne odvodil aj nesprávnosť údaja o výške RPMN ako aj celkových nákladoch spojených s úverom, keďže prepočtom 96 splátok po 120,97 eura, ktoré spotrebiteľovi zo Zmluvy vyplývali by celkové náklady nepredstavovali sumu 11.627,42 eura a rovnako tak aj RPMN by bola nižšia. Skonštatoval, že ak veriteľ mal v úmysle dať spotrebiteľovi uhradiť prvú splátku v inej výške než zvyšné splátky, takáto informácia mala byť v Zmluve uvedená spolu s uvedením výšky tejto prvej splátky. Okrem toho uviedol aj to, že v Zmluve absentujú predpoklady na výpočet RPMN ako aj údaj o odplate. Vzhľadom na zistené skutočnosti a v súlade s § 11 písm. b/ ZoSÚ vyslovil, že je úver bezúročný a bez poplatkov. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podporil aj zistením, že žalobkyňa nepreukázala splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 a ods. 19 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ poslednej vety, keď nepreukázala výpočet ukazovateľa schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa úver splácať, čo sa v súlade s § 11 ods. 2 ZoSÚ tiež považuje za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Žalobkyni súd preto priznal nárok len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru (8.000 eur) a doposiaľ vykonanými úhradami žalovaného (3.104,17 eura), t.j. 4.895,83 eura. Zároveň žalovanému umožnil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 70 eur, vzhľadom na jeho sociálne a finančné pomery. O trovách konania rozhodol v súlade s § 257 CSP tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný počas konania preukázal nepriaznivé sociálne a ekonomické pomery, ktoré súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni.
3. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaný považoval za správny záver súdu ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre hrubé porušenie povinnosti podľa 7 ods. 1 ZoSÚ, avšak domnieval sa, že súd pri vyhodnotení porušenia povinnosti žalobkyne v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ opomenul aplikáciu prvej vety § 11 ods. 2 ZoSÚ, keď jednorazové zosplatnenie úveru považoval za platné. Podľa žalovaného žalobkyňa nebola oprávnená vyžadovať jednorazové splatenie úveru. Súd pri hodnotení zosplatnenia úveru považoval za splátku rozhodnú pre uplatnenie práva žalobkyne na jednorazové zosplatnenie, splátku splatnú v mesiaci júl 2018, žalobkyňa na druhej strane považovala za rozhodnú splátku splatnú v mesiaci august 2018. Žalobkyňa adresovala žalovanému podanie „Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/ vyhlásenie okamžitej splatnosti“ datovanú dňom 17.10.2018. Ku dňu 17.10.2018 nebol žalobca (zrejme správne žalovaný – poznámka odvolacieho súdu) v omeškaní po dobu 3 mesiacov ani so splátkou splatnou v mesiaci júl 2018 (s ktorou bol v omeškaní po dobu 3 mesiacov až dňa 18.10.2018) a ani so splátkou splatnou v mesiaci
august 2018 (s ktorou nebol k 17.10.2018 v omeškaní ani len dva mesiace). Predmetný dokument nemá formu určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti pre spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany vo vzťahu ku žalobkyni. Uvedený dokument je klamlivo a zavádzajúco označovaný ako posledná výzva a zároveň aj ako vyhlásenie okamžitej splatnosti, pričom z neho nie je zrejmé ani akú sumu mal žalovaný jednorazovo uhradiť. Mal za to, že toto podanie je nejasné, nezrozumiteľné a neurčité a bolo urobené spôsobom, ktorý odporuje zákonu (§ 53 ods. 9 OZ) preto ide v súlade s § 39 OZ o neplatný právny úkon. Z uvedeného mal za zrejmé aj to, že žalobkyňa žalovaného upozornila ešte pred uplynutím lehoty 3- mesačného omeškania sa so splátkou rozhodnou pre zosplatnenie, a to bez ohľadu na to, či ide o splátku splatnú v júli 2018 alebo auguste 2018. Predmetné podanie zo dňa 17.10.2018, podľa žalovaného nie je oznámením o zosplatnení resp. nie je možné, aby bolo považované za výzvu pred zosplatnením, nakoľko v čase tohto podania neuplynula lehota 3 mesačného omeškania. Trval na tom, že zosplatnenie úveru nie je platné a účinné, preto je žaloba nedôvodná v celom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V súvislosti s rozhodnutím o trovách odvolacieho konania žiadal aplikovať § 257 CSP.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení prejavila súhlas s napadnutým rozhodnutím a považovala ho za vecne správne. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu čo do výšky priznaného nároku aj formy jeho úhrady mesačnými splátkami. Poprela tvrdenia žalovaného a uviedla, že pokiaľ by sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného trvala na tom, že má nárok na úhradu všetkých jednotlivo splatných splátok. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Žalovaný v replike len zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Trval na tom, že žalobkyňa nebola oprávnená úver zosplatniť a nesplnila ani zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru.
6. Žalobkyňa rovnako zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a nestotožnila sa s argumentáciou žalovaného.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe odvolania podaného včas, žalovaným ako oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f, h/ CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie dospejúc k záveru, že je odvolanie dôvodné.
8. Odvolateľ odvolaním napadol len vyhovujúci výrok rozsudku a výrok o trovách konania. Výrok, ktorým súd konanie v časti zastavil a zamietavý výrok rozsudku neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudli právoplatnosť.
9. Odvolateľ v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a odvolacie dôvody boli naplnené. Podľa názoru odvolacieho súdu vo veci bolo vykonané dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu preto vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Súd prvej inštancie na vec aplikoval síce správne zákonné ustanovenia, aplikované zákonné ustanovenia však nesprávne interpretoval a vec v skutkových okolnostiach prípadu nesprávne právne posúdil.
13. Svojimi odvolacími námietkami urobil odvolateľ predmetom odvolacieho prieskumu správnosť záveru súdu prvej inštancie o platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, konkrétne o práve žalobkyne ako veriteľa úver zosplatniť a o splnení zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru.
14. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Stratou výhody splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením niektorej splátky, a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej neuspokojenej časti pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V režime § 565 OZ nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí využiť. Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neuspokojeného zvyšku, je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45 ods. 1 OZ). Zákon pre túto žiadosť osobitnú formu nepredpisuje, avšak vzhľadom na jej účinky vo vzťahu k zmene obsahu záväzkového vzťahu je pri záväzkoch vzniknutých na základe písomných dohôd nevyhnutné zachovať písomnú formu (§ 40 ods. 2 OZ). Zákonná formulácia, podľa ktorej môže veriteľ „žiadať o zaplatenie celej pohľadávky“, umožňuje prijať špecifický a praxou akceptovaný záver, že veriteľ je do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky oprávnený žiadať o zosplatnenie aj podaním žaloby o zaplatenie celej pohľadávky alebo podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ak bola strata výhody splátok vymedzená exekučným titulom. V danom prípade nahrádzajú tieto procesné úkony žiadosť veriteľa, adresovanú priamo dlžníkovi. Z hľadiska hmotného práva však môže strata výhody splátok nastať až doručením žaloby dlžníkovi súdom alebo upovedomením povinného o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora. Je pritom potrebné zohľadniť, že o podaní žaloby alebo návrhu na vykonanie exekúcie sa môže dlžník dozvedieť až so značným časovým odstupom nielen po splatnosti omeškanej splátky, ale aj ďalších následne splatných splátok. Právo, žiadosťou o plnenie celku dosiahnuť stratu výhody splátok, môže veriteľ pre omeškanie so splnením konkrétnej splátky vykonať iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak toto svoje právo včas neuplatní, môže sa domáhať zosplatnenia celého zvyšku dlhu až na základe prípadného omeškania so splatením niektorej z nasledujúcich splátok, opäť však vo vymedzenom časovom intervale. Pokiaľ sa dlžník následne už nedostane do omeškania so splatením žiadnej splátky, môže veriteľ vymáhať iba pôvodne neuhradenú splátku. Zo zákonnej formulácie „do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“ možno sémanticky vyvodiť, že žiadosť veriteľa s účinkami straty výhody splátok musí byť dlžníkovi doručená skôr, než nastane splatnosť najbližšie nasledujúcej splátky. To znamená, že včasná žiadosť musí byť dlžníkovi doručená najneskôr v deň predchádzajúci splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V deň splatnosti je už dlžník povinný plniť ďalšiu splátku a právo veriteľa dosiahnuť splatnosť celej pohľadávky pre omeškanie dlžníka s úhradou predchádzajúcej zaniká. Vzhľadom na znenie § 53 ods. 9 OZ sa uplatní osobitný právny režim v prípade záväzkových vzťahov, ktoré vznikli na základe spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 OZ). Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré má
spotrebiteľ ako dlžník vykonať v splátkach, môže veriteľ ako dodávateľ žiadosťou o zaplatenie uplatniť stratu výhody splátok až po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou splátky, pokiaľ súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Čo sa týka zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru upravených v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade, ak sa veriteľ rozhodne, že pre neuhradenie niektorej zročnej splátky spotrebiteľom využije právo požiadať spotrebiteľa o úhradu celého zostatku dlhu naraz, môže tak urobiť len ak bola táto možnosť medzi zmluvnými stranami výslovne dohodnutá, uplynula lehota 3 mesiacov od omeškania so zaplatením niektorej splátky (§ 53 ods. 9 OZ), upozornil dlžníka na možnosť využitia práva úver zosplatniť najmenej 15 dní pred využitím tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ) a zároveň uplatní svoje právo do splatnosti splátky nasledujúcej po 3-mesačnom omeškaní s plnením splátky, pre ktorú dlh zosplatnil (§ 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ). Lehota 3 mesiacov sa uplatňuje voči tej ktorej konkrétnej splátke, ktorú dlžník neuhradil, nie v zmysle, že dlžník nezaplatil tri splátky. Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 OZ, t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenie je uplatnenie neúčinné. Ustanovenie odseku 9 neupravuje lehotu, v ktorej musí dodávateľ toto uplatniť najneskôr; vyplýva to však z § 565 veta druhá OZ, podľa ktorej, žiadať zaplatenie celej splátky môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Môže tak však urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky.
18. Preskúmaním obsahu spisu, najmä oboznámením sa s písomným dôkazom – listom žalobkyne zo 17.10.2018 „Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/vyhlásenie okamžitej splatnosti“ odvolací súd zistil, že v danom prípade veriteľ/žalobkyňa právo podľa § 565 OZ, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie zročnej splátky, riadne zákonným postupom neuplatnila. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou odvolateľa, že nemôže táto písomnosť žalobkyne byť súčasne upozornením veriteľa spotrebiteľovi/dlžníkovi na možnosť uplatnenie práva podľa § 565 OZ, a teda plnením zákonnej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ a súčasne uplatnením práva veriteľa podľa § 565 OZ, t.z. žiadosťou veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie zročnej splátky. Naviac, ide v danom prípade z hľadiska obsahu o neurčitý právny úkon, keďže nie je zrejmé ani na omeškanie so zaplatením ktorej konkrétnej zročnej splátky veriteľ/žalobkyňa žalovaného upozorňuje, nie je možné ani zistiť či uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením tejto splátky a teda či je upozornenie relevantné vo vzťahu k prípadnému ďalšiemu postupu veriteľa. Tzv. zosplatnenie úveru (postup veriteľa podľa § 565 OZ) v danej veci je pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ v celom rozsahu absolútne neplatným právnym úkonom, resp. k zosplatneniu ani nedošlo. Vzhľadom na to odvolací súd musí konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala riadne uplatnenie svojho práva podľa § 565 OZ na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky a jej žaloba o zaplatenie celého dlhu sa javí neopodstatnená.
19. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj napriek neplatnosti zosplatnenia úveru, žaloba nie je nedôvodná v celom rozsahu. Keďže úver sa nestal splatným jednorazovo a termín konečnej splatnosti úver bol dohodnutý až na 17.11.2025, žalobkyňa má nárok na úhradu všetkých jednotlivých splátok, ktoré sa stanú splatnými do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie po opätovnom prejednaní a rozhodnutí predmetného sporu, ktoré neboli doposiaľ uhradené a nie sú premlčané v súlade s §103 OZ prvej vety. Zároveň žalovanému ostáva zachovaná povinnosť plniť dlh, predstavujúci sumu rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru a vykonanými úhradami, v mesačných splátkach až do termínu konečnej splatnosti úveru.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody, odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. c/ CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dodáva, že vzhľadom na záver o neplatnosti „zosplatnenia úveru“, odvolací súd sa už ďalej nezaoberal otázkou oprávnenosti veriteľa/ žalobkyne vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru v zmysle sankcie podľa § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ za nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, čo taktiež odvolateľ namietal, pretože k platnému zosplatneniu nedošlo.
21. Po vrátení veci súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vec opätovne prejedná a rozhodne. Súd dôkladne posúdi všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie
dôvodnosti uplatneného nároku, zabezpečí si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, vysporiada sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci procesne predpísaným spôsobom, umožni stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po posúdení podľa relevantného hmotného práva rozhodnutie následne odôvodní tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.
22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).